Pre obyvateľov Banky sa stredovek začína v 9. storočí. Staroslovanské a včasnostredoveké osídlenie z 9. až 13. storočia bolo zistené v polohe Lipina a tiež v intraviláne obce.
Hrad Bana
Jednou z najväčších miestnych záhad je existencia hradu na Banke. Najstaršiu písomnú zmienku o stredovekom hrade Baňa nájdeme v kronike notára, ktorý podľa všetkého pôsobil v kancelárii uhorského kráľa Bela III. (1172 - 1196). Kroniku napísal po kráľovej smrti približne okolo roku 1210.
Hrad Bana tu stál pravdepodobne už v časoch Veľkej Moravy, teda v 9. storočí. Je pravdepodobné, že už v preduhorskom období mal významnejšie postavenie. Po zániku Veľkej Moravy začali Maďari postupne obsadzovať územia pri dolnom toku Váhu vrátane hradov Šintava, Hlohovec, Trenčín, Beckov a Bana.
Začiatkom 12. storočia zrejme ešte Banka ako samostatná obec neexistovala a bola podhradnou osadou. Lokalita, v ktorej hrad stál, sa v odbornej literatúre, ale aj v ľudovej tradícii stotožňuje s dnešným územím Banky, i keď nechýbajú ani iné názory o jeho polohe. Napríklad prvý český kronikár Kosmas stotožnil hrad Bana s Bánovcami nad Bebravou. Iní doboví odborníci umiestnili hrad do Banskej Štiavnice, Gáňa, Veselého, Ducového i do Diviakov nad Nitricou.Koncentrácia pravekého osídlenia, ktoré sa sústreďovalo na území Banky a v jeho okolí, nálezy z obdobia, keď bolo súvisle osídlené slovanským (resp. staroslovenským) obyvateľstvom, ranostredoveké nálezy a písomné pramene poukazujú na skutočnosť, že hrad Bana (niekedy nazývaný aj Baňa) stál na území dnešného chotára obce Banka.
Súčasní historici sa zhodujú, že sídlil na terase pri Topoľčianskej ceste, kde bol po jeho zániku vybudovaný Kostol sv. Martina. Je nutné dodať, že v tom období sa ešte hrady nestavali hlboko v horách. Ako hrad vyzeral, nie je známe. Zrejme šlo o staroslovanský drevený hrad s kamenými základmi, príp. hradisko ohraničené valom a palisádami. Vedúca vrstva zrejme žila vo viacpriestorových zrubových domoch, kým ostatné obyvateľstvo obývalo jednoduché príbytky budované na úrovni terénu alebo čiastočne pod ním. V tom čase tu už mohla stáť aj murovaná rotunda alebo kostolík.
Kráľovský hrad Bana mal obrannú a administratívnu funkciu. V čase vojnovej pohotovosti hradní rytieri obraňovali tunajší región. Zároveň osadenstvo hradu spravovalo obce v priľahlom regióne. Pod hrad spadala aj obec Piešťany. Hrad s obľubou navštevovali uhorskí králi. Pred ich návštevou boli v pohotovosti najrôznejší remeselníci z podhradia a okolitých obcí. Kráľovská delegácia nevynechala ani kúpanie v liečivej vode pod holým nebom.
Názov hradu Bana vznikol s najväčšou pravdepodobnosťou zo staroslovanského slova „baňa“, ktoré znamenalo „kúpeľ“. Od názvu hradu je odvodené pomenovanie obce - Banka.
V 13. storočí začal význam hradu upadať. Jeho úlohu prebral novopostavený hrad Tematín. Hrad Bana napokon úplne zanikol. Od roku 1295 začal zaberať tunajšie majetky oligarcha Matúš Čák Trenčiansky. V 14. storočí a v nasledujúcich storočiach bola Banka súčasťou buď Tematínskeho, alebo Hlohovského panstva, ktoré patrili do Nitrianskej župy.
Hrad Tematín - Zachráňme hrady 2016
Kostol sv. Martina
Ako sme už naznačili, na vyvýšenej terase pri dnešnej Topoľčianskej ceste bol v 13. storočí vystavaný kostol. Išlo o malý ranogotický kostolík dlhý zhruba desať metrov. Pozostával zo štvorcovej lode a polkruhovej svätyne. V tom čase kostol nemal vežu ani sakristiu. Podlahu tvorila len tenká vrstva malty a ušliapanej hliny. Išlo o malú faru s asi šesťdesiatimi či sedemdesiatimi farníkmi.
