Zaujímajú vás príbehy paranormálnych javov, skutočné nefalšované paranormálne javy? Veríte tomu, že sa paranormálne javy dejú aj na Slovensku? Osobne si myslím, že tieto svedectvá vám pomôžu zvýšiť vieru v nadprirodzeno, a tým pádom aj vieru v Boha.
Príbehy a svedectvá
Tu je zoznam paranormálnych javov, ktoré sa mi podarilo za určitý čas zhromaždiť cez internet. Tu v tomto blogu vypíšem 330 paranormálnych príbehov ľudí. Pri každom príbehu uvádzam meno autora a zdroj odkiaľ som jeho príbeh čerpal.
Andulqa (Marec, 2006)
to je duchárska historka ako vyšitá ... :) po smrti starého otca, odo dňa, keď sme ho pochovali, vždy večer medzi pol desiatou a desiatou nám zapraskal prah na izbe.... pravidelne každý večer .... a mala som z toho taký pocit pohody, žiadny strach, alebo nejaký nepríjemný pocit, akosi som vedela, že je tu ... ja som ho totiž mala veľmi rada... a on mňa, po asi troch mesiacoch to prestalo ...
Máj, 2006
raz som zaspala, ani neviem ci sa mi to snivalo, alebo nie, ale bol strasny ramus, dvere do izby sa rozleteli a buchli o skrinku, a vtom prisla ku mne postava cela v bielom a ziarila, kricala na mna, ale slova som nerozumela, ze ma zviazala do takej polohy, ze som lezala na chrbte, nohy som mala akoby priviazane a ruky som mala tiez pri tele zviazane, to bol asi sen, neviem a potom viem, ze som otvorila oci a bola som v tej polohe, nemohla som zdvihnut ruky, akoby mi nieco tahalo ruky spat, nejaky spagat alebo co, nohami som tiez nemohla pohnut, nieco ma tlacilo na hrudi, nemohla som poriadne dychat, chcela som kricat, ale nemohla som zo seba vidat ani hlaska, tak som len tak lezala a plakala som, som sa strasne bala, po chvilke to preslo a mohla som sa pohnut, potom som zasvietila v izbe svetlo a perina bola odhodena v strede izby, nikdy predtym mi perina nespadla z postele a takto spadnut nemohla, lebo to bolo daleko od postele... tak som sa bala zaspat... ale nejak som zaspala... poobede som bola dole a nechala som si vetrat izbu, bol otvoreny balkon, prisla som hore na poschodie do izby a nasla som velku kaluz pri balkone, neprsalo, a ani balkon a ani zaclona neboli mokre, nebol tam ziaden pohar, ani flasa, ze by sa nieco vylialo, nikto nebol v mojej izbe som sa pytala vsetkych, a ani pes sa mi tam nevycural, a kaluz je vzdy ovalna a toto malo divny tvar, bolo to do obdlznika, cize ziadne okruhle strany... a aj na posteli bola mokra skvrna a tam sa tiez nemala ako voda dostat... tak som to teda cele utrela... a den siel dalej, a potom som v noci zaspala, a zobudila som sa na divne zvuky, nevedela som co to je, tak som sa najprv strasne zlakla, a potom som zasvietila a sla po zvuku a to radio male na sluchatka bolo zapnute, co neviem ako sa zaplo, lebo predtym som ho nepocuvala, ze by som ho zabudla vypnut, nema to budik, ze by som ho omylom nastavila na noc, a nic nan netlacilo, ze by sa to zaplo tlakom, tak neviem... to tretie by som prezila, ze no stalo sa nejakym zazrakom, ale tie predchadzajuce dve si vysvetlit dodnes neviem....a este minule som bola v noci hore, boli nejake mozno dve hodinky, a jaa som bola na nete, a zrazu som pocula kroky, tak si vravim, zas ide oco hore po schodoch mi vynadat, co som tak dlho hore, lenze zrazu bolo ticho, tak si vravim, asi siel niekto na wc, a potom znova, tak som sla ku dveram, lenze bolo ticho, tak som ich neotvorila a sla som spat k pc, a potom boli znova kroky, akoby sa to prechadzalo po chodbe, tak si vravim, asi segra ide na zachod, lenze to by som pocula splachnutie a otvorenie dveri, a potom znova a silnejsie boli tie kroky... tak som sa nalakala, vypla komp, lahla si a sla spat... a rano som sa pytala oca, ci ku mne nechcel ist, vravel, ze nie... a potom segry, ci sla na zachod alebo ci sa prechadzala v noci a vravela, ze nie... ale ze pocula tiez kroky, ale ze sa bala a tak ticho lezala v posteli... a ani nasi sa tu neprechadzali... tak neviem co to bolo... asi by som si myslela, ze mi asi sibalo, ale ked to pocula segra to mi prislo strasne divne...
