Tanec je nesmierne náročná a zároveň ľahučká vyjadrovacia forma. V čistom a spontánnom prejave detí pri hrách a tančekoch sa skrýva umenie. Ak sa nebrieme príliš vážne, vždy je v tom hra. A teda zábava. Poďme sa teda hrať.
Slovami na úvod od tanečného pedagóga, choreografa a umelca Martina Urbana sa nechajme motivovať aj inšpirovať.
Záujem o činnosť folklórnych súborov v prostredí Slovákov žijúcich v zahraničí v posledných rokoch narastá. Napriek tomu, že nemáte žiadne skúsenosti s činnosťou vo folklórnom súbore, máte záujem aj o činnosť detských folklórnych súborov vo Vašich krajanských spolkoch.
Práca, do ktorej sa vo Vašich spolkoch a súboroch púšťate, však má svoje dôležité zásady a princípy. Nevyhnutným základom je poznanie tradičnej kultúry, ktorú máte záujem prezentovať.
Podstatu tradičnej kultúry tvorí materiálna kultúra, ktorá vo forme prírodného prostredia bola určujúca pre tradičnú kutúru regiónov Slovenska - od okolitého prostredia a podmienok záviselo, či bola architektúra drevená alebo hlinená - aj či sa nosili kroje z ľanového (v horských prosrediach) či konopného plátna (v teplejších nížinách).
Od vzdialenosti regiónu od mestského prostredia potom záviselo, v ktorom období sa do ľudového odevu dostávali farebné výšivky, či neskôr rôzne galantérne nášivky, v ktorom období sa domáce plátno menilo na brokát, zamat, kašmír - alebo v mužskom odeve plátno a súkno na fabrické materiály.
Duchovným základom kultúry našich predkov bola ich viera (najprv tá ľudová), z ktorej vyplývali základné prvky duchovnej kultúry viažucej sa k rodinnému zyvkosloviu (zvyky súvisiace s narodením, iniciačnými obradmi, svadbou, pohrebom), aj ku zvykosloviu výročnému (zimné obdobie vrcholiace vo Vianociach, fašiangy, jarné novoročie, letné a jesenné pracovné zvyky...).
Druhým dôležitým základom pre Vašu prácu v súbore či krúžku je uvedomenie si skutočnosti, že jedine na základe poznania tradičnej kultúry viete pripraviť tanček alebo divadielko, ktoré nebude mnohokrát opakovanou kópiou. Požiadajte múzeum alebo kultúrne centrum vo Vašom rodisku, či Vám nevie poradiť s materiálom z Vášho regiónu.
Čím prirodzenejšie bude vystúpenie Vašich detí, tým skôr im ich diváci uveria. A prirodzenosť nájdete v tom, čomu aj Vy sami uveríte. Najskôr uveríte svojim vlastným koreňom - preto Vám navrhujem, aby ste začali vo svojom vlastnom regióne.
A ďalšia dôležitá vec: každá hra a tanček, ktoré sa aj prostredníctvom detí z Vášho krúžku či súboru dostanú na pódium, stávajú sa prejavom folklorizmu, teda druhého života folklóru.
Princípy práce s detským folklórnym súborom
Ak chcem byť vedúcim folklórneho súboru akéhokoľvek zamerania, podstatou mojej činnosti musí byť poznanie materiálu, poznanie tradičnej kultúry, ktorú chcem spracovávať a prezentovať prostredníctvom súboru. Dôležité sú súvislosti - ľudový tanec súvisel s ľudovou hudbou a spevom, s ľudovým odevom, ten vyplýval z geografických daností ktoré ovplyvňovali celú materiálnu kultúru - a to všetko bolo pod vplyvom zásad a princípov obsiahnutých v duchovnej kultúre.
Ak chcem byť vedúcim folklórneho súboru, musím pracovať s ľuďmi - to znamená prijať ich ako individuality s jedinečnými vlastnosťami, pochopiť ich jedinečnosť, spoznať ich priority, pozitívne danosti - a tie využiť v prospech výsledku celého kolektívu.
Nezatvárajme naše tradície do „konzervy“ folklórnych súborov, nechajme im právo na vývoj ako súčasti našich tradícií. Ak sa ako vedúci súboru rozhodnem pre dokonalé kopírovanie pôvodného materiálu, čím mu uberám právo na jeho ďalší život a nepridávam ku kopírovaniu žiadnu svoju hodnotu, stávam sa „archivárom“ - aj to je dôležitá funkcia, iste aj dnes potrebná - ale väčšinou nespĺňa kritériá umeleckého diela...
