Svätý Pavol Tébsky, známy aj ako svätý Pavol Prvý Pustovník, je tradične považovaný za prvého kresťanského pustovníka. Jeho liturgický sviatok sa slávi 15. januára.
Životopis
Podľa životopisu, ktorého autorom je svätý Hieronym, Pavol Tébsky sa narodil okolo roku 228 v oblasti okolo egyptského mesta Téby ako syn bohatých rodičov. Vďaka tomu získal veľmi dobré vzdelanie. Získal vynikajúce vzdelanie v gréckej i egyptskej kultúre. Keď mal šestnásť rokov, obaja rodičia zomreli. Zostal sám so svojou staršou sestrou. Zdedili obrovský majetok.
Medzitým sa však k moci dostal Décius, ktorý začal strašné prenasledovanie kresťanov. Počas prenasledovania kresťanov za cisára Décia (okolo roku 250) sa jeho život dramaticky zmenil. Pavlov švagor, pohan, chcel získať jeho majetok, a tak ho udal, že je kresťan. Keď sa to Pavol dozvedel, opustil Téby a odišiel na púšť, kde chcel prečkať prenasledovanie.
Po dlhej ceste našiel jaskyňu, pri ktorej rástla palma a vyvierala voda. Našiel odľahlú jaskyňu pri prameni vody, kde rástla palma. Zostal tam. Zapáčilo sa mu tam natoľko, že sa rozhodol zostať tam do konca života. Žil prísnym životom v odriekaní a stálej modlitbe. Nevedel nič o dejinách a o tom, čo sa deje vo svete.
Život v Púšti
Sv. Hieronym uvádza, že každý deň mu havran nosil chlieb. Palma mu poskytovala odev a čiastočne aj obživu, pričom legenda hovorí, že havran mu denne prinášal polovicu chleba. Podľa životopisu od svätého Hieronyma, napísaného približne 50 rokov po Pavlovej smrti, žil v jaskyni vyše 90 rokov.
Na sklonku života ho navštívil sv. Anton, ktorý sa cez Božie vnuknutie dozvedel, že ďaleko v púšti žije v spojení s Bohom človek, ktorý sa zriekol všetkého pozemského. Krátko pred smrťou ho navštívil iný veľký pustovník, svätý Anton Abbás (Veľký). Podľa Hieronyma bol Anton vedený Božím vnuknutím, aby našiel pustovníka dokonalejšieho než on sám. Stretli sa a nadšene sa rozprávali o Božích veciach. Ich stretnutie bolo naplnené duchovnými rozhovormi a pri tejto príležitosti havran priniesol celý chlieb.
Po niekoľkých dňoch mu Pavol povedal: „Anton, Pán Boh mi poslal teba, aby si ma pochoval. Pochovaj ma s plášťom, ktorý ti daroval biskup Atanáz, keď si ho bol navštíviť v Alexandrii. Choď ho vziať a hneď sa vráť!“ Anton odišiel a keď prišiel medzi svojich učeníkov, so slzami v očiach im hovoril, že stretol súpera Jána Krstiteľa, človeka, ktorý žije ako on. Napriek tomu, že sa ponáhľal, Pavla už nenašiel živého. Pavol predpovedal svoju blízku smrť a požiadal Antona, aby ho pochoval v plášti, ktorý Anton dostal od svätého Atanáza. Kým bol Anton preč, Pavol okolo roku 341 zomrel vo veku približne 113 rokov. Zomrel vo veku stotrinásť rokov. Neostávalo mu teda nič iné, len ho pochovať. Anton našiel jeho telo v modliacej sa polohe a podľa legendy mu hrob pomohli vykopať dva levy.
Datuje sa to do roku 341. Svätý Pavol Tébsky zomrel vo veku 113 rokov okolo roku 341.
Svätý Pavol Tébsky je uctievaný ako vzor pustovníckeho života, dôvery v Božiu prozreteľnosť a odriekania.
V 12. storočí našli údajné Pavlove relikvie a preniesli ich do Konštantínopolu.
Svätý Hieronym a jeho životopis
Sv. Hieronym je jediným autorom, ktorý opísal život sv. Pavla pustovníka. Prvý životopis o ňom napísal sv. Hieronym uvádza, že každý deň mu havran nosil chlieb. V úvode knihy popisuje obdobie v ktorom sv. Pavol žil. Píše: odohralo sa to počas Déciovho prenasledovania (ok.r.230n.l). Hieronymov životopis, ako aj neskoršie na ňom založené grécke, sýrske, koptské, a etiópske životopisy, nechceli byť opisom života svätého Pavla, ale „Enkomion“, oslavnou rečou na hodnotu pustovníckeho života.
Rád Paulínov a Svätý Pavol Tébsky
Svätý Pavol Tébsky je patrónom Rádu svätého Pavla Prvého Pustovníka (Pavlínov), ktorý vznikol v 13. storočí v Uhorsku , a tiež košikárov a rohožkárov.
