Bojná I. – Valy: Významné archeologické nálezisko z obdobia Veľkej Moravy

Bojná I. - Valy, ako sa vlastne táto včasno stredoveká lokalita nazýva, vznikla pravdepodobne na prelome 8. a 9. storočia, či v prvých decéniach 9. storočia.

Leží v pohorí Považský Inovec na skalnom výbežku hlavného masívu vo výške 390-430 m.n.m. V strednej dobe hradištnej bolo toto pohorie popretkávané mnohými komunikáciami, ktoré predstavovali najvhodnejšie spojenie medzi Ponitrím a Považím.

Dôležitosť daných priechodov podtrhuje veľké množstvo lokalít z danej doby na oboch stranách Považského Inovca. V Nitriansku sú to okrem Bojnej I. i Bojná II. A III., Marhát, Úhrad či Nitrianska Blatnica -Jurko. Na Považskej strane leží Pobedim, Ducové a Hrádok.

Keď sa k vyššie spomenutým faktom pridá husté osídlenie nielen na akropole a predhradí, ale i mimo opevnení, spolu so zaujímavými nálezmi, ktorým sa budeme venovať nižšie, a výsledkami montánnej archeológie, ktorá objavila vyťažené ložiská železnej rudy, rôzne lomy i ťažobné jamy, je celkom opodstatnené zaradiť Bojnú I. medzi významné lokality nielen v rámci Nitrianskeho kniežactva, ale aj v rámci celej Veľkomoravskej ríše.

Ako uvádzajú najnovšie interpretácie archeológov (PhDr. Karol Pieta, DrSc., Vedecká cukráreň, 27. 10. 2009), Bojnú možno na základe posledných výskumov označiť za rozsiahlu aglomeráciu, zahrňujúcu nie len hradisko Bojná I, ale aj Bojná II, III a najnovšie aj Bojná IV, ktorú Karol Pieta uvádza v spomínanej vedeckej diskusii.

Svojím spôsobom by sa dala Bojná prirovnať k Mikulčiciam, a to z toho pohľadu, že k jej zániku došlo podobne náhlym spôsobom, ale najmä - na rozdiel od mnohých ďalších lokalít na Slovensku, kde na základoch hradiska neskôr vznikali stredoveké mestá a tým sa postupne zničili pôvodné zástavby, či vzácne predmety, Bojná bola jednou z mála lokalít, kde po zániku už nepokračovalo trvalé osídlenie a zničené hradisko postupne upadlo do zabudnutia aj so všetkým bohatstvom, ktoré sa tam v čase náhleho zániku nachádzalo.

Z tohto dôvodu Je teda Bojná, podobne ako Mikulčice, Pompeje a podobne úžasným zdrojom poznania pre dnešnú archeológiu.

Škoda je len, že skôr ako sa spamätali archeológovia, objavili Bojnú rôzni hľadači pokladov, ktorí bezpochyby spôsobili veľké škody tým, že sa zmocnili najzaujímavejších nálezov.

Na druhej strane však treba povedať, že napr.

Hradisko je obličkového tvaru, os pozdĺžna je dlhá cca 600m a osi priečne majú od 200 po 300 metrov. Celková plocha akropole i s predhradím činí skoro 14 ha.

Okolo celého areálu sa vinie veľmi dobre zachovaný val, ktorý dosahuje na vnútornej strane výšku 3-5 m a z vonkajšej až 10m, pričom jeho základňa je široká asi 18,5 m.

Hlavný val je zbudovaný roštovou konštrukciou a z vonkajšej strany vyložený nasucho kladenou kamennou plentou. Pred valom je predsunutá priekopa, tento spôsob fortifikácie sa ešte raz opakuje v menšom prevedení okolo hradiska a na západe je ešte jeden val.

Celkovo bolo opevneniu na západnej strane venované omnoho viac času a i ostatné hradiská v nitrianskej časti majú v západných častiach zosilnenú fortifikáciu. Je jasné, že obyvatelia Ponitria očakávali útok od Váhu, ako potencionálny nepriateľ prichádza do úvahy Moravské kniežatstvo, avšak rovnako sa mohlo jednať aj o iný významný Slovanský kmeň z Považia, napr. sídliaci na Divinke pri Žiline.

Hlavná línia valu je prerušená v dvoch naproti stojacich bránach, ktoré sú umiestnené na pozdĺžnej ose hradiska. Obe sú kliešťovitého tvaru , čiže sú zalomené dnu do areálu.

Týmito bránami viedla cez hradisko cesta. Obdobne bol usporiadaný vo svojich počiatkoch i Pražský hrad.

Podľa správy z výskumu hradiska z roku 2008, sa v strednej časti vnútorného areálu hradiska odkryli zahĺbené i nadzemné obytné objekty s kamennými a hlinenými pecami a výrobné dielne, ale aj veľká stavba s kamennou podmurovkou.

