Veľká noc je pohyblivý sviatok, ktorý sa oslavuje v marci alebo v apríli. Je to oslava jari, preto symbolizuje nový život. Pre kresťanov je to zároveň významný sviatok, na ktorý sa pripravujú už 40 dní vopred. Dodržiavajú pôst, ktorý sa začína na Popolcovú stredu.
Tento deň je prvým z veľkonočného trojdnia. Veriaci si počas tohto dňa pripomínajú Poslednú večeru, ktorú Ježiš Kristus slávil v meste Jeruzalem spolu so svojimi učeníkmi. V tento deň sa dodnes pripomína umučenia smrť Ježiša Krista. Ide o deň pokánia, dôležitý pre celú cirkev a zároveň tu platí najprísnejší pôst.
Slovenské veľkonočné zvyky a tradície sú zmesou kresťanských obradov a pohanských rituálov, ktoré fascinujú, prekvapujú a niekedy dokonca šokujú cudzincov. Tento sprievodca vám vysvetlí, prečo Slováci hádžu slamenú figurínu do rieky alebo maľujú nádherné vajíčka.
Ježiš podľa evanjelií zomrel na kríži o tretej hodine popoludní, preto v tento čas býva často špeciálna bohoslužba. Kostol je pri tej príležitosti vyzdobený len veľmi jednoducho, nehrajú ani organ, kňazi na znamenie smútku, vďaky a pokory odriekavajú modlitbu sklonení čelom k zemi.
Veľkonočné tradície sa spájajú nielen so sviatkami, ale aj s rôznymi zvykmi a jedlami. Za tento čas prirodzene prešli zmenami, iné úplne vymizli, no niektoré majú medzi ľuďmi svoje miesto dodnes. Veľkonočné sviatky sú známe najmä v kresťanskom svete, no mnohé tradície sa viažu ešte na predkresťanské obdobie.
V oboch prípadoch je však dôvod slávenia rovnaký - znovuzrodenie. V kresťanskom zmysle ho symbolizuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, a teda nový život. V ľudovom ponímaní ide o kolobeh prírody, čiže taktiež o nový život, hoci odlišne chápaný. Starí Slovania mali totiž iba dve ročné obdobia - leto a zimu - a ich náboženstvo vychádzalo z prírodných cyklov.
Pôvod názvu a symbolika Veľkého piatku
Jedna z verzií hovorí, že názov tohto dňa pochádza z germánskeho bohoslužobného názvoslovia. Vzniknúť mal prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (v preklade plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok), pretože niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Na niektorých miestach sa tiež používalo zelené rúcho.
V kostoloch sa na znak smútku zviazali zvony - odleteli do Ríma. Počas tohto sviatku sa domácnostiach jedlo len veľmi striedmo. Často to boli len kaše, mliečne polievky, mrvance či rezance s makom.
V kostoloch sa na pobožnostiach spievajú pašie a prerozpráva sa príbeh o zatknutí Ježiša, jeho výsluchu, aj o súde či ukrižovaní. Veľký piatok bol tiež v znamení pôstu - nesmelo sa ani variť, pretože sa nemal rozkladať oheň. Súčasne boli zakázané aj ťažké práce, rovnako ako príliš hlučné aktivity a práce na poli av poľnohospodárstve vôbec. Nemalo sa hýbať pôdou.
Bol to deň, počas ktorého bolo zakázané čokoľvek požičiavať, ale ani predávať alebo darovať, pretože by to prinieslo smolu. Všetko, čo by ste priniesli do domu, by so sebou mohlo priniesť aj zlé sily. Proti nim chránili tzv. pašiové nite, ktoré sa predli aj napriek zákazu práce, a pár stehov na oblečení potom chránilo nositeľa práve pred zlými duchmi.
Aj keď predošlé dni vyložene nabádali na upratovanie, v tento deň už sa nemalo robiť ani to a rozhodne by sa nemalo zametať a následne vynášať akékoľvek smeti z domu.
Veľký piatok je podľa povier aj dňom, keď sa otvárajú hory, aby vydali svoje poklady a tajomstvo. Mnoho ľudí sa vydalo hľadať svoje šťastie - nabádali ich k tomu už pohanské tradície. Vodítkom pri hľadaní takých miest malo byť zlaté papradie, ktoré označovalo miesto zázraku. Všetko sa malo v tento smutný deň zastaviť a trúchliť pre Ježiša Krista.
