História kostola a obce Veľké Vozokany

Veľké Vozokany, obec s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, sa nachádza na Slovensku. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1209, z čias panovníka Ondreja II., kde je uvedený názov obce „Wezeken“. Obec patrila opátstvu vo Svätom Beňadiku a Nitrianskej kapitule.

Najstaršie stopy osídlenia sú z obdobia mladšej doby kamennej. Pôvodnými obyvateľmi boli starí Slovania - roľníci a pastieri. Praveké osídlenie potvrdzuje hlinená soška ľudskej postavy, ktorá oboma rukami drží pred sebou nádobu. Ide o zobrazenie ženy - Venuše, predstaviteľky matriarchárnych kultov. Táto soška pochádza z lokality Diely, ktorá sa zachovala v súkromnej zbierke rodiny Botkovcov.

Kaštiele a zemepáni

Obec patrila niekoľkým zemepánom. Poslednými rodinami boli Bacskádyovci a Botkovci. V roku 1710 dala tekovská župa postaviť pre podžupana Pavla Bacskádyho barokový kaštieľ. V roku 1750 bol tento rokokovo upravený. Je to jednopodlažná budova v pôdoryse tvaru písmena „L“.

V roku 1847 kaštieľ kúpila rodina Botkovcov, ktorá ho renovovala a dala vysadiť v jeho okolí park. V roku 1904 dala táto rodina postaviť talianskym staviteľom druhý kaštieľ /horný kaštieľ/. Je to dvojpodlažná budova s polygonálnymi nárožnými vežami v slohu francúzskeho baroka zo 17. storočia. V tomto roku bola na miestnom cintoríne postavená gotická hrobka rodiny Botkovcov. V rodinnej hrobke je pochovaných šesť členov rodiny. Posledným bol v roku 1993 Teodor von Botka de Széplak et Szánto, ktorý venoval obci 105 portrétov z vlastnej tvorby. Na portrétoch zo začiatku 20. storočia sú prevažne obyvatelia obce alebo zamestnanci na panstve Botkovcov.

Kostol sv. Anny

V obci sa nachádza barokový kostol kaplnka postavený v roku 1752, zasvätený sv. Anne. Je to jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom bez veže. Vedľa hlavného oltára sa nachádza kópia starého obrazu Pax Vobis /Kristus Vykupiteľ/, ktorý gróf Liechtenstein v roku 1580 priniesol z Jeruzalema.

Krypta a rekonštrukcie

Pod kostolom sa nachádza rodinná krypta, kde je pochovaných päť členov rodiny Bacskády. Kostol bol rekonštruovaný v rokoch 1939 a 1987.

Tradície a zvyky

V minulosti sa občania v zimných mesiacoch zaoberali páraním peria, ktoré bolo spojené s návštevami v domácnostiach, obohatené spomienkami na staré časy. Veľmi peknou kultúrnou tradíciou boli dožinkové slávnosti, ktorými žila celá obec po skončení žatevných práce.

Evanjelický kostol

Dovtedy chodili na bohoslužby do vzdialeného Prandofa (dnešné Devičany). Možnosť postaviť kostol sa naskytla po vydaní Tolerančného patentu. Odhodlanie evanjelikov bolo veľké a už v roku 1785 položili základný kameň stavby. O dostavanie sa zaslúžili hlavne obetaví cirkevníci Ladislav Bende a Pšenák, ktorí boli viackrát vo Viedni u cisára, aby presadili dostavanie kostola.

Architektúra a stavba

Po stránke architektonickej je cenný obecný barokový kostol postavený v roku 1785 a roľnícke domky so štvor- a dvojstĺpovými žudrami od dvora. Sú to jediné známe domky v okrese Levice, kde na jednom dome sú dva typy žudier a kaštieľ grófky Ordódyovej.

V roku 1786 bola ukončená stavba chrámovej časti. Stavba veže sa z politických a hospodárskych dôvodov oddialila. O 100 rokov neskôr bol kostol od základov opravený a postavili k nemu aj faru zásluhou cirkevného dozorcu Alexandra Pfirnera. Z roku 1789 sa zachoval krásny vyrezávaný oltár. Je to typ oltára s kazateľnicou. V hornej časti kazateľnice je ornament (holubica) znázorňujúci Ducha svätého.

