Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde… spieva sa v známej ľudovej pesničke. Čo sú Fašiangy, vieme. Čo je Veľká noc, to tiež. Ale Turíce predsa prichádzajú až po nej.
Freska Zoslania Ducha Svätého
Áno, kresťania rôznych vierovyznaní slávia sedem týždňov po veľkej noci sviatok Zoslania Ducha Svätého, známy aj pod názvom Turíce. V tomto roku pripadá svätodušná nedeľa na 8. juna, po nej nasleduje svätodušný pondelok 9. júna.
Čo sa stalo na Turíce a prečo je to dôležité
Biblický Pôvod Turíc
O tom, ako to bolo, sa dozvedáme z biblickej knihy Skutkov apoštolov. Keď nastal päťdesiaty deň po Veľkej noci, boli všetci spolu zhromaždení na jednom mieste. Zrazu sa celý dom naplnil zvukom z neba, ktorý sa podobal hukotu silného vetra.
Vtedy sa okolo nich zbehlo mnoho ľudí. Niektorí udivene žasli, iní sa čudovali a nešetrili posmeškami. Učeníci naplnení Svätým Duchom sa im javili divní, začali totiž hovoriť v jazykoch, v iných jazykoch a v cudzích rečiach. A po Petrovej odvážnej kázni a svedectvách o Ježišovi sa ešte v ten deň dalo z tých, ktorí ho počúvali, pokrstiť 3 000 ľudí.
Samotná udalosť, ktorá sa v ranej cirkvi odohrala, je obsiahnutá aj v oficiálnom názve tohto kresťanského sviatku, teda Zoslanie, alebo Zostúpenie Ducha svätého, ľudovo na Ducha. Známy, najmä v protestantských cirkvách, je aj názov Letnice. V cirkvách východného obradu (u gréckokatolíkov a pravoslávnych) je zas zaužívané pomenovanie Päťdesiatnica. Je zrejmé, že ide o päťdesiaty deň a takýto význam má aj grécke pentekosté.
Pôvod a Názvy Sviatku
- Turíce: Najčastejšie Turíce majú pôvod ešte v predkresťanskom období a sú odvodené od zvieracej masky tura.
- Letnice: Keď na Ježišových učeníkov zostúpil Duch Svätý sa totiž v Jeruzaleme konal sviatok Šavu’ot. Počas neho si židia pripomínajú prijatie Tóry od Boha na vrchu Sinaj.
- Päťdesiatnica: Je zrejmé, že ide o päťdesiaty deň a takýto význam má aj grécke pentekosté.
- Rusadlá: Na východnom Slovensku sa môžeme stretnúť aj s pôvabným názvom Rusadlá, odvodený je pravdepodobne od starorímskeho sviatku ruží Pascha rosarum.
Giotto, Zoslanie Ducha Svätého
Ľudové Tradície a Zvyky
Začiatkom leta je už v prírode všetko svieže zelené, tráva rozprestrela svoj hustý koberec a koruny stromov sú plné listov. Zeleňou sa na Ducha zdobia aj príbytky. Lipové alebo lieskové halúzky sa zastokávali do oblokov a vence z nich sa pribíjali na bránu alebo na rohy dreveníc. Zaobstarať vetvičky bolo úlohou mužov - otcov rodín alebo starších synov.
Zelené vetvičky alebo stromčeky dopĺňali aj výzdobu chrámov počas svätodušných sviatkov. Halúzky ľudia nosili aj na hroby a v kostoloch sa zvykli konať zádušné omše za tých, ktorí zomreli od vlaňajších Turíc. Človek kedysi žijúci viac v spätosti s prírodou, si ju vážil a staral sa o ňu celkom prirodzeným spôsobom.
Otváranie Studničiek
Na jar bolo pekným a užitočným zvykom „otváranie studničiek“. Išlo o čistenie studničiek a prameňov v chotári, ktoré sa začalo už po Veľkej noci a trvalo do Turíc. Ak by ľudia tieto prírodné zdroje vody nechali po zime zanedbané, báli sa, že v kraji bude nedostatok vlahy. Zvyklo sa tiež hovoriť, že kto do Turíc vyčistí aspoň jednu studničku, bude po celý rok zdravý. Na lúky zas chodili vyhrabávať konáre a kamene, aby sa koscom lepšie kosilo.
Pranostiky
A aj keď máj je už bránou k letu, predsa tento mesiac býva ešte chladný a daždivý. Pre poľnohospodárov to však bolo požehnaním pre ich úrodu. Známe sú pranostiky o tom, že studený máj je pre ovocie, víno, či stodolu raj. Suchý máj totiž znamená skúpy rok. A naopak, májové blato je pre hospodára zlato.
