Krst svätý
Krst svätý je sviatosťou, pri ktorej sa človek stáva členom cirkvi. Je priznaním sa k viere v Boha, v Ježiša Krista, prijatie Ducha Svätého a zároveň symbolizuje Božie prijatie. Pôsobí teda odpustenie hriechov, oslobodenie od večnej smrti, dáva radosť všetkým, ktorí veria tomu, čo hovorí Písmo Sväté. Voda symbolizuje kúpeľ znovuzrodenia v spojitosti s Božím slovom a vierou. Prenesene sa ním topí starý Adam (hriešny človek).
Mozaika Krstu Krista v Neónovej krstitelnici v Ravenne
Podmienky krstu v Evanjelickej cirkvi:
- O krst dieťaťa musia požiadať rodičia, alebo aspoň jeden rodič osobne.
- Duchovný pastier (farár) je povinný viesť s rodičmi a krstnými rodičmi pastorálny rozhovor o význame, zmysle a záväznosti krstu svätého. Zistí, či sú rodičia pokrstení, konfirmovaní a cirkevne zosobášení. Ak z rozhovoru vyplynie, že tieto podmienky nespĺňajú, vedie rodičov k rozhodnutiu, aby pred krstom dieťaťa boli oni sami najprv pokrstení (konfirmovaní) a ich manželstvo evanjelicko-kresťanským spôsobom požehnané.
- Krst sa neprislúži, ak aspoň jeden z rodičov nebude pokrstený, a ak krstní rodičia nedostanú od rodičov (alebo pestúnov, vychovávateľov) písomné právo vychovávať dieťa vo viere. V prípade, že krst žiadajú starí rodičia alebo príbuzní, duchovný pastier rozhodne o prislúžení krstu na základe posúdenia predpokladov pre krst a výchovu dieťaťa v rodine a v spolupráci s cirkvou.
- Krstní rodičia majú byť zásadne ev. a. v. V prípade závažných dôvodov jeden z krstných rodičov môže byť členom inej kresťanskej cirkvi. Krstní rodičia ev. a. v. musia byť pokrstení a konfirmovaní a v prípade manželov - krstných rodičov aj cirkevne zosobášení. Krstní rodičia z inej cirkvi musia byť pokrstení.
- Pri výkone krstu musia byť osobne prítomní rodičia a krstní rodičia dieťaťa. Krstiť treba zásadne v chráme, pokiaľ možno v rámci služieb Božích. Zo závažných dôvodov možno krstiť aj v zborovej miestnosti, alebo na inom primeranom mieste. Zásadne nemožno krstiť deti z iných cirkevných zborov (ako i mládež a dospelých).
- Krst dieťaťa sa vykonáva v krátkom čase po jeho narodení. V odôvodnených prípadoch možno dieťa pokrstiť aj v neskoršom veku. Pokrstené dieťa sa stáva členom cirkevného zboru jeho rodičov alebo jedného z nich.
Konfirmačná príprava je určená pre členov zboru vo veku nad 12 rokov. Konfirmačná príprava je dvojročná, prebieha pod vedením zborového farára. Konfirmovaní môžu byť aj dospelí! Pri zápise ku konfirmačnej príprave zisťuje kňaz, či dieťa absolvovalo školskú náboženskú výučbu.
Konfirmácia je slávnostné prijatie pokrstenej mládeže, resp. Konfirmovaní sa stávajú dospelými členmi cirkvi. Môžu sa zúčastňovať na Večeri Pánovej, byť krstným rodičom, alebo po dovŕšení 18. roku života svedkom pri sobáši. Od 18 roku života majú v cirkvi volebné právo.
Hlavným účelom krstu vo vode je, že ním krstenec verejne vyznáva svoju vieru v evanjelium Ježiša Krista. Krst vo vode nie je skutok, ktorým sme zachránení, ale symbolizuje udalosti, ktoré sa s nami už stali. Krstom vo vode ponorením veriaci (krstenec) dáva najavo, že zomrel starému spôsobu života - jeho starý človek zomrel s Kristom na kríži (zomrela stará, adamovská prirodzenosť) a vstúpil do novoty života.
Podľa Matúša 28:19 súčasťou „činenia učeníkov“ je krst v meno Otca i Syna i Svätého Ducha. Týmto prehlásením sa deklaruje, že krstenec je pod autoritou a vládou Boha - i Otca, i Syna, i Svätého Ducha. Patrí Bohu, je jeho vlastníctvom.