Rád Paulínov, oficiálne známy ako Rád svätého Pavla Prvého Pustovníka (latinsky: Ordo Sancti Pauli Primi Eremitae, skratka OSPPE), je mužský mníšsky rád Rímskokatolíckej cirkvi. Jeho korene siahajú do 13. storočia v Uhorsku, kde blahoslavený Euzébius Ostrihomský okolo roku 1250 spojil viaceré pustovnícke komunity žijúce v lesoch Ostrihomskej a Pécskéj diecézy. Inšpiráciou pre založenie rádu a jeho patrónom je svätý Pavol Prvý Pustovník, ktorý žil v egyptskej púšti v 3. a 4. storočí a je považovaný za prvého kresťanského pustovníka. Blahoslavený Euzébius chcel pre svojich nasledovníkov vytvoriť komunitu, ktorá by nasledovala príklad tohto svätca v modlitbe, pokání a kontemplácii, pričom by žili podľa Reguly svätého Augustína.
Rád bol oficiálne schválený pápežom Klementom V. v roku 1308. Duchovnosť rádu sa vyznačuje hlbokou kontempláciou, životom v spoločenstve, modlitbou, pokáním a osobitnou úctou k Panne Márii, ktorá je považovaná za patrónku a ochrankyňu rádu. Najvýznamnejším mariánskym pútnickým miestom spojeným s paulínmi je Jasná Hora v Čenstochovej (Poľsko), kde uchovávajú ikonu Čiernej Madony.
Rád sa postupne rozšíril z Uhorska do Poľska, Chorvátska, Nemecka a ďalších krajín. V 18. storočí bol rád tvrdo zasiahnutý jozefínskymi reformami, ktoré viedli k zrušeniu mnohých kláštorov v Habsburskej monarchii. Rád prežil najmä vďaka poľským kláštorom, predovšetkým Jasnej Hore. V 20. storočí zažil obnovu a opätovné rozšírenie, vrátane návratu do Maďarska a na Slovensko po páde komunizmu.
Svätý Pavol Tébsky a Slovensko
Svätý Pavol Tébsky, tradične považovaný za prvého kresťanského pustovníka, má v duchovnom povedomí Slovenska svoje osobitné miesto, hoci nie je tak všeobecne známy ako niektorí iní svätci. Jeho význam a úcta na našom území sú neodmysliteľne spojené s pôsobením Rádu svätého Pavla Prvého Pustovníka (ľudovo Paulínov). Tento rád, ktorý si ho zvolil za svojho nebeského patróna, má na Slovensku bohatú a stáročnú históriu.
Paulíni spravovali dôležité kláštory a významné pútnické miesta, predovšetkým najstaršie slovenské pútnické miesto Marianku pri Bratislave. Významne sa podieľali aj na založení a fungovaní historickej Trnavskej univerzity. Hoci kostolov zasvätených priamo svätému Pavlovi Pustovníkovi na Slovensku nie je veľa, jeho postava je vďaka Paulínom prítomná v našich duchovných dejinách a na miestach ich pôsobenia.
Špecifický prínos svätého Pavla pre Slovensko teda spočíva najmä v duchovnom a kultúrnom dedičstve, ktoré tu Rád Paulínov zanechal a naďalej rozvíja. Jeho životný príklad radikálnej oddanosti Bohu v samote egyptskej púšte (žil v 3.-4. storočí), jeho vytrvalosť v modlitbe a askéze, ako aj jeho legendárna dôvera v Božiu prozreteľnosť (symbolizovaná havranom, ktorý mu podľa životopisu prinášal polovicu chleba), sú trvalou inšpiráciou.
Pre slovenských veriacich je svätý Pavol Tébsky nielen patrónom významného rádu pôsobiaceho aj u nás, ale aj povzbudením k hľadaniu hĺbky vo vzťahu s Bohom, k hodnote ticha a modlitby v dnešnom svete a k dôvere, že Boh sa stará o tých, ktorí ho hľadajú celým srdcom.
Modlitba k svätému Pavlovi Tébskemu
Svätý Pavol, prvý pustovník, ty si v samote púšte našiel bohatstvo v Bohu. Vypros nám milosť dôverovať Božej prozreteľnosti, ktorá ťa živila skrze havrana. Pomôž nám hľadať ticho pre modlitbu uprostred hluku sveta a nachádzať silu v jednoduchosti a odriekaní. Ochraňuj nás pred zradou a lakomstvom a veď nás k večnému životu.
Príbeh svätého Pavla, prvého pustovníka: Priekopník samoty a viery
Udavské a náboženský život
Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317. Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov.
Kostol v Udavskom
Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804. Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí.
V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.
Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup.
V poslednom sčítaní obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011 sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov.
| Rok | Počet obyvateľov Udavského | Počet rímskych katolíkov |
|---|---|---|
| 1828 | 779 | 759 |
| začiatok 20. storočia | 799 | 631 |
| 2011 | 1256 | 1074 |