Tetovanie a Katolícka Cirkev: Názory a Pohľady

Tetovanie je fenomén, ktorý ľudstvo sprevádza od najstarších čias. Dať sa tetovať bolo často súčasťou iniciačných rituálov. Vyjadrovalo príslušnosť ku kmeňu, k národu či k náboženstvu. Tetovanie bolo symbolom statočnosti, odvahy, lásky, ale aj trestu. Označovali sa ním otroci, vyhnanci, väzni a zločinci. Dnes je tetovanie módny trend a čoraz viac ľudí sa necháva tetovať.

Tak ako mnoho iných kultúrnych zvykov a umeleckých štýlov či trendov, aj tetovanie urobilo behom stáročí celý rad cyklov rozkvetu i úpadku, nikdy však úplne nevymizlo (porov. Hemingson, 2010). Slovo tetovanie alebo synonymum tetováž etymologicky pochádza z polynézskeho (tahitského) slova tat(a)u, čo znamená správne udrieť. Je to trvalý výtvarný prejav na pokožke tela, často v spojitosti s iniciáciou (porov. Becker, 2007). Tetovanie je vlastne vpichovanie čiernobielych či farebných obrazcov do pokožky tela človeka na ozdobu alebo označenie.

V poľnohospodárstve znamená trvalé značkovanie zvierat do miest s tenkou alebo holou kožou (porov. Tetovanie má svoj počiatok v pradávnych dobách a kultúrach staroveku a vyznačovalo sa vysokou remeselnou úrovňou prevedenia. Bolo to najmä medzi obyvateľmi Afriky. Muži a ženy sa oddávna usilujú vzbudzovať pozornosť farbením tváre, nechtov a podobne. Tetovanie ako iniciácia spočíva v magických alebo symbolických motívoch, môže byť znamením klanového alebo hodnostného zaradenia, niekedy tiež len ozdobou, trvanlivým druhom pomaľovania tela.

Variantom tetovania je zjazvenie obvykle v kultúre starých Tasmáncov, predovšetkým v Afrike (porov. Becker, 2007). Najlepšie výsledky vo farebnom tetovaní dosahovali Maorovia na Novom Zélande a obyvatelia tichomorských ostrovov. U Maorov tetovanie označuje príslušnosť ku kmeňu a postavenie a je výrazom osobitosti a dôstojnosti. Ornamenty na koži sú kronikou zaznamenávajúcou mená predkov a mytologické súvislosti, preto im išlo vlastne o obraz ľudskej duše. Tiež mnohé severoamerické kmene poznali tetovanie. Zaujímavou technikou zapúšťania farby do pokožky je tiež zo Sibíri známe preťahovanie sadzami začiernených vlákien pod kožu.

Ďalším spôsobom takej výzdoby je napr. zapúšťanie amuletov pod kožu (Krováci, obyvatelia Zadnej Indie). Farebné tetovanie je známe už z európskeho neolitu. Návrat kapitána Jamesa Cooka z plavby okolo sveta v 18. storočí a predstavenie polynézskeho tetovania vtedajšej anglickej spoločnosti znamenalo začiatok módneho tetovania (porov.

V mnohých kultúrach je tetovanie odpradávna súčasťou zložitých prechodových a iniciačných rituálov a slúži aj ako znak postavenia v spoločnosti, symbol viery a náboženského vyznania, dôkaz statočnosti a vojnovej zdatnosti, erotické lákadlo, vyznanie lásky, forma trestu, ochranný amulet či talizman alebo označenie otroka, vyhnanca či zločinca. Tetovanie slúži už odpradávna tiež ako vnútorný znak príslušnosti k určitému náboženstvu a známka hlbokej oddanosti viere a jeho symbol. Oddaní veriaci najrôznejších vierovyznaní sa často nechávajú tetovať na pamiatku vykonanej náboženskej púte. Kríže, anjeli, holubice a iné náboženské obrazy dodnes patria medzi celosvetové najobľúbenejšie tetovacie motívy (porov. Hemingson, 2010).