Portál kostola je z neskorého baroka z roku 1785. Oltár s kazateľnicou i portál sú vzácne historické pamiatky zapísané do štátneho zoznamu. Vo veži boli v roku 1912 osadené aj dva zvony a kríž. Veža bola dostavaná v tom tiež roku kvôli nedostatku financií. V polovici 60 - tych rokov nášho storočia museli dať jeden zvon prestaviť, pretože bol prasknutý. Začiatkom 80 - tych rokov bola vymenená zvonová konštrukcia za oceľovú a uskutočnila sa elektrifikácia zvonov.

Obnova kostola

Keďže výstavba kostola bola finančne nákladná, do kostola kúpili len malý organ. Neskôr bol kúpený organ z Kutnej Hory od Jána Tučeka. Bol viackrát opravovaný. Má veľkú historickú hodnotu, ale je v zlom stave.

Statika kostola bola značne narušená vplyvom zle odvádzanej dažďovej vody, konkrétne sa jednalo o pravý horný roh zadnej steny. Objavila sa trhlina, ktorá sa časom zväčšovala. Po obhliadke a posudku statika bol vypracovaný projekt na injektáž základov. K prácam sa pristúpilo v roku 2006. V tom istom roku sa kompletne obnovila fasáda kostola i samotnej veže. Celá táto rekonštrukcia kostola stála 530 000.- Sk.

Ďalšie sakrálne stavby

V obci sa nachádza kostol zasvätený Panne Márii, Pomocnici kresťanov. Kostol sa začal stavať v roku 1968, ale stavba bola pozastavená pre vtedajší totalitný režim. Od tej doby slúžila nedokončená stavba ako dom smútku. V roku 1991 sa tu konala prvá svätá omša v histórii obce. V roku 1992 bola stavba dokončená.

Cirkevná škola začala sa stavať v rokoch 1925-1930. V jej priestoroch sa začalo učiť v školskom roku 1930-1931. V blízkosti obce sa nachádza významná kultúrna pamiatka Rotunda sv. Juraja. Bola postavená v 1. polovici 9 storočia. V roku 1530 dala zrekonštruovať kostolík grófka Mária Turzová. Ľudia tu žijúci ťažili a spracovávali železnú rudu. Osídlenie končí na prelome 13. a 14. storočia. Každoročne sa k rotunde koná púť na sviatok sv. Juraja.

Nad obcou sa týči vrch Marhát (748m). Na jeho vrchole sa nachádza veľký železný kríž, ktorý bol postavený v roku 1947, ako vďaka občanov farnosti P. Bohu za ochranu počas druhej svetovej vojny. Posvätil ho blatnický farár Ján Laktiš 28. októbra 1947 za veľkej účasti veriacich. K ďalším zaujímavostiam v obci patrí katolícky kostol sv. Mikuláša. Prvý kostol bola neveľká gotická stavba. Jeho zasvätenie sv. Mikulášovi je doložené z roku 1308. V roku 1674 bol silne poškodený. Do roku 1916 bol kostol pokrytý šindľom. V roku 1927 doviezli 2 zvony z Trnavy, každý z nich vážil 180 kilogramov. Kostol bol vymaľovaný a v roku 1936 na sviatok Krista Kráľa bol posvätený. Generálna oprava sa uskutočnila v roku 1946, vtedy veriaci obce zakúpili aj Krížovú cestu. V rokoch 1969 - 1972 bol rozšírený chór a opravil sa orgán.

Na okraji obce Veľké Vozokany stojí Kostol sv. Mikuláša, ktorého stredoveký pôvod pripomína dnes len málo. O stredovekom pôvode v exteriéri svedčí predovšetkým zamurované východné okno presbytéria, ktoré má ešte románsky tvar. Prvé písomné zmienky o obci i kostole nevylučujú, že by mohlo ísť ešte o (neskoro) románsku stavbu. Kombinácia románskych okien a gotického polygonálneho tvaru svätyne sa objavuje na našom území už na prelome 12. a 13. storočia (Bíňa) a vo väčšej miere sa vyskytuje po polovici 13. storočia (Dunajská Lužná, Šamorín, Zolná). Na druhej strane však románske okná nájdeme aj na už ranogotickej stavbe v Turčianskom Jasene z čias okolo roku 1300.

