Poďme sa spoločne pozrieť na dôležité udalosti, ktoré sa v tomto meste odohrali.
Historický kontext
Územie dnešného mesta bolo osídlené už od strednej doby kamennej (2 600 až 2 300 pred Kristom). Archeologické výskumy odkryli na území Martina tiež pamiatky zo strednej doby bronzovej (1 500 až 1250 pred Kristom). Bohaté sú aj pohrebiská lužickej kultúry v Martine, Jahodníkoch a vo Vrútkach. Významná cesta z Ponitria cez Turiec do Poľska spôsobila, že sa v Martine usadilo nové etnikum - Slovania.Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1284, keď sa v Donačnej listine uhorského panovníka Ladislava IV. Kumánskeho spomína ako „Villa Sancti Martini“. Kráľ Karol Róbert z Anjou udelil Martinu v roku 1340 mestské výsady podľa krupinského práva. Sľubný rozvoj mesta zabrzdili vpády husitských vojsk v roku 1431 a najmä v roku 1433, keď mesto vyhorelo a požiar zničil aj výsadnú listinu. Roku 1434 ju mešťanom obnovil cisár Žigmund. Mesto postihovala jedna pohroma za druhou, či už to boli zemetrasenia v roku 1443 až 1445 a 1453, alebo morová epidémia v roku 1452. Od roku 1535 pripadlo mesto Révaiovcom a postupne sa stalo sídlom Turčianskej stolice. Zostalo ním až do likvidácie župnej organizácie roku 1923. V 16. storočí sa väčšina obyvateľov mesta prihlásila k reformácii. Táto situácia trvala do roku 1639, keď turčiansky župan František III. Révai v rámci rekatolizácie násilne odňal evanjelikom kostoly a školy. Náboženská sloboda pre evanjelikov bola opäť zabezpečená až roku 1645, po uzavretí Lineckého mieru.
Rok 1861: Kľúčový moment
V roku 1861 sa Martin stal dejiskom prvého celoslovenského národného zhromaždenia, na ktorom bolo predložené Memorandum národa slovenského žiadajúceho územnú autonómiu pre slovenské stolice a stal sa aj sídlom Slovenskej národnej strany.Na nové ústavnoprávne zmeny v habsburskej monarchii v podobe Októbrového diplomu a Februárového patentu na prelome rokov 1860 a 1861 zareagovali všetky národné hnutia, vrátane slovenského. Už od 19. Marca 1861 začali z iniciatívy Jána Francisciho vychádzať Pešťbudínske vedomosti ako ústredný tlačový orgán Slovákov, ktoré nadväzovali na Štúrove Slovenské národné noviny. Do tejto diskusie najvýraznejšie zasiahol Štefan Marko Daxner, ktorý vytvoril koncept Memoranda národa slovenského a 17. mája 1861 ho uverejnil v Pešťbudínskych vedomostiach na celonárodnú diskusiu, aj s pozvánkou na Slovenské národné zhromaždenie do Turčianskeho Sv. Martina, kde sa malo o ňom rokovať.
Celá história Slovenska | Od Veľkej Moravy po moderný národ
Slovenské národné zhromaždenie
Dňa 6. a 7. júna 1861 sa zišla na Slovenskom národnom zhromaždení v Turčianskom Sv. Martine politická reprezentácia a zástupcovia slovenského národa zo všetkých regiónov Slovenska, ktorí dostali mandát vo forme splnomocnení od mešťanov, magistrátov a richtárov zastupujúcich obyvateľstvo slovenských mestečiek a obcí. Spolu išlo asi o tritisíc osôb, doplnených rovnakou masou Martinčanov, pričom zhromaždenie nadobudlo charakter regulárneho slovenského snemu alebo kongresu.Toto reprezentatívne národné zhromaždenie si za svojho predsedu zvolilo osvedčeného štúrovca Jána Francisciho. Vlastný koncept Memoranda národa slovenského predniesol zhromaždeniu Štefan Marko Daxner. Podrobne vysvetľoval jednotlivé články a ustanovenia Memoranda, pričom sa okolo nich rozpútala neraz búrlivá diskusia. Zapisovalo ju šesť zvolených memorandových zapisovateľov a nad nimi ako supervízor všetko kontroloval Andrej Sládkovič, ktorý mal na starosti spísať popri zápisnici aj denník Slovenského národného zhromaždenia.