Máloktorá symbolika má v tetovaniach rovnako dlhú a pestrú históriu ako tá vojenská. Tetovanie je uctievaná vojenská tradícia a v mnohých kultúrach sú telesné ozdoby oddávna známkou skutočného bojovníka. K vojenským motívom patria znaky armádnych jednotiek, štátne vlajky a symboly rôznych druhov ozbrojených síl (porov.

Tetovanie je odjakživa obklopené aj istým sexuálnym či erotickým nádychom. V tradičných kultúrach často signalizuje, že žena dosiahla pohlavnú zrelosť a je pripravená vydať sa. Muži i ženy moderných spoločností si vyberajú motívy, ktoré podčiarkujú a priťahujú pozornosť k ich mužským, respektíve ženským pohlavným atribútom. Mužské tetovania často nápadne zdôrazňujú silu a upozorňujú na svalnaté horné partie, najmä ramená a paže. Navyše si muži vyberajú vzory, ktoré pôsobia chlapsky a „tvrdo“, hlavne veľké šelmy, dravce a iné symboly sily a mužnosti. Dievčatá a ženy si často vyberajú zreteľne ženskejšie motívy, najpopulárnejšie sú motýle, kvetiny a delfíny. Ženské tetovanie priťahuje muža k jej telovým krivkám. Veľa žien si vyberá umiestnenie tetovania tak, aby mohli svoje tetovanie nenútene vystaviť na obdiv, ale aj strategicky ukryť (porov. Hemingson, 2010).

Častým motívom tetovania je vyznanie lásky. Jednoznačne najčastejšie ľutujú ľudia tetovanie s menom či iniciálami svojej bývalej lásky. Predsa len zostávajú srdce i kvetiny hlavným zdrojom príjmov rôznych tetovacích salónov. Ďalším príkladom vyznania lásky je tetovanie mien rodičov alebo pamätné tetovanie spomínajúce na zosnulú lásku, dieťa, člena rodiny alebo kamaráta (porov.

Ďalším motívom tetovania je určitá poverčivosť. Ľudia si dávajú tetovania ako talizman či ochranný amulet. Takmer všetky kultúry, ktoré praktizujú tetovanie, pevne veria, že určité vytetované symboly svojho nositeľa pred niečím ochránia alebo mu prinesú šťastie. K obľúbeným tetovacím námetom patria štvorlístky, podkovy a celý rad náboženských symbolov (porov.

Tetovanie sa odpradávna, niekedy i násilím, vykonávalo ako forma trestu. V antickom Ríme sa ním často označovali otroci, vojenskí zajatci a zločinci. V Japonsku kedysi trestali zločincov tetovaním na čele, ktoré zreteľne určovalo povahu ich previnení. Jedným zo symbolov nacistickej krutosti počas druhej svetovej vojny sa stalo nútené tetovanie židovských väzňov v koncentračných táboroch. Takisto dnešní obyvatelia väzníc si vytvorili určitú spoločnú kultúru a symbolický jazyk, v ktorom tetovacie motívy nesú veľmi konkrétne významy (porov.

Samoan Tattoo Ceremony

Úlohou kože je chrániť ľudské telo pred mnohými typmi poškodenia, preto je mimoriadne pevná a odolná. Tetovacie náčinie teda musí byť patrične ostré. K dopraveniu farbiva pod kožu slúžili kedysi napríklad lastúry, hrebene, dlátka alebo ihly, materiálom bola kosť, slonovina, drevo alebo kov. Až do začiatku priemyselnej revolúcie, ktorá zmenila všetky aspekty našej civilizácie, vrátane metódy tetovania, presnejšie do roku 1892, keď bol vynájdený prvý tetovací strojček, sa tetovalo výhradne ručne. Tradičné tetovanie ručnými nástrojmi bolo zdĺhavé a väčšinou i finančne nákladné. Dnes teda používa väčšina západných tatérov tetovacie elektrické strojčeky.