Niekedy na prelome 13. a 14. storočia pôvodnú svätyňu zbúrali a postavili novú. Súčasne s ňou pristavili aj sakristiu. Vzhľad kostola sa v stredoveku veľmi nemenil - len z vonkajšej strany pribudli viaceré kamenné oporné múry. Kostol totiž neustále sadal, steny praskali a od podlahy k stropu sa vytvorila široká trhlina. Vôkol kostola sa nachádzal cintorín. Pochovávalo sa na ňom, ale aj v interiéri kostola. V lodi by sa mala nachádzať krypta, v ktorej boli pochovávaní významní a bohatí členovia farnosti. Počas archeologických výskumov v rokoch 2016 a 2018 sa podarilo objaviť viacero hrobov stredovekých obyvateľov Banky.
Stredoveké Nálezy
V polohe Lipina bol nájdený železný nožík s tŕňom, železitá troska a fragmenty keramiky i mazanice (špeciálne upravená hlina na vymazávanie škár). Pravdepodobne ide o objekt železiarskej pece z obdobia včasného stredoveku. V neďalekej polohe Za pohostinstvom sa našli črepy keramiky z 12. - 13. storočia a železná ostroha s prehnutými ramienkami, otvorenými okrúhlymi platničkami a ozubeným kolieskom umiestneným v rozpoltenom bodci datovaná do 13. storočia.
V priestore porušenom ťažbou hliny boli v roku 1975 zistené a krátkym zisťovacím výskumom preskúmané včasnostredoveke objekty. Štyri z nich identifikoval autor výskumu Alexander Ruttkay ako zvyšky príbytkov - chát, v ktorých boli aj zvyšky ohnísk, resp. pecí s hlinenou kopulou. V ich výplni boli črepy keramiky typickej pre druhú polovicu 11. až prvú polovicu 13. storočia zdobené rytou výzdobou (jednoduchými vlnovkami, špirálovito i vodorovne obiehajúcimi žliabkami, šikmými vrypmi).
Podobnú keramiku tu našli počas prieskumov koncom 20. a začiatkom 21. storočia aj pracovníci Balneologického múzea. Ostatné objekty boli sídliskové jamy bližšie neznámej funkcie (azda zásobnice, resp. obilné jamy alebo ťažobné jamy). Zásyp jám obsahoval okrem črepov aj mazanicu, zvieracie kosti a uhlíky. Ďalšie včasnostredoveke objekty tu zistil A. Ruttkay roku 1981 v profiloch úvozových ciest. Črepy z hrncovitých nádob zdobené vodorovnými ryhami mu pomohli pri ich datovaní. Spolu tvorili sídlisko dedinského charakteru, ktoré sa rozprestieralo v okolí Kostola sv. Martina.
Boje
Úrodné a bohaté Považie bolo v minulosti miestom, kde sa odohral nejeden vojenský konflikt. V rokoch 1241 a 1242 sa museli Bananci vyporiadať s tatársko-mongolskými vojskami, ktoré vypaľovali dediny, ničili úrodu a bili obyvateľov. V 15. storočí narobili husitské vpády tunajšiemu obyvateľstvu veľa škôd.
V rokoch 1425 až 1429 sa neúspešne pokúšali obsadiť Bratislavu. Pri týchto nájazdoch vyplienili obce v oblasti Piešťan patriace Uljakyovcom, ktorí boli prívržencami uhorského kráľa Žigmunda, úhlavného nepriateľa husitov. Vyplienená bola zrejme aj obec Banka. V roku 1431 vtrhli na územie dnešného Slovenska dve husitské vojská. Táborské vojsko pod vedením Prokopa Holého prešlo pri návrate do Čiech cez Váh mostom pri Hlohovci, ktorý potom spálili. Po nich sa vracalo druhé husitské vojsko (sirotkovia), ktoré však už nemohlo prejsť cez zničený hlohovský most. Preto pomaly ustupovalo s vozmi naplnenými korisťou po blatnatých cestách na ľavom brehu Váhu. Prechádzali aj cez Banku a Trenčín.
V roku 1451 vtrhli do Uhorska výpravy žoldnierov pod vedením Jána Jiskru z Brandýsa. Nazývali sa bratríkmi. Rabovali, kde sa dalo, a odísť sa im príliš nechcelo. Českých bojovníkov vyhnalo až kráľovské vojsko. V roku 1461 bratríci znova prichádzajú na Považie. Po tom, ako Matej Korvín dal zničiť ich opevnenie vo Veľkých Kostoľanoch, opustili Uhorsko.
