Vianočné sviatky a obdobie adventu sú v Taliansku a na Sardínii podobné ako na Slovensku. Sú plné zvykov, tradícií, dobrého jedla, darčekov, rodinnej pohody a hlavne Taliani trávia veľa času s rodinou.
Taliansko, krajina známa svojou kultúrou, umením, kuchyňou a pohostinnosťou, oslavuje Vianoce s rovnakým nadšením a vášnivým prístupom ako ku každému aspektu života. Tento sviatočný čas nie je len o duchovných zvykoch, ale aj o oslave rodiny, jedla a tradícií, ktoré prežívajú v srdciach a domoch Talianov po stáročia.
Vianočné obdobie v Taliansku začína podobne ako v mnohých iných krajinách adventom. Už začiatkom decembra sa mestá, dediny a domácnosti začínajú pripravovať na príchod sviatkov.
Vianočný stromček na námestí Piazza del Duomo v Miláne.
Talianske mestá sú známe svojimi impozantnými vianočnými trhmi, ktoré sú roztrúsené po celej krajine. Mestá ako Rím, Miláno, Neapol a Florencia sú ozdobené svetelnými dekoráciami, a ich trhy sú plné miestnych remeselníkov ponúkajúcich tradičné jedlá, vína, cukrovinky a darčeky.
Jedným z najvýznamnejších symbolov vianočného obdobia v Taliansku je presepe (betlehem), ktorý zohráva centrálnu úlohu v každej talianskej domácnosti a kostole. Betlehemy v Taliansku nie sú len jednoduchými scénami zobrazujúcimi narodenie Ježiša Krista; často sú rozsiahlymi diorámami s detailnými figúrkami zobrazujúcimi každodenný život v dedinách a mestách.
Začiatok Vianočného obdobia
Jeden z prvých dôležitých dátumov počas vianočného obdobia je 8. december, kedy sa v Taliansku slávi Sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie (Immacolata Concezione). Tento deň je dôležitým katolíckym sviatkom a je zároveň oficiálnym začiatkom vianočných osláv. Počas tohto dňa sa mnohé rodiny púšťajú do výzdoby svojich domovov, zhotovujú betlehemy a zdobia vianočné stromčeky.
Betlehem vo Florencii.
Vianočné tradície v Taliansku
Vianočné sviatky a obdobie adventu sú v Taliansku sú plné zvykov, tradícií, dobrého jedla, darčekov, rodinnej pohody.
Oficiálnym vstupom do vianočného obdobia je sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie 8.12. (L'immacolata Concezione). Od tohto dňa sú vyzdobené mestá, stoja vianočné stromčeky (aj doma), pripravené sú jasličky a betlehemy, začínajú vianočné trhy, najmä na severe krajiny, milánska opera La Scala otvára sezónu a oficiálne sa začína aj zimná sezóna na horách.
Vianočné obdobie sa v Taliansku začína osem dní pre Vianocami, 17. decembra, a trvá do 6. januára, sviatku nazývaného Epifania (Sviatok Troch kráľov). Počas tohto osemdňového obdobia, ktoré nazývajú Novena, chodia deti od domu k domu a koledujú.
Deťom na Slovensku nosí do čižiem sladkosti Mikuláš 6. decembra, talianske deti si musia počkať do 6. januára na bosorku Befanu. Befana je stará a veľmi škaredá bosorka s krivým nosom, ktorá lieta na metle. Má dlhú širokú sukňu, farebnú zásteru s dvoma vreckami, ošúchané topánky a na hlave veľký špicatý klobúk. Je to však dobrá čarodejnica, ktorá dobrým deťom prináša cukríky a zlým uhlie.
Legenda hovorí, že v noci z 5. na 6. januára Traja králi zaklopali na dvere u starej čarodejnice Befany, aby sa jej spýtali na cestu do Betlehema. Pretože mala veľa práce, musela upratovať a variť, nemohla s nimi ísť, a tak im iba ukázala cestu. Svoje rozhodnutie neísť privítať Ježiška oľutovala a odvtedy každý rok v túto noc nosí všetkým dobrým deťom darčeky.
Rovnako ako vo väčšine západných krajín je aj v Taliansku jednou z hlavných postáv vianočných sviatkov a zároveň detských snov a darčekov Otec Vianoc alebo Babbo Natale. Darčeky prinášajú v závislosti od regiónu buď v noci 24. decembra, alebo 25. decembra ráno.
Avšak Babbo Natale nie je jediný, kto nosí deťom darčeky. Vianoce v Taliansku majú v skutočnosti mnoho ďalších protagonistov. V severnom Taliansku je podobne ako u nás dôležitý aj svätý Mikuláš alebo San Nicola, ktorý v noci z 5. na 6. Ešte dôležitejšia je ale čarodejnica Befana, zobrazovaná ako stará žena v handrách s vrecom sladkostí a darčekov, ktoré deťom necháva v noci medzi 5. a 6.