Malé Vozokany - Kaplnka (Kostol) sv. Anny

Pôvodne baroková kaplnka postavená v roku 1752. Prestavali ju v 19. a 20. storočí. Je to jednoloďová stavba bez veže s polkruhovým oltárnym uzáverom a pristavanou sakristiou. Uzáver je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Ostatný priestor má pruskú klenbu, dosadajúcu na vtiahnuté piliere. Fasády sú členené pilastrami. Na vstupnom priečelí je volútový štít. Hlavný oltár ambitového typu je rokokový z polovice 18. storočia, s bohatými rokajmi a mriežkovaním, uprostred ktorých je obraz sv. Anny. Po bokoch a v nadstavci sa nachádza sedem plastík svätcov. Bočné oltáre - sv. Jána Nepomuckého a Jakuba apoštola sú pendanty, rokokové z polovice 18. storočia, a bohato rámovanými obrazmi, na základných volútach s postrannými sochami malých anjelikov. Kazateľnica je neskorobaroková z 18. storočia, bez baldachýnu, na polychrómovanom parapete so sochami evanjelistov a Salvatora mundi. Vedľa hlavného oltára sa nachádza kópia starého obrazu Pax Vobis (Kristus Vykupiteľ), ktorý gróf Liechtenstein v roku 1580 priniesol z Jeruzalema. Premaľovaný bol v 17. storočí. Na dolnom okraji má nápis.

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 v inventári kostola spomína barokovú monštranciu z čias okolo roku 1700, slncového typu, v lúčoch s akantom a okrídlenými hlavami anjelikov, nad lunulou je kniežacia koruna a barokový kalich z prvej polovice 18. storočia, na kupe je kôš s tepanou ornamentikou, vykladanou drahokamami (noha kalicha novšia). Pod kostolom sa nachádza rodinná krypta, kde je pochovaných päť členov rodiny Bacskády. Kostol bol rekonštruovaný v rokoch 1939 a 1987.

Súčasný stav

Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Spomienka na Eliáša Havettu

V stredu 13. júna by slovenský režisér Eliáš Havetta oslavoval 80. narodeniny. Pri príležitosti jeho nedožitých narodenín sa v nedeľu konala spomienková slávnosť v obci Veľké Vozokany. Výnimočnosť Havettovej osobnosti sa plne odráža v jeho tvorbe. Mimoriadne citlivý, pravdivý a vynaliezavý, skrz na skrz popretkávaný zážitkami a spomienkami na svoje rodisko Veľké Vozokany. Takto si na neho spomínali jeho spolužiaci zo základnej školy - Agnesa Solčianska a Jozef Havetta, ale aj jeho kolega z filmovej brandže režisér a scenárista Eduard Grečner, ktorí boli hosťami na besede s premietaním dokumentárneho filmu venovanému Elovi Havettovi.

Grečner porozprával aj o ťažkých časoch počas normalizácie, ktoré pre nich ako umelcov s otvorenou mysľou nastali. Havettov originálny autorský rukopis je cítiť v každej scéne, svojou nekonvenčnosťou predbehol dobu, v ktorej žil a aj preto sú jeho filmy zaradené k špičke slovenskej filmovej tvorby. Svedčí o tom aj fakt, že oba a súčasne jediné dva natočené celovečerné filmy - Slávnosť v botanickej záhrade a Ľalie poľné - sú zaradené v zlatom fonde slovenskej kinematografie.

Priebeh slávnosti

Podujatie sa začalo Spomienkovou svätou omšou v Kostole sv. Mikuláša. Ďalej nasledovala Pietna spomienka pri hrobe Ela Havettu na miestnom cintoríne, kde sa prítomným prihovorila riaditeľka Domu Matice slovenskej (DMS) v Nitre Veronika Bilicová.

V poobedných hodinách slávnostne odhalili pamätnú tabuľu pred Kultúrnym domom Veľké Vozokany predseda Jozef Havetta spolu s riaditeľkou DMS. Jozef Havetta sa prihovoril publiku a slovo dostali aj hostia Marián Kéry, podpredseda Nitrianskeho samosprávneho kraja a poslanec Národnej rady slovenskej republiky a starostka obce Veľké Vozokany Justína Pálková. Celé podujatie hudobne sprevádzal Katedrálny spevokol Emerám z Nitry pod vedením dirigenta Milana Ševčíka. V závere programu sa prítomní presunuli do Kultúrneho domu, kde nasledovala beseda s hosťami Agnesou Solčianskou, Jozefom Havettom a Eduardom Grečnerom, ktorú viedol interný doktorand Katedry kulturológie FF UKF v Nitre Michal Kočiš. Následné premietanie dokumentárneho filmu M. Škopa a J. Johanidesa Slávnosť osamelej palmy bolo perličkou na záver programu.

