Na jeseň roku 1990, počas hlbokej orby na poli, nachádzajúcom sa na malom vŕšku v katastri obce Dvorníky, došlo k narušeniu neznámeho podzemného priestoru.
Nikto netušil, o čo by mohlo ísť, no túto záhadu rozlúštil záchranný archeologický výskum pod vedením PhDr. Václava Hanuliaka.
Zaniknutý Kostol sv. Michala
Neznámym podzemným priestorom bola hrobka, ktorá bola súčasťou zaniknutého Kostola sv. Michala. Kostol sv. Michala sa spomína v súpise pápežských desiatkov z roku 1332 a bol postavený niekedy v druhej polovici 12. storočia. Išlo o neveľkú stavbu s pozdĺžnou loďou a polkruhovou apsidou. Postavili ho vo vyvýšenej polohe ako typický emporový kostolík na majetku zemepána. Mal celkovú dĺžku 11,4 m a šírku 7,0 m, s hrúbkou muriva dosahujúcou 0,85 až 1,1 m. V tej dobe podobné kostolíky slúžili iba zemepánovi a jeho družine. Pán stál na empore (obdoba dnešného chóra) a družina stála vo vnútri a okolí kostola, ktorý ešte nemal zvonicu ani lavice. Kostolík stál pri významnej stredovekej ceste Via Magna.
Staviteľmi mohli byť majstri pracujúci na kláštore v Bzovíku, kde pracovala stavebná huta. Niekedy koncom 13. storočia alebo v priebehu prvej polovice 14. storočia bol kostolík goticky prestavaný. Románska apsida bola nahradená kvadratickým presbytériom s rozmermi 5 m x 6 m a na západnej strane lode pribudla prístavba.
Archeológ PhDr. Václav Hanuliak, ktorý viedol archeologický výskum, predpokladal, že aj s vežou, no neskôr sa potvrdilo, že kostol vežu nemal. V 15. storočí pristavali severnú sakristiu. Konečnú podobu získal počas baroka (asi v 17. storočí).
Baroková Krypta
Pod zaniknutým kostolom sv. Michala bola zistená baroková krypta, ktorá sa nachádzala vo východnej časti chrámu. Bola vybudovaná 155 cm pod úrovňou základovej škáry, na obdĺžnikovom základe s rozmermi 5,8 m x 2 m. Hrobka bola zaklenutá jednoduchou valenou klenbou. Jej výstavba bola datovaná do obdobia polovice 17. storočia. Z cirkevných dokumentov a zápisov je zrejmé, že hrobku dala postaviť rodina Lenkei z Krupiny pre vlastné potreby.
Z neznámych dôvodov boli v roku 1720 do hrobky uložené pozostatky barónky Clary Johanny A Seherr Thoss, rodenej grófky von Purckstall (1687 - 1720), manželky Johanna Christopha von Seherr Thoss (1670 - 1743), cisárskeho poľného maršala, veliteľa mesta a pevnosti Brno. Hrobku ozdoboval krásny náhrobný kameň, ktorý sa zachoval dodnes.
Tento náhrobný kameň a tajomné okolnosti života a smrti barónky Clary Johanny von Purgstall, o ktorej v miestnych historických dokumnetoch nie je žiadna zmienka, zaujali aj Andreja Kmeťa, kňaza na neďalekom Prenčove, ktorý to popísal vo svojom diele.
V prístavbe, o ktorej sa predpokladalo, že išlo o kostnicu, sa našli neúplné zvyšky kostier 10 ľudí - 6 mužov a 4 žien. Kostrové pozostatky boli poslané na antropologický výskum, ktorého sa zúčastnil PaedDr. Dušan Strieborný.
Spoločné Používanie a Nezhody
Kostol sv. Michala až do konca 18. storočia spoločne používali obyvatelia Hontianskych Tesár a Dvorník, ktorí tvorili jeden spoločný evanjelický cirkevný zbor. Medzi Tesáranmi a Dvorníčanmi však niekoľko storočí trvali nezhody, ktoré vyvrcholili na jeseň v roku 1797 prudkou výmenou názorov a bitkou v chráme Božom. Dvorníčania naďalej používali starý kostol sv. Michala, zatiaľ čo Tesáranci si postavili vlastný kostol, čo viedlo k zániku starého kostola. Kostolík svätého Michala zostal opustený, postupne chátral a jeho ruiny prikryla zem. Vytratil sa z povrchu zemského aj z povedomia ľudí až do jeho náhodného znovuobjavenia v roku 1990.
