Poďme sa pozrieť na históriu farností a kostolov zasvätených sv. Petrovi na území Slovenska, so zameraním na Kostol Sv. Petra v Turčianskom Petre.
Ikona svätých Petra a Pavla.
Svätý Peter
Peter, brat apoštola Andreja, sa volal pôvodným menom Šimon. Pochádzal z galilejského mestečka Betsaida a bol rybárom. V čase Ježišovho pôsobenia býval v Kafarnaume pri Genezaretskom jazere. Jeho žena sa v evanjeliách nikdy nespomína. Zásah evanjelia vyvoláva dojem, že Petrova žena v tom čase už asi nežila. Stretnutie Šimona-Petra s Ježišom sa udialo pri Genezaretskom jazere, kde predtým viackrát lovil ryby. Šimonova loďka mohla pojať ledva polovičku chytených rýb. Petrovo priznanie vlastnej nízkosti malo však opačný účinok. Po latinsky Petrus, po slovensky Peter.
Ježiš dobre poznal i Petrove slabosti a zaznamenané v 22. kapitole Lukášovho evanjelia hovorí: "Šimon, Šimon, satan si vás vypýtal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba, aby neprestala tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov!"
Skutky apoštolov hovoria o Petrovi predovšetkým v prvej časti, v ktorej hovoria o počiatkoch Cirkvi. Peter vystupuje ako hlava apoštolov a hovorí a koná v mene ostatných apoštolov. Na Turíce predstúpil pred všetkých v prvej verejnej kázni-katechéze. S Jánom uzdravuje chromého od narodenia a robí iné zázraky.
O Petrovom pôsobení v Ríme nemáme priame doklady v biblických spisoch, okrem prvého Petrovho listu, kde apoštol hovorí: "Pozdravuje vás z Babylonu (vaša) spoluvyvolená a môj syn Marek." (1 Pt 5,13.) Menom Babylon sa tu označuje cisársky Rím podobne ako v Apokalypse apoštola Jána. Podľa svedectva Klementa Rímskeho, tretieho Petrovho nástupcu na konci 1. storočia, Peter zomrel mučeníckou smrťou v Ríme.
Podľa tradície zomrel spolu s apoštolom Pavlom roku 67. Ich smrť nariadil ukrutný cisár Nero po požiari mesta Ríma. Sv. Pavla pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste. Konštantín Veľký postavil nad jeho hrobom menšiu baziliku. Tak ako chrám sv. Petra, aj bazilika sv. predstavuje významné dielo kresťanskej architektúry.
Bazilika sv. Pavla za hradbami v Ríme.
Svätý Pavol
Pavol sa zasadzoval za to, aby sa pohania mohli dať prijatí do Cirkvi bez toho, žeby sa predtým museli stať židmi a aby mali plnoprávne miesto v Cirkvi ako tí, čo pochádzajú zo židovstva. Bol to Izraelita z Benjamínovho rodu a pôvodne sa volal Šavol. Bol dôslednou osobnosťou, ktorá sa nezastavila na polceste a nekompromisným obhajcom. Po obrátení sa stal apoštolom.
Prvá skúška prišla hneď po obrátení v Damasku. V Jeruzaleme bol Pavol dva týždne Petrovým hosťom. No kresťania sa báli Pavla a nedôverovali mu. Pavol znovu na apoštolské cesty, o ktorých však nevieme nič určitejšie. Podľa istých náznakov sa pripúšťa možnosť, že zašiel až do Španielska.
Druhý list Timotejovi Pavol predvída svoju blízku násilnú smrť. Sv. Pavla pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste. Konštantín Veľký postavil nad jeho hrobom menšiu baziliku. Baziliku postupne bohato vyzdobili a ohradili ochranným múrom. No pápež Lev XII. ju obnovil do pôvodnej veľkoleposti. Obnova bola dokončená za pápeža Pia IX.
Kostol Sv. Petra v Turčianskom Petre
Obec Turčiansky Peter leží cca 6 km juhozápadne od Martina. Kostolík stojí na vyvýšenom mieste v obci a slúži ako farský chrám Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave.
