Farnosť Veľké Uherce má bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jej vývoj, cirkevné začlenenie a významných kňazov, ktorí v nej pôsobili.
Kaštieľ vo Veľkých Uherciach
Cirkevné začlenenie a vývoj
Osliansky cirkevný dištrikt vznikol pravdepodobne čoskoro po preniknutí ostrihomskej provincie na stredné Slovensko. Cirkevné začlenenie ovplyvnilo zaradenie Oslianskeho dištriktu do Tekovskej župy.
Kanonická vizitácia, konaná 8. a 9. apríla 1561 pri vizitácii tekovského archidiakonátu v Oslianskom dištrikte, spomína kostoly:
- Kamenek (dnešný Kamenec pod Vtáčnikom), zasvätený Všetkým svätým
- Ďalší kostol Všetkých svätých na majetku Altoprato (pravdepodobne Pažiť)
- Kostol Michala Archanjela na majetku Nagh Wgrocz (Veľké Uherce)
Za vlády Márie Terézie 13. marca 1776 schválil pápež Pius VI. bulou „Regalium principum“ nové biskupstvo - Banskobystrické. Po jeho vzniku sa farnosť Oslany stala súčasťou tohto biskupstva.
Novovzniknuté Banskobystrické biskupstvo sa rozprestieralo na území bývalých stolíc Zvolenskej, Turčianskej, čiastočne Tekovskej a Nitrianskej.
Pri založení malo biskupstvo 6 dekanátov: Zvolenský, Hornoturčiansky, Dolnoturčiansky, Svätokrížsky, Bojnický a Osliansky a delilo sa na 12 dištriktov v rámci 4 archidiakonátov.
V roku 1971 farnosť Oslany spolu s filiálkou Čereňany a ďalšími sedemnástimi farnosťami patrili do dekanátu Prievidza. V roku 1991 je farnosť Oslany uvádzaná v dekanáte Partizánske bez filiálky, keďže 30. júna 1991 bola jej posledná filiálka Čereňany ustanovená banskobystrickým biskupom Mons.
Erb Banskobystrického biskupstva
Významní kňazi
Medzi významných kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti, patrí napríklad:
- Mathias Cselkó: 11. júla 1673 bol ustanovený za farára vo Veľkých Uherciach. Keďže v tom istom roku bol posledný evanjelický služobník vo Zvolene citovaný na súd do Bratislavy a poslaný do exilu, farnosť a kostol znovu nadobudol vojvoda Collalto, vtedy bol 17. októbra toho roka ustanovený tam za farára. Iné mená: Cselkó Mathias.
Ďalšie dôležité dátumy a udalosti spojené s farnosťou:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1395 | |
| 1561 | Kanonická vizitácia píše, že kostol je katolícky zariadený. |
| 1647 | Kazateľ nepustil vizitátora do kostola. |
| 1673 júl 11 | Mathias Cselkó ustanovený za farára |
| 1674 feb. 14 | |
| 1675 júl 25 |
Farnosť je starobylá. Spomína ju dec. protokol páp. desiatku a pozná ju aj Pazmáňov katalóg. Kanonická vizitácia r. 1561 píše, že kostol je katolícky zariadený. Potom ju však zaujali evanjelici. R. 1647 kazateľ nepustil vizitátora do kostola.
V okolí sa nachádzajú aj ďalšie významné miesta:
- Kolačno (1.236), k. sv. Jozefa (1952)
- Pažiť (853), kap.
Obec Veľké Uherce má bohatú históriu, jej minulosť siaha až do praveku. Podľa archeologických výskumov v chotároch obcí Veľké a Malé Uherce bolo praveké výšinné sídlisko nazývané Hradisko a blízko neho praveké sídlisko Podhradie. Povrchové nálezy trojrozmerných pamiatok z oboch týchto lokalít pod vrchom Šípok dosvedčujú, že boli osídlené už na konci doby železnej (halštatskej) t.j. Bolo tu sídlisko púchovskej kultúry z konca doby laténskej a začiatkom rímskych provincií na strednom toku Dunaja.