Ak idem opačným extrémom a snažím sa o umelecké spracovanie, dávam si laťku veľmi vysoko: musím dokonale poznať pôvodný materiál, lebo len v jeho poznaní viem nájsť správnu inšpiráciu pre umeleckú tvorbu. Musím nájsť interpretov, ktorí sú schopní zvládnuť technicky náročné partie môjho diela tak, aby ho nedegradovali na balast.
Najvhodnejšia cesta pre súbory Slovákov v zahraničí bude pravdepodobne niektorá zo zlatých stredných ciest medzi naznačenými hraničnými formami. Poučme sa však z múdrosti našich predkov: všetko so všetkým súvisí, estetika a forma vždy súvisí s obsahom, ktorý je určujúci. Príliš veľké odchýlky od zaužívanej formy (všetkého) naši predkovia nikdy nepripúšťali a prirodzene tieto extrémy vypudili z kolektívu. Zlatá stredná cesta je plná inšpirácií aj možností - a práve tradíciou inšpirovaná prirodzenosť vie aj dnes upútať.
Rozcvička ako základ úspechu
Bez rozcvičky nikdy nezačínajte... Rozcvička pripraví telo, aj myseľ. Pri správnej rozcvičke sa správne naladia deti, aj pedagóg. Po dobrej rozcvičke deti s radosťou pokračujú - a pedagóg ľahšie napreduje...
Na úvod deti „zohrejeme“ kráčaním, pri ktorom dbáme, aby deti dodržiavali rytmus a „kráčali do hudby“. Pokojne využite aj modernú hudbu, ktorú deti poznajú a majú rady. Dôvod? Moderná hudba má jasne zvýraznenú prvú dobu, ktorá deťom pomôže pri správnom kráčaní do rytmu (na rozdiel od skladieb ľudovej hudby, kde je spravidla dôraz na druhú dobu, tzv.“estam“).
Pri kráčaní do rytmu necháme deti kráčať úplne prirodzene, nevedieme ich ku kráčaniu cez špičku (je to neprirodzený pohyb), dbáme na to, aby deti našľapovali cez pätu na celé chodidlo, pričom aby nezvýrazňovali nášľap cez pätu a podobne. Pri chôdzi do rytmu využívame „ľadovú kryhu“.
Predstavte si, že my všetci sme na šírom mori, spoločne na jednej veľkej ľadovej kryhe. Ak by sme sa postavili všetci na jednu časť tejto kryhy, kryha by sa naklonila a my by sme postupne padli do mora... Preto sa musíme snažiť, aby sme po celej ľadovej kryhe boli v rozostupch, čo zabezpečíme tak, že sa nebudeme jeden druhého dotýkať, že keď sa pri pohybe začneme približovať k niekomu inému, všimneme si to a zmeníme smer, aby sme sa nedotkli.
Ľadová kryha a kráčanie do rytmu - každé dieťa podľa svojho rozhodutia, schopností a odvahy si samo rozhodne, kedy a v akom čase bude meniť rôzne smery pri kráčaní: dopredu, cúvanie, natáčanie, chôdza bokom...
Ľadová kryha, kráčanie + čísla a pokyn - pedagóg vysvetlí, čo ktoré číslo znamená. Základom ostáva pohyb do rytmu po ľadovej kryhe. Počas pohybu pedagóg povie číslo, každé dieťa musí urobiť to, čo číslo znamená.
Po úvodnom rozohriatí pristúpime ku postupnému rozhýbaniu tela a končatín. Môžme využiť fantáziu a nechať aj deťom, aby si vymysleli pohyb pre rôzne zvieratká, ktoré všetci napodobňujú.
Využiť môžeme zaužívané telocvičné pohyby: mačička, psíček, žabka... ale môžeme vymyslieť akékoľvek iné zvieratko: tuleň, medveď, ježko, slon... Dôverujme deťom a veďme ich k odvahe, aby sa nebáli predviesť svoju predstavu pohybu rôznych aj ďalších zvieratiek.
Podstatou polohových pretekov je potom pohyb všetkých detí dohodnutým spôsobom podľa pokynu pedagóga, ktoré zvieratko majú deti napodobňovať. Pedagóg dbá na to, aby jednotlivé pohyby zvieratiek na seba nadväzovali, nie je vhodné prudko meniť polohy v úvodnej fáze rozcvičky.
