Na gruzínsko-arménskych hraniciach sa nekoná žiaden Schengen. Vystúpite, prebehne pasová kontrola, prejdete halou pre peších a šofér ukáže colníkom kufor. Pečiatka a ste na druhej strane hranice, kde vás čaká ďalšia kontrola a ďalšia pečiatka.
Do Arménska sa tak dostanete krátko pred zotmením. Medzi prvou a druhou pečiatkou sa na okamih zaseknete v medzipriestore. Colník si váš pas poťažkáva v ruke, akoby čakal, že z neho ešte čosi vypadne. Pozrie na vás, pozrie na pas, na vás, na pas. "Azerbajdžan?"
Za chrbtom colníka sa medzitým objaví jeho kolega a vyšetrovací postup sa opakuje. Vy, pas. Vy, pas. "Tourist!" vysvetlíte. "Visiting!" Uniformy za sklom sa ešte chvíľu poradia, až kým prípad neuzavrú.
Cítite sa ako v Grjasnowej knihe, nesprávne víza, nesprávne pečiatky a nesprávne pasy sú na arménskych hraniciach problém. S Azerbajdžanom je krajina stále de facto vo vojnovom stave (Náhorný Karabach), uzatvorenú hranicu má i s Tureckom (tento rok sté výročie arménskej genocídy, mimochodom) a extra priateľské vzťahy nepestuje ani s Iránom (náboženstvá, čokoľvek). Hranica s Gruzínskom teda pre krajinu plní úlohu veľkého prístavu, medzinárodného letiska a káblu s internetom.
Od hraníc stopujete. V rozpoložení nastavenom už v Gruzínsku dvíhate palec nad krajnicou v očakávaní, že vám auto zastaví do piatich minút. Idete tam? Nasadáte do auta s pocitom, že vaša Lada Niva až doposiaľ nevedela, kam mieri. Podľa dopravných značiek a polohy slnka však idete správne, aspoň tak rámcovo, juh, Sanahin, na chvíľu sa upokojíte a po chvíli opäť znervózniete. Sanahin?
Vaša kamarátka mužom v Lade Niva neverí, barikáduje sa medzi vás a batohy, niečo tu nesedí, cudzia krajina, Arménsko, nedorozumenia. Znásilnenia, prepadnutia, ozbrojené útoky, krádeže, vraždy. Nič z toho sa však nedeje a pokračujete v ceste.
Po pol hodine do Sanahinu naozaj dorazíte, celá posádka Lady Niva vystúpi a muži vám pomôžu s batohmi. "Prečo Sanahin?" pýta sa vodič a rozhliada sa spolu s vami. Vy hovoríte čosi o kláštore, pamiatke UNESCO, čítali ste o ňom totiž na internetovom fóre, jeho názov si nepamätáte, no momentálne si ani nesnažíte spomenúť, neviete, kláštor, Sanahin.
Posádka Lady vám potrasie rukami a oznámi, že sa potrebuje vrátiť k hraniciam a pokračovať iným smerom. Kvôli vám prešli tridsať kilometrov navyše. Keď Lada Niva odchádza, cítite sa najnevďačnejšie na svete.
Sanahin. Z dediny vystúpate ku kláštoru, tmolí sa okolo neho zarážajúco veľa miestnych, sedia na lavičkách a na tráve, mobily, tablety, nerozumiete tomu, ale prisadnete si. Počúvate ich. Ruština, arménčina. Slovenčina, swahili. Zachytíte slovo "wajfajka", je to vaše prvé slovo arménskeho slangu, wajfajka - wajfaj, pozriete sa do mobilu a naozaj: okolo opusteného kláštora existuje so silným signálom otvorená wifi, zaplatilo ju UNESCO, prečítate si neskôr na tabuli. Z akých pohnútok, to si na tabuli neprečítate.
Do Sanahinu príde noc, modro-biele obrazovky sa vznášajú a putujú od kláštora do domov v dedine. Vstanete: stan. Ľudí za obrazovkami sa spýtate, či je možné rozložiť sa pri kláštore. Je! Potom či je to bezpečné. Je! Pri ich pohľadoch sa cítite ako americký turista, ktorý nechce uveriť, že z kohútika sa na Slovensku naozaj môže napiť, neskôr však za vami tí istí ľudia prídu naspäť, aby si overili, či váš stan skutočne stojí, pohľadmi akoby kontrolovali jeho stabilitu, a zisťujú, či niečo nepotrebujete. Chlieb? Deku?
Na druhý deň stopujete do Jerevanu, cestou ešte stihnete kláštor Haghpat a jeden anonymný kostolík, rozmýšľate, či pochádza z propagačných brožúr alebo pri ňom stojíte úplne náhodou. Potom ďalší anonymný kostolík a vám je to jasné, náhodné kostolíky, náhodné arménske dediny, váš vodič vám zastavuje vo všetkých. Arménska príroda je nádherná. Arménska voda najzdravšia.
S dvetisícdecibelovým rádiom, v ktorom sa chronicky opakuje pieseň Armenija majá, ja ľubľú tibjá, a populárny hit Ja skazal priviet, Marina pokračujete do Jerevanu, na pol ceste však zastanete, dom vášho patriota, núti vás vystúpiť a obedovať s jeho rodinou. No tak! Žena navarila!
Z auta teda nakoniec vystúpite a idete sa do domu tohto náhodného Arména naobedovať. Rádio hrá aj po vypnutí motora. Marina, ja skazal priviet. Sadáte si za stôl, patriot, kamarátka, s ktorou cestujete, a vy. Ženu patriota prvých desať minút vôbec neuvidíte, ukáže sa vám až s pariacim hrncom v ruke, položí ho na stôl a vráti sa do kuchyne. Či vám ju patriot stihol pomedzi predstaviť, netušíte. Meno si nepamätáte. Neskôr ďalšie hrnce a taniere, poháre, príbory. Žena si potom sadá k stolu a obedujete.