December, 2009
Sestra mojej starej mamy nemohla chodiť a stále ležala v posteli. Keď stará mama zomrela a išli jej to oznámiť povedala "Milka zomrela viem to spadli hodiny zo steny". Tie hodiny boli na zemi a nikto nemohol pochopiť ako je to možné, pretože tam boli zavesené povrázkom na ohnutom klinci dohora. Povrázok bol celý nepretrhnutý a bol prevlečený cez dierku v hodinách. Zahnutie klinca bolo okolo 1.5-2 cm a bol v stene tak ako mal byť. Mne sa stalo niečo podobné. Strýko bol chorý a vyzeralo to, že že zomrie každú chvílu. Každý deň som za ním chodil doobeda okolo 10:00. V ten deň som nemohol, tak som sa rozhodol, že prídem až poobede. Okolo 11:30 mi volali, že zomrel. Keď som prišiel domov v obývačke bol rozbitý sklený tanier 3 z vrchu medzi taniermi v sekretári. V celej poličke bolo akoby rozstrelené sklo z taniera na drobné kúsky.
Január, 2012
sestra sa v noci zobudila na to, ako po dome niekto chodí, potom prišiel k jej posteli, chvíľu sa na ňu pozeral a odišiel. Ráno to rozprávala svojmu vtedy novomanželovi, a keď toho človeka popísala, tak manžel jej povedal, že presne tak vyzeral jeho dedko, v tom čase už nebohý, s ktorým za jeho života mal veľmi úzky vzťah. na druhú noc sa to opakovalo, segra sa ho opýtala, čo chce, a vyzvala ho, že ak nič nehce, nech odíde tam, kde patrí, na čo sa postava otočila a odkráčala preč. Našťastie ja som takéto zážitky až nemala, asi by ma porazilo od hrôzy. Ale máme to v rodine, moja mamka bola citovo veľmi naviazaná na svoju matku, moju babku. Raz večer z ničoho nič tiež spadli hodiny a mamka zahlásila, že s babkou je zle. Aj bolo, ale nemala to odkiaľ vedieť, vtedy ešte neboli telefóny tak ako dnes a nemal to každý, a už vôbec sa nedalo priamo volať tak ako dnes...a nad ránom volal bratranec, ktorý pracoval vtedy na MNV v Bystrici, že s babkou je zle. mamka okamžite nasadla na vlak, ale babku už nažive nezastihla.
Február, 2013
ked som bol mensi, raz som v spalni pozeral druhy televizor, kedze rodicia v obyvacke si pozerali svoje. jedna zo skryn bola pootvorena, no v izbe nebol ziaden prievan, ked sa zrazu dvere skrine pomaly s vrzgotom pootvorili o trochu viac.
