Veľkonočná nedeľa: Kázne a zvyky na Slovensku

Kvetnou nedeľou sme vstúpili do Veľkého týždňa, ktorý vyvrcholí najväčším kresťanským sviatkom roka - sviatkom Veľkej noci. Týmto sviatkom si kresťania na celom svete už takmer dve tisícročia pripomínajú umučenie a slávia Vzkriesenie Božieho Syna - Ježiša Krista.

To, že veľkonočné sviatky sú jadrom kresťanskej vierouky potvrdzujú aj slová svätého apoštola Pavla, ktorý vo svojom 1. liste Korinťanom píše: „Ak Kristus nevstal z mŕtvych, márne je naše kázanie a márna je naša viera" (1 Kor. 15, 14). Viera v zmŕtvychvstalého Krista by mala byť ústredným bodom viery každého kresťana, bez ohľadu na jeho konfesionálnu príslušnosť.

Bez tejto viery, jednoducho nemožno byť kresťanom, pretože Kristus svojím zmŕtvychvstaním dosvedčil, že je naozaj Všemohúcim Bohom. Ďalší význam tohto sviatku spočíva v tom, že Ježiš Kristus svojou smrťou a následným vzkriesením premohol smrť, čím dal svojím nasledovníkom nádej, ba priam istotu, že ani človek svojou telesnou smrťou definitívne nekončí vlastnú existenciu. Telesná smrť človeka nie je jeho koncom, ale začiatkom k novému životu.

Sviatok Veľkej noci má v rôznych jazykoch rôzne pomenovania. Ak sa chceme dopátrať po význame výrazu „pesach" musíme zájsť do čias, kedy Izraeliti (Židia) žili v Egypte ako vazalský národ tamojších faraónov. Boh však poslal Židom vodcu - Mojžiša, aby ich vyviedol z egyptského otroctva. Počas úteku z krajiny Mojžiš s Božou pomocou zázračným spôsobom previedol národ cez Červené more, ktoré sa stalo pre Izraelitov záchranou a pre faraóna a jeho vojsko záhubou. A práve počas židovskej paschy sa odohrali v Jeruzaleme udalosti Veľkého týždňa, ktorý zavŕšilo zázračné vzkriesenie Ježiša Krista.

Pre apoštolov a prvých kresťanov sa Pascha stala symbolom iného prechodu než aký poznali Židia v starozákonných časoch. Časom sa však objavili nejasnosti, kedy je správne sláviť kresťanskú paschu, túto kresťanskú Veľkú noc? Situáciu vyriešil 1. Všeobecný snem v Nicei (325 po Kr.), ktorý ustanovil pre slávenie Veľkej noci (Paschy) pevné pravidlá. Sviatok Veľkej noci sa má sláviť v prvú nedeľu, ktorá nasleduje po splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. V praxi to znamená, že sviatok môže pripadnúť na niektorú z nedieľ medzi 22. marcom a 25. aprílom. Iný dátum (skorší alebo neskorší) nepripadá do úvahy.

Na tohtoročné veľkonočné sviatky sa intenzívne pripravujú aj kresťania v Bardejove, ktorý je známy ako multikultúrne mesto. V Bardejove už po stáročia (až na ojedinelé výnimky v minulosti) žili v tolerancii a porozumení obyvatelia viacerých vierovyznaní a národností. V súčasnosti tvoria väčšinu Bardejovčanov veriaci rímskokatolíckeho, gréckokatolíckeho, evanjelického, a. v.

Veľká noc v rôznych cirkvách

Rímskokatolícka cirkev

V rímskokatolíckej cirkvi sa Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou alebo Nedeľou utrpenia Pána, ktorou si veriaci pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. Najväčšia pozornosť počas tohto týždňa sa sústreďuje na obdobie od Zeleného štvrtka do Veľkonočnej nedele, ktoré sa nazýva sviatočné trojdnie (triduum).