Oddych pred Letnou Sezónou
Keďže naši predkovia boli poväčšine poľnohospodári telom aj dušou, tak leto pre nich znamenalo predovšetkým prácu na poli a hospodárstve. Turíčne sviatky boli akousi poslednou možnosťou si ešte oddýchnuť a zabaviť sa pred letnou pracovnou sezónou, ktorá potom trvala až do jesene. V niektorých regiónoch Slovenska sa pred Turícami stavali máje a tento zvyk bol spojený samozrejme so zábavou.
Turíčny Kráľ a Kráľovná
Dnes už takmer nikto nevie o starodávnom zvyku voľby turíčneho kráľa a turíčnej kráľovnej. V pohanských obradoch mali mať záštitu nad pastiermi a stádom, úlohu ochrany nad vodou a privolávanie dažďa v období sucha. Tieto obyčaje boli neskôr zakázané a postupne zanikli. Ale v ľudovom prostredí sa transformovali do inej podoby.
Turíčneho kráľa si volili spomedzi seba mládenci a tento „mládenecký richtár“ preberal na istý čas svetskú moc v dedine, viedol zábavy a tanec. Turíčnu kráľovnú si zas vyvolili kamarátky a táto dievka ozdobená kvetovým vencom viedla dievčenské chorovody a spievané tanečné hry.
Jízda Králů v Česku
Pri tejto príležitosti sa poďme pozrieť aj do susedného Česka, presnejšie do niektorých obcí na Slovácku a Hanej. Tam sa dodnes usporadúvajú svätodušné obchôdzky na koňoch známe pod názvom „Jízda králů“. Mládenec vyvolený za kráľa ide na koni v čele sprievodu, ktorý tvoria jeho pážatá a regrúti.
Vyzdobený konský sprievod prechádza celou dedinou a vyvolávači vtipnými veršami pozdravujú okolostojacich a pýtajú od nich príspevok na večernú tancovačku. Táto tradícia vychádza z legendy o kráľovi Matejovi, keď v jednom neúspešnom boji prehral. Aby si zachránil aspoň holý život, prezliekol sa do ženských šiat a takto zamaskovaný utiekol. Jeho družina musela vtedy od miestnych ľudí vyberať obživu na cestu domov.
V rôznych obciach je Jízda králů viazaná na rôzne iné legendy z kráľovských rodov, a od toho sa odvíja aj konkrétny priebeh slávností.
Pôvod Slova Turíce
Výraz "turíce" pochádza od slova Tur, ktorý patril k pôvodnej symbolike. Tieto zvyky sa spájali so začiatkom jarných prác. Jedným zo znakov je použitie zelenej farby. Domov sa nosili zelené ratolesti a bahniatka ktoré mali ochranné vlastnosti. Ratolesti mali za úlohu priťahovať dobré sily a chrániť pred zlými silami.
Ďalším prejavom bolo (zameraným proti zlým silám) bolo aj práskanie bičom na lúkach a turičné vatry. Najznámejšou dochovanou tradíciou je tzv. otváranie studničiek. Studničky v chotároch museli byť obradne vyčistené a upravené.
Význam a Symbolika Turíc
Slávenie Turíc, je v skutočnosti záverom osláv Veľkej noci. Sú to Slovanský sviatok, kedy vítame jar. Tento sviatok spája aj spomienku na zoslanie Ducha Svätého. Počas tohto sviatku sú chrámy zdobené zelenými vetvičkami (niekedy aj malými stromčekmi) a farba náboženských šiat je obvykle zelená. Táto farba symbolizuje Ducha Svätého ako zdroj života.
Text Ľudovej Piesne
Text ľudovej piesne:
- Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožúška zima mu bude.
- Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem, dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
- Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy, jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.
- Tuto nám nedali, tuto nám dajú, tu koňa zabili, tu rebrá majú.
- A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti, musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.
História a Vývoj Sviatku
Hoci v Novej zmluve máme zmienky o Letniciach, zdá sa, že ide ešte o židovské chápanie tohto sviatku. Nemáme dôkazov, že by sa Turíce špeciálne praktizovali už v prvom storočí. Odkaz nachádzame až u Hippolyta Rímskeho († 217), alebo ako súčasť 50-dňového veľkonočného obdobia ešte skôr v apokryfnom spise Epistula apostolorum z 2. storočia. Tento deň bol vyvrcholením celého tohto obdobia, keď sa udeľoval svätý krst tým, ktorí ho nemohli prijať počas veľkonočnej vigílie.