Marec, 2016
Môžem sa pokúsiť popísať zážitok z pohranice paranormálne javový, Mal som strýka (brata otca). Avšak, vzhľadom na vzdialenosť bydliska vzťah s ním som mal celkom uvoľnený, ale srdečný. Raz som bol pozvaný (s manželkou) na oslavu prvému svätému prijímaniu mojej manželky brata dcéry (netere ??? a čo to za hrozné slovo) :lol: Počas rozhovorov vyplynulo, že mám strýka, ktorý žije tiež v Poznani. Táto správa sa začala zaujímať švagriná mojej manželky, Ukázalo sa, že oni sa poznajú navzájom (boli spolu na dovolenku) takže švagriná rozhodla pozvať na slávnostné prijatie - môjho strýko a svojho kamaráta. Strýko ochotne prišiel. Predstavte si jeho prekvapenie, keď ma stretol na tomto prijati. Nevideli sme sa niekoľko rokov. (z pohrebu mojho otca a jeho brata) Strýko prejavili veľký záujem o našu rodinnú situáciu. Povedal som mu, že mám syna a jednoročnú dcéru. Pretože rodina nam rástla, bytový dom sa ukázalo byť príliš tesný vymenili sme bytový dom (panelák - družstevné bývanie, dobre to chapem?) pre 1-rodinného domu. Už sme dokončili výstavbu a živéme 2 a pol roka. Iste navštívim vas v tomto novom domove - povedal strýko. Vítame radostne, je teraz oveľa viac priestoru, môžete sa ubytovať. Necelý rok po zasadnutí, sa prebudím a vidím strýka v červenom kabáte. Sľúbil som Ťi, že Ťa navštívim - takže som povedal strýko Pozrel som sa na hodinky - bolo štvrtá ráno. "No dobre, tu si prišiel, ale ako si vchodil" Pýtam sa ho, (bola štvrtá ráno) potom jeho obraz zmizol Druhý deň som sa dostal správu: Strýko Šťepan zomrel, pohreb dn 18. hod. 13 Na pohrebe som sa spýtal jeho dcéry o akej dobe zomrel, alebo štvrtá? Nie, to zodpovedá dcéra (môjho strýka) on zomrel pred 9. ale skoro ráno, veľmi trpel. až teraz som si uvedomil, prečo ten kabátik bol červený. :smile2: Táto udalosť urobila veľký dojem na mňa. Čo si o tom myslíte?
Marec, 2016
Mne sa v detstve stal podobný príbeh, keď zomrel môj dedko. Odohralo sa to cez deň a v záhrade. Bol tam so mnou aj bratranec, ktorý nič nevidel. Neviem, čím som si to "zaslúžil"? Preto že som mal v tom čase ešte "čistú dušu" ? Odvtedy som taký zážitok nikdy nemal, ani keď mi zomrela matka, alebo otec. S dedkom som mal úzky vzťah, preto, že ma viac menej, do 6 rokov vychovával. Potom sa starí rodičia odsťahovali do iného mesta a stýkali sme sa menej. Raz, na prázdniny, ma rodičia poslali k druhej babke, kde som sa v záhrade hral s bratrancom. Plot záhrady susedil s krčmou a chlapi si radšej "uľavovali" pri plote záhrady, takže tam vždy niekto stál a nijako ma to nezaujímalo. No počas hry som zbadal, že nejaký chlap, spoza plota, sa na mňa uprene díva. Trvalo to dosť dlho, kým som pochopil, že to asi nie je niekto z štamgastov. Dedko bol učiteľom, vždy nosil široký klobúk, tmavý oblek, kravatu a vestu. Tá postava za plotom sa veľmi odlišovala od ostatných. Ešte stále som ho nespoznával, ale už som sa na neho pozeral. Vtedy prešiel cez plot a bol v záhrade. No nepreliezol ho, on sa objavil zrazu za plotom. To som sa už prestal hrať, a iba som vyjavene "zízal". Nepribližoval sa ku mne krokom, vždy sa iba objavil pri bližšom strome, ako by potreboval jeho podporu. Tam potom chvíľu stál a pozeral na mňa. Posledný strom bol odo mňa vzdialený asi na 5 metrov. Vtedy som ho spoznal. Vlastne, najprv jeho hodinky na retiazke vesty, s ktorými mi nedovolil sa hrať. Pocítil som túžbu skočiť na neho a objať ho. No on nepovedal ani slovo, iba prstom kýval, aby som prišiel bližšie. Asi to bola príčina, že som sa zrazu naľakal a miesto objatia, som zbabelo ušiel a schoval sa u babky pod stôl. Tam som vykrikoval, že dedko je v záhrade. Babka ma pedagogicky vytiahla za ruku spod stola a viedla do záhrady, aby ma presvedčila o opaku. V zbabelosti som ju pohrýzol a znova som sa schoval pod stôl. Na druhý deň prišli pre mňa rodičia, kvôli pohrebu. Táto udalosť sa stala v čase jeho smrti.