O pôvod kostolíka sa zaujímal aj Andrej Kmeť, ktorý ho zároveň spomína vo svojom diele “Krupinské bralce v časti Patkôš. Mnohosť káštorov.
Po Reformácii
V súpise pápežských desiatkov je obec vedená ako samostatná katolícka farnosť už v rokoch 1332 - 1337. Po reformácii v roku 1610 prichádza prvý evanjelický farár, Jan Molitóris. Po 300 rokoch tak dochádza k zániku katolíckej farnosti a zosilnel vplyv protestantizmu.
Po reformácii, v roku 1610, prichádza prvý evanjelický farár, Jan Molitóris. V roku 1824 bola vybudovaná nová evanjelická fara aj nová cirkevná škola /Vyšná škola/. V nej už bolo aj sídlo učiteľa a kantora ev. cirkvi. V roku 1870 sa fara zrenovovala.
Vrcholom náboženského napätia bolo definitívne rozhodnutie o evanjelickej farnosti v Uhorskom. Čechách, mali silný vplyv aj v našich zemiach. cirkev ausburgského vyznania. Českobratská cirkev a Kalvínska cirkev Toto učenie v XV. aj XVI. malo aj v našej zemi stále silnejúci vplyv.
Vrcholom náboženského napätia bolo definitívne rozhodnutie o evanjelickej farnosti v Uhorskom. Mnohé obce v okolí od Lučenca počínajúc boli len evanjelické farnosti a kostoly. Jediná katolícka farnosť bola v Brezničke a od roku 1947 aj v Hámre.
V roku 1781 sa začala výstavba nového, veľkého klasicistického kostola ev. a. v. vďaka nahromadenému materiálu a finančným prostriedkom a pôsobeniu p. Daniela Stráňavského. V roku 1835 bola vybudovaná nová, mohutná veža, vysoká 32 m, ktorá sa stala symbolom obce.
Drevený artikulárny kostol Hronsek
Školstvo
,,Prvej ev. a. v. ľudovej školy" je potvrdené, že vznikla okolo r. 1700 v provizórnych podmienkach bývalého kaštieľa, neskôr obecnej radnice. Prvým zaznamenaným učiteľom bol Tomáš Králik od r. 1735, Ondrej Fidicínius od r.1756. Tretí učiteľ Jan Uhliari vr. 1758-1769. V rokoch 1769 - 1771 vyučoval Jan Kocián a potom Jan Benický od r. 1771 - 1784. Celkom 40 rokov učil v ev. škole Ján Cirák /1898 - 1938/.
Pohromy a Obnova
9. 6. 1834 udrel blesk do veže a kostola, pričom úplne vyhorela veža aj kostol. strechu a klenbu bolo treba v rokoch 1836 - 37 opraviť. Až o 50 rokov neskôr vr. 1884 bola vybudovaná nová, mohutná veža.
V roku 1919 boli vyrobené 2 nové zvony a umiestnené do veže. V roku 1935 bol vyrobený a umiestnený aj veľký zvon. Kostol a veža boli v rokoch I. renovované.
Cirkevný Zbor a Aktivity
Narastajúca aktivita evanjelickej cirkvi vyvrcholila 11. 10. 1932 zvolením p. Michala Kováča za seniora. Po r. 1942 bola Evanjelická škola premenovaná na Obecnú školu. Od r. 1948/49 mení Nový školský zákon názov školy na Národná škola. Od r. 1960 bola zriadená Základná deväťročná škola, ktorej riaditeľom sa stal Pavel Sabó.
