Kostol sv. Cyrila a Metoda sa nachádza v centre obce Terchová a predstavuje skutočnú architektonickú dominantu tejto malebnej doliny. Stal sa vyhľadávaným miestom pre návštevníkov okolitého kraja. Obec Terchová je svojou geografickou polohou známa aj ako turistické centrum Malej Fatry. Dá sa povedať, že Terchová je vstupná brána do Národného parku Malá Fatra. Vidieť krásne terchovské prostredie sa oplatí.
Kostol sv. Cyrila a Metoda v Terchovej
História osídlenia a kolonizácia Terchovej
História Terchovej sa začala písať pred viac ako štyristo rokmi. Prvé písomné správy o Terchovej (pôvodne Kralowej) pochádzajú zo 16. storočia, z obdobia valašskej kolonizácie Slovenska. Pohyb obyvateľstva v horských častiach Karpát v 14. - 17. storočí súvisel s politickými a hospodárskymi udalosťami v Uhorsku a okolitých štátoch.
Postup Valachov z východného Slovenska na západ možno pozorovať podľa archívnych správ. Roku 1359 sa Valasi spomínajú na východnom Slovensku, v roku 1435 v Šarišskej stolici, roku 1470 na Horehroní, roku 1474 na Orave, roku 1510 na Žiwiecku v Poľsku a roku 1532 už na slovensko-moravských hraniciach.
V 16. storočí majitelia feudálnych panstiev v horských oblastiach Slovenska v snahe získať nové príjmy využívajú svoje pozemky stále intenzívnejšie. Aj príchod Valachov do Trenčianskej stolice súvisel so snahou feudálnych panstiev získať nové zdroje príjmov z dovtedy neobrábaných časti majetkov. Na Strečnianskom panstve v druhej polovici 16. storočia Dersffyovci zahusťujú staré osídlenie v okolí Varínky a povolávajú Valachov.
22. apríla 1580 Mikuláš a František Dersffy uzavreli zmluvu s Jurkom Mudranom a jeho tovarišmi. Trinásť valašských rodín sa usadilo na východ od Kráľovej lúky, čo je priestor medzi terajšou osadou Hlboké a stredom obce Terchová. Pomenovanie Kráľova a Terchová sa ešte určitý čas používalo súbežne.
Výstavba nového kostola
Už od druhej polovice 30-tych rokov pociťovala obec akútnu potrebu väčšieho a priestrannejšieho chrámu. S konkrétnou myšlienkou nakoniec prišiel mladý kňaz Štefan Bitter. Kostol svätého Martina už kapacitne dlhšie nevyhovoval, pretože Terchová mala začiatkom štyridsiatych rokov minulého storočia vyše 5 tisíc obyvateľov. Spolu aj s vtedy samostatnou obcou Horná Tižina, ktorá patrila do terchovskej farnosti, išlo o 915 domácností, respektíve čísel domov.
Rozhodnutie o výstavbe nového kostola schválil cirkevný výbor pomerom hlasov 9:3. Po získaní financií a vykopaní základov položili v roku 1942 základný kameň budovy nového kostola. Realizáciu objektu zadávatelia zverili stavebnému družstvu Stavba z Banskej Bystrice. Pôvodne sa uvažovalo o zadovážení základného stavebného materiálu - kameňa - zo vzdialených Spišských vrchov. Vysoké finančné náklady (700 tisíc korún) však prinútili cirkevný výbor hľadať inú, vhodnejšiu alternatívu. Nakoniec sa ňou stal príležitostný lom vo Vrátnej (Tiesňavy). Obec takto ušetrila celé dve tretiny plánovaných nákladov.
Na jeseň 1944 už bola stavba kostola postavená, omietnutá a pokrytá šindľom. Začiatkom jari nasledujúceho roka však zasiahol krutý vír vojnového besnenia. Popolom ľahlo 155 obytných domov vrátane farskej budovy (8. - 9.4. 1945). Útočište poskytla hrubá stavba nového chrámu, kde našli poškodení obyvatelia prístrešie na ubytovanie i možnosť uskladnenia úrody.
Po dokončení stavby sa pristúpilo k vyhotoveniu hlavného oltára. Nad oltárom sa ako jeho súčasť vypína mohutný kríž s Ukrižovaným. V hlavnej chrámovej lodi je umiestnených v dvoch radoch 23 symetricky usporiadaných lavíc. Tri chrámové lode sú od seba oddelené mohutnými okrúhlimi stĺpmi. Strop hlavnej lode je kazetový, bočné lode majú jednotlivé stropy rovné. Všetky tri zvony sa preniesli zo starého kostola sv. Martina. Najstarší a najväčší, Juraj, je pôvodný, pochádzajúci ešte z prvej polovice 18. storočia.