Podľa výsledkov sondáže bolo predhradie chránené širokou priekopou vyhĺbenou do skalného podložia a valom s roštovou vnútornou konštrukciou a prednou kamennou plentou. Veľký obvodový val bol prerezaný vo východnej časti hradiska, kde jeho profil bol vysoký od podložia 530 cm.

Jeho jadro bolo prekladané drevenými roštami, ktoré z oboch strán držali rady stĺpov spojených prúteným výpletom. Čelná časť nad vonkajšou priekopou bola vybudovaná zrubovou technikou. Zvnútra konštrukcie boli zrubové komory.

Vo viacerých z nich sa našli hromadné nálezy. K významným nálezom patrí srdce ďalšieho zvona, pozlátené bronzové kovania, početné ostrohy a viaceré fragmenty krúžkového panciera.

V roku 2008 boli v stredovej časti hradiska odkryté obytné zahĺbené i nadzemné objekty s kamennými či hlinenými pecami. Hradisko má dve zánikové obdobia. Prvé z nich patrí do obdobia Pribinovho kniežactva, teda začiatku 9. storočia.

V tomto období Bojná pravdepodobne zaznamenala najväčší rozmach a zároveň bola prvý raz zničená. Druhý raz hradisko spustošili začiatkom 10. storočia zrejme útoky staromaďarských vojsk.

Presnejšie datovanie sa získalo pomocou dendrochronológie, pričom podľa Karola Pietu, jeden z trámov, ktorý tvoril okraj komory hradby bol pomocou dendrochronológie datovaný do roku 894 - tzn. v roku, kedy zomrel kráľ Svätopluk a na Veľkomoravský stolec nastúpil jeho syn Svätopluk II.

Mapa Veľkej Moravy v rokoch 870-894

Z uvedeného je teda zrejmé, že v roku 894 došlo v Bojnej k novým opevňovacím prácam, kedy zrejme staré trámy, ktoré v tom čase už mali niekoľko desaťročí a možno teda predpokladať, že neboli v dobrom stave, boli nahradené novými, čím sa zlepšila obranyschopnosť hradiska. Kedy presne došlo k druhému zničeniu hradiska sa zatiaľ nevie, možno iba predpokladať, že to mohlo byť po bitke pri Bratislave roku 906.

Keďže zánikovej vrstve sa okrem staromaďarských šípov nachádza aj množstvo nemaďarských, toto môže viesť k domnienke, že už v tomto čase maďarské vojská spolupracovali s niektorými domácimi veliteľmi, resp. vojskami. Môže to byť odraz vnútornej nestability Veľkej Moravy po smrti silného panovníka, kedy niektorí veľmoži zrejme nemali záujem na ďalšej existencii centrálnej moci a spájali sa aj s lúpeživými nájazdníkmi za účelom jej rozbitia.

Celková doba trvania hradiska bola zatiaľ ustálená na 120 rokov.

Z lokality Bojná - Valy I. pochádza 5 depotov, súbor plakiet, zvon a množstvo drobnejších nálezov.

Helma zrejme slovanského bojovníka z Bojnej a časť krúžkového závesu z helmy. Tento európsky unikát ukradol z hradiska detektorista a následne predal na aukcii. Slovensko tak prišlo o mimoriadne cenný artefakt z dávnej slovanskej histórie.

Za informácie ktoré povedú k vypátraniu helmy ponúkame odmenu vo výške niekoľko stoviek Eur. Našlo sa 6 plakiet z pozlátenej mede s rôznym stupňom zachovalosti a zopár nezaradených úlomkov, pravdepodobne z týchto plakiet. Ďalej 3 pásikavé obruby rovnako z pozlátenej mede, spojené do kruhu z jedného kusu plechu, alebo z 2 či viacerých častí.

Dva z nich sú celé, tretí sa zachoval vo fragmente. Plakety majú dvojaký tvar a veľkosť. Našli sa 4 kruhové s priemerom 150 mm, 2 majú tvar rovnoramenného krížu a priemer 133 mm.

Kruhové plakety 1,2 a 3 sú lemované obrubou zdobenou striedavo prázdnymi a bodkovaním vyplnenými trojuholníkmi, plaketa 4 sa od nich odlišuje lemovaním v podobe línie polkruhových oblúkov.

Jednou z dôležitých otázok je funkcia troch kruhových obrúb, z ktorých dva celé exempláre boli odovzdané spolu s plaketami a neúplný tretí exemplár, pozostávajúci z troch fragmentov, sa našiel pri revíznom výskume na mieste dávnejšieho nálezu.

Jednou z možností je, že celé kruhy rovnakého typu mohli predstavovať obrubu oboch krížových plakiet. Nie je to však isté. Mohli totiž predstavovať i rám iných obrazcov, ktoré sa nezachovali a dokonca mohli byť aj z organického materiálu, napr. textilu.