Zvonice na Požitavsku

Pod zvonicou rozumieme samostatnú budovu vežovitého tvaru so zavesenými zvonmi. Na Požitavsku majú zvonice veľmi starú tradíciu. Zvonice sa stavali už v románskom období ako drevené stavby v blízkosti kostola, na cintorínoch a v strede dediny.

Možno tvrdiť, že zvonice boli o niečo staršie ako prvé kostoly v niektorých obciach. Zvonicu obec mala už v čase, keď prvý kostol slúžil pre päťdesiatku, neskôr desiatku obcí. Viaceré murované kostoly nemali veže. Zvonice boli samostatné malé drevené stavby, neskôr murované budovy. Pozdejšie sa stavba zvonice spájala so stavbou murovaného kostola, kedy sa zvony umiestňovali do veže kostola.

Najstaršia história kostolov

K najstarším cirkevným strediskám, podľa listiny z roku 1075, patrí na Požitavsku kráľovská fara v Žitavanoch. Obec Žitavany, ktorá sa nachádza medzi Topoľčiankami a Zlatými Moravcami, vznikla až v roku 1960 a to zlúčením obcí Kňažice a Opatovce nad Žitavou. Kňažice (podľa niektorých autorov chybne Opatovce nad Žitavou) boli už pred rokom 1075 významným miestom, kde bola fara s drevenou kaplnkou a patrilo jej 50 obcí. To znamená, že fara v polovici 11. storočia slúžila až pre 50 okolitých dedín. V Žitavanoch bol už v 11. storočí kamenný kostol. Údajne kamenný kostol bol postavený na mieste, kde bola predtým drevená kráľovská kaplnka.

Drevená kaplnka a prvý kamenný kostol sa nám nezachovali. Zachovali sa až zrekonštruované stavby starých kostolov z 13. storočia. Historické záznamy o najstarších zvoniciach na Požitavsku sú až zo začiatku 13. storočia. Napríklad na Hrádzi pri Topoľčiankach sa spomína starý kostol s osobitnou zvonicou a 50 kg zvonom. Toto osídlenie údajne zaniklo tatárskym vpádom r. 1241 a obyvatelia, ktorí prežili, sa presťahovali do blízkosti hradu (neskôr kaštieľa) Topoľčianky. V mestečku Topoľčianky dal v r. 1342 ďalší kostol postaviť Mikuláš z Topoľčianok podľa talianského projektu. Kostol sv. Anny už mal vežu, na ktorej bol umiestnený nový zvon vážiaci 150 kg.

Kostoly, ktoré mohli obyvatelia z Požitavska navštevovať, resp. kostoly v blízkom okolí, a ktoré sa zachovali, bolo v 11. storočí asi viacero, napr. v Kostoľanoch pod Tribčom, Jedľových Kostoľanoch, Drážovciach, ale aj v Tesároch nad Žitavou. V 12. storočí pribudli kostoly v Nevericiach, roku 1156 kostol a fara v Slažanoch, začiatkom 13. storočia fara a kostol vo Vozokanoch (V. a M. resp. Kostolných Vozokanoch), v polovici 13. stor. Naši predkovia z Požitavska s obľubou navštevovali aj mariánske kostoly vzdialené niekoľko stoviek km a to dokonca bosí. Topánky si obuli pred mestom alebo pred vstupom do kostola. Boli to pútnické miesta napr. Mariazell, Mariathal, Staré hory a pod.

K najstarším existujúcim kostolom, ktoré sa zachovali v blízkosti Požitavia, patria kostoly v Tesároch, v Kostoľanoch pod Tribčom a v Drážovciach a pod. Pôvodné kostoly boli postavené ešte pred Gejzovým obdarením beňadického kláštora v roku 1075, resp. známej listiny z tohoto roka. V Tesároch sa zachoval kostol bez veže až zo 14. storočia, ktorý je postavený na mieste, kde bol drevený kostol z 11. storočia. Stavby a maľovky kostolov sa datujú do polovice 11. storočia. Niektorí historici (Cincík, P. Sedlák) sa domnievajú, že drážovecký kostolík bol postavený na kultovom mieste, kde bola predtým pohanská slovanská svätyňa. Možno ide o staré hrady, ktoré pochádzajú ešte zo staršieho obdobia. Ja sa zas domnievam, že predtým tam bol postavený drevený kresťanský kostolík, podobne ako na iných miestach a mohol zažiť časy sv. Cyrila a Metoda.

