Užívaj Čas: Biblia a Význam Plnohodnotného Života

Márnosť nad márnosti, všetko je márnosť. Tieto slová, pochádzajúce z knihy Kazateľ, nás nútia zamyslieť sa nad tým, ako trávime svoj čas a či má naša snaha skutočný, trvalý význam. Biblia nám ponúka hlboké zamyslenie nad tým, ako čo najlepšie využiť čas, ktorý nám bol daný.

Postupne sem pridávam biblické verše či úryvky z danej knihy, ktoré ma zaujali.

Čas a Jeho Márnosť

Kazateľ hovorí:

• 3) Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom?
• 4) Pokolenie odchádza a druhé prichádza, ale zem stojí naveky.
• 5) Slnko vychodí, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, kde znova vychádza.
• 6) Vietor duje k juhu a obracia sa na sever, stále krúžiac veje a vo svojom kolobehu sa vracia.
• 7) Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nenaplní; potoky sa vracajú na miesto, kam tečú.
• 8) Všetko je plné trudu, nikto to nemôže vysloviť; oko sa nikdy do sýtosti nenadíva, ucho sa nikdy dosť nenapočúva.
• 9) Čo bolo, bude zase, a čo sa dialo, bude sa opäť diať. Nič nového nieto pod slnkom.
• 10) Je niečo, o čom možno povedať: Pozri, to je niečo nové? Dávno to bolo, vo vekoch, ktoré boli pred nami.
• 11) Niet pamiatky po prvotných veciach, ani na neskoršie, čo nastanú, nebudú mať spomienky tí, ktorí budú neskôr.

Tieto verše zdôrazňujú cyklickú povahu života a dočasnosť ľudského úsilia. Zdá sa, že všetko, čo robíme, je len honba za vetrom.

Múdrosť a Pochabosť

Kazateľ sa zamýšľa nad múdrosťou a pochabosťou:

• 13) Zaumienil som si múdrosťou vypátrať a vyskúmať všetko, čo sa deje pod nebom. Ťažkú úlohu dal Boh ľudským synom, aby sa ňou umárali.
• 14) Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom, a hľa - všetko to je márnosť a honba za vetrom.
• 15) Krivé nemožno narovnať, a čo chýba, nemožno spočítať.
• 16) Povedal som si: Nadobudol som väčšiu a hojnejšiu múdrosť ako všetci, ktorí predo mnou boli v Jeruzaleme, a moje srdce zakúsilo mnoho múdrosti a poznania.
• 17) Zaumienil som si poznávať múdrosť a poznať pochabosť a bláznovstvo. Spoznal som, že aj to je len honba za vetrom.
• 18) Lebo kde je mnoho múdrosti, tam je mnoho mrzutosti, a kto rozmnožuje poznanie, rozmnožuje bolesť.

Napriek tomu, že múdrosť má hodnotu, aj ona môže priniesť mrzutosť a bolesť. Dôležité je nájsť rovnováhu a správny pohľad na život.

Kazateľ pokračuje:

• Povedal som si: Nože, skúsim to s radosťou; užívaj dobré veci! A hľa - i to je márnosť.
• 2) O smiechu som povedal: Pochabosť. A o radosti: Čo prospeje?
• 3) Pomyslel som si, že vínom osviežim svoje telo, ovládajuc myseľ múdrosťou, a bláznivosti sa budem držať až do čias, kým neuvidím, čo je prospešné pre ľudí, čo majú robiť pod slnkom pri krátkom počte dní svojho života.
• 4) Podujal som sa na veľké veci: Vystaval som si domy, vysadil som si vinice,
• 5) založil som si záhrady a sady a nasadil som v nich ovocné stromy všetkých druhov.
• 6) Urobil som si jazerá, aby sa z nich zvlažoval les, v ktorom rástli stromy.
• 7) Kúpil som si otrokov a otrokyne; mal som aj doma narodených sluhov, veľké stáda dobytka a mnoho oviec, viac ako všetci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme.
• 8) Nahromadil som si aj striebra a zlata i pokladov od kráľov a z krajín; zadovážil som si spevákov a speváčky, aj čo je ľuďom rozkošou: mnoho žien.
• 9) Vzrástol som a prevýšil všetkých, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme; nad tým moja múdrosť zostávala pri mne.
• 10) Čokoľvek si moje oči zažiadali, neodmietol som im; svojmu srdcu som neodoprel nijakú radosť; lebo moje srdce malo radosť zo všetkej svojej námahy; a to mi bolo odmenou za všetku moju námahu.
• 11) Vtedy som obrátil pozornosť na všetky diela, ktoré moje ruky vykonali, a na námahu, ktorú som vynaložil na ich vykonanie, a hľa - to všetko bola márnosť a honba za vetrom; z ničoho niet úžitku pod slnkom.

Aj napriek všetkému úsiliu a pôžitkom, ktoré si doprial, Kazateľ zistil, že to všetko je márne, ak chýba hlbší zmysel.