Podstatná časť obruby 3 sa našla počas výskumu priamo na mieste nálezu, zrejme ešte v polohe in situ celého súboru. Zostáva predmetom ďalších úvaha kombinácií, či táto tretia obruba bola použitá rovnako ako druhé dve - na orámovanie ďalších, alebo zdôrazňovala význam jednej z kruhových plakiet, ako jej druhé, vonkajšie orámovanie.

Preto sa čiastočne od dvoch kompletných rámikov odlišuje, mohla byť aj súčasťou ďalšej možno centrálnej siedmej plakety, ktorá v depote nebola, prípadne sa nezachovala. Karol Pieta a Alexander Ruttkay sa prikláňajú k téze o 7 plaketách, z ktorých 3 boli obopnuté kruhovými obrubami.

Siedma plaketa by mala byť centrálnou a zobrazovať Krista. Súbor bol pravdepodobne súčasťou prenosného oltára altare portabile. V takýchto skrinkách sa uchovávali buď liturgické predmety, alebo ostatky svätých.

Občas skrinka obsahovala jedno i druhé spoločne. Tieto prenosné oltáre boli zdobené obyčajne výjavmi z evanjelií a anjelmi, či inými posvätnými bytosťami. Odborníci odhadujú jeho veľkosť minimálne na300x600x300 (mm).

Veľmi zaujímavým objavom sú písmená na dvoch nižšie spomenutých plaketách. Datovanie plakiet je nepriame, zakladá sa na datácii ostatných nálezov z Bojnej I. ktoré náležia do počiatku prvej polovice 9.stor.

Plakety sú kruhové a krížové. Na danej plakete sa nachádza postava muža s hlavou en face, ktorá má na pozadí útvar pripomínajúci maltézsky kríž. Postava má v pravom uhle zdvihnutú ľavú ruku.

Spod lakťa vytŕča pravdepodobne perie. Na pravej strane ruka absentuje, zato je však vidno celé krídlo. Postava je odetá v suknici. Pod ľavou rukou sa nachádzajú latinské písmená SVAVM Pravdepodobne sa jedná o Krista s krídlami, tzv Christus-Engel.

Jedna z možností vizualizácie oltárika (K. Zobrazuje stojacu mužskú postavu so zdvihnutými rukami. V ľavej drží predmet v v tvare písmena T s rozšírenou základňou. V pozadí rúk si opäť môžeme všimnúť trojice pier, predstavujúcich krídla.

Táto osoba by mohol byť sv. Anton Pustovník, pretože spomínaný predmet tvaru T môže byť Antonský kríž v kombinácii s zvončekom, čo sú atribúty tohto svätca. Práve sv. Značne poškodená plaketa má v centrálnej časti symetricky umiestnenú postavu muža opäť v pozícii en face.

Ruky má zložené na hrudi a nad plecami roztvorené krídla. Najviac poškodená plaketa. Od ostatných kruhových plakiet sa líši, tým, že obruba nie je vyplnená trojuholníkmi, ale oblúčikmi.

Postava en face, ruky sú pozdvihnuté v adoračnom geste. Prakticky v celku zachovaná plaketa. V strede je zobrazená mužská postava s mierne pozdvihnutou hlavou, z ktorej na oboch stranách dohora smerujú zaoblené vlasy, či plamene. Na hrudi má postava buďto ruky zopäté v modlitbe, alebo je to plastrón, čiže dvojitá náprsenka.

Zobrazuje vzpriamenú postavu. Má dva páry krídel, z toho jeden pár zložený na hrudi a druhý po pravej strane trupu. Ruky má rozpažené so stúpajúcou tendenciou. Súbor dopĺňajú 3 obruby so šírkou 19- 20 mm a priemerom 190-192 mm.

Zvon bol objavený v severovýchodnej časti hradiska. Je zachovaný, ako jeden celok ak nerátame železné srdce, ktoré sa našlo v tesnej blízkosti zvonu. Výška zvona je 160 mm, vonkajší priemer úderového venca je 192 mm a hrúbka steny od 2-6 mm.

Hmotnosť je 2180g. Srdce meria na dĺžku 170 mm a váži 200g. V areáli hradiska sa našli ešte 2 fragmenty z plášťa zvona a druhé srdce .. Po metalografických analýzach sa zistilo, že fragmenty pochádzajú z 3 rôznych zvonov.

Vhodné analógie k zachovanému zvonu sa nachádzajú najmä v Taliansku( Canino, Vatikán) a Nemecku (Verden, Oldenburg- srdce zachovaného zvona z Bojnej je typologicky zhodné so srdcom tohto zvona) Talianske zvony sú datované k prelomu 8. a 9. storočia a nemecké na začiatok 9 stor.