- Patrocínium: sv. Peter
- Vznik: najneskôr druhá polovica 13. storočia
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe niekedy najneskôr niekedy v druhej polovice 13. storočia ako jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom rovnakej šírky ako loď. Do druhej polovice 13. storočia stavbu datuje ranogotická krížová klenba v presbytériu. Na jeho východnej a západnej strane sa však našli stopy po staršej valenej klenbe. Najstaršia zmienka o Kostole sv. Petra je z roku 1323, tú však odborníci vzťahujú na staršiu zaniknutú stavbu stojacu medzi Turčianskym Petrom a Trebostovom. Vzhľadom na datovanie stojacej stavby minimálne do druhej polovice 13.
Krov kostola z červeného smreka pochádza z obdobia poslednej štvrtiny 15. storočia až začiatku 16. storočia. Podľa správ z 19. storočia sa v exteriéri stavby nachádzala veľká nastenná maľba sv. Petra.
Od roku 1580 sa vo vlastníctve objektu striedali katolíci s evanjelikmi, definitívne pripadol katolíkom v roku 1709. Okolo roku 1625 sa uskutočnila renesančná prestavba, ktorú financoval patrón kostola - rodina Dávidovcov. Počas nej bola zaklenutá loď, sakristia i podvežie a pod presbytériom vybudovali rodinnú hrobku. Zo severnej strany lode pristavali kostnicu. Zrejme v tomto období pribudla na vežu krytá drevená ochodza. V roku 1910 bola cibuľovitá strecha veže nahradená súčasným ihlanový tvar.
Zásadný vplyv na podobu stavby mala prestavba v rokoch 1946 - 47, keď boli všetky okná, okrem východného na presbytériu, zväčšené. Severná kostnica bola prestavaná na Lurdskú kaplnku Panny Márie, ktorú sprístupnili z lode novo prerazeným vstupom v tvare lomeného oblúka. Pôvod stavby stále nie je úplne objasnený.
Bohoslužby sa konajú v utorok a piatok o 17.45 hod., v sobotu o 7.45 hod.
V nasledujúcich častiach článku sa pozrieme na rôzne aspekty histórie tejto obce, vrátane jej cirkevných dejín, hospodárskych aktivít a kultúrneho dedičstva.
Čistenie interiéru trojlodia kostola sv. Petra z Alkantary, 2020-2021
Prehľad Farských Kostolov Svätého Petra na Slovensku
Obec, fara a miestny kostol zasvätený sv. Petrovi sa prvýkrát spomína v listine z roku 1297. Historický názov obce je Svätý Peter alebo iba Peter, jej názov sa často menil, a dnešný názov Pôtor sa úradne používa od 12. mája 1923.
Prehľad niektorých farských kostolov svätého Petra na Slovensku:
| Farský Kostol | Obec | Okres | Prvá zmienka |
|---|---|---|---|
| Sv. Peter | Turčiansky Peter | Martin | 1323 |
| Sv. Peter a Pavol | Eliášovce | Dunajská Streda | 14. storočie |
| Sv. Peter | Pôtor | Veľký Krtíš | 1297 |
Kostol Sv. Petra a Pavla v Eliášovciach.
Cirkevné dejiny a pútnické miesto
V rokoch 1332 -1337 sa uvádza „Petrus sacerdos Sancti Petri“, keď farár, ako desiatok platil z farnosti pápežským kolektorom šesť grošov do pokladnice Svätého Petra. V rokoch 1571 - 1573 bola aj známym pútnickým miestom, ešte aj dnes sa najbližšia časť chotára na východ od obce nazýva Nad púťou a Pod púťou.
V roku 1559 už jestvoval evanjelický cirkevný zbor, dôkazom o tom je latinský písaný nápis na zvonici pri kostole, ktorý bol v roku 1599 vrytý do kameňa. Prvá písomná správa o evanjelickom cirkevnom zbore je však až z roku 1615, keď ho dňa 27. januára vizitoval superintendant Samuel Melikius.