Zvyky a tradície v rôznych regiónoch Slovenska
Mesto Kežmarok a okolie bolo až do 2. svetovej vojny mnohonárodnostné mesto. Okrem Slovákov tu žili Nemci, Maďari, Poliaci a mnohí ďalší. Každý slávil po svojom - hlavne podľa vierovyznania. Región Spiša bol husto poprepletaný rôznorodými tradícia na čo malo vplyv aj vierovyznanie. Evanjelici, ktorých v Kežmarku bolo ešte v 1. pol. 20. stor. viac ako katolíkov, dodržiavali miernejší pôst. Bežne sa ale konzumovali bezmäsité jedlá.
Na vidieku sa dievčatá aj dospelí zrána umývali pri potoku, aby mali po celý rok krásnu pleť aj kožu. Na Veľký piatok sa nesmelo nič robiť, aby nebola neúroda. Gazdovia prechádzali domy a kropili ich vodou. Mládenci obrali z topoľov púčky a varili si z nich voňavku na veľkonočný pondelok. Devy zasa pre nich zasa maľovali kraslice.
Okolo polnoci zo štvrtka na piatok sa ľudia v Osturni chodili umývať do vody z potoka, lebo verili, že má v túto noc liečivú moc. Napríklad v Lendaku sa dievky umývali v potoku, aby boli pekné, pričom cestou od potoka potriasali ovocnými stromami, aby aj úroda bola dobrá.
Počas Veľkého piatka však platil prísny zákaz ‘‘hýbať zemou‘‘, pretože by to mohlo privolať neúrodu či dokonca smrť. Ak ste však mali blchy, najlepšie ste sa ich zbavili práve počas tohto piatka - skôr než vyšlo slnko bolo potrebné uvariť cesnak a potom vodou, kde sa varil vykropiť šaty a posteľ, umyť sa v nej alebo vyprášiť z postele a šiat ‘‘hostí bez kostí‘‘ palicou.
Vo viacerých oblastiach Slovenska existujú povesti, že počas noci na Veľký piatok sa otvára a zem a vydáva svoje poklady.
Symbolika vody
V celom trojdní mala veľkú symboliku voda a liečivé účinky - ľudia sa s ňou pri rôznych príležitostiach umývali, pili ju aj sa ňou oblievali. Z tečúcej vody sa často nabralo do hrnčeka a nosilo aj starším, ktorí mali po umytí ostať zdraví.
Na Zelený štvrtok chodili dievčatá zavčas rána k vŕbe, ktorá pučala ako jeden z prvých stromov. Rituálne sa pod ňou česali a prosili tak o krásne dlhé vlasy.
Dôležitú úlohu tu zohrávala tečúca či živá voda. Chodili sa do nej kúpať nielen ľudia, ktorí verili, že budú zdraví a zbaví ich rôznych kožných chorôb, ale tiež zvieratá. Gazda previedol svoje kone cez potok, lebo veril, že budú mať silné nohy a zdravé kopytá.
Zelená strava a pôstne jedlá
Zaužívaným pravidlom tohto dňa bola aj zelená strava. Často sa preto jedol špenát s vajíčkom alebo tzv. smažienkami, čo boli smažené pampúšiky zo strúhanky a vajíčka. V tento deň sa však nesmel piecť chlieb. Tradovalo sa, že žena, ktorá tento zákaz neuposlúchne, privodí veľké sucho a neúrodu.
Ak už vonku kvitli púpavy, jej lístky sa zvykli nazbierať a pridávať do pôstnych pokrmov. Tento zvyk sa spomína napríklad v obci Osturňa, kde sa konzumovala púpava aj žihľava. Rovnako sa varili prívarky zo špenátu napríklad aj v Kežmarku a okolí.
V tento deň sa dodržiaval prísny pôst. Avšak v minulosti bol pôst veľmi prísny, mnohí ľudia pili len vodu, prípadne si dali malý kúsok chleba. Počas pôstu sa jedli zemiakovo-múčne kaše, ktoré niesli názvy podľa regiónov Slovenska. Možno vám niečo hovorí papcúň, fučka, podbíjanka, spolkiňa či guľaša. Neskôr pribudli aj kukuričné kaše - kukuričianky - a kaše zo pšeničnej krupice, takzvané grísky.