Od roku 1937 sa zasadili 2 lipy pri kostole od farských schodov, a znovu 2 lipy pri Čižmárove moste. K evanjelickej farnosti patrí aj budova fary. od roku 1956 do r. 1970 sa o údržbu fary denne pričiňovali p. farár Ján Midriak so slúžkou Horňankou a neskôr s manželkou. Po roku 1989 bola farnosť vedením evanjelickej cirkvi znovu pozdvihnutá jej kultúrnosť a dôstojnosť.
V roku 1947 bola vykonaná elektrifikácia kostola a veže. V roku 1970 bola vykonaná vnútorná maľba kostola. V roku 1996 bola celá plocha zarovnaná a zatrávnená. V roku 1997 bol zavedený elektrický prúd káblom až ku hrobom nového cintorína.
Gréckokatolícky drevený chrám Ruská Bystrá
Pôsobenie Farárov
Z archívnych dokumentov ev. cirkvi je známe pôsobenie evanjelických farárov v obci. Pán farár Švehla tu pôsobil až do svojej smrti. V posledných rokoch pôsobenia seniora p. Hamara bol v našej cirkvi kaplánom. Michal Kováč pôsobil v našej cirkvi až do odchodu na zaslúžený odpočinok v r. 1956.
17. farárom bol p. Jan Midriak, pôsobil v obci vr. 1956 -1970. Bol mladým, energickým, rozvážnym ambicióznym farárom. Po odchode p. farára Midriaka zostalo miesto voľné skoro 1 rok. s biskupským úradom vykonával bohoslužby p. 18. farárom bol Jan Filo. Tu pôsobil od r. 1971 do 1991, t. j. 20 rokov. Funkcia farára nebola obsadená celý rok 1991. biskupským úradom a Novohradským seniorátom p. farár Jan Kolár z Málinca.
19. Pani farárka K. Moncoľová nastúpila do funkcie vr. 1992, s plnou vážnosťou a zodpovednosťou. Získala si plnú dôveru a Podporu. Bola riadne zvolená ev. farárkou v Uhorskom.
Napriek všetkým aktivitám tu dlhodobo po r. 1992 nastal pokles počtu členov evanjelickej cirkvi. Negatívne pôsobila od r. 1948 uplynulých 40. rokoch prenasledovania cirkvi a ateizmu. v obci žije 481 evanjelikov a 241 rímsko katolíkov. rímsko katolíkov je bezkonfliktné rozumné spolunažívanie. Prejavuje sa aj spevom evanjelických aj rímskokatolíckych náboženských piesní.
Kantori a Dozorcovia
Kantori evanjelickej cirkvi po r. 1918 boli: p. Ján Cirák od r. 1918, p. Ján Peťko r. 1946. Ako cirkevní dozorcovia už po vzniku I. ČSR dlhé roky pôsobili p. Taját z Uhorského, p. Ondrej Števko z Rovnian, p. V rokoch 1971 - 1989 za pôsobenia farára J. Fila bol cirkevným dozorcom P. Z dostupných zápisov cirkevnej kroniky po r. 1918 - vzniku I. ČSR pôsobili ako kostolníci: Ján Jahodník, Juraj Jahodník, J. Bálint, Martin Gregor, Ján Sivák, M. Godava, M.
Presbytérium
Presvedčivým prejavom narastajúcej aktivity cirkevného zboru po r. 1989 je ďalšie zveľaďovanie cirkevného majetku. Zasadanie je verejné a koná sa v kostole po bohoslužbách.
Rekonštrukcie a Súčasnosť
Rekonštrukcia kostola a veže prebehla v roku 1994, pričom náklady prekročili 480.000 Sk. Prvá oprava bola vykonaná v rokoch 1805 - 1808. Po požiari spôsobenom bleskom bola strecha opravená v roku 1834. Generálna rekonštrukcia strechy kostola sa zachoval v origináli. Tretia rekonštrukcia sa konala po ďalších 86. rokoch, v roku 1946, a týkala sa celej strechy kostola a oplechovania. Veža bola postavená v rokoch 1884 - 1885. Modernizácii a zveľaďovaní fary a kostola sa za posledných 5 rokov venoval kurátor p. J. Vince. Rovnako sa o cirkevné obrady stará p. Dlabajová. Neoddeliteľnou súčasťou majetku ev. a. v. je majetok, ktorý slúži k uspokojovaniu životných potrieb ev. farára.