Najživšie sa diskutovalo o základnej memorandovej požiadavke zriadenia Hornouhorského slovenského Okolia. Väčšina účastníkov zhromaždenia odsúhlasila Daxnerov návrh, pričom jeho zástancov história nazvala Stará škola slovenská. Opozičná menšinová skupina na čele s Jánom Palárikom, odmietajúca Okolie, sa stala známa ako Nová škola slovenská. Ani tieto autority uhorskej štátnej moci, propagujúce jednotu Slovákov a Maďarov, ako nedeliteľného uhorského politického národa, ktoré striktne odmietli Memorandum ako údajné ohrozenie územnej integrity Uhorska, v podstate nič nezmohli.
V dome Jána Šimku-Klanicu sa 7. júna 1861 definitívne sformulovalo Memorandum národa slovenského a následne na námestíčku pred evanjelickým kostolom v Turčianskom Sv. Martine slávnostne vyhlásilo, aj so základnou požiadavkou na zriadenie Hornouhorského slovenského Okolia.
Osobnosti Memoranda
Medzi najvýznamnejšie osobnosti, ktoré sa podieľali na vzniku a prijatí Memoranda, patrili:- Štefan Marko Daxner
- Ján Francisci
- Viliam Paulíny-Tóth
- Michal a Pavol Mudroňovci
- Mikuláš Štefan Ferienčík
- Andrej Sládkovič
- Samo Chalupka
- Janko Kráľ
Požiadavky Memoranda
Memorandum národa slovenského požadovalo, aby sa uznala suverenita slovenského národa a zakotvila sa v uhorskej ústave, čím by sa rešpektovala národná rovnoprávnosť a tolerancia v Uhorsku. Na základe národnej samobytnosti Slovákov sa malo zriadiť slovenské Okolie v hornom Uhorsku na etnickom princípe. Na Slovensku by bola slovenčina úradným jazykom, pričom stanovenie jej používania by definoval osobitný jazykový zákon uhorského snemu. Súčasne sa malo zabezpečiť vybudovanie siete slovenského školstva a kultúrnych spolkov na čele s Maticou slovenskou.Memorandum nepožadovalo zriadenie osobitného slovenského snemu ani vlády, čím z hľadiska štátoprávneho aspektu nedosahovalo kvalitu autonómie štúrovských Žiadostí slovenského národa z revolučného roku 1848.
Reakcie a dôsledky
Šesťčlenná delegácia vedená Jánom Franciscim odovzdala 27. júna 1861 Memorandum národa slovenského v Pešti podpredsedovi uhorského snemu Kalmánovi Tiszovi. Tento známy nepriateľ Slovákov, ktorý popieral ich samostatnú národnú existenciu, napriek prísľubu Memorandum uhorskému snemu na rokovanie nikdy nepredložil a jednoducho ho založil ad acta. Naopak, maďarské vládne kruhy proti nemu systematicky organizovali protestné akcie na celom Slovensku, ktorých cieľom bolo spochybniť tento dokument a prezentovať ho ako politický program úzkej skupinky nacionalistických radikálov, vlastizradcov a panslávov, pričom tá údajne nemala celonárodný mandát.Keď o Memorande odmietla rokovať Pešť, rozhodli sa slovenskí národovci, že sa svojimi memorandovými požiadavkami obrátia na panovnícky dvor vo Viedni. Už 12. decembra 1861 prijal rakúsky cisár a uhorský kráľ František Jozef I. na osobitnej audiencii slovenskú delegáciu na čele so Štefanom Moysesom. Tá predložila cisárovi a kráľovi Pamätný list, martinské Memorandum národa slovenského a ďalší dokument nazvaný Návrh na privilégium a organizáciu slovenského Okolia. Slovenská historiografia nazvala súhrne tieto dokumenty Viedenské memorandu, ktoré požadovalo zriadiť Slovensko ako samostatnú krajinu v rámci Uhorského kráľovstva s vlastným krajinským prezidentom, snemom a administratívnym členením na šestnásť okresov.
Cisár Viedenské memorandum prijal a jeho riešením poveril Uhorskú dvorskú kanceláriu vo Viedni a Uhorskú miestodržiteľskú radu v Budíne. Viedenské memorandum so slovenskými požiadavkami posudzovala zväčša pôvodom maďarská alebo pomaďarčená šľachtická aristokracia prítomná v týchto inštitúciách. Memorandum označila za protiústavné a napokon znemožnila jeho prijatie.