Medzi desať najobľúbenejších miest na tetovanie patria tieto časti ľudského tela: 1. bedrá; 2. ruky; 3. chrbát; 4. hrudník; 5. zápästie; 6. členok; 7. horná časť chodidla (priehlavok); 8. pás na paži ruky; 9. prsia; 10. krk (porov. Jeden známy americký tvorca tetovaní tvrdil v 90. rokoch 20. storočia, že v tetovaniach je veľmi silný koncept vytvárať priateľstvo so smrťou, konfrontovať a transcendovať smrť skôr ako premenu než smrť skutočnú a vlastnú, v zmysle smrti a vzdania sa ľudského ega. Tak sa prichádza k bodu mystického zážitku, v ktorom ego odchádza ako nejaká škrupina a to, čo zostane, je čisté bytie (porov. Gnerre, 2016).

Čo hovorí na tetovanie súčasná biológia a medicína?

Aby som to zistil, osobne som sa stretol 20. 11. 2018 v Univerzitnej fakultnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach s prof. MUDr. Pavlom Jarčuškom, PhD., infektológom, t. j. lekárom odborníkom na náuku o nákazlivých chorobách, ich predchádzaní a liečení. Pán profesor je zároveň prorektorom pre rozvoj a európsku problematiku na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Tvrdí, že keď si ľudia nechajú urobiť tetovanie, tak v 90% prípadov to má neutrálny vplyv na zdravie človeka. Všetko závisí, do akého tetovacieho salóna človek ide. Najväčším rizikom tetovania je prenos rôznych infekcií, predovšetkým je tu veľké riziko prenosu infekčnej pohlavnej choroby AIDS, vírusu HIV, dokonca väčšie, ako pri sexuálnom styku.

Ďalšími rizikami a nebezpečenstvami, ktoré spomína profesor Jarčuška je, že tetovaním sa človek môže ľahko nakaziť a získať hepatitídu - zápal a poškodenie pečene alebo žltačku typu B a C. To všetko sa prenáša krvou. Samotné tetovacie štúdia musia podľa zákona spĺňať prísne zdravotnícke kritéria a normy, aby sa zabránilo prenosu týchto infekčných chorôb. Musia mať na to aj špeciálne zdravotné licencie (povolenia). Stojí to veľa peňazí, preto aj nechať si urobiť tetovanie v týchto tetovacích štúdiách je drahšie.

Z hľadiska estetického a medicínskeho je potrebné zvážiť, či človek chce mať jedno a to isté tetovanie na celý život. Pomaly každý druhý človek na svete má tetovanie. Profesor Jarčuška tvrdí, že existujú aj dočasné tetovania, kde ide o vsádzanie bio-odbúrateľného pigmentu pod kožu. Jeden rok je tetovanie pekné, ale potom už nevyzerá dobre a farba sa biologicky odbúrava a stráca. Vo všeobecnosti sa dá tetovanie odstrániť laserom, no je to veľmi bolestivé, lebo sa pritom odstráni aj vrstva pokožky. Samotné odstraňovanie tetovania je veľmi nákladné.

Profesor Jarčuška hovorí, že tetovanie spôsobuje aj prenos infekcií, lebo do tela potetovaného človeka sa dostáva cudzorodá látka - pigment farby, ktorý niekedy môže spôsobiť vzácnu alergiu, ktorá môže byť permanentná. V nových tetovaniach sú prítomné aj kovové prvky, pričom v starých tetovaniach bol len atrament. Medicína dnes ešte mnohé veci nevie presne zhodnotiť, ktoré sa ukážu až po 10-15 rokoch. Takisto veľkým problémom pri tetovaniach je aj zvýšenie rizika neobjavenia rakoviny kože v rannom štádiu. Je ťažké nájsť melanóm - čierne znamienko, ak by sa malo jednať u potetovaného človeka o rakovinu kože.