Čas na Všetko

Kniha Kazateľ hovorí:

• Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu:
• 2) Je čas narodiť sa i čas umierať, čas sadiť i čas vytŕhať zasadené;
• 3) čas zabíjať i čas uzdravovať; čas búrať i čas stavať;
• 4) čas plakať i čas smiať sa; čas horekovať i čas radovať sa;
• 5) čas odhadzovať kamene i čas zbierať kamene; čas objímať i čas vyhýbať sa objímaniu;
• 6) čas hľadať i čas strácať, čas zachovať i čas odhadzovať;
• 7) čas roztrhať i čas zošívať, čas mlčať i čas hovoriť.
• 8) Čas milovať i čas nenávidieť, čas vojny i čas pokoja.

Tieto slová nám pripomínajú, že život je plný rôznych období a že každý čas má svoj význam. Dôležité je vedieť rozpoznať, čo je v danom momente najdôležitejšie.

Ďalej čítame:

• 9) Akýže úžitok má ten, ktorý pracuje, z toho, že sa namáha?
• 10) Videl som ťažkú úlohu, ktorú dal Boh ľuďom, aby sa ňou umárali.
• 11) Všetko krásne učinil vo svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc, len aby človek nevystihol od počiatku až do konca dielo, ktoré Boh vykonal.
• 12) Poznal som, že niet pre nich nič lepšie, ako radovať sa a dobre robiť vo svojom živote.
• 13) Ale aj toto, že človek môže jesť a piť, zakúsiť dobré veci pri svojej námahe, je Božím darom.
• 14) Poznal som, že všetko, čo činí Boh, trvá naveky; nič k tomu pridať nemožno a nič nemožno z toho ubrať. Boh to tak zariadil, aby sa Ho ľudia báli.
• 15) Čo je, bolo už dávno, čo sa má stať, už dávno bolo; a Boh znovu vyhľadáva, čo sa pominulo.

Napriek márnosti života je dôležité radovať sa z darov, ktoré nám Boh dáva, a robiť dobre. Boh má všetko vo svojich rukách a my sa máme snažiť žiť v súlade s Jeho vôľou.

Spravodlivosť a Bezbožnosť

Kazateľ poznamenáva:

• Ďalej videl som pod slnkom: na mieste práva bolo bezprávie a na mieste spravodlivosti bezbožnosť.
• 17) Vtedy som si povedal: Spravodlivého i bezbožného bude súdiť Boh, lebo každý počin i skutok má svoj čas.
• 18) A povedal som si: Je to kvôli ľuďom, aby ich Boh skúšal a aby videli, že sú ako zvieratá.
• 19) Lebo údel ľudí je i údelom zvierat; je jeden a ten istý. Ako zomiera jeden, tak umiera i druhý, a všetko jednako dýcha. Preto človek nemá prednosť pred zvieraťom; lebo všetko je márnosť.
• 20) Všetko smeruje k jednému miestu: Všetko povstalo z prachu a všetko sa vráti do prachu.
• 21) Kto vie, či ľudský duch vystupuje nahor a duch zvierat zostupuje nadol, do zeme?
• 22) Videl som teda, že niet nič lepšie, než aby sa človek tešil zo svojho diela, lebo to je jeho údelom. Veď kto ho privedie k tomu, aby videl, čo bude po ňom?

Život je plný nespravodlivosti a neistoty. Napriek tomu by sme sa mali tešiť zo svojho diela a hľadať zmysel v tom, čo robíme.

Útlak a Márnosť

Kazateľ pokračuje:

• A znova som videl všetky útlaky, ktoré sa dejú pod slnkom; videl som slzy utláčaných, a nik ich nepotešil; násilie trpeli z rúk svojich utláčateľov, a nik ich nepotešil.
• 2) Preto som nazval šťastnejšími tých, ktorí dávno zomreli, ako živých, ktorí dosiaľ žijú.
• 3) Lepšie ako týmto je tomu, ktorý sa doteraz nenarodil, lebo nevidel nikdy zlý skutok, ktorý sa páše pod slnkom.
• 4) A videl som, že všetka námaha a všetok úspech z práce budí žiarlivosť jedného proti druhému. Aj to je márnosť a honba za vetrom.
• 5) Blázon si založí ruky a trávi svoje vlastné telo.
• 6) Lepšie je za hrsť pokoja ako priehrštie trudu a honby za vetrom.

Život je často plný útlaku a závisti. Je lepšie hľadať pokoj a spokojnosť, než sa neustále naháňať za niečím, čo nám aj tak neprinesie trvalé šťastie.

Osamelosť a Spoločenstvo

Kazateľ zdôrazňuje dôležitosť spoločenstva:

• A zase som videl ďalšiu márnosť pod slnkom:
• 8) Osamelý človek, ktorý nemá nikoho, nemá ani syna, ani brata, jeho námaha nemá konca, ani oko sa mu nemôže nasýtiť bohatstvom. Pre kohože sa namáham a nedoprajem si nič dobré? Aj to je márnosť a úbohé zamestnanie.
• 9) Dvaja sa majú lepšie ako jeden, lebo majú odmenu za svoju námahu.
• 10) Lebo ak padnú, jeden zdvihne svojho druha, beda však samotnému, ak padne! Nemá druhého, čo by ho pozdvihol.
• 11) A opäť, ak dvaja ležia spolu, zohrejú sa; ale samotný, ako sa zohreje?
• 12) A ak niekto premôže jednotlivca, dvaja obstoja pred ním. Trojitý povraz sa nepretrhne rýchlo.