Táto dohoda je pre dejiny obce Sv. Peter dôležitá tým, že sa tu spomína kostol sv. Petra, ktorý bol zrejme vo Sv. Petri. Kanonická vizitácia z r. 1559 uvádza, že kostol sv.
Svätý Peter bol synom Jonáša. Povolaním bol rybár. K Ježišovi ho doviedol brat Ondrej a spoločne sa stali jeho učeníkmi. Jeho pôvodné meno bolo Šimon. Ježiš mu dal meno Kéfas, po grécky Petros, čo znamená Skala.
Svätý Peter je vo Svätom písme najčastejšie spomínaným učeníkom. Svätý Lukáš opisuje zázračný rybolov, po ktorom Peter vyzná: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Ježiš mu povedal: „Neboj sa, od teraz už budeš loviť ľudí.“
Keď sa Ježiš učeníkov pýtal, za koho ho ľudia pokladajú, Peter odpovedal : „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Kristus mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach… Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva. Čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi, čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi.“
Peter z Alkantary na obraze El Greca.
Politická a administratívna príslušnosť
Obec patrila modrokamenskému a divinskému panstvu (1660) a už v roku 1674 opäť Balassovcom, grófovi Valentínovi. V roku 1548 zemepánom obce Pôtor bol Imrich a Ján Balassa o 50 rokov neskôr Žigmund Balassa. V rokoch 1554 - 1593 bola okupovaná Turkami, obec patrila do sečianskeho sandžaku. V roku 1731 časť obce patrila Karolovi Zichymu a časť Pavlovi Balassovi.
Urbárska regulácia, úprava poddanských pomer, ku ktorej došlo za vlády Márie Terérie, bola pre obec Pôtor napísaná 13. júna 1771 v Pôtri a pre obec Žihľava 25. Do roku 1918 patrila obec Pôtor a Žihľava do Novohradskej župy a do slúžnovského okresu Modrý Kameň (trval od roku 1913 do roku 1923).
Za I. ČSR od roku 1923 bolo územie už okresného úradu Modrý Kameň pričlenené do Zvolenskej veľkožupy, ktorá trvala do roku 1928. Od tohto obdobia až do konca I. ČSR patrili obce Pôtor a Žihľava do okresného úradu Modrý Kameň. Rovnako do okresu Modrý Kameň patrili obe obce od oslobodenia až do roku 1960. Okres bol súčasťou Banskobystrického kraja.
V r. 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Po r. 1945 odsunuli obyvateľov maďarskej národnosti a osadili tu repatriantov z Maďarska, Juhoslávie a Rumunska.
Obec patrila hradu Komárno. Za tureckých nájazdov spustla. V r. 1720 ju od eráru vymenili Zichyovci, v r. 1763 časť obce zničilo zemetrasenie.
Hospodársky a spoločenský život
Po prvej svetovej vojne v polyfunkčnom dome Pavla Kukučku (Ďuriša) bola okrem obchodu a výroby sódovej vody aj kaviareň. Za bývalou urbárskou krčmou bola v minulosti ľadovňa, Bola to vykopaná jama, hlboká asi 5 metrov, na dne bol uložený žľab z dosiek. Ľadovňa mala striešku pokrytú slamenným šúpim kvôli dobrej tepelnej izolácii.
V období vojnového slovenského štátu bola v Majorošovom dome zriadená Žandárska stanica. V roku 1924 bolo založené Úverové družstvo s neobmedzeným ručením pre Pôtor a okolie po zakúpení lesov v roku 1928 vznikla v roku 1930 Lesná spoločnosť koprovnická. Po prenajatí poľovného práva na základe zmluvy z roku 1924, postupne vznikol Poľovnícky spolok.
Roľnícke mliekáreske družstvo vzniklo roku 1938 a Potravné družstvo pre Pôtor a okolie roku 1942. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, olejkárstvom a domácim zhotovovaním liečiv. Za I. ČSR bol Turčiansky Peter poľnohospodárskou obcou.
