Veľkonočný pondelok a tradície Veľkého pôstu na Slovensku

Veľká noc je jedným z najvýznamnejších sviatkov roka a na Slovensku má bohaté tradície. Je to kresťanský sviatok, ktorý oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, no zároveň je spojený s oslavou jari a prebúdzania prírody po zime.

Sviatok Veľká noc je tak pre mnohých nielen dôležitou súčasťou kresťanského kalendára, ale aj čas, kedy sa stretávame s rodinou. Udržiavaním veľkonočných sviatkov prispievame k zachovaniu kultúrneho dedičstva, ktoré sa odovzdáva z generácie na generáciu.

Termín veľkonočných sviatkov sa každý rok mení. Veľkonočná nedeľa pripadá vždy na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Podľa svedectva apoštolov totiž v tento deň vstal Ježiš Kristus z mŕtvych.

K oslave zmŕtvychvstania smeruje celý Veľkonočný alebo Svätý týždeň, keď si kresťania pripomínajú posledné dni Ježišovho života na zemi. Síce hovoríme o týždni, ale je to vlastne 9 dní. Každý z nich má svoj špecifický názov:

• Kvetná nedeľa
• Modrý pondelok
• Sivý utorok
• Škaredá streda
• Zelený štvrtok
• Veľký piatok
• Biela sobota
• Veľkonočná nedeľa
• Veľkonočný pondelok

Celým týmto týždňom sa končí 40-dňový pôst, počas ktorého naši predkovia jedli iba raz denne a vyhýbali sa mäsu, rybám, vajciam aj mlieku. Nielen odriekaním, ale aj zvykmi sa pripravovali na najväčší kresťanský sviatok. Od poslednej Ježišovej večere, ktorá pripadá na Zelený štvrtok, sa to tradíciami len tak hemží.

V čase pôstu sa nekonzumuje mäso, okrem nedele. Ak plánujete dodržať pôst na Popolcovú stredu a Veľký piatok, tak v tieto dni si dajte len jedno veľké jedlo bez mäsa. Chcete dodržať celý štyridsaťdňový veľkonočný pôst? Jedálny lístok by teda nemal obsahovať mäso, zato by ste do neho mali zaradiť obilniny, strukoviny, domáce celozrnné pečivá, varenú zeleninu, kapustu a čerstvé bylinky.

Veľkonočný týždeň a jeho tradície

Kvetná nedeľa

Kvetná nedeľa svoj názov získala na základe kvetov, palmových ratolestí, ktorými ľud vítal Ježiša pri jeho príchode do Jeruzalema. U nás boli nahradené bahniatkami, ktoré po vysvätení kňazom získajú moc ochrániť náš dom pred chorobami a inými negatívnymi vplyvmi.

Modrý pondelok

Práve na Modrý pondelok sa konalo veľké upratovanie, k hlavným dverám domov si ľudia nosili vedrá s vodou, takže sa tento deň spája práve s pitným režimom. V tento deň je veľmi dôležité dodržiavať pitný režim a dostať do tela veľa vody.

Modrý pondelok sa v Biblii konkrétne nespomína, ale považuje sa za posledný fašiangový deň. Svoj názov získal na základe látky, ktorou sa zdobili kostoly. Modrá farba je taktiež symbolom pokoja a pokánia, preto sa v tento deň ľudia zdržali hlučných činností a venovali sa rozjímaniu.

Šedivý utorok

Veľkonočné zvyky a tradície sa dodržiavajú aj na Šedivý utorok. Prečo šedivý? Farba je odvodená od všadeprítomného prachu, pretože gazdinky začali s upratovaním.

Šedivý utorok mohol v minulosti niesť aj názov Žltý utorok. Záviselo to od počasia, ktoré v ten deň bolo. Ak bolo krásne slnečné počasie, deň sa nazval Žltý utorok, ak bolo sychravo hovorilo sa o Šedivom. Tento deň ženy využívali na veľké upratovanie a ometanie pavučín, ktorých farba sa spájala s týmto dňom.

Škaredá streda

V tento deň sa v kresťanstve pripomína, ako Judáš zradil Ježiša kvôli 30 strieborným. Vždy sa na Škaredú stredu vymetali komíny, a preto ten prívlastok. Akonáhle boli kachle vyčistené, ľudia si na nich piekli judášky. Vy si tento deň môžete spestriť prípravou zelenoštvrtkových kysnutých judášov. Ideálne sa toto pečivo stočené do tvaru pripomínajúceho povraz, na ktorom sa Judáš po zrade Krista obesil, podáva skoro ráno a má zaistiť pevné zdravie a ochranu. Judáše po vytiahnutí z rúry potrite medom.

Škaredá streda je deň, ktorý sa spája so zradou Judáša Iškariotského, ktorý Ježiša zradil za 30 strieborných. Tento deň symbolizuje smútok a zradu, čo sa odzrkadľuje aj v názve „škaredá streda“. Tradícia hovorí, že kto sa v tento deň mračí, bude sa mračiť celý rok. Naopak je to skvelá príležitosť šíriť láskavosť, pretože milý úmev môže zmeniť viac, ako si myslíme.

