Úryvky zo Svätého písma o Nanebovstúpení Pána

Sviatok Nanebovstúpenia Pána sa slávi 40. deň po Veľkej noci ako pamiatka na posledné stretnutie Ježiša Krista so svojimi učeníkmi pred odchodom k Otcovi a vždy pripadne na štvrtok.

V katolíckej cirkvi je to prikázaný sviatok a tiež Deň katolíckych škôl. Veriaci v tento deň počas bohoslužieb spomínajú na udalosť, keď sa Ježiš Kristus na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní posledný raz stretol so svojimi učeníkmi ako ľudská bytosť a pred ich očami vstúpil do neba.

V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) sa slávnosťou Vstúpenia Krista Pána na nebo 40 dní po Veľkej noci začína Svätodušný kruh cirkevného roka. Aj evanjelickí veriaci si v tento sviatok pripomínajú zavŕšenie diela Ježiša Krista na zemi a jeho návrat k nebeskému otcovi.

Poďme sa spoločne ponoriť do úryvkov zo Svätého písma, ktoré nám túto udalosť priblížia.

Liturgický kalendár týždňa

V liturgickom kalendári sa sviatok Nanebovstúpenia Pána pripomína v tieto dni:

• Štvrtok, 10. mája - Nanebovstúpenie Pána, slávnosť - PRIKÁZANÝ SVIATOK.
• V piatok po sviatku Nanebovstúpenia Pána sa v katolíckej cirkvi začína novéna k Duchu Svätému - deväťdňové obdobie modlitieb pred Svätodušnými sviatkami známymi aj pod názvom Turíce, ktoré tento rok pripadajú na 11. a 12. mája.
• Po slávnosti Vstúpenia Krista Pána na nebo nasleduje v ECAV Nedeľa po vstúpení, ktorá je aj Nedeľou Biblie a po nej slávnosti svätodušné.

Úryvky zo Svätého písma

Prvé čítanie dnešnej slávnosti nám v každom liturgickom cykle trojročného rozpisu čítaní na nedele a slávnosti prináša úvod do Skutkov apoštolov, ktorý obsahuje aj jeden z opisov Ježišovho nanebovstúpenia (ďalšie opisy Ježišovho nanebovstúpenia nachádzame v Mk 16,19 a Lk 24,50-52; za potvrdenie Ježišovho nanebovstúpenia môžeme považovať aj Petrove slová v Sk 2,33-34 a v 1Pt 3,22, alebo Pavlove slová v Ef 4,8-10, a nepriamo Ježiš hovorí o svojom nanebovstúpení v Jánovom evanjeliu - ale náznakovo aj v iných evanjeliách, por. napr. Mt 10,32-33; 19,28; 20,21-23; 22,43-44, atď. - všade tam, kde hovorí o svojom oslávení od Otca - hoci pod oslávením tu môžeme chápať aj samotné Ježišovo zmŕtvychvstanie, keďže tieto dve tajomné skutočnosti do veľkej miery významovo splývajú - alebo o svojom vyzdvihnutí v súvislosti so svojou smrťou, alebo o svojom odchode k Otcovi - por.

Lukáš celé Ježišovo pozemské účinkovanie predstavuje ako výstup k Otcovi (z Galileje do Jeruzalema a následne z Jeruzalema do neba), ako exodus, ktorý sa teraz definitívne naplnil.

Skutky apoštolov 1, 1-11:

Milý Teofil, v prvej knihe som rozprával o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiatku až do dňa, keď dal skrze Ducha Svätého príkazy apoštolom, ktorých si vyvolil, a vzatý bol do neba. Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve. Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve a povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“

Marek 16, 15-20:

A povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. Oni sa rozišli a všade kázali.

Lukáš 24, 50-53:

Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.

Tieto úryvky nám prinášajú svedectvo o Ježišovom nanebovstúpení a poslaní, ktoré zveril svojim učeníkom.

Podľa Apoštolského vyznania viery „vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca všemohúceho“. Ježiš vystupuje na nebesia na oblaku (Sk 1:9-1) a Štefan vraví, že vidí Syna človeka stáť po pravici Boha (Sk 7:56).

Ježiš bude vládnuť po pravici Boha, kým Mu všetci nepriatelia nebudú ležať pri nohách (Ž 110:1; Sk 2:34-35; 1. Kor 15:25; Heb 1:13). Božie kráľovstvo teda nastolil Ježiš tým, že nastúpil na trón.

Ježiš je jediným Prostredníkom medzi Bohom a človekom (1. Tim 2:5). Jeho smrť a zmŕtvychvstanie nám zabezpečuje odpustenie, ospravedlnenie a zmierenie s Bohom (Rim 4:25-5, 1; 2. Kor 5:18-21).