Cesty
Cez brody na Váhu a Považský Inovec viedli v stredoveku významné cesty. Terasa, na ktorej stál hrad Bana, sa nachádzala pri dôležitom dopravnom uzle. Dodnes tu stojí križovatka, ktorá spája cesty vedúce na Považie a Ponitrie. V 13. storočí nadobudla význam cesta vedúca z Vrbového cez brod pri Banke smerom na horský priechod Havran. Z roku 1395 pochádza písomný doklad o metácii (vymedzenie hraníc chotárov) obcí Banka, Moravany nad Váhom a osady Vendeg (Hoste). V ňom sa spomínali dve veľké aj dnes existujúce úvozové cesty vedúce z Banky okolo vrchu Havran. Na Banke sa zachovali aj ďalšie úvozové cesty, napr. stará cesta z Banky cez Bananský vŕšok (Červená veža) do Ratnoviec.
Kúpele
Hodnoverný doklad o stredovekých kúpeľoch na Banke nemáme k dispozícii. Je však zrejmé, že účinky termálnych prameňov a liečivého bahna využívalo nielen miestne stredoveké obyvateľstvo, ale isto aj šľachta zo širokého okolia. Napríklad v roku 1421 vyskúšal účinky tunajších liečivých prameňov dokonca aj uhorský kráľ Žigmund, ktorý pri tej príležitosti vydal v Piešťanoch jednu zo svojich kráľovských listín.
podklady pripravil: Ing. Alexander Murín, PhDr.
Veľké Hoste a Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
15. septembra 2017 sa tak, ako každý rok, pri kaplnke Sedembolestnej Panny Márie vo Veľkých Hostiach konala slávnostná svätá omša. Kaplnka bola postavená presne pred 100 rokmi, preto sa Mladá Matica Veľké Hoste v spolupráci s farským kňazom Mgr.
História našej kaplnky sa začala počas Prvej svetovej vojny, keď spolu s ďalšími mužmi z našej obce musel narukovať do Rakúsko-Uhorskej armády aj Ľudovít Maringa. Vojenská služba ho priviedla až na Balkán, do Bosny a Hercegoviny, kde sa ocitol v krvavom boji, v ktorom takmer prišiel o život. V tejto beznádeji sa začal utiekať k Panne Márii a prosil ju o záchranu. Vďaka Bohu napriek vážnemu zraneniu Ľudovít Maringa toto krviprelievanie prežil.
Po návrate domov nezabudol na svoje prosby k Panne Márii a preto sa rozhodol odvďačiť sa jej tým, že v našej obci postaví kaplnku. Keďže v obci sa nenachádzal kostol, vedel, že by tým potešil aj veľkú časť obyvateľov Veľkých Hostí. Finančné možnosti mu však neumožňovali, aby svoj plán zrealizoval sám, a tak o pomoc požiadal obecnú radu na čele s richtárom, ako i miestnu veľkostatkársku rodinu Stermanových. Pri stavbe kaplnky svojou prácou prispelo viacero obyvateľov obce.
V priebehu roka 1917 bola budova kaplnky takmer hotová, bolo však potrebné zabezpečiť sochu Sedembolestnej Panny Márie, ktorej mala byť zasvätená. Tú nebolo jednoduché v tej dobe zakúpiť hockde, tak ju bol Ľudovít Maringa spolu s pani Stermanovou dať vyrobiť a následne vyzdvihnúť až v Poľsku. Je to tá istá socha, ktorá je v kaplnke dodnes a je vyrezaná z jedného kusa dreva. Následne kaplnku vysvätil miestny farský kňaz. Skutočnosť, že kaplnka je zasvätená hlavnej patrónke Slovenska, ju robí pre nás mladých matičiarov, ale i všetkých vlastencov ešte výnimočnejšou.
Poďakovanie patrí predovšetkým Ľudovítovi Maringovi a všetkým, ktorí mu pomohli kaplnku postaviť. Kaplnka prešla niekoľkými opravami a aj reštaurovaním sochy Panny Márie. Všetkým, ktorí sa o tieto opravy, údržbu, či výzdobu celé roky starali, zo srdca ďakujeme. Je to jedna z mála pamiatok, ktorá sa nachádza v obci Veľké Hoste a preto veríme, že i v budúcnosti si tento náš poklad budeme chrániť a zveľaďovať. Mgr.
Obec sa nachádza v Trenčianskom kraji, v juhozápadnej časti okresu Bánovce nad Bebravou. Osídlenie našej oblasti sa datuje od obdobia medziľadovej doby- stredného paleolitu. Asi pred 100 000 rokmi pred n. l. Archeologické nálezy v našej obci spadajú do obdobia Veľkej Moravy 9.-10. st. n. l. Keramika a črepy z toho obdobia sa našli na starom slovanskom hradisku na kopci Brišťo. Hradisko sa tiahlo stredom kopca, pravdepodobne až do tehelne - „puškárne“ -bývalá škôlka pre stromy Stummerovcov.