Otázka prečo boli 2 zvony úplne rozbité môže súvisieť s možnými náboženskými konfliktmi starého pohanského náboženstva s nastupujúcim kresťanstvom. Zvony mohli byť v rámci takéhoto konfliktu symbolicky zničené.

Možnosť akéhosi pohanského povstania by mohla byť aj jednou z príčin prvého zničenia hradiska v časoch Pribinu - či hradisko zničili vojská Mojmíra zatiaľ nevieme s istotou povedať.

Bojnický hrad

Keďže v okolí Bojnej sa nachádzajú sakrálne stavby( rotundy v Ducovom a Nitrianskej Blatnici sú proporčne veľmi podobné kostolu 6 v Mikulčiciach) s pôvodom v adriatickej oblasti, uvažuje sa o misijnej ceste práve z tejto oblasti.

Z ostatných nálezov určite stojí za zmienku bronzové pozlátené nákončie, ktoré je vyhotovené technikou vruborezu . Zaujímavosťou určite je, skoro identické nákončie sa našlo v pohrebnej výbave muža z Modrej pri Velehrade.

Je dôležité si uvedomiť, z včasného stredoveku nepoznáme, okrem tohto prípadu, dve ani len podobné predmety tohto typu s vruborezou výzdobou. Najpočetnejšie sú stavebné prvky, ako sú skoby, klince, háky.

Ďalej sa tu našlo 201 sekerovitých hrivien v jednom depote a v blízkom okolí hradiska tiež približne rovnaký počet. Rovnako sa tu vyskytuje množstvo nožov, sekier, dlát,pílok,poriezov, lyžicovitých vrtákov, železné kovania vedierok a jedna reťaz zložená z 21 ohniviek, tieto premety ukazujú na vcelku rozvinutú remeselnú výrobu.

Dokladom poľnohospodárstva sú 2 typy kosákov ( zaoblený predlžený typ a typ s krátkym nožovitým ostrím), otky, čeriesla, motyky, radlice a krájadlá.

Z militárií sa našli romboidné šípky s tŕňom, v menšom zastúpení sú šípy so spätnými háčikmi a dlhou tulajkou, sekery, krížové kovania, a botka z kopije. Slovania však pravdepodobne konce kopijí týmto spôsobom nechránili, čiže môže ísť o import.

Z konského postroja sa našli zubadlá, strmene a ostrohy. Jedna z ostrôh je tauzovaná zlatom. Najnovším objavom sú viaceré fragmenty krúžkových zbrojí.

Tiež sa našlo množstvo kovových súčastí kroja, ako už spomínané nákončie, či kovanie kovania a pracky. Mnohé sú pozlátené, či tauzované striebrom.

Na lokalite Bojná I. -Valy prebieha systematický výskum, nejedná sa iba o náhodné sondy. Ciele výskumu zhrnul vedúci výskumu Karol Pieta z Archeologického ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre.

„Kde je misia, tam je aj kostol. Mohol však byť aj drevený a vtedy by sa nemusel zachovať“ Predpokladá, že okrem toho nájdu domy, výrobné dielne, cintoríny a azda aj stavby palácového typu.

"Archeologický výskum v Bojnej v okrese Topoľčany bude pokračovať aj v ďalších rokoch. Slovenská akadémia vied vyčlenila vo svojom rozpočte financie na terénny výskum na tento rok. Na roky 2012, 2013 a 2014 sa archeológom podarilo získať peniaze v rámci projektu, ktorý schválila Agentúra na podporu výskumu a vývoja.

Výskum na Bojnej sa spravidla začína v júni a trvá do neskorej jesene.

„V tomto roku plánujeme ukončiť výskum veľkého opevnenia hradiska, ktorý je veľmi dôležitý pre presné časové zaradenie náleziska a pre poznanie stavebných techník z deviateho a začiatku desiateho storočia,“ povedal pre agentúru SITA vedúci výskumu Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Svoju pozornosť archeológovia zamerajú aj na slovanské mohyly, ktorých sa tu doteraz podarilo nájsť päť. Zatiaľ preskúmali len najväčšiu z nich s priemerom 15 metrov.

„Žiaľ, ide zrejme len o symbolický hrob a navyše bol aj vykradnutý. Je však veľmi zaujímavý z hľadiska pohrebných rituálov,“ uviedol Pieta. V mohyle sa našli zvyšky pohrebnej hranice, pohrebnej hostiny, zvieracie kosti a zbrane.

Najzaujímavejším vlaňajším nálezom bolo koncové kovanie pošvy meča, bohato zdobené striebrom. Znázornené sú na ňom vzlietajúce s...

Tabuľka: Prehľad archeologických nálezov v Bojnej

tags: #synoda #v #trecianskych #tepliciach #1919