Po obede patriot posiela ženu urobiť kávu. Potom po cukor. Arménsky cukor je najlepší, najsladší a najkvalitnejší, dozviete sa, a keď ho žena položí na stôl, ponárate doň lyžičku s patričnou úctou, rešpektom a obdivom.
Patriot medzitým posiela ženu po sladkosti, ale na nijaké prosím ťa, zlatko, buď taká dobrá, ďakujem, vážim si to, sa tu nehrá. Sladkosti. Hneď. Doniesť. Pri víne patriot hovorí, ako v Arménsku všetko funguje. Rodiny, vzťahy. Ľudia si tu pomáhajú, nie ako na západe. A deti u vás vychovávajú muži, gejovia, je tak? pýta sa. Tak je, myknete plecami.
Po sladkostiach žena prináša víno a koňak, vypijete si a patriot zahlási, že pred ďalšou cestou si musíte zdriemnuť. Netušíte prečo. Ale zdriemnete si. Žena medzitým odchádza umyť riad a upratať kuchyňu. V tomto momente sa definitívne cítite ako prvý arménsky feminista.
Jerevan. Prichádzate celkom bez očakávaní, tak sa pri cestovaní snažíte predchádzať sklamaniam, podvedome však čakáte, že v Jerevane sa odohrá Tbilisi, nijaké Tbilisi sa však nekoná, nijaké staré mesto, chýbajú vinárničky, kaviarne, zákutia. Komunistická časť Jerevanu je oslavou betónu. Zvyšok ťažkopádne - šedo rozpačitý.
Útočisko prvé: múzeá. Nájdete galériu, ktorú akoby niekto vytrhol z Európy a implantoval do Jerevanu. Útočisko druhé: krčmy. Tie ste si predstavovali presne takto. Útočisko tretie: trhovisko.
Nič nechápete. Predáva sa tu všetko od hroznovej šťavy zlisovanej na papier po zavárané kuracie nohy a hrebienky kohútov. V rámci pokusu preniknúť do arménskych reálií si kúpite cédečko miestnej popmusic. Neskôr vám napadne, že bude dobrý nápad, vyjsť si na vyhliadku nad mestom, nevykľuje sa z toho však nijaké útočisko a nakoniec ani nijaký dobrý nápad, je to zhmotnené peklo. Nikdy predtým vám nenapadlo, že na peklo stačí tak málo ako betón.
Vaše Arménsko pokračuje cez Garni a Geghard, kúsok za Jerevanom sa začína niečo v štýle polopúšte a vy zatiaľ neviete, či je to dobre alebo zle. Polopúšť / Jerevan. Garni vám odporučili vaši známi ako hajlajt celej krajiny, starý chrám z predkresťanského obdobia, starí Arméni uctievali slnko, víno, blesky.
V Gegharde sa zdržíte o niečo dlhšie, starý kláštor má v sebe presne to isté, čo všetky predošlé kláštory, dostane vás, hrubé múry, chládok a ticho. Vysoko oceníte, že v kláštore nikomu nenapadlo rozvešať reproduktory. Mníšske chorály alebo Bach by vás vôbec neprekvapili. Stopujete k Sevanskému jazeru.
No vy si aj tak myslíte, že máte arménsku pokožku. Na ceste do Sevanu zastaví nákladiak muzeálneho typu. Potom nákladiak ledva naštartuje. Ledva sa rozbehne a ledva vyjde. V najbližšej dedine zastavujete. Vzorce sa opakujú. Vodič vyskakuje z nákladiaku a núti vás vyskočiť za ním, kávu, kávu, doma, doma, vyskočiť, vyskočiť. Manželku vodiča nájdete v prístrešku čistiť zeleninu, paradajky a fazuľu. Keď vojdete, hodí srnčí pohľad na manžela, no určite nie na vás. Muž ju posiela do kuchyne. Hostia. Kávu. Doniesť.
Počas cesty Arménskom sa stretávate s rôznymi aspektmi krajiny, od rušných trhovísk po tiché kláštory. Každé miesto ponúka jedinečný pohľad na arménsku kultúru a životný štýl.
Kláštor Geghard, Arménsko
Kontrast medzi rušným trhoviskom a tichým kláštorom je zarážajúci. Trhovisko je plné života, farieb, zvukov a vôní. Je to miesto, kde sa stretávajú ľudia, obchoduje sa, a kde môžete ochutnať miestne špeciality. Na druhej strane, kláštor je oázou pokoja a ticha. Je to miesto, kde sa môžete zastaviť, zamyslieť sa a načerpať novú energiu.
Trhovisko v Jerevane, Arménsko
Nasledujúca tabuľka sumarizuje niektoré z rozdielov medzi trhoviskom a kláštorom ako symbolmi dvoch protichodných, no zároveň prepojených aspektov arménskej kultúry:
| Aspekt | Trhovisko | Kláštor |
|---|---|---|
| Atmosféra | Rušná, živá | Pokojná, tichá |
| Aktivity | Obchod, stretávanie sa | Meditácia, modlitba |
| Zmyslové vnemy | Farby, zvuky, vône | Ticho, jednoduchosť |
| Účel | Obchodný, spoločenský | Duchovný, náboženský |
Cestovanie po Arménsku ponúka možnosť zažiť oba tieto svety a nájsť si v nich to, čo je pre vás najdôležitejšie. Či už hľadáte ticho a pokoj alebo autentické zážitky a stretnutia s miestnymi ľuďmi, Arménsko má čo ponúknuť každému.