Rekonštrukcie zvoníc

Ani murované kostoly vo veľkých dedinách v 17.-18. storočí nemali veže. Podľa cirkevných vizitácii je známe, že zničené kostoly sa začali opravovať po odstránení tureckého nebezpečenstva koncom 17. storočia a to hneď po oprave najnutnejších obydlí obyvateľov Požitavska. V tomto období sa stavali kostoly s vežou, ale aj bez veže s tým, že zvonica sa stavala osobitne. V Jedľových Kostoľanoch, kde sa kostol spomína už v roku 1332, podľa cirkevnej vizitácie z roku 1779 nad kostolom bola drevená veža so zvonom váhy 35 kg.

Terajší topoľčianský kostol zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej bol vyhotovený v roku 1776-9. Do tohto kostola boli preniestnené zvony zo zvonice (50kg) a zo starého kostola (150kg). V Martine nad Žitavou bol v roku 1793 vysvätený štýlový kostol, ktorý nemal vytvorenú klasickú vežu pre zvony. Zvony síce boli na povale kostola, ale nie nadlho. Múry kostola začali praskať. Preto farnosť bola nútená v roku 1890 postaviť osobitne novú zvonicu, ktorá má odlišný stavebný štýl ako kostol. Kostol dal postaviť kardinál Kristian Migazzi a zvonicu si postavili svojpomocne pomocou murárskych majstrov Mihóka a Zajaca. V Martine nad Žitavou je zvonica vpravo pred kostolom.

Aj r. k. farnosť Machulince postavila roku 1833 murovaný kostol pôvodne bez veže. V obci Prílepy je zvonica súčasťou požiarnej zbrojnice. Ako príklad uvádzam rekonštrukciu zvonice v obci Malé Vozokany. Kostol v Malých Vozokanoch nemá vežu ani v súčasnosti. Nie že by obyvatelia a cirkevní predstavitelia farnosti nechceli postaviť vežu kostola, ale nakoniec sa rozhodlo zrekonštruovať pôvodnú stavbu kostola, bez veže. Osobitne sa zrekonštruovala atypická vežovitá drevená zvonica a osobitne kostol. Kostol nemá vežu, lebo bola obava, že veža s ťažkým zvonom by mohla poškodiť stavbu kostola. Z diaľky vypadá kostol, akoby vežu mal. Drevená šindľová strecha zvonice bola začiatkom 20. storočia nahradená eternitom. V 90-tych rokoch 20. storočia bola pri rekonštrukcií zvonice už plechová strecha opatrená riňami.

Ďalší príklad uvediem z obce Veľké Vozokany. Kostol vo Veľkých Vozokanoch patrí medzi najstaršie kostoly. Už z listiny z roku 1228 sa podľa biskupských pozemkov dá predpokladať kostol, ale historické informácie sú až z roku 1308. Listina sa zaoberá farou, ktorá slúži pre M. a V. Vozokany. Sporom v listine je nejasnosť, ku ktorej fare patrí kostol v obci Nemčiňany, ktorý bol postavený už pred rokom 1250. Kostol vo Veľkých Vozokanoch kostolnú vežu do polovice 17. storočia nemal. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1779 sa už spomína veža veľkovozokanského kostola, ktorá bola v dezolátnom stave. Pri kostole bola drevená zvonica, pokrytá šindlom, v ktorej boli tri zvony. V roku 1792 sa previedla rekonštrukcia a zvony boli premiestnené do veže kostola.

Kostol ešte v polovici 17. storočia nemá vežu. Sakristia je malá, románska a nasvedčuje, že ide o veľmi starú budovu. Prvý kostol vo Veľkých Vozokanoch bol zasvätený sv. Mikulášovi. Kostol vo Veľkých Vozokanoch po rekonštrukciach v 18. a 19. storočí zmenil asi základnú budovu kostola i miesto. Budova kostola sa zvýšila, pribudla veža a zväčšila sa sakristia. V roku 1725 veža zvonice nebola pevne spojená so stavbou kostola a slúžila ako pristavená zvonica. V tesárskej zvonici boli umiestnené tri zvony. Nový kostol sa staval v roku 1760-3 a veža kostola, výšky 22 siah, už bola pevne spojená s chrámom.