Zelený štvrtok

V tento deň sa zvyčajne konzumujú jedlá obsahujúce zeleninu a ovocie. Tento deň je totiž spojený so symbolikou prírody, plodnosti a obnovy. Zvykom je na zelený štvrtok pripraviť zelené jedlo, na ktoré sa najčastejšie používali napríklad: špenát, mladá žihľava , šťaveľ. Jedálniček by malo tvoriť zelené jedlo. Už ste vyskúšali zelené palacinky? V poslednom čase sa k tomu pridali aj zelené nápoje, napríklad zelené pivo.

Zelený štvrtok je deň, ktorý pripomína Poslednú večeru Ježiša s jeho učeníkmi. V tento deň je zvykom jesť zelené jedlá, ako žihľavu, špenát alebo pažítku, ktoré symbolizujú nový život a očistu.

Od Zeleného štvrtku budete počuť po uliciach chodiť chlapcov s typickými klapačkami alebo tiež rapkáčom. Zvony naposledy zazvonia po večernej omši, a potom odlietajú do Ríma, a to až do Bielej soboty.

Od Zeleným štvrtok až do Bielej soboty začína obdobie, kedy v kostoloch stíchnu zvony a nahradia ich tradičné rapkáče. Ľudia verili, že by zvony mohli vyrušiť duše mŕtvych pri ich návrate.

TIP: Ak sa chcete po celý rok vyhnúť sporom a mať plnú peňaženku, odporúča sa na Zelený štvrtok nehádať sa a ani si nič nepožičiavať. V tento deň sa skoro vstávalo a umývalo rosou. Opäť v tom bol praktický dôvod - aby ste neboli chorí. Pred východom slnka sa tiež zametal dom a smetie sa vynášalo na križovatku. Vďaka tomu sa v príbytku neobjavili blchy.

Veľký piatok

V tento deň si v kresťanstve pripomínajú utrpenie a smrť Ježiša Krista, pričom sa jedná o najprísnejší deň pôstu. Ako dlho trvá veľkonočný pôst na Veľký piatok? V podstate celý deň, avšak máte povolené jedno bezmäsité jedlo.

Veľký piatok je najväčším dňom utrpenia - deň, keď Ježiš bol ukrižovaný. Tento deň je spojený so spomienkou na jeho obetu, ktorá mala vykúpiť svet. V tento deň sa zvyčajne dodržiava pôst, mlčanie a rozjímanie. V ľudovej tradícii sa hovorí, že tento deň má zvláštnu silu - zem sa otvára a voda má liečivú moc.

TIP: V tento deň radšej neperte. Naši predkovia verili, že bielizeň by bola zamočená Kristovou krvou. Okrem toho sa k tomuto sviatku priadli aj pašiové nite. Taká košeľa z nich utkaná mala chrániť pred bleskom.

Biela sobota

V sobotu je vyhlásený deň smútku. V kuchyniach sa pečú mazance a baránky. Upečte si teda baránka podľa niektorého z týchto návodov.

Biela sobota je dňom očakávania na Ježišovo zmŕtvychvstanie. V minulosti sa v tento deň svätili pokrmy, zakladali ohne a pripravovali sa na príchod veľkonočnej radosti. Symbolika bielej farby nás pozýva na nový začiatok a očistu. Je to čas pripraviť sa na radosť, ktorá príde s Veľkonočnou nedeľou.

Názov pochádza pravdepodobne z veľkého upratovania a bielenia. V sobotu sa naši predkovia venovali práve týmto činnostiam. Chystali sa na nedeľné zmŕtvychvstanie, aby Ježiša Krista privítali v čistom.

TIP: Okrem bielenia sa aj pieklo a zdobilo. Je čas pripraviť tradičného veľkonočného baránka či mazanec, upliesť korbáče a ozdobiť kraslice. S deťmi môžete vyskúšať vyrobiť jednoduché veľkonočné kuriatka alebo veľkonočné zajačiky. Na Bielu sobotu vyšli ľudia do polí a starali sa o svoju pôdu. Chránili ju napríklad kladením krížikov z ohorených drievok a pre lepšiu úrodu do zeme sypali popol z posvätného ohňa.

Veľkonočná nedeľa

V nedeľu na Boží hod veľkonočné sa oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

Ježiš vstal z mŕtvych a naši predkovia sa ponáhľali do kostola s košíkom plným dobrôt na posvätenie. Obvykle v ňom nájdete vajíčka, šunky, klobásy, syry, koláče a najnovšie už aj čokoládové dobroty.

Dnes sa končí pôst a chystá sa hostina, na ktorej si pochutnáte na posvätených pokrmoch.

Veľkonočná nedeľa je najvýznamnejším dňom celého Veľkonočného týždňa - zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Je to deň radosti, osláv a zjednotenia, kedy si veriaci pripomínajú víťazstvo života nad smrťou. Zvykom tohto dňa je prinášanie jedla na posvätenie - najmä mazanec, pečeného barančeka a iné tradičné pokrmy.