Všimnite si tiež, že nanebovzatý Pán Ježiš sa teraz v nebi prihovára za svoj ľud ako skutočný Veľkňaz a Obhajca (Rim 8:34; Heb 1:3; 7:25; 8:1; 1. Jn 2:1). Ježišove pôsobenie na zemi bolo geograficky obmedzené - nevyučoval v Etiópii a neliečil zároveň v Číne. Teraz však pôsobí všade, dokáže počúvať a odpovedať na modlitby svojho ľudu bez ohľadu na čas či priestor.

V Skutkoch apoštolov 1:11 dvaja anjeli vysvetľujú učeníkom: „Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba.“ Jedného dňa bude Ježiš vládnuť ako v nebi, tak aj na zemi (Zj 11:15; 19:10-16; 22:3). Práve o to prosíme, keď sa modlíme: „Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.“ (Mt 6:10).

Zhrňme si to: I keď sa Ježišovmu nanebovstúpeniu nevenuje dostatočná pozornosť, je to bodka za Jeho pôsobením na zemi a predstavuje Jeho korunováciu za Nebeského Kráľa. Ježiš splnil úlohu, ktorú mu jeho Otec dal, a teraz mocne vládne a súcitne sa za nás prihovára ako náš Prostredník a Veľkňaz. Preto žite smelo, sebaisto a cieľavedome ako služobníci nanebovzatého Nebeského Kráľa.

Vy, ktorí trpíte, verte, že Ježiš nie je ľahostajný voči vášmu trápeniu. Prežil obrovské utrpenie, a preto je tým najmilosrdnejším a najsúcitnejším Radcom a Prostredníkom.

Na záver - dúfajte v úžasnú budúcnosť. Nanebovzatý Pán sa vráti ako Sudca a Kráľ. Zruší nespravodlivosť, ukončí utrpenie a zničí smrť, a prinesie svoje kráľovstvo pravdy, mravnosti a lásky.

Kristovo Nanebovstúpenie znamená definitívny vstup Ježišovej ľudskej prirodzenosti do nebeskej sféry Boha, odkiaľ znova príde, ale ktorá ho zatiaľ ukrýva pred očami ľudí.

Teraz už Kristus sedí po pravici Otca: „Výrazom pravica Otca označujeme Božiu česť a slávu, v ktorej Boží Syn jestvoval pred všetkými vekmi ako Boh a jednej podstaty s Otcom a v ktorej, keď sa v posledných časoch stal človekom, sedí aj s telom po tom, ako jeho telo bolo skutočne prijaté do tej istej slávy.“

Sedieť po pravici Otca znamená nastolenie Mesiášovho kráľovstva a splnenie videnia proroka Daniela o Synovi človeka: „Jemu bola odovzdaná moc, sláva a kráľovstvo; jemu slúžili všetky národy, kmene a jazyky. Jeho vláda je vláda večná, ktorá nezanikne, a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené“ (Dan 7,14). Od tej chvíle sa apoštoli stali svedkami Kráľovstva, ktorému nebude konca. (KKC 663-664)

Svojím slávnym nanebovstúpením náš Pán Ježiš Kristus dokončil dielo nášho vykúpenia a znovu otvoril brány neba celému ľudskému pokoleniu, ako to dosvedčuje sv.

Náš Pán a Spasiteľ, aj keď vystúpil do neba a sedí po Otcovej pravici, na nás nezabudol. Ako povedal, pripravuje nám „miesto v dome svojho Otca“ (porov. Jn 14, 2 - 3). A prisľúbil, že nám pošle Svätého Ducha, ktorý nás osvieti a zavedie do nášho nebeského príbytku pripraveného Kristom.

„Príďte, veriaci, a vystúpme na Olivovú horu a s apoštolmi pozdvihnime naše mysle a srdcia hore.

I keď vstúpením na nebo sa skončilo pozemské účinkovanie Ježiša, jeho odchod neznamenal koniec spojenia s učeníkmi, ale začiatok duchovného spojenia s nimi.

Učeníkov čakala neľahká úloha - zvestovať evanjelium po celom svete.

Symbolika oblaku a svetla:

Oblak a svetlo. Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné. Už pri teofániách (Božích zjaveniach) Starého zákona raz temný, inokedy žiarivý oblak zjavuje živého Boha a Spasiteľa, zahaľujúc transcendentnú povahu jeho slávy: Mojžišovi na vrchu Sinaj, v stánku stretnutia a počas putovania na púšti a Šalamúnovi pri posviacke chrámu. Tieto predobrazy spĺňa Kristus v Duchu Svätom.

Duch Svätý zostupuje na Pannu Máriu a zatieňuje ju, aby počala a porodila Ježiša. Na vrchu premenenia Duch Svätý prichádza v oblaku, ktorý zahaľuje Ježiša, Mojžiša a Eliáša, Petra, Jakuba a Jána, a „z oblaku zaznel hlas: ,Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!‘“ (Lk 9,34-35). A napokon ten istý oblak vzal učeníkom spred očí Ježiša v deň nanebovstúpenia a zjaví ho ako Syna človeka v jeho sláve v deň jeho príchodu.