• Zelený štvrtok: Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti eucharistie a sviatosti kňažstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňažstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Táto svätá omša sa nazýva Missa Chrismatis. Večerná svätá omša sa slúži na pamiatku ustanovenia sviatosti oltárnej, ktorá je známa obradom umývania nôh dvanástim mužom. Ten pochádza z čias sv. Gregora Veľkého, ktorý denne hostil dvanásť žobrákov. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony na znak spoluúčasti s Kristovým utrpením. Zvuk zvonov sa opätovne ozve až na slávnostnú Glóriu. Dovtedy sa miesto nich používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si veriaci pripomínajú Ježiša Krista ako bdie v Getsemanskej záhrade v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Pán zostáva v záhrade celkom sám.
• Veľký Piatok: Na Veľký Piatok si veriaci pripomínajú utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Namiesto svätej omše sa koná liturgia umučenia Pána. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov. Do sýtosti sa môžu najesť len raz za deň.
• Biela Sobota: Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci Veľkonočnej vigílie. Oslava Kristovho zmŕtvychvstania sa začína večer (pôvodne to bolo v noci), kedy sa začínala aj židovská Pascha, pred začatím ktorej bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Samotná liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu. Tá je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka" si veriaci od nej zapaľujú sviece, ktoré si sebou priniesli.

Špecifikom kultúrnych tradícií rímskokatolíckych veriacich na východnom Slovensku je sobotňajšie popoludňajšie svätenie veľkonočných jedál, ktoré si vo vyzdobených košíkoch prinášajú veriaci do kostolov zo svojich domovov. Veľkonočnou nedeľou sa začína tzv. Veľkonočná oktáva, ktorý je výnimočným týždňom liturgického roka, keďže sa začína nedeľou Zmŕtvychvstalého Pána a končí o osem dní neskôr (preto oktáva) na druhú veľkonočnú nedeľu, ktorá sa nazýva aj Bielou.

Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev

Aj pre veriacich gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou. Keďže liturgické obrady oboch cirkví, ktoré patria do východnej konštantinopolskej tradície (nazývanej aj ako byzantskou), ako také sú si veľmi podobné, v mnohých aspektoch totožné, preto sa osobitne pristavíme pri cirkvi gréckokatolíckej, ktorá má v Bardejove druhé najpočetnejšie zastúpenie svojich veriacich.

Najväčšou odlišnosťou medzi oboma cirkvami je časový rozdiel slávenia sviatkov Veľkej noci, ktorý je spôsobený nielen tým, že pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom (na rozdiel od gréckokatolíckej, ktorá prešla na gregoriánsky kalendár), ale aj odlišným cyklom výpočtu veľkonočných sviatkov.

Čo sa týka gréckokatolíckych (a ako sme už vyššie uviedli aj pravoslávnych) veriacich, po pondelku až strede Veľkého týždňa, ktoré sú prípravou na najdôležitejšie dni sviatkov, sa pozornosť sústreďuje na Veľký štvrtok. V tento deň veriaci prežívajú dve udalosti z Ježišovho života: tajomnú (poslednú) večeru s učeníkmi a Judášovu zradu.