Ďalšie Drevené Kostoly na Slovensku
V južnej časti mesta sa nachádza mimoriadne zaujímavá sakrálna pamiatka. Drevený evanjelický kostol z roku 1717, ktorý bol v roku 2008 zapísaný v rámci zápisu súboru ôsmich Drevených chrámov v slovenskej časti Karpatského oblúka do Zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva pamiatok UNESCO.
Dodnes najstaršou zachovanou pamiatkou Tvrdošína je drevený rímsko-katolícky gotický kostol z 1.polovice 15. Objekt zdobia nástenné maľby a maľovaný drevený kazetový strop, pôsobivá je i neskororenesančná kazateľnica. V roku 2008 bol zapísaný spolu s ďalšími drevenými kostolmi slovenskej časti Karpatského oblúka do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Gréckokatolícky drevený chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal v okrese Svidník je klenotom medzi cerkvami. Postavený bol v roku 1658. Kostol bol ako zázrakom zachránený počas druhej svetovej vojny, keď ho zasiahol granát, ktorý nevybuchol.
Rímskokatolícky kostol sv. Tento drevený kostolík z konca 15. storočia predstavuje najstarší typ na Slovensku. Interiér prešiel viacerými zmenami vo výzdobe, hlavne cez obdobie reformácie, kedy pribudli vzácne reformačné pamiatky, napríklad nástenné maľby z roku 1665.
Stavba kostola začala 23. októbra 1725 a na jeseň 1726 bola hotová. Kostol má 1100 miest na sedenie, amfiteatrálne usporiadaných. Súčasný organ postavil banskobystrický majster Martin Podkonický v roku 1764.
Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala Archanjela v Ladomirovej pochádza z roku 1742 a bol postavený bez použitia jediného kovového klinca. Súčasťou areálu je aj cintorín oplotený zrubovou ohradou. K chrámu patrí aj drevená zvonica so stĺpikovou konštrukciou.
Dominantou obce je drevený artikulárny kostol, ktorý bol postavený v roku 1688 až 1689 na príkaz Jóba Zmeškala. Spolu s kostolom sa v jeho blízkosti vybudovala aj fara. Kostol má podlhovastý pôdorys a je na príkrom svahu. Na výstavbu sa použilo smrekové drevo z okolitých lesov.
V obci Ruská Bystrá, sa nachádza najvýchodnejší zástupca spomedzi všetkých slovenských drevených kostolíkov zapísaných na Zozname svetového dedičstva UNESCO - gréckokatolícky Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša. Kostol bol postavený v roku 1730.
Chrám svätého Michala Archanjela v Ladomirovej
Obec Štôla vznikla na mieste niekdajšieho benediktínskeho kláštora. Kláštor, ktorého súčasťou bol aj kostol, bol priestranný, vkusne postavený s pekným kamenným stĺporadím. Snáď poslednou zachovalou verejnou pamiatkou z kláštora je drevená zvonička s dvojkrížom a bronzovým zvončekom. V čase vyhotovenia prvej katastrálnej mapy, okolo r. 1869, mala obec Štôla 24 domov vrátane školy, mlyna a pastierne.
Vie sa, že dlhoročným priorom kláštora v Štôle bol prior menom Tyhll. Kláštor v Štôle ležal severne od terajšej cesty, vedúcej z obce na cintorín a západne (po pravej strane) potoka Suchá voda. Zvonička, ktorá je dnes už len historická pamiatka, až do konca 2. svetovej vojny v r. 1945 bola živou súčasťou obce. Kým nebol postavený evanjelický kostol v r. 1870, slúžil zvonček zvoničky na zvolávanie evanjelických bohoslužieb, ktoré sa konali po domoch.
Keď v 15-tom storočí prišli sem Husiti, už tu našli akýsi kostolík, ku ktorému pristavili priestrannú Svätyňu, ozdobenú gotickým sklepením a opatrenú znakom svojho vyznania - kalichom, ktorý až do roku 1790 bol znateľný na vonkajšom múre chrámu, ba aj kalich, ktorým sa posvätné víno pri Večeri Pánovej za niekoľko sto rokov prisluhovalo, podľa svedectva nápisu na ňom je ich pozostalosťou. Avšak ako toto s ochotou a radosťou bolo vykonané, tak súčasne všetkých naplnil neočakávaný žiaľ pri lúčení sa so starým domom Božím, v ktorom sa otcovia ľudu, i sám ľud znovuzrodil Pánu Bohu a ctnosti.