Jún, 2017
Paranormalne javy Bola som s kamaratkou raz pekny julovy den pred rokom to bolo ze pojdeme do demanovskej jaskyne rozhodli sme a isli sme krasy hor lesov potocikov krasna priroda naozsj nadhera popri jaskyni sme uz boli blizko a vravim kamaratke podme sa pozriet dovnutra ze co tam je tma velka a kvapkala voda vsade zima tam bola vysla som vonz jaskyni a vravim kamaratke aby ma odfotila na mobil ze budem mat pamiatku peknu z jaskyne odfotila ma ale co vidim na fotke vedla mna vidim na fotografii taku zenu ss kladivom v ruke vedla mna stala ale ja som ju nwvidela stat vedla mna iba sa objavila na fotografii tak sa pitam je to paranormalny jav?
November, 2020
Tono, nie som v týchto témach celkom doma, ale mám dva podobné zážitky ... asi 25 rokov dozadu sa tu zabil jeden chalan na mopede, nie vlastnou vinou... v tú noc keď sa to stalo som mal sen v ktorom som to videl - podľa toho ako to popisovali ďalší zúčastnení, tak celkom presne.
Decembra 2021 00:56
iba raz.. na radiátore bola položená tamburina vodorovne,stabilne...v úplnom tichu a nečakane sa najskôr roztriasla sama.od seba a následne spadla dole na koberec..
Decembra 2021 07:43
Vela. Napr.Praskla fotka babky v sklenenom ramiku (len tak z ničoho nic) na babkinom pohrebe. Po jej smrti sa toho dialo vela a všetko to boli velmi zvláštne veci. Keď mi umrel starký, spávala som so starkou v posteli, aby jej nebolo smutno, no a spávala som na strane postele, kde predtym spával stárky. Raz v noci som cítila, ako ma stále niekto prikrýva (ja som sa stále odkrývala, lebo mi bolo teplo). Na druhý deň ráno som sa spýtala starkej, že prečo ma stále odokrývala - povedala, že ona so mnou tú noc nespala a určite ma nezakrývala, keďže jej bolo ťažko a spala v obývačke na gauči. Aj dnes sa mi stala velmi zvláštna vec: sedela som ráno v obývačke, priatel ešte spal, malovala som sa a pila kávu (nič špeciálne), zrazu sa rozoznela struna na gitare (ktorá bola oproti a ďaleko mňa) len tak z ničoho nič.
Decembra 2021 19:57
o pol noci som videl ducha, ktorý prešiel okolo mňa vo vzdialenosti 3 m..., vošiel cez zatvorené dvere dnu a vošiel cez ďalšie do druhej miestnosti... alebo raz som otvoril ráno dvere na aute a ovalila vôňa ruží, v kostole sa mi na retiazke na krku zablysol medajlónik sv.
Decembra 2021 01:21
Sesternica si prenajala v BA byt za velmi lacnu cenu. Az potom prisla nato preco ta cena bola taka, pretoze tam nechcel nikto byvat. Predchadzajuci najomca v tom byte spachal samovrazdu a odvtedy v tom byte strasilo a bola zla energia. Vzdy sa so svojim priatelom v tom byte hadala, a diali sa tam podivne veci. Najviac sesternicu mrzelo, ze majitelka bytu jej zatajila co sa v tom byte stalo. 2. pribeh je moja vlastna skusenost z roku 2004. Vzdy niekto chodil po byte a nikto tam nebol, potom bolo pocut šuchanie kvetinačom, na TV znicoho nic sam od seba sa stisoval zvuk a proti ovladac bol na stole a nikto sa ho nedotykal. Aj susedka od vedla mala kluc od nasho bytu a myslela si ze sme prisli domov pretoze buchli dvere a pocula kroky, preto nam zaklopala a nik neotvaral, preto vzala kluc a sla pozriet do bytu a nikto tam nebol, a ihned ako otvorila dvere kroky prestali.