• Veľký štvrtok: Na dopoludňajšej svätej liturgii v prešovskej katedrále gr.-kat. vladyka počas čítania umýva nohy dvanástim kňazom. Okrem toho sa posväcuje vonný olej (myro) a antiminis, čo je ľanový alebo hodvábny obrus s vyobrazením Ježiša Krista v hrobe s relikviami svätých a podpisom biskupa, ktorý sa kladie na oltár. Bez neho sa nemôže vykonávať eucharistia pri slávení svätej liturgie. V podvečer sa veriaci zúčastňujú na večierni s liturgiou svätého Bazila (Vasilija) Veľkého, súčasťou ktorej je čítanie „Strastí". Toto čítanie je vlastne utierňou Veľkého piatku, preto sa v niektorých farnostiach koná v piatok ráno.
• Veľký Piatok: Na Veľký piatok sa neslúži svätá liturgia. Namiesto nej sa slúžia „Cárske časy" (Kráľovské hodinky). Celkove sa slávia štyri „časy" (prvý, tretí, šiesty a deviaty plus obednica). Každý čas (hodinka) obsahuje dva vybrané žalmy, ktoré sa prorocky vzťahujú na utrpenie Ježiša Krista (spolu s jedným bežným žalmom), stichiry, jedno čítanie zo Starej zmluvy, jedno čítanie z apoštola a jedno čítanie zo všetkých štyroch evanjelií o utrpení. V podvečer sa slúži večiereň s uložením „plaščanice" do hrobu. „Plaščanica" je obdĺžnikové plátno s vyobrazením Ježiša Krista v hrobe alebo je na nej znázornená celá scéna jeho sňatia z kríža a uloženia tela do hrobu. Okolo tohto vyobrazenia je napísaný text ústredného tropára (hymnu) Veľkého piatku, ktorý je zvyčajne v cirkevnoslovanskom alebo gréckom jazyku „Blahoobraznyj Josif..." (Ctihodný Jozef...). Text sa vzťahuje na tú pasáž z evanjelia, ktorá hovorí o Jozefovi z Arimateje. Na konci večierne sa koná obchod okolo chrámu s plaščanicou. Na čele sprievodu kráča kňaz, ktorý rukami drží plaščanicu nad svojou hlavou a nad plecami. Tento obchod duchovenstva a veriacich predstavuje pohrebný sprievod. Procesia sa končí v chráme uložením Ježišovho tela „do hrobu". Plaščanica teraz už nesymbolizuje len plátno do ktorého bolo telo zavinuté, ale aj samotného Ježiša Krista.
• Veľká Sobota: Ráno na Veľkú sobotu (niekde už v piatok večer) sa slávi Jeruzalemská utiereň, ktorá má štruktúru pohrebného obradu. Pripomína aj balzamovanie Ježišovho tela. V sobotu poobede sa slúži večiereň s liturgiou sv. Bazila (Vasiľa) Veľkého s 15 čítaniami zo Starej zmluvy. Táto liturgia bola v dávnej minulosti krstnou liturgiou, kedy sa počas čítaní krstilo. Krst sa konal zásadne mimo chrámu, v osobitnej budove, tzv. baptistériu. Obrad krstu je spojený s Paschou, pretože v ňom veriaci prijíma Kristovo utrpenie a vzkriesenie. Krstom sa človek zároveň stáva Kristovým dieťaťom. Táto liturgia bola kedysi súčasťou celonočného bdenia na Paschu, kedy sa prečítali kompletné Skutky apoštolov.

V nedeľu Paschy ešte za tmy (okolo 3. alebo 4. hod.) prichádzajú veriaci na slávnostnú utiereň. Dokonca aj chrám je na začiatku utierne ponorený takmer do úplnej tmy. Kostol (cerkov) vtedy symbolizuje hrob, pričom aj veriaci vychádzajú z chrámu von ešte do tmy. So zapálenými sviecami v rukách a za slávnostného spevu potom v sprievode na čele s kňazom obchádzajú chrám, aby sa napokon vrátili pred jeho zatvorené dvere. Potom kňaz zaspieva radostný tropár „Christos voskrese iz mertvych..." (Kristus vstal z mŕtvych), ktorý sa ešte mnohokrát zopakuje nielen v ten deň, ale aj počas nasledujúceho 40-dňového poveľkonočného obdobia (tzv. Poprazdenstva) až do Pánovho Nanebovstúpenia.

Po utierni (niekde po svätej liturgii) nasleduje posvätenie veľkonočných košíkov (pasok) so sviatočnými pokrmami. Keď je priaznivé počasie svätenie jedál sa koná vonku okolo chrámu, pri nepriaznivom počasí v jeho vnútri. Tieto pokrmy sú znakom Božej dobroty a štedrosti. Zároveň sú zdôraznením toho, že radostná hostina nie je nejakou svetskou oslavou, ale duchovnou slávnosťou.

Po utierni nasleduje liturgia sv. Jána Zlatoústeho. Pri nej sa číta evanjelium sv. Jána v niekoľkých (zvyčajne štyroch) jazykoch, čo má pripomínať, že radostná zvesť (evanjelium) má byť ohlasované všetkým národom bez rozdielu národností.

Veľkonočnou nedeľou sa začína Svetlý týždeň, ktorý trvá až do nasledujúcej nedele, ktorá sa nazýva „Tomášovou nedeľou" alebo „Nedeľou Antipaschy". Počas Svetlého týždňa je každý deň ako nedeľa, utierne a večerne sa slúžia skoro rovnako ako v nedeľu Paschy.

Evanjelická cirkev a.v.

Veľkonočné obdobie vrcholí Tichým alebo Veľkým týždňom. Vstupnou bránou do tohto týždňa je vlastne už Kvetná nedeľa (6. pôstna nedeľa), kedy sa v kostoloch číta pašiový príbeh utrpenia a umučenia Pána Ježiša Krista podľa evanjelií. Čítajú ho členovia zboru.