Založenie Matice slovenskej
Už počas Slovenského národného zhromaždenia 6. a 7. júna 1861 v Turčianskom Svätom Martine bol zvolený prípravný výbor na zaženie Matice slovenskej, ktorý tvorili Ján Francisci, Ján Gotčár, Ján Palárik a Viliam Paulíny-Tóth. Po predbežnom súhlase výbor vypracoval Stanovy Matice slovenskej a po ich úradnom schválení sa zišlo 4. augusta 1863 v Turčianskom Sv. Martine jej ustanovujúce valné zhromaždenie.Z Matice slovenskej sa v krátkom čase stala slovenská akadémia vied, národná knižnica, múzeum a archív, osvetový aj vydavateľský ústav, literárny i umelecký spolok. Na základe memorandového školského programu začalo od septembra 1862 rozvíjať výchovnovzdelávaciu činnosť slovenské evanjelické patronátne vyššie gymnázium v Revúcej, roku 1867 vzniklo evanjelické patronátne nižšie gymnázium v Turčianskom Sv. Martine a od roku 1869 sa vyučovalo na katolíckom patronátnom nižšom gymnáziu v Kláštore pod Znievom.
Význam Memoranda
Memorandum národa slovenského, ktoré prijalo Slovenské národné zhromaždenie 6. a 7. júna 1861 v Turčianskom Sv. Martine, sa stalo základným štátoprávnym dokumentom Slovákov v 19. storočí a zostalo politickým programom nášho národného hnutia až do obdobia prvej svetovej vojny.Memorandum požadovalo, aby sa vytvorilo Hornouhorské slovenské Okolie na princípe etnografických hraníc. Išlo v podstate o to, aby Slovensko na základe uznania národných práv Slovákov reprezentovali slovenskí poslanci v uhorskom sneme a výkonnú zabezpečovalo slovenské súdnictvo. Memorandum tak len čiastočne nadväzovalo na autonomistickejšie koncipované štúrovské Žiadosti slovenského národa, prijaté 10. a 11. mája 1848 v Liptovskom Sv. Mikuláši.
Kultúrne pamiatky Martina
Mesto je posiate pamiatkami, z ktorých mnohé boli dejiskom národnoemancipačného procesu Slovákov. Jednými z najzaujímavejších sú dve budovy Matice Slovenskej v centre mesta. Za hodnotné pamiatky sú považované aj budovy Slovenského národného múzea (SNM), v ktorých sú v súčasnosti sprístupnené jeho expozície. Ďalšou kultúrnou pamiatkou je budova Tatra banky. V dvorane domu bola dňa 30. októbra 1918 vynesená „Deklarácia slovenského národa “. V súčasnosti je paradoxne sídlo Slovenskej Sporiteľne. Udalosť pripomína i pamätná tabuľa osadená na budove. V roku 2018 sa v Martine konali oslavy 100 výročia tejto udalosti.Budovu Roľníckej vzájomnej pokladnice postavili v roku 1939 - 1940. Obchodná, peňažná a obytná budova Mestskej sporiteľne, stojí v centre mesta od roku 1936. V bývalom Župnom dome, situovanom na námestí, v súčasnosti sídli Turčianska galéria. Ozdobou mesta sú i jeho chrámy, na Námestí SNP sa vyníma rímsko-katolícky kostol sv. Martina z 13. storočia. Tento kostol je najstaršou pamiatkou nášho mesta. Ba čo viac, kostol je starší ako mesto. V kostole sa nachádzajú vzácne stredoveké fresky z prvej polovice 14. storočia.
V starej pamiatkovej budove bývalého Župného domu v Martine sídli v súčasnosti Turčianska galéria. Galéria je inštitúciou s regionálnou pôsobnosťou, zameriava sa najmä na výstavy umelcov spätých s mestom Martin či regiónom Turiec. Priestor dostáva i najmladšia generácia.
V tomto článku som Vám ukázal krásy centra mesta. V jeho okolí je toho ešte veľa na pozeranie.