Decembra 2021 09:57
U nas sa zase niekolko krat sam od seba z vnutra zamkol zachod. Je to miestnost tak 1,5mx1,5m a kluc je z vnutra, taky ten velky klasicky, a ked je vnutri, tak sa neda z druhej strany dat dalsi kluc. Takze sme par krat ostali vymknuty bez zachoda, lebo v nutri nikto ale z vnutra bol zamknuty a ja som musel kluc cez klucovu dierku pootocit tak, aby vypadol a mohol som odomknut z druhej strany. Raz som aj dokonca pocul ako sa to zamklo, lebo som bol zrovna vedla tych dveri... Chvilku som to pripisoval nasej babke, ktora svojich poslednych par rokov zila u nas a mala problemy aj sama dojst na zachod.
Decembra 2021 16:30
tak napr. ked sa nam na B. stretku zacal sam hybat pohar v cukrarni po rovnom stole a keby ho nechytim, padne na zem...
Decembra 2021 19:18
Bola pol noc a mali sme rodinnú oslavu. V obývačke som sedel ja a švagor. Všetci ostatní už odišli spať a domov. Boli naliaté poháriky nejakého alkoholu na stole. Jeden pohárik sa začal sám pohybovať po sklenenom stole. Zastavil až pri švagrovi na opačnom konci. Nerozlialo sa nič a ostatné poháriky sa ani nepohli. Ja som vtedy nepil, tak to bola celkom creepy udalosť. a ked sa tam moja teta pozrela videla ju bolo to v noci moja starka bola chora a tak preto zomrela doma a bolo to na dedine take samotarskej v noci je tam taka strasidelna atmosfera doteraz....
Januára 2010 22:51
Neviem, či je to paranormálny jav. Ale keď som mala päť-šesť rokov, v noci som sa zobudila na to jak vedľa dverí stojí taká ako keby... krehká postava (neviem to popísať), to bol môj dedo a hovoril mi také tie typické veci že má má rád a podobne, a hlavne čo si pamätám, že budem mať sestričku. Ráno mi povedali, že zomrel. A momentálne mám desaťročnú ...
Dom Albrechtovcov: Miesto s históriou a kultúrou
V najstaršej časti historického jadra Bratislavy na Kapitulskej ulici č. 1 sa nachádza jeden z najstarších domov v meste. Dom Albrechtovcov vyzerá z vonkajšej ulice nenápadne. No len čo návštevník vstúpi do jeho záhrady a prechádza jeho zákutiami, zapôsobí na neho príťažlivý komplex dýchajúci umením. Zašlá sláva Domu Albrechtovcov znova ožíva aj vďaka občianskemu združeniu Albrecht Forum. Do jeho obnovy sa pustilo ešte na jar v roku 2011, aby dnes mohol slúžiť ako nezávislé kultúrne centrum pre klasickú hudbu, literatúru, výtvarné umenie, divadlo, film a ďalšie formy umenia. Svojimi aktivitami nadväzuje na hodnoty domácnosti známej rodiny Albrechtovcov, ktorá spoluvytvárala rôznorodý bohatý duchovný život Bratislavy v pohnutých časoch 20.
Dom Albrechtovcov na Kapitulskej ulici v Bratislave
Hoci je Dom Albrechtovcov národnou kultúrnou pamiatkou, v minulosti bol doslova v ruinách. „Na jeho streche rástli náletové dreviny, voda na prízemí presakovala aj do výšky dvoch metrov, pivnice boli zatečené, rozvody pitnej vody, elektriny, kúrenia a kanalizácie nefungovali. Skrátka všetko bolo treba odstrániť, nanovo navrhnúť, až sme dom začali rekonštruovať,“ opisuje jeho pôvodný stav Igor Valentovič, predseda združenia.