Zelený štvrtok je dňom, ktorý pripomína ustanovenie sviatosti Večere Pánovej. V tento deň Pán Ježiš naposledy jedol veľkonočného baránka s učeníkmi. Pán Ježiš dal tomuto židovskému sviatku nový význam, keď o sebe samom vyhlásil, že On je Božím baránkom obetovaným na odpustenie hriechov.

Veľký piatok - deň utrpenia a ukrižovania Pána Ježiša sa v evanjelickej cirkvi svätí čítaním záverečnej časti pašiového príbehu. Pôstne fialové oltárne rúcho môže na Veľký piatok nahradiť čierne, ktoré pripomína chvíľu Ježišovej smrti a pohrebu. V niektorých cirkevných zboroch zvyknú srdcia zvonov na Veľký piatok obviazať látkou, aby zvony nezvonili takým prenikavým ale iba tlmeným zvukom. Zvony sa potom nepoužívajú až do Veľkonočného rána, kedy znovu radostne zaznú na privítanie vzkrieseného Pána.

Biela sobota je dňom ticha a pokoja. Pripomína Ježišov odpočinok v hrobe.

Jedným z najdôležitejších sviatkov kresťanskej viery je Veľkonočná nedeľa. Ak sa pozrieme do knihy Skutkov apoštolských, vidíme, že všetky kázne v najskoršom období šírenia kresťanskej viery boli založené na zvesti, že ukrižovaný Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Táto správa patrí k najúžasnejším posolstvám kresťanskej viery. Prekonáva v človeku strach zo smrti, ale zároveň ho stavia do veľmi zodpovedného postavenia pred Pánom Bohom.

Radostná atmosféra Veľkej noci sa odráža v zmenenom slávnostnom poriadku služieb Božích. V úvode sa spieva slávnostná Glória, slávnostný žalm.

Veľkonočný pondelok hovorí o šírení zvesti o vzkriesenom Kristovi. Na službách Božích sa čítajú a vykladajú príbehy ľudí, ktorí stretli vzkrieseného Krista a svedčili o tom ostatným.

Ľudové zvyky a tradície Veľkej noci

Predovšetkým sa v týchto dňoch spieva Aleluja, a v nedeľných sv. omšiach sa počas liturgického úkonu asperges spieva prenádherná latinská antifóna Vidi aquam, a to až do Nedele Turíčnej vrátane nej.

Začal by som zľahka a to tým, čo mnohí poznáme - koláč v tvare baránka, ktorý nahradil vytrácajúci sa zvyk konzumovať reálne pečené jahniatko; kraslice, šibačka či polievačka. Slovenská etnologička Dr. Katarína Nádaská hovorí o baránkovi, že je to ikonografický symbol Ježiša Krista aj symbol toho, že kresťania si pripomínajú Jeho umučenie, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie.

Radlinského Nábožné výlevy hovoria, že na Veľkú noc je okrem požívania baránka ešte viac zvykom požívať veľkonočné vajíčka, ktoré ľudia vopred krásne zafarbia, od čoho dostali aj meno kraslice. Vajce je obraz požehnania a úrodnosti prebúdzajúcej sa jari, obraz nového života a obraz hojnosti milostí veľkonočných sviatkov. Vajce je verným obrazom zmŕtvychvstania Krista. „Ako kuriatko vo vajci samo si naklope a otvorí škrupinu a tak vyjde z vajca, tak aj Kristus svojou mocou vyšiel spoza hrobného kameňa skôr, ako by ho bol niekto odvalil“, píše Radlinský.

Aj ortodoxní Gréci, rovnako ako my, poznajú tradíciu farbenia vajíčok, ale zameriavajú sa najmä na jednu farbu - červenú. Tá prirodzene symbolizuje krv Ježiša Krista, ktorá bola preliata pri Jeho ukrižovaní. V cárskom Rusku nadobudla podoba veľkonočného vajíčka ešte vyšší štandard. Myslím si, že Fabergého vajíčka nemusím nejako zvlášť predstavovať. Dôležitým faktom v tomto článku je, že aj oni boli spojené s Veľkou nocou. Vôbec prvé vajce vyrobil klenotník Carl Peter Fabergé v roku 1885 na objednávku pre ruského cára Alexandra III., ktorý si želal veľkolepý veľkonočný dar pre svoju manželku Máriu Fjodorovnu. Keď cár videl, ako na jeho mladú manželku tento dar zapôsobil, rozhodol sa, že pre ňu nechá vyrobiť podobné vajce každý rok. V tejto tradícii pokračoval aj Alexandrov syn Mikuláš II. až do revolúcie v roku 1917. Carl Peter Fabergé vyrobil medzi rokmi 1885 až 1917 údajne 69 takýchto vajec, 50 z nich pre cársku rodinu Romanovcov.