Podľa tradície je príbeh Befany úzko spätý s príbehom Troch kráľov. Legenda rozpráva, že jednej zimnej noci Traja králi na svojej ceste do Betlehema za Ježiškom nemohli nájsť správnu cestu, a tak sa spýtali jednej starenky. Následne ju potom pozvali, aby sa k nim pripojila, ale starenka odmietla.
Potom si to rozmyslela, pripravila si vrece plné sladkostí a vydala sa ich hľadať, ale bez úspechu. V niektorých talianskych regiónoch sa 13. decembra oslavuje aj sviatok svätej Lucie alebo Santa Lucia, ktorá podobne ako Befana vstupuje v noci do domov a necháva deťom sladkosti.
Taliani večerajú na Silvestra šošovicu (šošovicový prívarok). Symbolizuje peniaze, teda čím viac šošovice zješ, tým budeš bohatší.
Roh z čili papričiek má ochrániť pred nešťastím, zlými duchmi a samozrejme prináša aj šťastie. Tento zvyk je typický pre oblasť Kalábrie.
Typické pre Talianov je mať v posledný deň roka na sebe oblečené niečo červené. Zvyčajne bielizeň. Vraj to prináša šťastie.
Vianočné jedlá v Taliansku
Vianoce sú v Taliansku nielen duchovným obdobím, ale aj gastronomickým zážitkom. Tradičné jedlá, ktoré sa pripravujú počas vianočných sviatkov, sa líšia podľa regiónov, ale určité prvky sú spoločné pre celé Taliansko. Jedným z najznámejších symbolov talianskych Vianoc je panettone, sladký chlieb plný kandizovaného ovocia a hrozienok.
Na Štedrý večer (Nochebuena, v Taliansku nazývaný La Vigilia) je tradičné, že sa večerajú ryby, v súlade s katolíckou tradíciou pôstu.
Prvý sviatok vianočný, Natale (25. december), je dňom veľkých rodinných stretnutí a spoločných obedo-večerí.
Keďže jednotlivé regióny Talianska sú veľmi rozmanité, je tažké identifikovať tradičnú taliansku slávnostnú večeru. Niektoré jedlá však zostávajú rovnaké. Ryba zostáva hlavným pokrmom.
Väčšina vianočných koláčov a sladkostí obsahuje oriešky a med, ktorými sa ctí plodnosť zeme, a ktoré majú zároveň osladiť nový rok. Typickým vianočným koláčom je Panettone s kandizovaným ovocím.
Hoci každý región má svoje typické jedlá, pre Vianoce v Taliansku platí z hľadiska stolovania jedno rovnaké „heslo“: hojnosť. Všetko vrcholí večerou 24. decembra a obedom 25. decembra.
Večer 24. decembra sa rodiny schádzajú doma pri štedrovečernej večeri, ktorej hlavnou dominantou sú ryby a morské plody. Tvorí ho rybí vývar, príp. Ako dezert sa podáva panettone, pandoro alebo torrone (turecký med).
Legenda hovorí, že Panettone vznikol keď kuchár milánskeho vojvodu nechtia zamiešal do cesta citrón a hrozienka. Tak vznikla prezývka Pan de Toni - chlieb od Toniho.
Pandoro je zase sladký taliansky chlieb z okolia Verony podobný našej bábovke. Môže byť plnený alebo bez plnky. Posypáva sa cukrom, ktorý má pripomínať zasnežené Alpy. Doplniť sa môže aj mascarpone krémom.
Pozrite si video o príprave tradičného talianskeho vianočného chleba Panettone.
Vianoce na Sardínii
Vianočné sviatky sa na Sardínii oslavujú v podobnom duchu ako na Slovensku. Jediný rozdiel je príjemná klíma okolo 20 stupňov a morský vánok, ktorý vám spríjemňuje vianočný čas. Kto by menil?
Symbolikou celého obdobia Vianoc je rodina. Keďže Sardínia je hlavne poľnohospodársky ostrov, rodiny počas celého roka tvrdo pracujú na poliach, starajú sa o zvieratá alebo sa živia rybolovom. Ľudia poväčšine žijú skromným životom, v minulosti nebolo peňazí nazvyš a preto aj tradične jedlá, ktoré boli na vianočnej večeri boli a sú veľmi jednoduché.
24. decembra sa počas celého dňa pripravuje všetko na večeru. V Alghere je to hlavne pečené mäsko, mladá jahňacina - Agnello a mladé prasiatko - Porcetto. Toto sú hlavné mäsité jedla. Samozrejme nemôžu chýbať sardínske gnocchi a ravioli. Ako predjedlo sa podáva ovčí syr a sardínsky chlieb - pane carasau. K dobrej večeri samozrejme patri dobré víno. Rodiny si doprajú kvalitné červené víno Cagnulari alebo Riservu.
Večera sa podáva okolo 21.00 hod. Po večeri ide väčšina ľudí na polnočnú omšu - Sa Missa e’ Puddu. Každá i malá dedina ma kostol. Po omši si všetci nájdu darčeky pod stromčekom alebo pod betlehemom.