Umenie, a predovšetkým hudba, sa do domu na Kapitulskej 1 nasťahovalo spolu s jeho novými obyvateľmi v roku 1945. Vďaka Alexandrovi Albrechtovi, známemu dirigentovi a riaditeľovi vtedajšej mestskej hudobnej školy, sa stal obľúbeným miestom stretnutí bratislavskej inteligencie a umelcov. V dome vládol duch tolerancie a najlepšie tradície stredoeurópskej meštianskej kultúry. „Medzi jeho múrmi sa ako v jednom z nemnohých privátnych priestorov Bratislavy udržalo muzicírovanie obohatené skvostným čajom a kávou, veselou i vážnou debatou a niekedy obľúbeným hudobným kvízom. Za hudbou a atmosférou, ktorú bolo čoraz menej možné nájsť inde, sem prichádzali návštevníci, priatelia a mnohé osobnosti z celej Európy i zo zámoria,“ vysvetľuje Igor Valentovič. Margaréta Fischerová, manželka Alexandra Albrechta, bola zasa učiteľkou jazykov.
„Domácnosť Albrechtovcov bola jednou z posledných meštianskych domácností, kde bolo umenie a vzdelanosť integrálnou súčasťou rodinného života. Albrechtov dom sa nachádza vo finálnej fáze rekonštrukcie. Dostal nový krov, krytinu, omietky, nové schodisko, okná, umeleckoremeselne opravené dvere a dokonca sa podarilo zreštaurovať aj niektoré maľby bývalého salónu. „Odvlhčili sme prízemie, zapojili nové siete a máme novozaloženú záhradu. Zhruba tretinu získalo z grantov, tretinu od jednotlivcov a firiem a tretinu zhromaždili členovia združenia z vlastných zdrojov vo forme dlhodobých pôžičiek. V hlasovacej súťaži Poklady Slovenska sa mu minulý rok podarilo získať aj grant z Nadácie VÚB. „Nesmierne nám to pomohlo pri finalizácii prestavby domu i pri vybavenosti komornej koncertnej sály, ktorá vznikla na mieste pôvodnej izby Alexandra Albrechta, kde tvoril svoje diela najmä v posledných rokoch života. Pribudol aj akustický strop a drevené podlahy. Predtým sme boli odkázaní na organizovanie podujatí v záhrade Domu Albrechtovcov, teraz sme vďaka grantu Nadácie VÚB oživili koncertné produkcie v interiéri, pribudli aj majstrovské triedy, diskusie a ďalšie podujatia,“ vymenúva Igor Valentovič.
S podporou nadácie organizujú aj komorné koncerty - či už vonku v záhrade, alebo vnútri. „Momentálne hráme predovšetkým komornú hudbu s klavírom. Je to pre nás sviatok, pretože roky sme boli odkázaní na dramaturgie bez klavíra. Vonku totiž klavír nepoužívame, keďže to nie je dobré ani pre nástroj, ani z hľadiska logiky dramaturgie vo vonkajších priestoroch. Odohrali sme už rad sonát pre husle a klavír, violončelo a klavír, klavírne triá i kvintetá.
„Domácnosť Albrechtovcov bola jednou z posledných meštianskych domácností, kde bolo umenie a vzdelanosť integrálnou súčasťou rodinného života. Do komornej hry bol zamilovaný aj Ján, syn manželov Albrechtovcov, ktorého prezývali Hansi. Bol jej ochotný obetovať hodiny. Albrechtovci mali v skriniach skoro všetky noty, ktoré len prichádzali do úvahy. Zaujímavosťou je, že inak neporiadny Hansi mal v notách vždy absolútny poriadok. Koncerty komornej hudby, ktoré organizoval, niekedy trvali celú noc, kým on varil a nosil povestný vynikajúci čaj.