V Mlyňanoch bola stará fara už v roku 1332 a dá sa predpokladať, že v blízkosti obce bol aj kostol. Údajne bol kostol v oboch častiach obce V. a M. Mlyňany. Staré kostoly asi počas tureckých nájazdov zanikli. V roku 1732 sa v cirkevných vizitáciach spomína na cintoríne kaplnka sv. Heleny. Kaplnka je bez veže a zvonice. Pôvodne drevená zvonica s jedným zvonom bola postavená v Mlyňanoch v strede obce. V súčasnosti je od roku 1841 na cintoríne kaplnka zasvätená ku cti svätého kríža a spomenutá zvonica bola nahradená murovanou stavbou v 19. storočí.

Vo Vieske nad Žitavou kostol sv. Juraja bol postavený v roku 1681 a až v roku 1713 bola vystavená zvonica tesne pri kostole, ale nebola pevne spojená s kostolom. Zvonica bola murovaná a boli v nej umiestnené dva menšie zvony. Až keď sa vo Vieske nad Žitavou staval nový kostol cca roku 1790, tak sa postavila kostolná veža, pevne spojená so stavbou chrámu. Likvidáciu zvonov s historickou hodnotou možno sledovať napríklad vo Vieske nad Žitavou, kde už v roku 1738 bol honosný, nádherný zvon od zvonolejára J. Bienstocka. V roku 1755 sa spomínajú v cirkevných vizitáciach, že na drevených vežiach boli dva väčšie zvony /14q a 7q/, ktoré posvätil biskup Majtchény. Tieto zvony boli podľa vizitácie z roku 1829 premiestnené na nový kostol, ktorý bol vystavaný s fundácie biskupa Szelepchényho (ktorý v tomto mieste bol v roku 1595 pokrstený) a pribudol k nim malý zvon /50kg/.

Viaceré obce Požitavska dostavali veže kostola so zvonicou až v polovici 18. storočia a niektoré kostoly vežu kostola nemajú ani doposiaľ. Skutočnosť na Požitavsku bola aj taká, že niektoré malé obce nemali kostol ani v polovici 18. storočia. Domnievam sa, že pred tureckými nájazdami bol v obci drevený kostol aj so zvonicou a tie boli počas tureckých nájazdov zničené. Potom veriaci používali kostol v okolitých obciach vo Vieske, v Nevidzanoch a v M. Vozokanoch.

V Slepčanoch v roku 1841 bola veža kaplnky na zrútenie. Namiesto nej bola vystavená nová zvonica, v ktorej sa nachádzali dva menšie zvony 1q a 50 kg. Nový kostol bol postavený r. 1881 už s vežou. V Novej Vsi nad Žitavou v roku 1713 už bola murovaná veža a v nej malý zvonec (5 libier). V strede dediny bola drevená zvonica s jedným zvonom. V roku 1841 sa v N. Vsi nad Žitavou spomína nedostavaná veža kostola. Vo zvonici v strede obce boli už tri zvony (4q, 2.5q, 60kg). V Nevidzanoch bola do roku 1841 drevená zvonica na cintoríne, v ktorej sa nachádzali dva zvony a to 1q z roku 1717 a 88 kg z roku 1752. V tomto roku bola v Nevidzanoch postavená murovaná veža kostola, v ktorej boli osadené uvedené zvony a stavba vydržala do roku 1929, kedy museli kostol uzavrieť pre narušenie statiky budovy. V mieste nevidzianskej pošty bol provizórny kostol a na zvonenie sa používala znovu drevená zvonica pri cintoríne až do postavenia nového kostola v r. 1943.

Niektoré drevené zvonice boli v 19.-20. storočí nahradzované honosnými zvonicami i zvonmi. K najkrajším zvoniciam na Požitavsku patria zvonice v Dvoroch nad Žitavou a v Chyzerovciach. Výstavba krásnej zvonice v Dvoroch nad Žitavou započala s výstavbou Krížovej cesty, ktorá bola vysvätená roku 1860. Ďašia spomenutá zvonica je z r. 1925 v Chyzerovciach.

tags: #velke #vozokany #kostol