Táto posledná etapa zostáva úzko spätá s prvou, čiže so zostúpením z neba, ktoré sa uskutočnilo pri vtelení. Iba ten, ktorý „vyšiel od Otca“, sa môže „vrátiť k Otcovi“: Kristus. „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka“ (Jn 3,13). Ľudská prirodzenosť ponechaná iba na svoje sily nemá prístup do „Otcovho domu“, do Božieho života a Božej blaženosti.

Kristovo telo bolo oslávené už od chvíle jeho zmŕtvychvstania, ako to dokazujú nové, nadprirodzené vlastnosti, ktoré má odvtedy jeho telo natrvalo. Ale počas štyridsiatich dní, keď dôverne je a pije so svojimi učeníkmi a poučuje ich o Kráľovstve, zostáva jeho sláva ešte zahalená výzorom obyčajnej ľudskej prirodzenosti.

Posledné Ježišovo zjavenie sa končí nezvratným vstupom jeho ľudskej prirodzenosti do Božej slávy, naznačenej oblakom a nebom, kde odvtedy sedí po pravici Boha. To, že sláva Zmŕtvychvstalého bola doteraz zastretá, vysvitá z jeho tajomných slov povedaných Márii Magdaléne: „Ešte som nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu“ (Jn 20,17).

Udalosť nanebovstúpenia, historická a súčasne transcendentná, vyjadruje prechod z jednej slávy do druhej.

Historické svedectvá o slávení sviatku Nanebovstúpenia Pána

Slávenie sviatku Nanebovstúpenia je veľmi starobylé. Sv. Augustín († 430) neváha uznať, že tento sviatok má apoštolský pôvod (porov. List Januáriovi, č. 118). Ale popravde do konca 4. storočia nemáme nijaký historický dôkaz o jeho slávení ako samostatného sviatku.

Paschálne obdobie pôvodne trvalo päťdesiat dní a končilo sa v Nedeľu Päťdesiatnice. Pretože Písma spájajú zostúpenie Svätého Ducha so slávnym vystúpením nášho Pána do neba, až do polovice 4. storočia sa tajomstvo Nanebovstúpenia pripomínalo v Päťdesiatnicu. To je dôvod, prečo cirkevný historik Euzébius Cézarejský († 339) dosvedčuje, že svätá a slávna slávnosť Paschy sa končila po „období siedmich týždňov a spečaťovala sa veľkým sviatkom Päťdesiatnice, v ktorý sa podľa Svätých písiem udialo vystúpenie nášho Spasiteľa do neba a zostúpenie Svätého Ducha medzi ľudí“ (porov.

Na konci 4. storočia sa Nanebovstúpenie začalo sláviť ako samostatný sviatok, oddelene od Päťdesiatnice. V tom čase bolo paschálne obdobie skrátené na štyridsať dní v súlade s údajom zo Skutkov apoštolov. V tej dobe bolo ostatných desať dní pred Päťdesiatnicou venovaných očakávaniu Svätého Ducha (Sk 1, 14). A tak okolo roku 380 nám Egeria, slávna španielska pútnička do Svätej zeme, rozpráva, že v Jeruzaleme sa Nanebovstúpenie pripomínalo ešte stále v Nedeľu Päťdesiatnice popoludní slávnostnou procesiou na Olivovú horu, „na miesto, odkiaľ náš Pán vystúpil do neba“. Pri tejto príležitosti sa „čítali niektoré pasáže z Písiem, spievali sa hymny, ktoré boli prerušované modlitbami, a zazneli aj patričné antifóny“ (porov.

Najstaršie homílie na sviatok Nanebovstúpenia, slávený už v štyridsiaty deň po Pasche, predniesli sv. Gregor Nysský († 394) a sv. Ján Zlatoústy († 407). Svätý Gregor nazýva tento deň, „v ktorý bol od nás vzatý Pán“, Spása a tým poukazuje na to, že vystúpením do svojej nebeskej slávy náš Pán dokončil dielo našej spásy (porov. Migne, Grécka patrológia, zv. 46, 689 - 690). A sv. Ján Zlatoústy rozpráva o tomto sviatku ako o dobre zabehnutom a všeobecnom (Ibid., zv. 50, 441 - 452).

Slávenie Nanebovstúpenia bolo vždy spojené s procesiou. V Jeruzaleme, ako dosvedčuje pútnička Egeria, veriaci kráčali v procesii na vrchol Olivovej hory. V sýrskej Antiochii ľud šiel v procesii k predmestského chrámu v Romanesia, kde sv. Ján Zlatoústy predniesol svoju slávnu homíliu Na Nanebovstúpenie nášho Pána. Podľa svedectva cirkevného historika Socrata Scholastica (zomrel po roku 439), v Konštantínopole sa veriaci zvykli schádzať a sláviť tento sviatok v chráme v Elaea, hneď za mestským prístavom (porov. Socrates, Cirkevné dejiny VII, 26).