V minulosti mala obec (osada) názvy Vgrich, Vgruch, Vgroch, Vgrouch, Vgrot, Ugrouch, Nogvgrouch, Nog Ugrouch, Nagy Ugrócz aj Gross Ugrócz. Názov Uherce dostala po Uhercoch-Uhroch-teda Maďaroch, ktorí tu boli usadení v starej slovenskej osade pri potoku Drahožica za panovania kráľa Bélu I. ako strážna jednotka starého Uhorska.
Prvá uznaná písomná zmienka o Veľkých Uherciach je zo dňa 27.11.1274. Originál tejto latinsky písanej listiny je v štátnom archíve v Brne. Uvádza sa v nej, že osadu Veľké Uherce daroval kráľ Ladislav IV. magistrovi Štefanovi Čákovi, strýkovi Matúša Čáka Trenčianskeho. Prvá známa pečať obce je z roku 1646.
Turecké útoky boli dôvodom výstavby pevnostnej stavby - zámku - nad Veľkými Uhercami. Nepoznáme staviteľov ani finančníkov, len sa predpokladá, že ho stavali z kráľovských príjmov. Doteraz poznať štvorcový základ tejto pevnosti, o ktorej osudoch sa veľa nevie. Po sto rokoch prestalo turecké nebezpečenstvo a zámok spustol, murivo sa použilo na iné účely a v súčasnosti ho pripomína iba trávnatý základ a hon Pod zámkom v obvode Strakovej.
Menšie majetky v obci mali rodiny Révayovcov, Kubíniovcov, Malotopolčianskych, Rudnajovcov, Šipekyovcov, Bačkaďovcov a Majlátovcov. Po Majlátovcoch sa majiteľmi majetku i kaštieľa (ktorý dal postaviť zač. 17. storočia Michal Bossanyi) stali v roku 1844 Keglevičovci. Ich vlastníctvo v roku 1865 kúpili Thonetovci.
Je tam tiež „Opis Farskej kroniky Veľko-uhereckej a iné záznamy z dejín obce“. Kronika sa dá čítať prostredníctvom videa - jednotlivé strany sa dajú pozastavovať a tak v kľude čítať. Inak som to nevedel urobiť.
Dňa 1.júla 2016 sa uskutočnil vo Veľkých Uherciach Prvý večerný "Koncert v Parku", v areáli Kaštieľa. Veľmi si ctím túto akciu, ktorá ešte viac zviditeľnila obec Veľké Uherce, obec, v ktorej som strávil detstvo - a to práve v tomto kaštieli.
Program vyplnili rôzne hudobné skupiny z Bratislavy, Čiech, ale tiež z Uheriec. Večerný umelecký zážitok bol vynikajúci. Zišli sa tu významní predstavitelia tohto podujatia, ktorým záležalo na na ľuďoch, pre ktorých sú Veľké Uherce dôležité.
Zvlášť by som chcel vyzdvihnúť aktivity Obecného úradu Veľké Uherce pre zdarný priebeh tejto akcie a tiež prístup pána Flavia Thoneta, majiteľa Kaštieľa, ktorý sprístupnil verejnosti všetky možné zaujímavé priestory. Je to z môjho pohľadu ústretový človek.
Stretol som sa s ním pred pár rokmi osobne, veľmi si ho vážim, vtedy prejavil záujem stretnúť sa s mojimi rodičmi (telefonoval vtedy prostredníctvom mňa cez môj mobil s mojou mamou, ktorá vedela dobre nemecky, ale bola už vtedy veľmi stará a ktorá si už netrúfla na osobné stretnutie ním), ktorí po roku 1951 pôsobili v Kaštieli (v Lesníckom odbornom učilišti, ktoré tam vtedy bolo) - chcel vedieť a vidieť na fotkách nejakú históriu a nejaké fotografie z interiéru Kaštieľa počas pôsobenia učilišťa, a možno, či sa niečo (dal by ešte Boh) zachovalo. K tomu ale nedošlo, moji rodičia boli už "starí na osobné návštevy" (čo ma mrzí). Pán Flávio Thonet si už určite nemôže pamätať ani na mňa.