Samotným tetovaním sa zvyšuje riziko rakoviny kože, keďže samotný pigment farby tetovania obsahuje ťažké kovy, ako je kobalt, chróm a olovo, čo pôsobí toxicky na organizmus a telo človeka. Takisto potetovaný človek nemôže byť dočasným a niekedy aj trvalým darcom krvi, lebo často hrozí riziko prenosu rôznych infekčných chorôb. Nakoniec, ďalšími rizikami dať si urobiť tetovanie je aj zvýšenie rizika zmeny potenia sa v organizme človeka, zvýšenie bakteriálnej infekcie a zvýšenie rizika komplikácií počas iných medicínskych procedúr u potetovaného človeka (porov. Freeman, 2018).

Podľa štatistických odborných psychiatrických výskumov sa tiež zistilo, že dospievajúci mladí ľudia, ktorí si nechali urobiť aspoň jedno tetovanie, sú náchylnejší súhlasiť s používaním prechodných drog, ako sú cigarety, alkohol a marihuana, ako aj schváliť skúsenosť s tvrdými drogami, ako je kokaín, kryštálový methamfetamín a extáza (porov. Tetovanie sa stalo rozšírenejším najmä medzi dospievajúcou mládežou od začiatku 80. rokov 20. storočia. Vo všeobecnej populácii približne 10 až 13% dospievajúcej mládeže má tetovania. Z viac ako 500 dospievajúcich skúmaných na vedecké účely sa ukázalo, že 13,2% udávajú najmenej jedno tetovanie. Podľa týchto odborných výskumov tetovanie je rozšírené viac u dievčat ako u chlapcov (porov.

Ľudia sa dnes nechávajú potetovať, lebo sa im to jednoducho páči, je to módne i štýlové, pričom tvrdia, že si so svojím telom môžu robiť, čo chcú. Obrazová zložka tetovaní sa spája s emotívnou, vnímajúcou a zmyslovou stránkou ľudskej duše (porov. Hemingson, 2010). Stretol som sa s názormi niektorých ľudí, ktorí trpeli alebo trpia rôznymi druhmi depresie, a nechali si urobiť tetovanie obľúbeného obrázka alebo povzbudivej vety, ktoré im pomáhali pri pohľade na nich myslieť optimistickejšie a prekonať aktuálnu depresiu či zlú náladu. Mnohí ľudia si dávajú potetovať takmer každý kúsok svojho tela. No prečo to robia? Veď Boh dal každému krásne a prirodzené ľudské telo a stvoril človeka na svoj obraz a podobu (porov. Gn 1, 26), Z psychologického hľadiska môže byť človek niekedy nespokojný sám so sebou a s výzorom svojho tela.

Človek je s ním buď spokojný, alebo nespokojný, protiví sa mu, ba mu je až odporné a ho odmieta. Takýto človek si myslí, že tetovaním sa bude viac páčiť sebe i druhým. Keď má človek problém s prijatím vlastného tela, je za tým väčšinou nejaké duchovné či psychické zranenie z detstva. Ďalším psychologickým javom u človeka s tetovaním je snaha ukázať sa na verejnosti pred druhými a vystaviť na obdiv svoje potetované telo. Častokrát tu ide o istú formu exhibicionizmu - vystaviť sa obdivu druhým.

Biblický pohľad na tetovanie

Poľský kňaz Sławomir Kostrzewa (2018) i americký kňaz Mike Schmitz (2017), z ktorých videí a prednášok na internete som čerpal, rozprávajúc o tejto horúcej téme ohľadom tetovania, uvádzajú hlavný biblický citát z Knihy Levitikus (19, 28), kde sú tieto slová: „Pre mŕtveho si nerobte zárezy do tela! Nevypaľujte si do kože nijaké znamenia! Ja som Pán!“ V tomto texte je jasné, že Pán Boh zakázal izraelskému národu nechať si urobiť tetovania na tele. Tento biblický text však treba vidieť v kontexte tej doby, kultúry a vtedajších pohanských náboženských zvykov.