K slávnostnej konsekrácii kostola sv. Cyrila a Metoda dochádza 8. 10. 1949 za prítomnosti nitrianskeho arcibiskupa Dr. Eduarda Néczeya. Po jeho boku slúžil sv. omšu otec myšlienky nového chrámu vdp.
Metod a Cyril: Apoštoli Slovanov
Interiér a exteriér kostola
Interiér kostola prešiel v ostatných rokoch podstatnými premenami. Jeho súčasťou sa stala Krížová cesta. Priečelie sanktuária vyplnili drevené plastiky solúnskych vierozvestov. V roku 1976 vytesali terchovskí kamenári obetný oltár. Popri výtvarných podobizniach evokujú cyrilometodskú tematiku v interiéri predovšetkým pôsobivé okná. Sú na nich prostredníctvom leptov vyobrazené motívy z cyrilometodského obdobia našich dejín.
Podobne ako interiér, tak aj exteriér chrámu sa v priebehu rokov zmenil na nepoznanie. Z posledného obdobia treba spomenúť predovšetkým invenčné kvetináče, epoxydové sochy vierozvestov nad hlavným vchodom, či súsošie Snímanie z kríža, nachádzajúce sa pred vchodom do zákristii.
Terchovský betlehem
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc ostatných rokov v Terchovej je betlehem, ktorý v predvečer najkrajších sviatkov roka inštalujú v miestnom rímskokatolíckom kostole zasvätenom sv. Cyrilovi a sv. Metodovi. Nápad vytvoriť symbolický betlehem sa zrodil pred Vianocami roku 1976. Jeho autorom bol známy dedinský rezbár Štefan Hanuliak, ktorý spolu s priateľmi Jozefom Holúbkom a Štefanom Krištofíkom pripravili na Vianoce uvedeného roku miestnym veriacim milé prekvapenie. Spoločné dielo skoncipovali do troch častí. Prvú predstavuje „stará" Terchová so svojimi remeslami a charakteristickým koloritom, druhú miesto Ježišovho narodenia „skromný" Betlehem, a tretiu „prepychový" Jeruzalem. Postavičky z plastov postupom času nahradili figúrky z lipového dreva. Bola to myšlienka miestneho duchovného, vdp. Jozefa Šabu. Zhruba od konca 70. rokov sa konštruktéri orientujú výlučne na lipové drevo. Každým rokom možno na terchovskom betleheme obdivovať niečo nové. Pribúdajú náboženské výjavy z Betlehema i Jeruzalema, atmosféru historickej Terchovej evokujú ďalšie ľudové remeslá a dielničky majstrov. A aká bude konečná podoba diela, to vedia iba terchovskí ľudoví umelci.
Terchovský betlehem
Náboženské tradície
Cyrilo-metodská tradícia prekvapivo nie je prvá ani jediná, ktorou obec Terchová žije. „Máme tu staršiu a novšiu náboženskú tradíciu. Staršia je svätomartinská, keďže prvý kostol v Terchovej bol zasvätený svätému Martinovi, a druhá, tá novšia, je cyrilo-metodská. Keďže samotná obec je pomerne mladá a vznikala postupne valašskou kolonizáciou, nemala svoj vlastný kostol - bola súčasťou varínskej farnosti. No obec postupne rástla, vznikali osady, a tak začali pociťovať potrebu kostola priamo v obci. K vybudovaniu Kostola sv. Martina prišlo v roku 1731.
Svätomartinská tradícia však v Terchovej pretrváva. „V novembri si stále oslavami pripomíname svätého Martina. Sú to dni spojené s kultúrnymi aj farskými akciami. Novšia, cyrilo-metodská tradícia, sa oficiálne dostala do povedomia v roku 1990 prvým ročníkom Cyrilo-metodských dní. Prejavy viery sa v rokoch po vojne obmedzovali na kostol, ale v 90.
Od roku 2019 je Kostol sv. Cyrila a Metoda vyhlásený za diecéznu svätyňu. Povýšil ju žilinský biskup Tomáš Galis na 70. výročie konsekrácie kostola, ktorá bola 9. Tento deň sa zapísal aj ako dátum povýšenia kostola na diecéznu svätyňu. Zaujímavosťou je, že ho projektoval známy architekt Milan Michal Harminc, ktorý bol evanjelik, ale urobil takýto priestor tu v Terchovej, kde prevažuje rímskokatolícke vierovyznanie.
Základné informácie o kostole
| Informácia | Hodnota |
|---|---|
| Patrocínium | Sv. Cyril a Metod |
| Obec | Terchová |
| Rok položenia základného kameňa | 1942 |
| Rok konsekrácii | 1949 |
| Architekt | Milan Michal Harminc |
| Diecézna svätyňa od | 2019 |