Dnes sa ustanovenie krstu udeľuje nemluvňatám (pedobaptizmus) a veriacim dospelým (krédobaptizmus). V ranej cirkvi bol krst ponorením udeľovaný ľuďom, ktorí prijali evanjelium, robili pokánie zo svojich hriechov a verili v Ježiša Krista na spasenie.
Večera Pánova
Večera Pánova je druhou sviatosťou, ktorú evanjelická cirkev využíva ako prostriedok Božej milosti. Ustanovená bola Pánom Ježišom Kristom a On sám stanovil aj jej viditeľné znaky. Slová ustanovenia máme v Biblii, v Evanjeliu podľa Matúša 26,26-28: „Keď jedli, vzal Ježiš chlieb, dobrorečil, lámal a dával učeníkom hovoriac: Vezmite, jedzte! Toto je moje telo. Potom vzal kalich, dobrorečil, dal im a riekol: Pite všetci z neho! Lebo toto je moja krv [novej] zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“
Posledná večera Leonarda da Vinci
Zatiaľ čo sú sviatosťou krstu svätého začleňovaní do Kristovej cirkvi, Večera Pánova je pokrmom a nápojom na posilnenie viery. Je pokrmom a nápojom pre večný život. Prisluhuje sa podľa rozkazu Pána Ježiša pod obojím spôsobom (chlieb a víno). Slúži na pestovanie jedinej Kristovej cirkvi a spoločenstve kresťanov v celom svete. Zároveň je pripomenutím pamiatky Pánovej smrti za náš hriech. Je aj pomocou pre konkrétny život veriaceho v spoločenstve iných veriacich.
Večere Pánovej sa môžu zúčastniť konfirmovaní členovia cirkevného zboru ako aj iní kresťania. Pristupovanie k Večeri Pánovej je osobnou požiadavkou veriaceho, ktorá vychádza z toho, že tu dochádza k najlepšiemu stretnutiu s Pánom Ježišom. Večera Pánova je prisluhovaná pravidelne na službách Božích v chrámoch, - v advente, na začiatku Nového roka, v pôste, v nedeľu pokánia....
Večeru Pánovu môžeme prislúžiť aj v domácnosti s rovnakým cieľom- na posilnenie viery, odpustenie hriechov a upevnenie jednoty cirkvi. V tomto súvise treba zároveň hovoriť o potrebe schádzať sa v domácom kruhu pri Večeri Pánovej. Dnes sa s predstavou Večere Pánovej v domácnosti spája predstava tzv. „posledného pomazania“.
Večera Pánova v domácnosti však v žiadnom prípade nie je poslednou službou cirkvi človeku, keby aj ležal na smrteľnom lôžku. Je posilnením viery človeka. Večera Pánova je najväčším sviatkom kresťanského spoločenstva, najlepšou možnosťou spojiť sa osobne s našim Pánom a tak sa uistiť o tom, že sme boli zachránení z otroctva hriechu a smrti.
Funkciu prípravného aktu Večere Pánovej plní v súčasnosti v našej liturgickej časti spoveď. Pri nej odpovedajú všetci ľudia, ktorí pristupujú k Večeri Pánovej na spovedné otázky naraz, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Spovedá sa pri nej človek Bohu, podmienkou nie je ušná spoveď kňazovi. Tá nie je vylúčená, nie je však povinná!
Večera Pánova sa v našom cirkevnom zbore prisluhuje spravidla na 1. pôstnu nedeľu, na Zelený Štvrtok / Veľký Piatok, pri príležitosti konfirmácie / zlatej konfirmácie, na Kajúcu nedeľu, pri poďakovaní za úrody zeme, na 1. adventnú nedeľu a na 2.
Stôl Večere Pánovej v luteránskom kostole v Helsinkách
Pán Ježiš ustanovil svoju Svätú Večeru pred svojou smrťou, keď posledný raz jedol so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka. Večeru Pánovu máme prijímať podľa svojej vnútornej potreby - veľakrát počas roka. Je to vzácna možnosť, veď k Večeri Pánovej nás pozýva Pán Ježiš Kristus. Večerou Pánovou nám je viditeľne zvestované, čo Pán Ježiš Kristus vykonal pre našu spásu - obetoval za nás svoje telo a vylial pre nás svoju nevinnú krv.