Bolo bežným javom vo vtedajších pohanských náboženstvách, že pohania, ktorí verili rôznych božstvám, si nechali urobiť tetovania ako istý rituál a akt zasvätenia sa nejakým mŕtvym (napr. príbuzným) alebo výslovne pohanským božstvám a bôžikom, aby im slúžili. Častokrát to boli rôzni zlí démoni. Boh toto, samozrejme, zakazoval Židom ako členom vyvoleného národa a Božieho ľudu. Tetovanie v týchto pohanských rituáloch vtláčalo človekovi istú identitu božstva či démona a zároveň identitu spolupatričnosti k istému konkrétnemu pohanskému kmeňu. Židia dostali takýmto spôsobom od Boha cez Mojžiša inštrukciu, aby toto nerobili, lebo oni nemali kmeňovú identitu. Ich identitou bolo to, že sa stali vyvoleným Božím ľudom. Nemali si teda označovať či tetovať svoje telá, lebo ich identita spočívala v Bohu, ktorý je Bohom živý a pravdivý (porov.

Boh si každého človeka akoby duchovne vytetoval na svoju božskú ruku. Prorok Izaiáš (Iz 49, 16) napísal: „Hľa, do dlaní som si ťa vryl.“ V tomto zmysle sa môže dedukovať, že ak si človek dáva tetovanie a tým sa zároveň zasväcuje niekomu inému (bôžikom, modlám, démonom), ako je pravý Boh, nemal by to robiť. Človek kresťan by si výslovne nemal dať tetovanie, ak by za tým bol takýto zlý duchovný zámer. Samozrejme, kresťan by si nikdy nemal dať tetovanie s démonickými, nemravnými, poverčivými, necudnými, vulgárnymi a hrubými obrázkami, ktoré by urážali samotného Boha a znevažovali by ľudskú dôstojnosť. Takisto dávať si tetovanie na intímnych miestach tela človeka s cieľom sexuálne niekoho dráždiť a zvádzať k nečistote a necudnosti je výslovne zlá vec z pohľadu kresťanskej morálky a protiví sa najmä šiestemu Božiemu prikázaniu. To by bolo zneužitím ľudskej sexuality a dôstojnosti.

Svätý apoštol Pavol v Prvom Liste Korinťanom (6, 18 - 20) píše: „Varujte sa smilstva! Každý hriech, ktorého by sa človek dopustil, je mimo tela; kto však smilní, hreší proti vlastnému telu. A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe? Draho ste boli kúpení. Nakoniec treba tiež povedať, že mnohí duchovní otcovia a exorcisti majú bohaté skúsenosti s potetovanými ľuďmi i kresťanmi, ktorí po tom, ako sa nechali potetovať, mali veľké problémy v osobnom duchovnom živote a niekedy prežívali celkovú nechuť k duchovnému životu, modlitbe a čítaniu Božieho slova.

Christian Tattoos

Rôzne prístupy k tetovaniu

Tetovanie je medzi kresťanmi kontroverzná téma. Aj medzi veriacimi nájdeme takých, ktorí majú vytetovaný kríž, postavu Ježiša alebo iný náboženský symbol. Často sa však diskutuje o tom, či je vhodné nechať sa tetovať a či to nie je dokonca prejav démonických síl. Na túto problematiku existuje u veriacich viacero protichodných názorov od tolerantných až po odmietavé.

Odporcovia akýchkoľvek tetovaní často argumentujú Bibliou. V Starom zákone, konkrétne v knihe Levitikus 19,28 nájdeme pasáž, ktorá zakazuje tetovanie: „Pre mŕtveho si nerobte zárezy do tela! Nevypaľujte si (do kože) nijaké znamenia! Ja som Pán!“

Boh zakazoval Izraelitom tetovanie preto, lebo pohania mali vo zvyku tetovať si mená svojich bohov. Bol to znak poslušnosti voči pohanským modlám a bôžikom. Ján Kulan vysvetľuje, že „bolo bežným javom vo vtedajších pohanských náboženstvách, že pohania, ktorí verili rôznym božstvám, si nechali urobiť tetovania ako istý rituál a akt zasvätenia sa nejakým mŕtvym (napr. príbuzným) alebo božstvám, aby im slúžili. Často išlo o rôznych démonov.“