Až vo 4. storočí sa podľa historických záznamov (Itinerarium Egeriae, 381-384) v Jeruzaleme konali trojdňové oslavy s pripomienkou vzniku kresťanskej cirkvi a zoslania Svätého Ducha a s poukazom na svätú Trojicu. V pravoslávnom prostredí pribudlo sedem dní oslavy Päťdesiatnice, počas ktorej je zakázaný pôst a až po ich skončení nastúpi tzv. Apoštolský pôst.
V ruskej pravoslávnej cirkvi sa v 14. storočí v nedeľu Päťdesiatnice začal svätiť aj sviatok Svätej Trojice a dodnes je to tak. Veľmi pestrá a podobná história sviatku je aj v západnej cirkvi. Nočné turíčne vigílie boli zavedené až neskôr (6. storočie), podobne aj oktáva (7. storočie).
Postupne sa rozvíjala svätodušná liturgia o špeciálne, najmä procesiové spevy, typickým sa pre tento deň stala sekvencia Veni sancte Spiritus. Keď v 11. storočí pápež Lev IX. oficiálne uznal Svätú rímsku ríšu, nariadil, aby sa Turíce slávili ako štátny sviatok. Oktáva ôsmich dní bola často predmetom otázok, najmä keďže sa počas nej nekonali súdy, zakázaná bola aj práca poddaných, čo bolo pre hospodárstvo iste náročné.
Až synoda v Kostnici (nem. Konstanz) v r. 1094 v rámci viacerých cirkevných reforiem obmedzila zákazy iba na tri dni, neskôr, v roku 1771 pápež Klement XIV. zrušil svätodušný (aj veľkonočný) utorok ako oslobodený od práce, o 7 rokov neskôr aj povinnú omšu v tento deň a v roku 1911 pápež Pius X. v rámci znižovania počtu cirkevných sviatkov bol zo zoznamu vypustený aj svätodušný pondelok.
Po liturgickej reforme 2. vatikánskeho koncilu už nie je súčasťou veľkonočného, ale je dňom bežného, tzv. cezročného obdobia. Podobný vývoj možno sledovať aj v našej cirkvi, kým Ružomberská synoda (1707) ešte pozná tri svätodušné dni, Peštianska synoda (1791) už pozná iba dva. Rímskokatolícka cirkev má od r. 2018 namiesto svätodušného pondelka Spomienku Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi. Preto nie je v mnohých krajinách štátnym sviatkom, ani u nás.
Svätodušný Kruh
U nás patria Turíce do Svätodušného kruhu slávnostnej polovice cirkevného roka (začína sviatkom Vstúpenia a končí Trojičnou nedeľou). Svätodušná nedeľa sa všeobecne považuje za tretí najväčší sviatok kresťanskej cirkvi, aj preto ju máme v cirkevnom roku vyznačenú ako výročný (resp. výročitý) sviatok s tradíciou popoludňajších nešporných služieb Božích.
Propriálnymi textami pre prvý deň (nedeľu) bola ako introit kombinácia textov z (pre nás apokryfnej) knihy Múdrosti 1,7a: „Duch Pánov napĺňa celú zem.“ a Ž 68,4,2, v evanjelickom prostredí po odmietnutí nekanonických textov v predtranovskom období Ž 68,29-30. Ako epištola bol predpísaný neepištolický text Sk 2,1-11 priamo o zoslaní Svätého Ducha, v našich agendách rozšírený na Sk 2,1-21 (Petrík, 1952) až na Sk 2,1-14a.22-24 (agenda 1996). Druhý deň mal ako introit identický text s prvým sviatkom, neskôr (naše agendy) Iz 32,15-18.
V Tranovskom kancionáli (vydanie 1949) nájdeme k svätodušnej nedeli odporučených 8 piesní, z nich sa šesť dostalo do súčasného spevníka: ES 171, 174, 253, 273, 300 a 565.
Chorovod Omilienci vo Važci
Významnou slovenskou tradíciou spojenou so Svätodušnou nedeľou je Chorovod Omilienci, ktorý sa koná vo Važci. Ide o tradičný sprievod dievčat a žien, ktorý sa spája s cirkevným sviatkom Zoslania Ducha Svätého a pohanským zvykom oslavy jari.
V minulosti sa chorovod konal na Svätodušný pondelok po skončení pobožnosti v chráme, keď sa dievky a mladé ženy zišli a v usporiadanom chorovode so spevom prechádzali dedinou. Chorovod dievčat a žien s viachlasným spevom sa presúval po dedine v tvare podkovy.