Ikonografia Nanebovstúpenia:

Základ sviatku, ako aj jeho ikonografické zobrazenie tvoria texty Svätého písma opisujúc túto udalosť.

Kompozíciu ikony Nanebovstúpenia tvoria zvyčajne dve časti. Vo vrchnej vidíme Krista Pantokratora v mandorle s dvoma anjelmi, vystupujúcim do neba, vo svojej večnej sláve. Táto rovina ikony je symbolom božskej sféry - neba. V spodnej časti ikony, dole na zemi, ktorá je symbolom pozemského sveta, stojí presvätá Bohorodička v pozícii modliacej sa Oranty s pozdvihnutými rukami. Bohorodička stojí uprostred zhromaždených apoštolov, stále sa dívajúcich za Kristom vystupujúcim do neba. Po jej stranách sú zobrazení dvaja anjeli v bielych odevoch, poukazujúcich na Krista vystupujúceho na nebo.

Oslávený Kristus, čo zvýrazňuje aj jeho žiarivý biely odev, pokrytý zlatými lúčmi, na rozdiel od väčšiny ikon, kde je zobrazený v červeno - modrej kombinácii, už vystúpil do večnosti, do Božieho sveta, z ktorého zostúpil v čase Vtelenia. Zobrazuje sa sediaci na prestole slávy, v svetlom odeve, prežiarenom zlatými tenkými lúčmi, tzv. assistom, ktorý je symbolickým vyjadrením božských síl - energií. Je Vševládca - Pantokrator. Pravicu má pozdvihnutú v žehnajúcom geste, pričom v ľavici drží zvitok, ako znak svojho učenia na zemi. Celá postava Krista je ohraničená mandorlou, t.j. kruhom, ktorý je symbolickým zobrazením nebeskej sféry. Táto svätožiara - mandorla je symbolickým zobrazením oblaku, miesta prítomnosti Boha v Starom zákone, tak počas Exodu, ako aj na vrchu Sinaj, či v Novom zákone na hore Tábor počas Premenenia.

Udalosť sa odohráva na Olivovej hore, ktorá predstavuje akúsi pomyselnú hranicu dvoch svetov - neba a zeme. Konáre zobrazených olivovníkov prechádzajú za túto hranicu. Nie je to však náhoda, ale zámer, ktorým ikona vyjadruje, že aj samotná príroda sa zúčastňuje na kozmickej liturgii, kde sa Boh v svojej dobrote a láske skláňa k svetu, ktorý stvoril, a svet ide v ústrety svojmu Kráľovi. Zároveň je to symbolické vyjadrenie toho, že Cirkev zostáva na skalnatej zemi Olivovej hory. Jej diela, ktoré symbolizujú olivovníky, už prinášajú ovocie v nebi.

Duchovný odkaz„Sám Boh, vládca celého sveta, Otec Krista, a náš Pán Ježiš Kristus, ktorý zostúpil a vystúpil a ktorý spoločne s Otcom zasadol na trón, nech zachráni vaše duše! Nech vás vzkriesi z vašich hriechov a učiní schopnými byť vzatými na oblakoch na stretnutie s Pánom v určenom čase. A kým nastane čas jeho slávneho druhého príchodu, nech sú vaše mená zapísané v knihe života a nech tieto mená nik nevymaže, pretože veľa je tých, ktorí padli a ich mená boli zotreté. Nech vám udelí vieru vo Vzkrieseného, aby ste prijali toho, ktorý vystúpil do neba a ktorý znova príde, ale nepovstane zo zeme, pretože spočíva na výsostiach a je prítomný uprostred nás. A preto si nemysli, že tým, že je telom vzdialený, je neprítomný v Duchu! On je tu, uprostred nás, počuje, čo o ňom hovoríme, pozná tvoje vnútro, vie, čo si myslíš, lebo on je ten, ktorý skúma srdce i vnútro. On je teraz ochotný všetkých vás, ktorí prichádzate ku krstu, priviesť k Otcovi a Svätému Duchu, a povedať: ,To som ja i moje deti, čo mi dal Pán´ (Iz 8,18), ktorému patrí sláva na veky vekov. Amen.“ (modlitba sv.

Freska Nanebovstúpenia Pána v kostole sv. Mikuláša v Košiciach.

Nech nám tieto úryvky zo Svätého písma pripomínajú Ježišovu lásku a prísľub, že bude s nami až do skončenia sveta. Amen.

tags: #uryvky #zo #svateho #pisma #nanebovstupenie