V r. 1715 mala vinice a 50 domácností, v r. 1787 mala 223 domov a 1779 obyvateľov, v r. 1828 319 domov a 1869 obyvateľov. V 19. storočí tu pracovala pálenica, začiatkom 20. storočia tehelňa. V r. 1909 si tu založili úverné družstvo. Obyvatelia boli roľníci, ovocinári, hrnčiari. Po r. 1918 si obec zachovala poľnohospodársky charakter. V r. 1921 bola založená MO KSČ, ktorá viedla štrajky na miestnom veľkostatku.
Pečať a erb obce
Najstaršie známe pečatidlo obce je z roku 1726. Ako obecný znak používal Pôtor sv. Petra, patróna pôvodného kostola a zároveň je aj hovoriacim znakom obce. Zaujímavé sú skratky vyryté v hornej tretine pečatného poľa. Na ľavej strane je: . S . P . (=Sanctus Petrus alebo Awaty Petor či Sent Péter). Na pravej strane: SZ sú nesporne prvé písmená názvu Slatinky v maďarčine (Szalatnya). Slatinka, pôvodne samostatná obec - listinne dokonca prv doložená ako Pôtor, bola v 18. storočí osadou Pôtra.
Pečatidlo obec používala nepretržite do roku 1860, do vzniku nového pečatidla s maďarským kruhopisom: * SZENT PÉTER KÖZSÉG PECSÉTJE 1860. V tom čase už Slatinka plne splynula s Pôtrom. Pečatidlo obec používala až do začiatku minulého storočia. Koncom 19. storočia ho v kancelárskej praxi obmedzila nápisová pečiatka s textom: * NÓGRÁDVÁRMEGYE BALASSA GYARMATI JÁRÁS SZENTPÉTER KÖZSÉGE.
Roku 1997 pri príležitosti 700. výročia Pôtra historický znak na návrh prof. PhDr. Jozefa Nováka, DrSc. Na erb obce spracoval a autorsky navrhol výtvarník Ladislav Čísárik. V modrom štíte je strieborno (bielo) odetý sv. Veľký kľúč v ruke svätca prekreslený presne podľa originálu pečate robí erb jedinečný, pretože takýto erb so sv.
Svätý Peter a kultúra
Meno Peter patrí medzi najtradičnejšie a najpoužívanejšie mužské mená na Slovensku, ale aj celkovo vo svete, hlavne v kresťanských kruhoch. Peter oslavuje meniny 29. júna. Má bohatú históriu, ktorá siaha tisíce rokov do minulosti, pričom je úzko spojené s významnými historickými, náboženskými a kultúrnymi udalosťami.
Meno Peter pochádza z gréckeho slova „petros“, ktoré znamená „kameň“ alebo „skala“. V biblickom kontexte má Peter osobitný význam - svätý Peter, jeden z dvanástich apoštolov Ježiša Krista, bol považovaný za „skalu“, na ktorej bola vybudovaná kresťanská cirkev. V stredoveku bolo meno Peter nosené významnými šľachticmi, biskupmi a vedcami, čím si upevnilo svoju prestíž.
Významné osobnosti s menom Peter
- Biblia - Svätý Peter je jednou z najvýznamnejších postáv Nového zákona.
- Zahraničná literatúra - Slávny je napríklad „Peter Pan“ od Jamesa M.
- Peter Sagan - Svetoznámy cyklista, trojnásobný majster sveta v cestnej cyklistike.
- Peter Nagy - Spevák, textár a skladateľ, ktorý formoval slovenskú populárnu hudbu 80.
Na Slovensku je meno Peter stále jedným z najpoužívanejších. Jeho nositelia sú často považovaní za spoľahlivých, rozvážnych a charizmatických. Peter ako meno je krásnym príkladom toho, ako sa tradície spájajú so súčasnosťou. Jeho hlboké historické korene a duchovný význam sa prelínajú s modernými úspechmi nositeľov, ktorí ho s hrdosťou šíria do sveta.