Dnes sa koná v nedeľu, aby sa zachovala tradícia aj v moderných časoch. Važťania sú na Chorovod Omilienci nesmierne hrdí a tradíciu si udržali po stáročia. Nositeľom tradície je Folklórne združenie Stráne, ktoré sa snaží v maximálnej miere zachovať autenticitu spevu a prejavu chorovodu.
Ružová Slávnosť v Nádaši
Jedinečnou zvláštnosťou nádašského Hájička bola tzv. ružová slávnosť. Túto slávnosť založil horlivý duchovný otec Nádašanov - dekan-farár Imrich Štvrtecký r. 1837. Na nej brali účasť v svätodušný pondelok nielen farníci Nádašania a Bíňovčania, ale i široké okolie.
Volili všetci obyvatelia nádašskí mužského pohlavia, keď bude rad na Nádašanoch, bínovskí, keď bude rad (každý tretí rok) na Bínovčanoch - a síce všetci tí, ktorí domy svoje majú, a páni alebo gazdovia v dome sú: gruntovné panstvo, officieri, organista, árendátori, jágri, juhási, mlynári viery kresť, katolíckej. Druhej viery nebudú voliť. A voliť nemôže len jeden z každého domu, gazda.
Vdova, ktorá má svobodného syna, otcovia alebo bratia, ktorých dcéry alebo sestry sú kandidované, voliť nemôžu.
Svätodušný Pondelok Dnes
Aj keď Svätodušný pondelok už nie je v mnohých krajinách štátnym sviatkom, stále má pre mnohých kresťanov duchovný význam. Je to deň, kedy si pripomínajú zoslanie Ducha Svätého a vznik cirkvi. Je to tiež deň, kedy sa oslavujú tradičné zvyky a prehlbuje sa komunita.
Svätodušný pondelok je časom radosti, osláv a duchovného obnovenia. Sedem týždňov po sviatkoch Veľkej noci sa slávia Turíce alebo inak aj Svätodušné sviatky, Letnice, Zelené sviatky či Rusadlá. V kresťanskom ponímaní ide o sviatky spomienky na zoslanie Ducha Svätého na apoštolov v Jeruzaleme. Zároveň sa však prelínajú s pohanskými sviatkami osláv jari.
Názov Turíce je pravdepodobne odvodený od zvieracej masky tura, ktorá symbolizovala silu a plodnosť. V protestantských cirkvách sa používa aj názov Letnice, odvodený je od židovského sviatku prijatia Tóry od Boha na vrchu Sinaj - Šavu'ot. Bolo to zároveň poďakovanie za úrodu po žatve a obdobie žatvy nazývali starí Slovania letnica. Pre oblasť východného Slovenska, ale aj Gemera sa v minulosti používal aj názov Rusadlá.
Symbolom týchto sviatkov zelene boli konáriky liesky, hrabu alebo iných listnatých stromov, ktoré si ľudia vkladali do okien, ozdobovali interiér a potom keď uschli odložili ich a v prípade búrky hádzali do pece. Tiež to bolo obdobie čistenia studničiek a prameňov.
V sobotu popoludní alebo v noci stavali mládenci máje, ide o vysoký listnatý alebo ihličnatý strom s kmeňom očisteným od kôry, s korunou ozdobenou stuhami, šatkami či fľaškou pálenky. Stavali sa pred kostol, verejné budovy či domy dievčat.
V niektorých obciach dostávali máje len dievčatá, ktorým chcel mládenec prejaviť svoju náklonnosť, inde boli spoločným darom mládencov pre všetky dievčatá. Zriedkavo sa mohlo stať, že dievča potupili tak, že jej postavili pred dom suchý strom alebo hrniec s burinou.
V dedinách Slánskej doliny boli pre mládencov hlavnou odmenou pierko, vyšívané zápästky či vreckovka a keď išlo o vážnu známosť, tak vyšívaná košeľa. V Ochtinej dostávali mládenci aj po 100 korún na spoločnú zábavu, ktorá sa organizovala na druhý deň. Stromové máje neskôr nahradili kvetinové koše. Keď mal chlapec o dievča záujem, doniesol jej vyzdobený kvetinový kôš.
Ak malo aj dievča záujem o chlapca, ako prejav náklonnosti umiestnila kôš do okna tak, aby ho bolo aj z cesty dobre vidieť.
Svätodušné Sviatky v Košiciach
Na túto nedeľu a najbližší pondelok pripadajú Svätodušné sviatky, ktoré sa slávia na 50. svätého apoštolom. U nás poznáme tieto pekné sviatky vrcholiacej jari pod názvom Turíce, Letnice a na východe Slovenska i ako Rusadle. V susednom Poľsku Turíce i v súčasnosti označujú často ako Zelené sviatky.