Niektoré rodiny si rozbaľujú darčeky až ráno na prvý sviatok vianočný. Darčeky nenosí Ježiško, ale Babbo Natale, čo znamená Otec Vianoc.
25-teho tí, ktorí majú viac v rodinnom rozpočte, idú na obed do reštaurácie. Obedné menu približne za 50 euro na osobu pozostáva z predkrmov ako sú syry, sálamy, cestoviny, a potom je hlavne menu. Jahňacina, mladé prasiatko. Potom si ľudia dajú sorbet, aby mali neutrálnu chuť a prídu na rad jedlá z rýb. Ako dezert je Seadas - je to ovčí syr obalený v ceste a vypražený. Na vrch sa dáva buď cukor alebo med. Červené víno je neoddeliteľnou súčasťou zimného obdobia. Cagnulari , Le Bombarde či tradičná Monica. K rybám sa podáva Vermentino Blu alebo Papiri.
26-teho sa stretávajú rodiny a ide a do mesta. Prechádzky popri mori sú neoddeliteľnou súčasťou Vianoc v Alghere.
S Vianocami sa tradujú aj rôzne povery. Ten kto sa narodí v noci 24-teho na 25-teho decembra, tak vraj najbližších sedem rokov bude chránený od nešťastia. Povera hovorí, že títo ľudia budú mat počas celého života silné zuby, nebudú im vypadávať vlasy a ich telá zostanú v jednom celku aj po smrti.
Kedy sa v Taliansku začínajú Vianoce?
Odpoveď nie je úplne jednoznačná, pretože tak ako u nás, aj u Talianov je bežné nájsť doma stromček už začiatkom decembra rovnako ako pár dní pred Štedrým dňom. Avšak, oficiálne je to 8. december: Immacolata Concezione, čiže deň oslavy nepoškvrneného počatia Panenky Márie.
Aká výzdoba nechýba v talianskej domácnosti?
Tak samozrejme, nechýba stromček, veniec, adventný veniec ani vin brulè, teda varené víno rozvoniavajúce zo šálok. Jednu vec nájdete ale snáď v každej tradičnej talianskej domácnosti, zatiaľ čo u nás asi už len u starých rodičov. Betlehem. S figúrkami Ježiška, Márie, Jozefa, kráľov, zvierat… Betlehem je často pýchou rodiny, čím väčší a obsadenejší, tým lepšie.
Kto nosí malým Taliankom darčeky?
Babbo Natale, otecko Vianoc. Vyzerá rovnako ako Santa Claus či Dedo Mráz. Taliani sa (rovnako ako ja) čudujú pri myšlienke, že by darčeky mal nosiť Ježiško.
Kedy Taliani rozbaľujú darčeky? 24. alebo 25. decembra?
V tomto sa od nás líšia. Kým my sa na ne vrháme po večeri 24.-teho, rovnako činí asi polovica Talianov, prevažne v strede a na juhu Talianska.
Čo večerajú 24. decembra?
Štedrý deň je aj v Taliansku dňom večerného hodovania, po celodennom pôste, vrcholom ktorého je ryba. Prečo ryba? Lebo Štedrá večera má byť skromná. Čo teda nie je, ale aspoň sa volí ryba miesto mäsa, rovnako ako u nás. Nie však kapor.
Zabudnite na vyprážaného kapra, v Taliansku sa podáva tuniak, pražma či losos, väčšinou pečený, so zeleninou na rôzne spôsoby. Predtým ale ešte stihnú predjedlo, ktoré tvorí pečivo zas len s rybou, s lososovým krémom, údeným lososom či krevetami. Prvý chod, no hádajte. Paaasta! Alebo aj risotto. Opäť s morskými plodmi, ale niekedy len so zeleninou. Druhý chod tvorí už spomínaná ryba a o dezerte ešte bude reč.
Máme toho s Talianmi spoločné dosť. Pokiaľ ide o vianočné pečivo, Taliani sa nebránia cudzím vplyvom, a preto u nich nájdete aj vanilkové rohlíčky či linecké. Väčšinou prevzaté od Nemcov. Majú ale aj svoje rýdzo talianske pochúťky. Každý pozná Panettone s hrozienkami a kandizovaným ovocím, či Pandoro posypané cukrom.
Každý región má ale aj vlastné recepty, známe viac menej len v Taliansku, ako napríklad neapolské struffoli, smažené guličky z cesta máčané v mede. Na stole nechýbajú katamelizované mandle či lieskové oriešky. Naše medovníčky sa v Taliansku pripravujú tiež, no často sú menej korenené, s prídavkom citrusových kôr.
Befana
Befana je ježibabka. Keď sa narodil Ježiško, chcela mu priniesť dary (ako ostatní), ale do Betlehemu dorazila neskoro. Tak blúdi dodnes a hľadá ho. A táto ježibaba je taký taliansky Mikuláš, ktorý ukončuje Vianočné obdobie. Naďeluje na Troch kráľov, v noci z 5. na 6. januára, a to tie zabudnuté dary, najčastejšie sladkosti.