Iným všeobecným zvykom je oblievačka (stredné a východné Slovensko) a šibačka (západoslovenské oblasti) na Veľkonočný pondelok. Mnohí tvrdia, že zvyk šibačky má svoj pôvod v pohanstve - vŕbovým korbáčom sa pôvodne slobodným dievčatám symbolicky odovzdávala miazga a sila jari; iní zas tvrdia, že je to spomienka na bičovanie a opľúvanie Pána Ježiša, alebo na rozháňanie žien, ktoré rozchyrovali po meste Jeruzaleme, že Pán vstal z mŕtvych, a keďže ich inak nemohli rozohnať, oblievali ich vodou a bili ich korbáčmi.

Veľká noc počas pandémie

Mimoriadne opatrenia, obmedzený pohyb osôb či netradičné bohoslužby. Aj taká je vidina tohtoročnej Veľkej noci. Epidemiologická situácia zamiešala karty nielen veriacim, ale aj kňazom. Veľkonočné oslavy, zvyky a tradície musia ísť tentokrát bokom. Nariadenia Ústredného krízového štábu zneli jasne. Kolektívne bohoslužby, na ktoré je zvyknutý nejeden kresťan, sa odkladajú na dobu neurčitú. Vynájsť sa preto museli aj kňazi či farári. Slovo pána tak môže verejnosť počúvať cez verejnoprávne vysielanie a prostredníctvom online kázní.

RTVS do svojho programu zakomponovala počas veľkonočných sviatkov aj niekoľko bohoslužieb:

• Veľký piatok (10. apríl):
  • Rádio Regina Západ, Stred, Východ o 9:05 - kázne biskupa Západného dištriktu ECAV Jána Hroboňa
  • STV 1 o 10:00 - pašiové služby Božie s čítaním pašií o umučení a smrti Pána Ježiša Krista
  • STV 2 o 21:00 - priamy prenos krížovej cesty z Námestia sv. Petra vo Vatikáne
• Biela sobota (11. apríl):
  • Trojka o 20:00 - veľkonočná vigília z Katedrály sv. Martina v Bratislave
• Veľkonočná nedeľa (12. apríl):
  • Rádio Slovensko a Rádio Regina Západ, Stred a Východ o 9:05 - slávnostná rímskokatolícka sv. omša z kaplnky Kňazského seminára Cyrila a Metoda na Kapitulskej v Bratislave
  • STV 1 o 10:00 - Veľkonočná sv. omša z Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave, ktorú celebruje trnavský arcibiskup Ján Orosch

Má veriaci šancu sa v tomto období vyspovedať zo svojich hriechov? Organizovanie veľkých veľkonočných spovedí počas pretrvávajúcej pandémie nie je možné. Celé obce či farnosti sa v tomto období nesmú stretávať. Individuálna spoveď však nie je vylúčená.

Pokiaľ chcete požiadať o spoveď, musíte pravdivo odpovedať na niekoľko otázok:

• Máte príznaky respiračného ochorenia (horúčka, kašeľ, sťažené dýchanie)?
• Boli ste v kontakte s osobou pozitívnou na ochorenie COVID-19 v období kratšom ako 14 dní?
• Bola vám nariadená všeobecným lekárom samoizolácia alebo karanténa?

Po zodpovedaní potrebných otázok farár či kňaz určí, či je možné spoveď vykonať. Následne sa dohodne termín individuálnej spovede, na ktorej bude prítomná len spovedajúca osoba a duchovný. Podľa hlavného hygienika Slovenskej republiky Jána Mikasa je ideálnym miestom na vykonanie svätej spovede exteriér okolo kostola (záhrada). Aj pri svätej spovedi sa musia dodržiavať prísne hygienické opatrenia.

tags: #velkonocna #nedela #kazen