Národný cintorín
Svoje pomenovanie nedostal úradným aktom. Od pohrebu Karola Kuzmányho v roku 1866 ho naši predkovia postupne začali takto vnímať, po roku 1918 i označovať a jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1967 len zakotvilo stav jestvujúci vo vedomí spoločnosti.V 19. storočí prišli do centra národného života mnohí spisovatelia, redaktori, právnici, ale i vedci, hospodárski predstavitelia či umelci, ktorí budovali Maticu Slovenskú, Živenu, Muzeálnu slovenskú spoločnosť a aj ďalšie národné spolky, peňažné ústavy a priemyselné podniky. Pravda, na ich rozvíjaní sa významne podieľali aj martinskí mešťania. Väčšina z týchto osobností skončila svoju životnú púť práve na Národnom cintoríne. Kuzmányho nasledovali Janko Kalinčiak, Viliam Pauliny - Tóth, Mikuláš Štefan Ferienčík a už v roku 1928 sem zo Záhrebu previezli telesné pozostatky Martina Kukučína, v roku 1940 zo Zlatých Moraviec telesné pozostatky Janka Kráľa a neskôr z Bratislavy aj telesné pozostatky Janka Jesenského.
Výročie Memoranda národa slovenského
Dnes si pripomíname jedno z najvýznamnejších dátumov v slovenskej histórii - Výročie Memoranda národa slovenského.Výročie tejto udalosti sa začalo spontánne pripomínať už krátko po jej vzniku slovenskými národovcami. Oficiálne bol 7. jún vyhlásený za pamätný deň Slovenskej republiky pod názvom Výročie Memoranda národa slovenského zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.
Kľúčové body a požiadavky Memoranda
* Vytvorenie Hornouhorského slovenského okolia (autonómia): Toto bola hlavná požiadavka. Memorandum žiadalo vytvorenie samostatného administratívneho celku na severe Uhorska, kde by Slováci tvorili väčšinu, a kde by slovenský jazyk bol úradným jazykom. Malo by to byť územie s vlastnou samosprávou, súdnictvom a školstvom.* Uznanie a používanie slovenského jazyka: Memorandum požadovalo, aby sa slovenčina stala úradným jazykom na územiach obývaných Slovákmi.* Založenie Matice slovenskej: Jedným z hlavných cieľov bolo založenie kultúrnej inštitúcie, ktorá by sa venovala rozvoju slovenskej kultúry, jazyka a vzdelávania. Matica slovenská bola skutočne založená v roku 1863 a stala sa kľúčovou inštitúciou pre slovenský národný život.* Slovenské školstvo: Memorandum žiadalo zriadenie slovenských škôl všetkých stupňov, vrátane stredných škôl a univerzít, kde by sa vyučovalo v slovenskom jazyku.* Rovnoprávnosť Slovákov: Memorandum sa zasadzovalo za rovnoprávne postavenie Slovákov v rámci Uhorska, aby mali rovnaké práva ako ostatné národy.| Udalosť/Osobnosť | Význam |
|---|---|
| Slovenské národné zhromaždenie (6.-7. jún 1861) | Prvé celoslovenské zhromaždenie, prijatie Memoranda |
| Štefan Marko Daxner | Autor konceptu Memoranda |
| Ján Francisci | Predseda Slovenského národného zhromaždenia |
| Memorandum národa slovenského | Základný štátoprávny dokument Slovákov |
| Matica slovenská (založená 1863) | Kľúčová inštitúcia pre rozvoj slovenskej kultúry |
Prečo je memorandum národa slovenského dôležité?
* Prvý ucelený národný program: Predstavovalo prvý komplexný, politicky a štátoprávne formulovaný program slovenského národného hnutia po revolučných rokoch 1848/49.* Formulácia moderných národných požiadaviek: Jasne definovalo požiadavky na autonómiu, jazykovú rovnoprávnosť, školstvo a kultúru.* Symbol národného uvedomenia a politickej vôle: Zhromaždenie v Martine v roku 1861, ktoré Memorandum prijalo, bolo masovou manifestáciou národnej jednoty a odhodlania.* Kontinuita a základ pre budúce úsilie: Stalo sa východiskovým bodom a inšpiráciou pre všetky ďalšie generácie slovenských národovcov.* História a identita: Memorandum je dodnes vnímané ako "rodný list Slovenska", symbolicky pripomínajúci formovanie moderného slovenského národa a jeho prvé kroky k štátnosti.Dňa 6. a 7. júna 1861 sa v Martine zišli slovenskí národovci, aby prijali historický dokument, ktorý dodnes formuje naše národné vedomie. Delegáti z celého Slovenska sem prišli bojovať za práva slovenského národa a aj vďaka tomu máme dnes vlastný štát, jazyk a bohaté historické a kultúrne dedičstvo.
tags: #turciansky #svaty #martin #1861