V kresťanských chrámoch sa v nedeľu i v pondelok uskutočňujú slávnostné bohoslužby a niekde dodnes pripravujú aj sprievody. Zachoval sa aj dávny zvyk, keď sa ako symbol zoslania Ducha svätého spúšťa z chrámovej klenby podoba holubice - v niektorých regiónoch, napríklad v Česku ešte donedávna vypúšťali v chráme aj živé holubice.
S Turícami sa viaže aj veľa pekných ľudových zvykov. Na slovenskom vidieku je dodnes obyčaj stavať máje v podobe veľkých, farebnými stužkami a šatkami ozdobených briez alebo ihličnanov - májov uprostred obcí. Tieto máje sa zvyknú obradne stavať pred kostoly, radnice, hostince a na iné verejné priestranstvá.
Predstavujú dar mládencov občanom, najmä však všetkým dospelým devám a neraz sa vôkol nich za sprievodu muziky tancuje, spieva a inkasuje sa tekutá odmena. Májiky sa však v noci zo soboty na svätodušnú nedeľu objavujú aj pred príbytkami slobodných dievčat - tie obyčajne vyvoleným dámam stavajú ich ctitelia a znamenajú symbol vážnych úmyslov mládenca. Za toto úsilie dostal nočný staviteľ obyčajne honorár tiež vo forme alkoholu.
Menej známymi turíčnymi zvykmi je prejavovanie úcty k vode. Niektorí etnografi odvodzujú názov Rusadle nie od antickej ružovej slávnosti ale od názvu vodných víl-rusaliek. V minulosti sa na oslavu jarných vôd prinášali dokonca obete k studničkám. Z tohto zvyku sa však dodnes zachoval na vidieku pekný čin - vyčistiť pred svätodušnými sviatkami v chotári všetky studničky - kto sa do tohto zveľaďovania vodných zdrojov zapojil, mal v minulosti istotu, že studničky sa mu odmenia liečivými zdravými dúškami.
Chorým sa niekde dodnes odporúča studničky nielen vyčistiť, ale pred svitaním na Svätodušnú nedeľu zájsť k čo najviac vyčisteným prameňom, nazbierať vodu do hrnčeka a vyskúšať jej mimoriadnu liečivú silu.
Na Slovensku už takmer úplne zanikol aj iný pôvabný turíčny zvyk - voľba turíčneho kráľa či kráľovnej. Kým turíčny kráľ mal" v agende" predovšetkým pastierstvo a v Česku sa miestami dodnes zachovali aj pôvabné jazdy kráľov, zvyky okolo turíčnej kráľovničky signalizujú, že v jej rezorte bol a voda a v čase sucha i privolávanie dažďa.
Katolíci, evanjelici i ďalšie kresťanské cirkvi oslávia v nedeľu a v pondelok Svätodušné sviatky, známe aj pod názvom Turíce. Sú to po Vianociach a Veľkej noci tretie výročné sviatky cirkevného roka. Sviatok Zoslania Ducha Svätého sa slávi 50 dní po Veľkej noci.
Veriaci si na Svätodušnú nedeľu pripomínajú udalosť, keď Ježišovi učeníci boli pri zázraku Turíc naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť rôznymi jazykmi. "Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. Zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť," uvádza sa v Skutkoch apoštolov.
V deň Turíc bol Duch Svätý zjavený ako tretia božská osoba Svätej Trojice a zároveň bola v tento deň cirkev zjavená svetu. Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života, ktorý neustále oživuje osobu, slovo a dielo Ježiša Krista.
Známych je sedem darov Ducha Svätého, a to - Dar múdrosti, Dar rozumu, Dar rady, Dar sily, Dar poznania, Dar nábožnosti a Dar bázne Božej. K symbolom Ducha Svätého patrí najmä voda, ktorá naznačuje jeho pôsobenie pri krste, a oheň, symbolizujúci jeho pretrvávajúcu silu a tiež oblak a svetlo. Až neskôr sa tradičným symbolom Ducha Svätého stala holubica.
V katolíckej cirkvi sa pri príležitosti sviatku Zoslania Ducha Svätého tradične konajú Svätodušné púte. Na Slovensku je známa najmä Svätodušná púť v Šaštíne.
Symboly Turíc
- Oheň - symbol Ducha Svätého a jeho premieňajúcej moci.
- Vietor a hluk - pripomína neviditeľné, no mocné pôsobenie Božieho Ducha.
- Holubica - tradičný symbol Ducha Svätého.
- Červená liturgická farba - znamenie lásky, ohňa, mučeníctva a Ducha Svätého.
tags: #turice #svatodusne #sviatky #oslavujeme