Kulan pokračuje: „Boh Židom preto tetovanie zakázal ako členom vyvoleného národa a Božieho ľudu. Židia dostali takýmto spôsobom od Boha cez Mojžiša inštrukciu, aby toto nerobili, lebo oni nemali kmeňovú identitu. Ich identita spočívala v Bohu a preto si nemali tetovať telá.“ Toto starozákonné nariadenie by sme však nemali chápať ako absolútne a nemenné. V Biblii totiž nájdeme rôzne pokyny, príkazy a zákazy, ktoré nemajú trvalú platnosť. Niektorí upozorňujú na to, že zákaz tetovania nemá nadčasový morálny, ale skôr dočasný ceremoniálny charakter. Tento zákaz je prirovnávaný k jedeniu (alebo nejedeniu) bravčového mäsa, ktorý bol znak odlíšenia sa Izraelitov ako Božieho vyvoleného národa od pohanov.

Jimmy Akin z Catholic Answers navyše uvádza, že (katolícka) cirkev tetovanie absolútne nezakazuje. Akin dodáva, že „tetovanie je v podstate forma zdobenia tela, akýsi permanentný make-up. Ľudia sa zdobia rôzne. Slúžia na to šperky, náušnice, účesy a podobne.“ Tetovanie u kresťana by určite nemalo byť sexuálne explicitné, vulgárne, temné, pohanské alebo dokonca satanské. Kresťania, ktorí obhajujú tetovanie, tvrdia, že nie je v rozpore s vierou, ak nevyjadruje niečo nemorálne alebo to, čo odvádza človeka od Boha. Potetovaní kresťania chcú aj týmto spôsobom vyjadriť svoju príslušnosť ku Kristovi.

Duchovné riziká spojené s tetovaním

Napriek tomu, že medzi mnohými kresťanmi nájdeme istú toleranciu voči tetovaniu, duchovní sprievodcovia a exorcisti upozorňujú na riziká. Český katolícky kazateľ a exorcista Vojtech Kodet sa o tetovaniach vyjadril negatívne: „Tetovanie určite nie je od Boha a Boh to takto nezamýšľal a nechce ani keď ide o vytetované zbožné veci. Nejde predsa o to mať na tele tetovanie, ale zbožné srdce a čistú dušu, mať v poriadku vzťahy. To, že nesieme obraz Boží je vnútorná záležitosť. Telo je pre kresťana chrámom Ducha Svätého, preto mu patrí úcta a veriaci ho nemajú právo ničiť, mrzačiť ani zohyzdiť. Som presvedčený, že tetovanie nemá nič spoločné s kresťanstvom a neospravedlní to ani to, že si tam vytetujeme rôzne zbožné veci.“

Kodet upozorňuje na to, že tetovanie je často súčasťou okultných, ezoterických a satanistických rituálov. Samotný autor satanskej biblie Anton Szandor LaVey kedysi poznamenal, že „každé tetovanie je vždy prejavom satanizmu, nech sa tým myslí čokoľvek.“ Kodet z praxe exorcistu uvádza, že často práve cez tetovanie pôsobili zlí duchovia. Záležalo na tom, kto a s akým úmyslom robil tieto tetovania, cez tetovanie lebky došlo k privolaniu démona smrti, cez obraz africkej šamanskej masky privolanie démona šamanizmu, cez tetovanie satanského symbolu privolanie démona satanizmu. Americký biskup Fulton Sheen kedysi poznamenal, že človek, ktorý prestáva komunikovať duchovne, začína komunikovať prostredníctvom tela.

Je zrejmé, že tetovanie často nie je iba nevinnou estetikou na koži, ale vyjadruje aj hlbšiu informáciu o duši človeka. Tetovanie v mnohých prípadoch môže (ale nemusí) poukazovať na spôsob myslenia a životný štýl, ktorý je v priamom rozpore s kresťanstvom.