Často to boli len kaše, mliečne polievky, mrvance či rezance s makom. Rodiny trávili čas spolu a postili sa. Pôst v tento deň bol oveľa prísnejší ako len „nejesť mäso“: stačil kúsok chleba a pohár vody.
Ďalšie zvyky a povery
Na znak odchodu zimy, chorôb, smrti, ale aj zlých síl, ktoré zadržiavali príchod „zelene“, sa počas pôstneho obdobia (druhá pôstna nedeľa, nazývaná aj Smrtná nedeľa) vynášala Morena. Najčastejšie zo slamy vyrobenú a do šiat oblečenú figurínu niesli dievčatá na čele sprievodu celou obcou a spievali obradové piesne. Napokon Morenu podpálili a hodili do potoka alebo rieky, aby spolu s ňou odplávalo všetko zlé.
Požehnané konáre symbolizujú nový život. Ľudia ich nosia domov a dávajú ich za obrazy svätých alebo ku krížom. Gazdovia mali preto sadiť rastliny, ktoré sa zavíjajú, ako napríklad hrach, šošovicu alebo bôb.
Ak si chcete zábavnou formou zopakovať slovíčka s veľkonočnou tematikou, vyskúšajte obrázkový kvíz č. 1 alebo kvíz č. Zatiaľ čo na Slovensku sa na Veľkú noc praktikuje šibačka a oblievačka, v susednom Maďarsku majú podobný zvyk zvaný „locsolkodás“.
Slávenie Veľkej noci, ale i vítanie jari so sebou prinášalo množstvo ľudových múdrostí v podobe povier a pranostík, ktorým naši predkovia verili. Často sa týkali počasia v úzkom spojení s úrodnosťou či tým, akú podobu budú mať nadchádzajúce mesiace.
Pred príchodom samotných veľkonočných sviatkov dodržiavali katolícke domácnosti, rodiny či dedinky dlhý, až 40-dňový pôst. Nejedlo sa žiadne mäso, nekonali sa zábavy a dokonca ani svadby. Tradičným zvykom bolo dve nedele pred Veľkou nocou, počas tzv. smrtnej nedele pálenie Moreny.
Dievčatá chodili skoro ráno k vŕbe, ktorá v tom čase už pučala, a obradne sa tu česali. Sľubovali si od toho krásne dlhé vlasy. Jednou z najdôležitejších tradícii Zeleného štvrtka bolo zaväzovanie zvonov. Tie sa zviazali ešte pred začiatkom omše a stíchli až do Bielej soboty. Nahrádzali ich však miništranti, ktorí ráno, na poludnie a večer chodili po dedine s rapkáčmi či klepáčmi a aspoň takto „zvonili“.
Na Veľký piatok sa však už nepracovalo, rodiny trávili čas spolu a postili sa. Hoci sa na Bielu sobotu už mohlo pracovať, mnoho rodín sa ešte oddávalo oddychu. Čas využívali tak, že muži plietli korbáče, deti zdobili vajíčka a gazdiné varili a piekli. Aj s týmto dňom sa však viažu tradície.
Veľká Noc na Slovensku
Veľkonočné jedlá
Veľkonočná kuchyňa zahŕňala studené aj teplé jedlá, pričom mnohé mali symbolický význam. Šunka predstavovala telo Ježiša Krista, klobásy korbáč, ktorým ho bičovali, a vajíčka plodnosť a nový život. Vajíčko sa rozkrojilo na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny - museli ho zjesť všetci, aby boli zdraví a držali spolu. Chren taktiež nesmel chýbať na slávnostnom stole. Jeho očisťujúce účinky na organizmus pripomínali umučenie Baránka Božieho.
Kresťania, protestanti a židia mali špecifické jedlá, no bez ohľadu na vierovyznanie boli v mnohom rovnaké. Príkladom je chlieb pascha, s názvom odvodeným od starej židovskej slávnosti Pesach. Mal rôzne podoby a veľkosti aj podľa toho, či bol určený na posvätenie v kostole alebo pre návštevy. Jeho povrch nezriedka zdobili pečené vrkoče a guľôčky z cesta. Pri stolovaní ho gazda domu zo spodnej strany prežehnal znakom kríža a rozdelil medzi všetkých členov rodiny, pričom nazmar nesmela vyjsť ani jedna omrvinka.