Pedagóg si na zvolenú riekanku alebo vyčítanku vymyslí rytmiku, ktorú „vyťukáva“ drevenými vareškami, alebo paličkami. Rytmiku naučí pedagóg deti spoločne s riekankou. Deti si tak trénujú pamäť aj rytmus. Tento spôsob trénovania rytmu je vhodný aj pre úplných začiatočníkov, pre najmenšie deti.
Do rytmu pustenej piesne deti tlieskajú na každú slabiku spievaného slova. Najprv sa deti učia tlieskanie do rytmu samostatne (môžu trénovať aj doma), postupne tlieskajú všetky deti spoločne do rytmu.
Deti sa posadia, alebo postavia do kruhu (navrhujeme striedať formu postavenia). Deti si „podávajú“ potlesk. Prvé dieťa tlieskne smerom doprava (pri ďalšom opakovaní aj doľava), jeho sused tlieskne smerom k ďalšiemu susedovi v tom istom smere.
Dbáme na to, aby sa deti postupne dopracovali k pravidelnému tymu, ktorým si potlesk „podávajú“ v jednom smere kruhu. Pedagóg im môže na úvod s rytmom pomôcť, ale cieľom je dosiahnuť, aby sa deti samy dostali do pravidelného rytmu a vedeli si ho udržiavať.
Po získaní dostatočnej praxe deťom pustíme muziku a dbáme, aby deti tlieskali do rytmu. Výberom vhodného tempa v hudbe vieme deťom postupne úlohu robiť stále náročnejšou. Od pomalšieho tempa sa vieme posunúť k tempu rýchlejšiemu.
Ak niektoré dieťa nestihne tlesknúť na dobu nasledujúcu po potlesku jeho suseda dbá pedagóg na to, aby dieťa tlesklo na najbližšiu dobu v správnom rytme.
- Ozvena: keď je kruh dostatočne veľký, a deti bezproblémovo zvládajú základnú verziu podávania potlesku, môžu si deti potlesk podávať aj tak, že začnú viaceré deti naraz, alebo keď potlesk „odíde“ do inej časti kruhu, prvé dieťa s istým odstupom znova „pošle“ potlesk - najprv v tom istom smere ako odišiel prvý potlesk, alebo po získaní dostatočnej šikovnosti všetkých detí aj do opačného smeru.
- Zrkadlo: Keď majú deti dostatočnú prax s podávaním potlesku v oboch smeroch po kruhu aj s ozvenami, môžu začať používať aj „zrkadlo“: dieťa namiesto podania potlesku v smere nastaví „zrkadlo“ (pohyb proti potlesku dvomi rukami, v ktorých akoby dieťa držalo zarámované veľké zrkadlo). Na nastavené zrkadlo musí zareagovať to dieťa, ktoré tlieskalo ako posledné - a musí tliesknuť a podať potlesk do opačnej strany. Cieľom je dosiahnuť, aby aj tento prvý potlesk po zrkadle nasledoval v stanovenom rytme, najlepšie hneď na prvú nasledujúcu dobu.
Namiesto potlesku si deti podávajú varešku, alebo neskôr aj palicu, ktorou pri podaní buchnú o zem.
Rôzne formy napodobňovania vláčika, koordinácia pohybu detí navzájom za sebou. Staršie dieťa stojí, mladšie pred ním čupí. Staršie dieťa chytí hlávku menšieho opatrne do oboch rúk a miernym pohybom rukami „osieva“ hlávku dieťaťa pred sebou.
Dve deti naproti sebe sa chytia za ruky na široko, akoby spoločne držali veľké sito. Pohyb do rytmu vyčítanky, rôznymi formami napodobňujeme osievanie, necháme deťom, aby si vymysleli vlastnú formu „osievania“.
Cip, cip, cipovička, mak, mak makovička. Deti sú v drepe, dbáme na to, aby nemali deti na podlahe celé chodidlá, ale aby boli chodidlá len na prednej časti - a v drepe deti sedia na pätách. Udržiavajú si tak rovnováhu. V tejto polohe sa pokúšajú kráčať, alebo neskôr aj skákať.
Využijeme medzi deťmi obľúbený princíp na zemi nakreslenej „skákacej škôlky“. Políčka skákacej škôlky však zoradíme tak, aby sme deti viedli k tréningu tanečného kroku. Pre najmenšie deti - a v úplnom začiatku - necháme deti, aby si vo svojom vlastnom tempe škôlku preskákali, pričom dbáme len na to, aby deti „triafali“ správnou nohou do políčok škôlky. Dodržiavame princíp, že políčka na pravej strane sú pre pravú nohu, políčka na ľavej strane pre ľavú nohu.