Boží príbeh: Peter
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1297 | Prvá písomná zmienka o obci a kostole |
| 1332-1337 | Farár platí desiatok pápežským kolektorom |
| 1554-1593 | Obec okupovaná Turkami |
| 1771 | Urbárska regulácia pre Pôtor a Žihľavu |
| 1938-1945 | Obec pripojená k Maďarsku |
| 1953 | Pričlenenie obce Svätý Peter k Hlohovcu |
Zaujímavosti v okolí
- Múzeum Mikuláša Thege-Konkolyho vzniklo v roku 2006 ako múzeum astronómie s celoslovenskou pôsobnosťou patriace pod správu Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove. Slovenská ústredná hvezdáreň patrí medzi historicky najstaršie a najvýznamnejšie inštitúcie svojho druhu na Slovensku.
- Len kúsok od Komárna sa nachádza dedinka Martovce, ktorá si z časti zachovala svoj dobový ľudový ráz.
- Dôkazom toho, že aj naším územím kedysi prechádzali rímske vojská, sú aj zvyšky rôznych pevností. Jednou zo zaujímavých expozícii Podunajského múzea, ktorá sa teší nesmiernej obľube návštevníkov, je Rímske lapidárium.
- Galéria Limes v Komárne prezentuje bohatú zbierku výtvarných diel súčasného domáceho a zahraničného moderného umenia.
- Prekrásna historická budova na Palatínovej ulici v Komárne je sídlom Podunajského múzea, ktorá sa môže popýšiť svojou bohatou, viac ako 130 - ročnou históriou.
- História Múzea Jána Thaina sa začala písať v roku 1936 pod názvom Mestské múzeum. Zakladateľmi boli Béla Szőke, prof. Ján Thain, kpt. Ludvík Albrecht a Kazimír Saskó.
- Ak chcete nahliadnuť do sveta tradičného vidieckeho života, zavítajte do Domu ľudových tradícií vo Svodíne.
- Ak hľadáte autentický pohľad do minulosti našich predkov, Dom ľudového bývania vo Veľkých Lovciach je miestom, kde sa história prebúdza pred vašimi očami.
- Ortodoxná synagóga v Šuranoch patrí medzi skvosty synagogálnej architektúry na Slovensku. Šurianska židovská komunita ju postavila v roku 1916.
- Ak ste milovníkmi architektúry, vzácnych historických stavieb či sakrálnych pamiatok, rozhodne by ste nemali vynechať obec Bíňa.
- Mestská galéria Júliusa Bartu sídli v budove bývalého Veľkého obecného hostinca.
- Mestské múzeum Štúrovo sídli v starobylej budove Franklovcov postavenej v 19. Storočí. Ide o typ miestneho múzea s vlastivedným a národopisným zámeraním.
- Malebná obec Chľaba sa môže popýšiť nielen krásnou prírodou, ale aj historickými vínnymi pivničkami. Veľká väčšina z nich si ešte pamätá obdobie 19. storočia.
- V obci Kopernica stojí dodnes gotický Kostol sv. Martina datovaný do 14. storočia, po prestavbách v 18. a 20.
- V roku 1983 odkryli Michal Slivka a František Javorský pri archeologickom výskume zvyšky stredovekej centrály v poli na východnom okraji mesta Popradu. Gotický kostol v areáli staršieho opevneného sídla postavili na mieste len nedávno objaveného románskeho chrámu z konca 12.
- Ešte v druhej polovici 19. storočia stál v obci Vyškovce gotický Kostol sv. Michala.
- Už v roku 1190 založilo české knieža Konrád II. Oto v Louke, dnešnej časti Znojma, kláštor premonštrátov, ktorého súčasťou bol aj Kostol Panny Márie a sv. Václava v podobe reprezentatívnej románskej baziliky.
- Až do 18. storočia stál v obci Dubovica neďaleko Lipian ranogotický kostol, postavený možno už koncom 13. storočia.
- V Kišovciach na cintoríne stojí kaplnka radená donedávna k stredovekým rotundám Spiša. Neskororománsky kostolík s nezvyčajne nízkou vežou patrí do neveľkej skupiny stavieb, ktoré majú dvojpriestorovú svätyňu tvorenú kvadratickým chórom a polkruhovou apsidou. 23.
tags: #turciansky #peter #kostol