„Hansi v jednom z dokumentárnych filmov povedal, že rád učil a stretával ľudí doma, lebo doma sa cítil bezpečne. Myslím, že domov je priestorom, v ktorom si sami určujeme, s kým sa stretneme a s kým nie. A kto by sa chcel stretávať s niekým, ku komu nemá dôveru a kto neprináša do rozhovorov nič, iba ak nepokoj, rozpaky alebo hlúpe príkazy? Takých ľudí mal asi v práci dosť, takže cesty mimo svojej bezpečnej zóny minimalizoval, a ak ich podnikal, väčšinou s kolegami hudobníkmi z KAF tria či neskôr s členmi súboru Musica aeterna. Albrechtovcom sa podarilo prežiť niekoľko režimov. Rodina mala nemeckú národnosť a možnosť zostať v Bratislave po druhej svetovej vojne po tom, čo vstúpili do platnosti tzv. Benešove dekréty, bola minimálna. Vďaka prvej manželke Jána Albrechta Gertrúde, ktorá bola v odboji a bola internovaná v pracovnom a koncentračnom tábore v Seredi, rodina dostala výnimku. O krátky čas, po roku 1948, sa stala aj nepriateľom oficiálnej komunistickej ideológie. Alexander Albrecht ako dirigent cirkevného hudobného spolku od roku 1921 bol v podstate diskvalifikovaný z akejkoľvek verejnej či pedagogickej funkcie v socialistických kultúrnych inštitúciách. Zvlčilosť 50. rokov minulého storočia neprospela ani zhoršujúcemu sa zdraviu Alexandra Abrechta, ktorý zomrel v roku 1958 ako nepotrebný a málo povšimnutý. Jeho syn Hansi bol skôr nepriebojný, hĺbavý a utiahnutý mysliteľ.
Hoci sa o dom už viac ako desať rokov stará združenie Albrecht Forum, je vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi. „Sme tu podnájomníci, nateraz do roku 2035. Nádejame sa, že pracujeme k spokojnosti vlastníka i verejnosti a v Dome Albrechtovcov budeme môcť šíriť umelecké hodnoty a kultivovať verejný priestor umením aj potom. Už v čase podpisu nájomnej zmluvy sme v jej v preambule vyhlásili, že obe strany sú si vedomé hodnoty národnej kultúrnej pamiatky a predovšetkým duchovného a umeleckého odkazu rodiny Albrechtovcov, ktorá v tomto dome žila viac ako polstoročie. Vyjadrili sme tak svoj trvalý záujem o renováciu, revitalizáciu a šírenie hodnôt nerozlučne spojených s týmto priestorom.
Po čase priznávajú, že do obnovy Albrechtovho domu išli so snovými predstavami, no učili sa za pochodu a nedali sa znechutiť vlastnými chybami ani pochybnosťami niektorých ľudí z okolia. „Skrátka sme sa každé ráno zobúdzali s myšlienkou, že každý deň treba niečo spraviť. Aj keď sme práve nemali financie alebo sa nám niečo nepodarilo, nechceli sme hneď hádzať flintu do žita.
V Dome Albrechtovcov si v súčasnosti možno vychutnať koncerty komornej hudby s klavírom. Zahrali si v ňom už hudobníci zo združenia Albrechtina či Spolku slovenských skladateľov a koncertovať sa chystá aj Musica aeterna, ktorá vznikla v roku 1973 práve v Dome Albrechtovcov. V záhrade Domu Albrechtovcov sa počas leta uskutoční už 5. ročník Festivalu komornej hudby s názvom Hortus artis (Záhrada umenia). Na pódiu pod čerešňou sa predstavia Collegium Marianum, Kukal Quartet a Plaisirs de Musique z Českej republiky, Messages Quartet z Poľska, Solamente naturali a Bratislavské gitarové kvarteto v medzinárodnej zostave, domáci Mucha Quartet, Pressburg Saxophone Quartet a rad spoluúčinkujúcich sólistov i ďalšie osobnosti komornej hry, ako Eva Šušková, Simona Hulejová, Daniel Rumler, Martin Ruman či Jozef Lupták.