Po krátkom speve posledný krát vystúpil na kazateľňu dôstojník pán Pavel Jozzeffy, náš milý a vzácny duchovný pastier, augšpurskeho vyznania potisský biskup a z Jeremiáša 31, 23 predložil rozžehnanie sa so starým chrámom Božím, ktorý mal byť zbúraný. Starý chrám Boží bol potom s ťažkým srdcom, ale ľahkou prácou zbúraný. Veď nemal temer žiadneho základu. Postavený bol z drobného, nelámaného kameňa a zomdlený neduhom staroby sa temer v rukách rozpadával.
Zbor opäť prenikla veľká radosť, keď prvého mája za prítomnosti veľkého, zo všetkých strán zhromaždeného zástupu bol položený základný kameň novího stavania. Tento základ - položený s veľkou nábožnosťou - bol súčasne základom veľkých a veľmi ťažkých prác, lebo hoci aj po sto i viac ľudí pracovalo každého dňa, výsledok práce pre hĺbku všetko pohlcujúcich základov nebolo vidno.
Kde sa požadovali kamenári, dovážal sa z Rimavskej Bani, z lomu, ktorý sa nachádzal na kraskovskom pomedzí. Takto pri organizovanej práci mohli cirkevníci koncom roka s radosťou uvidieť múry vytiahnuté až do výšky horných okien.
Avšak nádej zložená v Bohu nebola zahanbená. Matej Štrba, obyvateľ Hornej Lehoty Zvolenskej , bývalý čipkár, muž nepatrný, ale mnohým ďaleko nad obyčaj prejavujúci dobročinnosť prvý po tejto skaze pribehol a postihnutým oferoval 100 zlatých. V roku 1829 vežu pokryl domáci kotlársky majster Fridrich Wester 36 centérmi medi.
Palier Ján Neumann, bývajúci už v Rimavskej Sobote pod kurátorstvom Martina Dianišku dokončil sklepenie chrámu. šikovnosť a usilovnosť Neumannovu cirkev nevie prechváliť. Oltárny obraz - namaľovaný znamenitým levočským majstrom Jozefom Caucigon (zobrazujúcim Ježiša ako Svetlo sveta) - ozdobil dvoma anjelmi, držiacimi nad hlavou Ježiša hviezdovú korunku. Nemoc, podobná morovej rane, ktorú otcovia pomenovali čierna smrť kosila obyvateľov, že padali ako snopy za žencom. Ale to všetko premohla viera a moc, založená na dôvere v Božiu milostivú pomoc, tak že chrám pri všetkom odpore protiviacich sa živlov a hrôzach smrti predsa bol vystavaný a 30 septembra Pánu Bohu posvätený, aby v údoch zboru vecne vzbudzoval nadej, vecne rozhojňoval lásku a chválu kresťanskej horlivosti.
Celá stavba bola prevedená pod najvyššou správou dôstojného pána superintendenta Pavla Jozeffyho a vysoko urodzeného pána Jana Daxnera, výborne zaslúžilého inšpektora cirkvi. Prv, ako opíšeme večne pamätnú slávnosť posvätenia, je treba niečo povedať o samotnom chráme. Stojí tu teda dom Boží, ktorého dĺžka je 22 siah, šírka 12 siah a kde je užší - 8 siah a střevíc stupaj nohy, t.j. asi 30 cm. Jeho výška je 13 siah. Veža aj s medenou strechou je vysoká 36 siah. Poslovenčil Mojmír Zúrik.
Doplnené 1.5.2011Práce spojené s farbením a pozlatením kríža, hviezdy a hodinových tabúľ boli ukončené 12. decembra 1828. Majster František Pružinksý dostal za to od mesta 90 zlatých.
tags: #tesare #evanjelicky #kostol