Trénujeme kráčanie do rytmu po priestore (formou ľadovej kryhy) alebo po kruhu. Zvolíme najprv sp...
Vianočná choreo pre deti s Monikou | Riverpark Dance School
Tanec pre zdravý mozog
Množstvo výskumov jednohlasne potvrdzuje, že cvičenie a tiež tancovanie, nám pomáhajú udržať si nielen zdravé a mladistvé telo, ale aj zdravý a mladý mozog. Hovorí sa, že vek je len číslo. No bez ohľadu na to, ako mlado alebo staro sa môžeme cítiť, je potrebné si uvedomiť, že náš mozog podlieha vplyvu starnutia.
S pribúdajúcimi rokmi začíname postupne do určitej miery pociťovať napríklad stratu pamäti. Okrem prirodzených príznakov starnutia môžu k zníženej vitalite nášho mozgu prispieť aj také problémy, ako sú starecká demencia alebo Alzheimerova choroba. Mnoho vedcov sa už dlhé roky zaoberá tým, ako proces starnutia mozgu spomaliť.
Pohyb za zvukov hudby nepomáha len telu, ale aj mozguVplyv hudby na činnosť mozgu ukázal napríklad aj výskum International Laboratory for Brain, Music and Sound Research pri Montrealskej univerzite. Koordinovala ho talianska vedkyňa Chiara Giacosová z Univerzity života a zdravia San Raffaele v Miláne. Táto štúdia ukázala, že tanec a cvičenie na nejaký hudobný nástroj pôsobí na rôzne časti mozgu. A obe z týchto činností majú pozitívny účinok na telo a mozog.
Vedci použili sofistikované nástroje zobrazovania mozgu, aby hodnotili reakcie mogzu po štúdiu tanca a hre na hudobný nástroj. Tí, ktorí tancovali, vykazovali široké spojenie skupín vlákien, ktoré spájajú dve mozgové hemisféry v oblastiach regulujúcich senzitívne a motorické procesy.
Naopak ten, kto hral na hudobný nástroj, mal vlákna viac koncentrované a viac medzi sebou prepojené, ale stále podľa rovnakých nervových dráh. V ďalšom výskume vedci zistili, že tanec pri porovnaní s inými telesnými aktivitami je mimoriadne účinný pri spomalení, zastavení, alebo dokonca až zvrátení procesu starnutia nášho mozgu. Ak chcete pre svoj mozog spraviť niečo dobré, tak tancujte.
V rámci tohto výskumu, ktorý trval 18 mesiacov, vedci porovnávali účinky nielen tanca ako takého, ale aj jednotlivých druhov tanca (napr. latinskoamerické tance alebo jazzový tanec) s bežným typom cvičenia. A vďaka porovnávaniam zistili, že u zdravých seniorov s priemerným vekom 68 rokov sa pravidelné precvičovanie rôznych nových tanečných choreografii na hodinách tanca (každý týždeň) prejavilo výraznými zmenami v štruktúre mozgu a evidentným zlepšením mozgovej činnosti.
Tanec nezlepšuje len stav mozgu. Podporuje aj vytrvalosť, ohybnosť a rovnováhu. Zistilo sa tiež, že pravidelný nácvik tanečných choreografií sa odzrkadlil na zlepšení vytrvalosti, ohybnosti a rovnováhy. Najmä rovnováha je vo vyššom veku, ako naše telo a mozog starnú, rozhodujúcim faktorom, od ktorého závisí zdravie, ale aj bezpečnosť pri každodenných pohyboch a úkonoch.
Tanec je úžasný v tom, že je skvelou kombináciou rozvoja aeróbnej vytrvalosti, senzomotorických zručností a kognitívnych schopností a zároveň je pri ňom veľmi nízka pravdepodobnosť vzniku zranení. Vďaka týmto dôvodom tanec možno považovať za aktivitu, ktorá má potenciál účinne rozvíjať a zlepšovať nielen rovnováhu, ale aj štruktúru nášho mozgu.
Vedci vysvetľujú, že dôvodom zlepšenia rovnováhy je náročnosť koordinovania tanečných krokov s pohybmi rúk v kombinácii so striedaním rýchlosti a rôznych rytmov.
tags: #tanecne #choreografie #pre #deti #vianoce