Aj keď tetovania, ktoré sú v súlade s kresťanskou vierou nie sú hriešne, osobne nevidím dôvod nechať sa tetovať a odporúčať tetovanie iným. Dôležitejšie je, aby mal kresťan vytetovaného Pána vo svojom srdci. Podstatnejšie ako tetovanie je vnútro človeka. Samotný Boh svojmu dieťaťu pripomína, že si ho nezmazateľne vytetoval. „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.

V dobe, keď je tetovanie čoraz viac rozšírené aj medzi veriacimi, mnohí hľadajú odpoveď na otázku: Je tetovanie hriech? Kresťanské tetovanie, napríklad zobrazenie kríža, môže mať pre nositeľa hlboký význam, zatiaľ čo iné symboly môžu vyvolať kontroverzné diskusie. V tomto článku sa pozrieme nato, čo o tetovaní hovorí Biblia a preskúmame, ako sa jej texty týkajú súčasnosti.

Tetovanie v Biblii

Jediné miesto, kde sa v Biblii priamo spomína tetovanie, je v 3. Mojžišovej (Leviticus) 19, 28: „Nerobte si zárezy do tela pre mŕtveho, ani si netetujte na tele znaky. Ja som Hospodin.“1 Na prvý pohľad sa môže zdať, že tento verš poskytuje jasnú odpoveď. Pri čítaní Biblie je však dôležité pozerať sa aj na historický a kultúrny kontext Božích príkazov a zákazov. Tento prípad nie je výnimkou. Prvý verš 19. kapitoly jasne určuje adresáta Božích pokynov: Hospodin oslovil Mojžiša: „Oznám celej pospolitosti Izraelitov…“2 Tento príkaz bol určený izraelskému národu. Pravidlá, ktoré dostali - vrátane zákazu tetovania - ich mali odlíšiť od okolitých národov a zdôrazniť ich jedinečnosť a svätosť.

V tomto zozname pravidiel sa nachádza množstvo iných zákazov, ktoré dnes už prevažne ignorujeme: napríklad zákaz jesť mäso s krvou, zákaz strihať si vlasy dookola a holiť si bokombriadky,3 zákaz nosiť oblečenie z dvoch rôznych materiálov.4 Ak teda chceme byť dôslední, aj na tieto veci by sme sa mali pozerať rovnakou optikou ako na otázku tetovania. Zákaz robenia si „zárezov za mŕtvych“ dotvára historický a kultúrny obraz. U mnohých starovekých národov bolo tetovanie alebo robenie zárezov bežnou praxou pri pohrebných rituáloch. Tieto rituály často súviseli s prejavmi hlbokého žiaľu a mali byť znakom solidarity s tými, ktorí zomreli. Pre Izraelcov, ktorí mali nádej na večný život s Bohom a mali byť odlišní, bolo dôležité, aby sa týmto praktikám vyhýbali.

Tetovanie a Nová Zmluva

Zákaz tetovania bol teda adresovaný starovekému Izraelu. Dnes žijeme v dobe Novej zmluvy, ktorej základom je Kristovo učenie. Príchodom Ježiša Krista na zem a jeho obetou Boh stanovil nové usmernenia, založené na láske. Hovorí:„Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“5 Otázku, prečo si niekto chce dať tetovanie, by sme preto mali vyhodnocovať práve cez optiku lásky.

V kontexte Novej zmluvy, ktorú priniesol Ježiš, mnohí veriaci vnímajú tetovanie ako prostriedok osobného vyznania viery. Znázornenie kríža ako jedného z najrozšírenejších symbolov kresťanstva môže pre nositeľa znamenať pripomenutie obety Ježiša Krista a jeho zmŕtvychvstania. Tetovanie s nápisom „viera, nádej, láska“ zas často rezonuje v tetovaniach, ktoré sú inšpirované 13. kapitolou Prvého listu Korinťanom,6 a sú znázornené symbolmi, ako je kríž (viera), kotva (nádej) a srdce (láska).