Na sviatok Povýšenia svätého Kríža boli uložené relikvie svätého Kríža a sv. Gabriela Possentiho. V predvečer odpustovej slávnosti v našom farskom kostole Sedembolestnej Panny Márie boli uložené vzácne relikvie, ktoré sme získali pre našu farnosť.
Drevo Sv. Kríža objavila v Jeruzaleme sv. Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, v roku 326. Mala vtedy už okolo osemdesiat rokov a vydala sa na púť k miestam umučenia Nášho Pána. Na jej príkaz začali kopať na mieste, ktoré označila a skutočne Kríž našli. Púť vyčerpala sv. Helenu, ktorá sa vrátila do Ríma s časťou Sv. vzácnymi relikviami, ktoré si kresťania veľmi ctili.
Vzácna relikvia v obci Záhradné nie je prvou. Vo farnosti majú už relikvie sv. Tomáša Akvinského, sv. Šarbela a sv. košických mučeníkov Marka, Melichara a Štefana.
Vo farnosti Záhradné sa v dňoch 14. a 15. septembra konali slávnosti Sedembolestnej Panny Márie. Popoludní sa veriaci mohli zúčastniť na Hodine milosrdenstva, svätej spovedi a svätom ruženci k Sedembolestnej Panne Márii. V pondelok 15. septembra, na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, bolo o 9:00 večeradlo s Pannou Máriou a o 10:30 slávnostná svätá omša, ktorú celebroval Mons. Marek Forgáč, košický pomocný biskup. Po svätej omši sa uskutočnila zbierka na potreby kostola.
Úcta k Sedembolestnej Panne Márii
Aj keď sviatok Sedembolestnej Panny Márie nemá svoj pôvod na slovenskom území, predsa však má svoje mimoriadne miesto v dejinách Slovákov. Úcta k siedmym bolestiam Panny Márie (sedem je biblické číslo označujúce plnosť, čím sa chce vyjadriť, že Panna Mária bola nielen plná milosti ale aj plná bolesti) má svoj pôvod na kresťanskom Východe u cirkevného otca sv. Efréma Sýrskeho (306-373), ktorý šíril úctu k bolestiam Panny Márie, na Západe mal svoj pôvod v úcte k piatim bolestiam ukrižovania Pána Ježiša.
Najstarší kostol zasvätený Panne Márii Sedembolestnej je v Trstíne-Hájičku z roku 1245. Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márie je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom, kde sa nachádza milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Dala ju vyhotoviť nábožná grófka Angelika Coborová-Bakičová, veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie. Uložila ju do kaplnky, ktorá dodnes stojí vedľa národnej baziliky. V roku 1762 bol v Šaštíne dokončený chrám Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je dnes národnou svätyňou a sa stal sa jedným z najvýznamnejších a najväčších mariánskych pútnych miest na Slovensku.
Sedembolestná Panna Mária patrónka Slovenska
Na žiadosť slovenských biskupov pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem z 22. apríla 1927 dovolil používať invokáciu po litániách „Oroduj za nás Matka Sedembolestná“, čím potvrdil tradíciu Slovákov uctievať Pannu Máriu Sedembolestnú za svoju patrónku. Slovenský katolícky exil potvrdil úctu k Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska tým, že na jej sviatok 15. septembra 1963 sa konala prvá svätá omša a posviacka kaplnky Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda.
Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom Quam pulchram potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za baziliku minor. Ten istý pápež v roku 1966 vyhlásil Pannu Máriu Sedembolestnú za hlavnú patrónku Slovenska.
Pápež Ján Pavol II. počas svojej druhej apoštolskej cesty na Slovensku v roku 1995 navštívil aj národnú svätyňu v Šaštíne, kde korunoval zázračnú sochu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. V homílii nám adresoval tieto slová: „chcem v tejto svätyni poprosiť Pannu Máriu, aby aj naďalej poskytovala materskú pomoc pri premene sŕdc. Prosím ju, aby bdela nad celým duchovným životom Slovenska.
V Jubilejnom Roku Sedembolestnej Panny Márie (2014), sa šaštínska Pieta (kópia) natrvalo usídlila aj v hlavnom meste Slovenska - Bratislave, v Petržalke, v kostole Sedembolestnej Panny Márie na Betliarskej ulici č. 3.