V 10.st. bola oblasť osídľovaná cudzincami, kupcami a remeselníkmi - tzv. hosťami, pretože sa tu nachádzalo zlato a železná ruda. Odtiaľ je i názov obce - HOSTE. Od r.1245 bola Suchá dolina, ako sa nazýva dolina kam patrí naša obec, majetkom bána Bečendu z rodu Hunt-Poznanovcov. V r.1329 získal Suchú dolinu kráľ Karol Robert a pripojil ju k panstvu Topoľčany. Z tohto roku je i prvá písomná zmienka o Malých Hostiach, ktoré sa nazývali Wendegy. V tomto roku sa spomínajú i povrchové bane /Montanae/ na zlato v oblasti Harvanec medzi Zlatníkmi a Malými Hosťami /prvá písomná zmienka z roku 1390/. Od r.1389 mala Suchá dolina viacero majiteľov od rodiny zo Sečian, husitov, M. Orsága, Ladislava z Lučenca, ich potomkov, Forgáčovcov, Beréniovcov, Traunovcov, Eredédiovcov. Turecké vpády tiež spustošili dolinu. V 18. st. bol založený Tereziánsky urbariát.
Prvý kostol bol postavený na hradisku, na Brišti. Bol to románsky drevený kostolík, ktorý viac krát vyhorel. Nový kostol postavili v r. 1787 (1781-1783). Pod farský úrad spadali obce: Zlatníky, Malé Hoste, Pochabany a Veľké Hoste. Popri fare sa v obci nachádzala i škola.
V r.1835 kúpili panstvo bankári Stummerovci, ktorí zakladali cukrovary, mlyny, pálenice, parketárne, píly a tiež železničku na Kulháň. Šišovský veľkostatok spolu s priľahlými dedinami vlastnil veľkostatkár Leiderfrost. Ľudia sa venovali hlavne kolárstvu, výrobe dreveného náradia, sušeniu ovocia, ktoré sa predávalo po okolí. Pestovali obilie, strukoviny, repu a neskôr aj zemiaky. Chovali kone, voly, kravy, kozy, ovce aj hydinu. Pri potoku bol mlyn.
| Denominácia | Počet kostolov | Podiel |
|---|---|---|
| Rímskokatolícke kostoly | 264 | 86,27 % |
| Evanjelické kostoly | 40 | 13,07 % |
| Gréckokatolícky chrám | 1 | 0,33 % |
| Pravoslávny chrám | 1 | 0,33 % |
- v súpise pamiatok sa uvádza informácia, že na malom slovanskom hradisku boli odkryté základy románskeho kostolíka (písomne nedoložená informácia), popis kostola je totožný s popisom kostola v neďalekej obci Livina. Kostol mal štvorcové presbytérium, na západnej strane lode trojosovú emporu, nad ktorou stála románska veža, západná predsieň a stĺpová prístavba za presbytérium z novších čias. Úplný zánik zvyškov kostola sa datuje približne do r. Kostol sv. - zasvätený sv. Martinovi biskupovi, prevládajúci barokový sloh, priestory zaklenuté pruskými klenbami, fasáda členená lizénovým orámovaním. Hlavným vstupným otvorom v podveží je prístupná predsieň, na severnej strane je umiestnené schodisko do 4 -podlažnej veže, na južnej strane je malá bočná kaplnka, oproti vstupu je vstup do lode kostola s dvoma poľami pruskej klenby s piliermi. Klenby sú dekorované maľbami z roku 1940 a 1973. Z južnej strany je bočný vstup do kostola. V priestoroch lodí sa po oboch stranách 2 okná. Svätyňa je zaklenutá jedným poľom pruskej klenby s dvojicou okien po obcoh stranách, na severnej strane je umiestnená drevená kazateľnica, na konci je oltár s obrazom sv. Martina. Za oltárom je vstup do sakristie zaklenutej jedným poľom pruskej klenby. Na veži na poschodí v úzkej empore situovanej v šírke klenbového pásu prvého poľa klenby loda je umiestnený organ majstra Warnera.
Na zvonovom podlaží sa nachádzajú, na novodobej kovovej zvonovej stolici, tri zvony: malý zvon sv. Matina z r. 1855, stredný zvon z r. 1651 a veľký zvon z r. 1970.
Božia muka sv. Anny - vznik 2. pol. 19. - Drobná architektúra so sochou sv. Anny, nachádza sa popri hlavnej ceste smerom do Zlatník, v lokalite Okolina.Neodkryté slovanské hradisko na kopci Bišťo z 9.10. stor. - Malým archeologickým výskumom pri výstavbe novostavby rodinného domu bola odkrytá slovanská žiarova pec dolu na upätí kopca Brišťo, pri ihrisku. - Božia muka sv. Vendelína - vznik približne 18-19.st, zrekonštruované pozostatky v r. 2004-2005.