Pri Večeri Pánovej môžeme nielen počuť, ale aj vidieť a uchopiť - teda smieme sa úplne spoľahnúť. Keď prijímame Večeru Pánovu, nie je to spomienková slávnosť - iba spomínanie na to, čo sa kedysi dávno udialo na Golgote. Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, je medzi nami skutočne prítomný. Preto, že Pán Ježiš žije, nie je Večera Pánova spomienkou na veľký mravný vzor zosnulý pred stáročiami.
Dôležité je, aby sme Večeru Pánovu neprijímali iba formálne (zo zvyku), ale s oľutovaním svojich hriechov, s vierou že nám ich Pán Boh odpustí a s rozhodnutím hriechy už neopakovať. Večeri Pánovej predchádza spoveď - úprimné vyznanie hriechov.
Spoveď je v našej evanjelickej cirkvi spravidla verejná. Tým vyjadrujeme, že hriech nie je len záležitosťou medzi mnou a Bohom, ale škodí celému spoločenstvu. Osobná spoveď je nie je povinnosťou, ale užitočnou možnosťou.
Ľudí, s ktorými sa stretneme pri Večeri Pánovej - Pánovom stole, si však nevyberáme sami. Večera Pánova vylučuje, že si budeme vyberať, kto je naším bratom a sestrou. Vylučuje aj súkromné „kresťanstvo“ - bez cirkvi. Sviatosti nám Pán Boh dal ako viditeľné slovo, ktorým nás chráni voči ničivému individualizmu.
Rozdiely medzi katolíckou a evanjelickou cirkvou
Katolícka a evanjelická cirkev majú niekoľko zásadných rozdielov vo svojich náukách, praktikách a histórii. Katolícka cirkev má dobre definovanú hierarchiu, ktorá zahŕňa pápeža, kardinálov, biskupov, kňazov a diakonov. Evanjelické cirkvi sú často menej hierarchické a môžu mať jednoduchšiu organizáciu s miestnymi pastorátmi alebo staršovstvom.
Katolícka cirkev uznáva pápeža ako najvyššieho duchovného vodcu a nástupcu svätého Petra, zatiaľ čo evanjelická cirkev (ktorá patrí medzi protestantské cirkvi) takúto centralizovanú autoritu nemá a zvyčajne zdôrazňuje osobnú vieru a interpretáciu Biblie.
Katolícka cirkev uznáva sedem sviatostí (krst, birmovanie, Eucharistia, spoveď, posledné pomazanie, svätého manželstva a svätenie kňazov), zatiaľ čo evanjelické cirkvi obvykle uznávajú iba dva (krst a Večera Pánova) a považujú ich skôr za symbolické vyjadrenia viery.
Evanjelické cirkvi zvyčajne kladú väčší dôraz na ospravedlnenie vierou samotnou, v súlade s Luthrovým princípom „ospravedlnenie vierou“, zatiaľ čo katolícka cirkev učí, že spása je procesom, ktorý zahŕňa vieru aj dobré skutky.
Transsubstanciácia, Konsubstanciácia a Pripomenutie
Transsubstanciácia je stanovisko rímskeho katolicizmu, oficiálne vyhlásené v roku 1215. Počas vysluhovania sviatosti eucharistie je chlieb tansubstituovaný - alebo zmenený - na Kristovo telo a víno na Kristovu krv, a to Božou mocou.
Konsubstanciácia či sviatostná únia je evanjelický pohľad. Podľa Martina Luthera (1483-1546), ktorý ho sformuloval, je Večera Pánova posledným Ježišovým testamentom pred smrťou.
Pripomenutie je pohľad mnohých nie-sakramentálnych (napr. baptistických) cirkví. Vytvorený Ulrychom Zwinglim (1484-1531), tento pohľad hovorí, že Večera Pánova je spomienkou na Kristovu smrť.
Baptistický Pohľad na Krst a Večeru Pánovu
Baptisti majú veľa spoločného so všetkými kresťanskými cirkvami. Veria v autoritu Písma svätého a hlásia sa k Apoštolskému vyznaniu viery. Ako všetky kresťanské cirkvi vykonávajú krst a Večeru Pánovu, hoci v chápaní i spôsobe ich vysluhovania sú určité rozdiely.
Zdôrazňujú najmä osobnú vieru v Pána Ježiša Krista ako Spasiteľa a Pána. Baptisti veria, že nikto - ani cirkev, ani štát, ani ktokoľvek iný nemá právo ovplyvňovať a nemá ani možnosť sprostredkovať osobný vzťah veriaceho k Bohu, ku ktorému smie každý, kto hľadá, pristupovať skrze Ježiša Krista.