Andrej Vazec, známy pod pseudonymom Janko Silan, bol významný slovenský básnik a rímskokatolícky kňaz. Narodil sa 24. novembra 1914 v Nových Sadoch-Sile a zomrel 16. mája 1984 vo Važci. Okrem Janka Silana používal aj pseudonymy Danko Zimozel, Šuhaj spoza Nitry, Ladislav Riasnoviech, Ž. J.
Život a tvorba Janka Silana boli úzko späté s prírodou a vierou. Jeho básne sú plné meditácií o zmysle ľudského života a večných hodnotách, inšpirované krásou rodného kraja a hlbokým vzťahom k Bohu.
Rozhovor Štefan Chrappa & Daniel Hevier o projekte Janko Silan: živý básnik
Krása slovenskej prírody, inšpirácia pre tvorbu Janka Silana.
Životopisné údaje
- Dátum a miesto narodenia: 24. november 1914, Nové Sady-Sila
- Dátum a miesto vysvätenia: 1941, Spišská Kapitula
- Dátum a miesto úmrtia: 16. máj 1984, Važec
Štúdium a kňazské pôsobenie
Základnú školu navštevoval v rodnej obci v rokoch 1921-1928. Následne študoval na gymnáziu v Trnave (1932-1934) a v Nitre (1928-1932, 1934-1936), kde v roku 1936 zmaturoval. Po maturite pokračoval v štúdiu teológie v seminári v Spišskej Kapitule (1936-1941). V roku 1941 bol vysvätený za kňaza.
Po vysviacke pôsobil ako kaplán v rôznych farnostiach:
- Ždiar (1941-1945)
- Liptovský Hrádok (1945-1949)
- Jurgov (prechodne v roku 1943)
- Dovalovo (v roku 1948)
Literárna činnosť
Už ako gymnazista prispieval do študentských časopisov Svojeť a Pero, kde uverejňovali svoje články básnici tzv. štvrtej generácie (S. Veigl, P. Oliva, J. Milov atď.), ktorí sa literárne formovali pod vplyvom J. Smreka, R. Dilonga a P. Gašparoviča Hlbinu. Neskôr publikoval v Kultúre, Eláne, Slovenských pohľadoch a v časopise Verbum, ktorého bol spoluredaktorom (1946-1948).
Ako oktaván debutoval básnickou zbierkou so symbolickým názvom Kuvici, inšpirovanej osobnou tragikou človeka strácajúceho zrak a motívmi rodného kraja. Vynikol však najmä ako básnik rodného kraja a prírody, s ktorou zjednotenie mu umožňuje hlbšie preniknúť k otázkam poslania ľudského života a večných hodnôt. V prírode nachádza rovnováhu a pokoj, ktoré ho nadchýnajú a inšpinijú k meditácii. Piesne z Javoriny a Piesne zo Ždiaru sú holdom na krásu prírody regiónov Slovenska, s ktorými bol osobne spätý.
S vojnovými udalosťami sa vyrovnal v zbierke Úbohá duša na zemi. Vyjadril v nej presvedčenie, že tragédia vojny obohatila ľudstvo o nové poznanie a s ním spojené morálnejšie konanie založené na viere v Boha. Počas vojny napísal i historickú poému Svätoboj, ktorá nevyšla kvôli jasne protinemeckému postoju.
Po roku 1948 sa nedobrovoľne odmlčal. Utiahol sa do ústrania, no neprestával tvoriť. Pre svojich priateľov súkromne vydal verše Tri návštevy, Triptych, Dve bolesti, jedna radosť. Verejnosti sa opäť prihovoril výberom Sám s vami a zbierkou Oslnenie, v ktorej zdôrazňuje etické princípy ľudského života a kritizuje deformáciu totalitného myslenia.
V roku 1984 vyšla v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme jeho ďalšia zbierka Ja som voda (s poémou Ja som tma). Uvažuje v nej o úlohe básnika vo svete, o Cirkvi, v spomienkach sa vracia k matke a rodnému kraju.
Prekladateľská činnosť a redakčná práca
Venoval sa tiež prekladateľstvu. Pozoruhodný je najmä jeho prebásnený preklad z rímskeho breviára Hymny 1-2 (1943). S Pavlom Štraussom preložil Lippertovu knihu Človek Jób hovorí s Bohom (1948). Zredigoval a vydal knihu Requiem za Andreja Hlinku (1938) a s Mikulášom Šprincom dielo Tak umieral básnik Paľo Oliva (1942).
Ocenenia a diela
V roku 1936 bol vyznamenaný Cenou J.
Vo vydavateľstve Lúč vyšlo osemzväzkové Súborné dielo Janka Silana, obsahujúce reedíciu všetkých jeho vydaných zbierok, ako aj doteraz nepublikované básnické a prozaické texty:
- Kuvici - Rebrík do neba - Slávme to spoločne (1995)
- Kým nebudeme doma - Piesne z Javoriny - Piesne zo Ždiaru (1996)
- Úbohá duša na zemi - Triptych I-IV - Oslnenie (1996)
- Katolícke piesne z Važca (1996)
- Dom opustenosti (1997)
- Hymny (1997)
- Svätoboj - V zakliatej krajine - Odchádzať s úsmevom - Judit (1998)
- Básnik o poézii - Zemepis môjho života - Básne z mladosti - Sonety májové - Nemecké preklady (1998)
Zdroje
- Pažitný, A.: Významné osobnosti Nitry. Nitra 1998, s. 131 a nasl.
- Matuška, A. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 5. Bratislava 1984, s. 527
- Šimončič, J. a Watzka, J.: Dejiny Trnavy. Bratislava 1988, s. 338
- Slovenský biografický slovník V. Martin 1992, s. 255
- Pažitný, A.: Náš Janko Silan. Nitra, r. 14, 1994, č. 12, s. 24 a nasl.
- Kraus, C.: Láskavá, tichá reč... Kultúrny život, r. 19, 1964, č. 49, s. 4
- Súborné dielo J. Silana 1-8. Bratislava 1995-1998 (úvodné štúdie J. Pašteku)