TIP: Dajte návšteve kúsok z požehnaného jedla. Keď si vraj časť z neho dajú na pole, do studne či záhrady, zaistia si tak dobrú úrodu aj kvalitnú vodu.

Veľkú symboliku má aj spoločné jedenie vajíčka. Ak by niekto počas nasledujúceho roka zablúdil, spomenie si, s kým na Boží hod jedol vajce a bezpečne sa vráti späť.

Veľkonočný pondelok

Snáď najznámejšia je veľkonočná tradícia v podobe korbáča. Chlapci si chodia k dievčatám koledovať o namaľované vajcia. S tým je potom spojená aj skutočnosť, že od pondelka začína týždeň vaječných pochúťok. Chcete sa dozvedieť, aké sú tradície na veľkonočný pondelok naprieč celou republikou?

Cirkevné sviatky sa skončili, prichádza na rad pohanský zvyk šibania na západe a polievania na východe. Korbáč by mal byť z čerstvých vŕbových prútov, aby šibal čo najlepšie a voda na polievanie by mala byť čo najľadovejšia.

Prečo sa ženy na veľkonočný pondelok polievajú studenou vodou? Voda symbolizuje očistu, krásu a zdravie, preto ženy, ktoré boli na Veľkonočný pondelok obliate studenou vodou, budú celý rok zdravé a svieže.

Ženy majú darovať maľované vajíčka, ktoré samy zdobili. Niekedy sa tento pondelok nazýva aj červený, a to podľa najčastejšej farby kraslíc.

Veľkonočný pondelok je známy aj ako „červený“ a je spojený s oblievačkou a šibačkou, čo sú symboly zdravia a plodnosti. Chlapci oblievajú dievčatá vodou alebo ich vyšľahajú korbáčom, za čo im dievčatá dávajú maľované vajíčka.

Tradičné veľkonočné jedlá

Veľká noc je sviatkom, s ktorým súvisia aj konkrétne veľkonočné recepty.

Varená šunka, údené klobásky, domáca slaninka, chren, vajíčka či koláčiky. To je sviatočné menu, ktoré sa počas Veľkej noci objavuje v každej domácnosti.

Na veľkonočnom stole nesmie ani dnes chýbať údená šunka, ktorá sa považuje za slávnostnú, spolu s klobáskami, slaninkou, syrmi, chrenom, cviklou, vajíčkami a koláčmi. Veľkonočná baba je mimoriadne obľúbený sviatočný pokrm a čo domácnosť, to iný recept.

Práve vajíčka symbolizujú plodnosť, nový začiatok a kolobeh života. „Jedávali sa najmä uvarené na tvrdo alebo ako obradové jedlá, napríklad praženica s mladými žihľavovými lístkami, stratené kura alebo špeciálne veľkonočné jedlo z vajec, údeného mäsa, klobások, žemlí, strúhanky.

Medzi jedlá, ktoré sa často ukladajú do košíka patria vajcia, šunka, klobása, chlieb, syr, čerstvé zelené výhonky, horčica a korenie.

Počas omše kňaz požehná jedlo a veriaci si ho následne odnesú domov na veľkonočné raňajky.

• Šunka - neodmysliteľná súčasť veľkonočnej nedeľnej tabule.
• Hrudka - je to druh syra, ktorý sa pripravuje z vajec, mlieka a soli alebo cukru. Robí sa na sladko alebo na slano, niekto pridáva aj pažítku.
• Klobása - na Veľkonočnú nedeľu sa často podávajú rôzne druhy klobás, ktoré sú typické pre jednotlivé regióny.
• Vajcia - symbolizujú nový život a obnovu.
• Mazanec - k Vianociam patrí vianočka, k Veľkej noci mazanec.
• Paska - veľkonočná paska, alebo pascha je pečivo, ktoré už neodmysliteľne patrí k sviatkom jari. Tradičný obradový koláč je najviac rozšírený na východe Slovenska. Nejedna gazdinka pečie pasku doma. Bolo zvykom, že sa veľkonočná paska piekla v sobotu a nedeľu sa spolu s ostatnými sviatočnými jedlami niesla posvätiť do chrámu. Ako sa paska vydarila, taký mal byť aj celý rok a úroda. Z chrámu sa utekalo s paskou domov, aby aj úroda z poľa bola rýchlo doma.

Na Slovensku bolo v minulosti typickým jedlom Veľkej noci aj pečené jahniatko. Tradícia chovu oviec bola u nás zakorenená od 17. storočia a preto nesmeli na sviatočnom stole chýbať pečené jahniatka či baranček. Jahniatko alebo baranček je ikonografický symbol Ježiša Krista a je to symbol toho, že kresťania si pripomínajú jeho umučenie, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie.

No a k Veľkej noci neodmysliteľne patria aj sladkosti a koláče od výmyslu sveta. Každá rodina tak v týchto dňoch vypeká svoje overené recepty. Súčasťou Veľkej noci boli v minulosti predovšetkým kysnuté koláče. Z mestského prostredia potom prenikli medzi tradície aj bábovka, vianočka a zákusky.

tags: #varit #v #pondelok #velky #post