Tradičné veľkonočné jedlá boli najmä jahňacina (v chudobnejších rodinách mali kozliatko), fašírky z bravčového mäsa, veľkonočná plnka známa ako polnina alebo nádievka, piekla sa veľkonočná baba, mazanec, kysnuté a pletené koláče, mrežovníky, calty a takzvané jidáše. Škvarkové pagáče striedalo pečivo v tvare špirály či praclíka, ktoré symbolizovalo povraz, na ktorom sa obesil Judáš po zrade Ježiša Krista. Piekli sa aj bábovky a štrúdle.
Chutné a tradičné veľkonočné jedlá sprevádzali aj ďalšie dni. Na Veľkonočný pondelok sa okrem už spomínaných hostilo aj paštétami, mäsovými a syrovými roládami a rozmanitými cukrovinkami. Pripíjalo sa pálenkou a vínom, ale aj koňakom - čo mal kto k dispozícii, hlavne aby sa vypilo do dna.
Tradičným symbolom Veľkej noci sú vajíčka - symbolizujú nový život. Zároveň boli aj obľúbeným jedlom. Uvarené vajce sa rozkrojilo na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny. Tradičné veľkonočné jedlá sa líšili nielen od regiónu a vierovyznania, ale tiež majetnosti daných rodín. V tých bohatších sa piekol alebo dusil baránok, v chudobnejších kozľa. Dnes baránka nahradil pečený baránok z piškótového cesta.
Pripravovali sa tiež šúľance, kysnuté koláče, štrúdle či mrváne. V chudobnejších rodinách nechýbala ani jednoduchá kapustnica so zemiakmi alebo cestovinami.
Kraslice a Veľkonočný pondelok
Mládenci za vyšibanie dostali maľované vajíčko, ktoré bolo symbolom priazne. Slobodné dievčatá prostredníctvom kraslíc ukazovali, aké sú zručné a aký majú vkus. Tieto kraslice sa zvykli volať aj písanky - dievčatá na ne totiž písali vyznania lásky. Keď prišli chlapci vyšibať dievčinu, všetci dostali zdobené vajíčko, ale iba jeden z nich ľúbostné.
Pôvodne prevládali vajíčka maľované na červeno - táto farba mala znásobiť ich symboliku plodnosti. V okolí Turca sa na prelome 19. a 20. storočia zdobili vajíčka na žlto pomocou šafranu, alebo na tmavo koreňmi rastlín.
Inšpirujte sa technikami zdobenia veľkonočných vajíčok tak, ako ich kedysi využívali naši predkovia. Záhrada či kuchyňa poskytujú veľa možností, ako na to. Pomocou prírodných farieb dosiahnete jemné tóny, ktoré spolu budú krásne ladiť. Môžete použiť buď usušené alebo čerstvé zásoby - tie usušené musíte na niekoľko hodín namočiť.
Na strednom a východnom Slovensku to bolo oblievanie, kúpanie dievčat alebo navoňanie mladými chlapcami. Šibalo a polievalo sa v celej dedine, aby boli ženy krásne a zdravé celý rok. Na niektorých miestach dievčatá mládencom na ďalší deň šibačku aj oblievačku opätovali.
Poliatie studenou vodou malo priniesť dievčaťu zdravie, krásu a plodnosť. Šibanie vyzeralo v minulosti tiež inak: často to bol iba jeden prútik, ktorým sa slobodný mládenec dotkol najprv nôh dievčiny, aby bola vrtká, potom bokov, aby bola plodná a nakoniec rúk, aby bola pracovitá.
Chlapci dostávali vyfúknuté a maľované vajíčko, ak na ňom bol aj zamilovaný odkaz a mládenec pre dievča postavil následne aj 1.
Moderná doba a Veľká noc
Veľkonočné tradície sa postupne vytrácajú, prípadne obmieňajú, hoci bez hlbšieho významu. V mnohých domácnostiach našťastie aj naďalej pretrvávajú zvyky spoločného slávnostného stolovania a stretnutí s priateľmi a blízkymi, pričom plný stôl dobrôt nesmie chýbať. Je čoraz vítanejšie zjednodušiť si prípravu hostiny a popri nej si dopriať oddych, preto aj pečenie často prechádza do rúk šikovných pekárov.