Spoločenstvo a vzájomná pomoc sú dôležité pre prežitie a šťastie. Osamelosť vedie k márnosti a zbytočnému trápeniu.

Múdrosť a Autorita

Kazateľ varuje:

• Lepší je chudobný, ale múdry mladík, než starý, ale bláznivý kráľ, ktorý si nechce dať poradiť.
• Neprenáhli sa ústami a srdce nech sa ti nenáhli vyriecť slovo pred Bohom; lebo Boh je na nebi a ty si na zemi. Preto nech je málo tvojich slov.
• Ak dáš sľub pred Bohom, nemeškaj splniť ho, lebo On nemá záľubu v bláznoch: čo sľúbiš, to aj splň!
• Radšej nesľubuj, akoby si mal sľúbiť, a nesplniť. Lebo kde je mnoho snov, tam je aj mnoho daromných slov.

Múdrosť a úcta k Bohu sú dôležitejšie ako bohatstvo a moc. Je dôležité byť opatrný vo svojich slovách a sľuboch.

Láska k Peniazom

Kazateľ varuje pred láskou k peniazom:

• Ak vidíš utláčať núdzneho a odnímať právo a spravodlivosť v krajine, nediv sa tomu, lebo nad vysokým bdie vyšší a nad nimi je najvyšší.
• Kto miluje peniaze, nenasýti sa peňazí, ani dôchodkov ten, kto miluje bohatstvo. Aj to je márnosť.
• 10) Ak sa množí majetok, množia sa aj tí, čo ho míňajú. Aký úžitok má z toho jeho majitelia? Iba čo ich oči hľadia naň.
• 11) Sladký je spánok pracujúceho, či jedáva málo a či mnoho; ale bohatému presýtenosť nedá zaspať.
• 12) Bolestné zlo videl som pod slnkom: strážené bohatstvo slúži majiteľovi na nešťastie.
• 13) Tak bohatstvo vyjde nazmar nejakou nehodou. Splodí syna - avšak nič mu nezanechá.
• 14) Ako vyšiel zo života svojej matky, tak odíde opäť nahý, ako prišiel, a nič neodnesie zo svojej námahy, čo by mohol vziať so sebou.
• 15) Aj to je tiež bolestné zlo, že celkom tak musí odísť, ako prišiel. Aký úžitok má teda z toho, že sa do vetra namáha?
• 16) K tomu celý život svoj strávil v tme, v mnohom smútku, nemoci a mrzutosti.

Láska k peniazom vedie k nenasýtenosti a trápeniu. Dôležité je nájsť spokojnosť v tom, čo máme, a nežiť len pre hromadenie bohatstva.

Užívanie Darov od Boha

Kazateľ nám pripomína:

• Videl som teda, že dobré a pekné je: jesť a piť a mať sa dobre pri všetkej svojej námahe, ktorou sa umára (človek) pod slnkom po všetky dni svojho žitia, ktoré mu dal Boh, lebo to mu je údelom.
• 18) Aj to, že Boh dal niekomu bohatstvo a majetok a dovolil mu jesť z toho a brať podiel i radovať sa za svoju námahu, aj to je Boží dar.
• 19) Lebo nebude mnoho myslieť na pominuteľné dni svojho života, pretože mu Boh radosťou zamestnával srdce.

Je dôležité užívať si dary, ktoré nám Boh dáva, a nájsť radosť v práci a každodennom živote. Boh nás chce obdarovať radosťou a pokojom.

Téma	Verše z Biblie	Význam
Márnosť života	Kazateľ 1:2-11	Život je cyklický a dočasný.
Múdrosť a pochabosť	Kazateľ 1:16-18	Múdrosť prináša mrzutosť, je dôležité nájsť rovnováhu.
Čas na všetko	Kazateľ 3:1-8	Život má rôzne obdobia, dôležité je rozpoznať, čo je najdôležitejšie.
Spravodlivosť a bezbožnosť	Kazateľ 3:16-22	Život je plný nespravodlivosti, tešme sa zo svojho diela.
Útlak a márnosť	Kazateľ 4:1-6	Hľadajme pokoj a spokojnosť.
Osamelosť a spoločenstvo	Kazateľ 4:8-12	Spoločenstvo je dôležité pre prežitie a šťastie.
Láska k peniazom	Kazateľ 5:9-16	Láska k peniazom vedie k nenasýtenosti.
Užívanie darov od Boha	Kazateľ 5:17-19	Užívajme si dary, ktoré nám Boh dáva.

Celkovo nám kniha Kazateľ pripomína, že život je krátky a plný márnosti, ale zároveň nám ponúka nádej a povzbudenie, aby sme si užívali dary, ktoré nám Boh dáva, a hľadali zmysel v spoločenstve, múdrosti a úcte k Bohu.

tags: #uzivaj #cas #biblia