Veľká noc je pre kresťanov najväčším sviatkom, oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Okrem kresťanov však tento sviatok oslavujú často aj ľudia bez vierovyznania a veľkonočné sviatky sa považujú aj za sviatky jari. Sviatky jari, zmŕtvychvstania Ježiša Krista, šibačka, oblievačka. Každý Veľkú noc vníma po svojom vďaka vlastnému presvedčeniu či zvyklostiam, no je pár vecí, ktoré by sme určite mali odovzdať do vienka našim deťom. A ďalším generáciám...
Ilustračná fotografia: Veľkonočná oblievačka v Hrubé Vrbce, 4. apríla 2021. Zdroj: Profimedia
Čo by mali deti vedieť o Veľkej noci?
V tomto prípade veľa závisí od toho, či ste veriaci alebo nie. Kresťania majú totiž pre každý sviatočný deň veľkonočných sviatkov svoje odôvodnenie - od Zeleného štvrtka, cez Veľký piatok, Bielu sobotu až po najdôležitejší deň, ktorým sa zároveň Veľká noc končí, teda Veľkonočnú nedeľu. Ak deti chodia na sväté omše či na náboženstvo, iste sa o Veľkej noci všetko potrebné dozvedia aj tam. Pokiaľ veriaci nie ste, aj tak môžete deťom vysvetliť náboženský základ veľkonočných sviatkov.
Mnohé deti totiž vnímajú ako veľkonočný sviatok hlavne veľkonočný pondelok, ktorý sa spája s tradíciami, teda šibaním a oblievaním dievčat a žien. Pre kresťanov je ale hlavným sviatkom Veľkonočná nedeľa, kedy oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Je tiež dobré, ak deti rozumejú niektorým symbolom Veľkej noci. K tým patrí napríklad baranček. Medzi základné symboly Veľkej noci patria aj zajačiky a kuriatka, pretože práve na jar sa tieto mláďatká rodia. Aj vajíčka majú svoj symbolický význam - predstavujú plodnosť, nový začiatok a kolobeh života.
Symboly Veľkej Noci:
- Baránok
- Zajačiky
- Kuriatka
- Vajíčka
Veľkonočné tradície a zvyky pre deti
K veľkonočným sviatkom u nás od dávnych čias patria viaceré tradície, ako je oblievanie a šibanie. Chlapci si pripravujú korbáče a chystajú kýble s vodou či voňavky, aby mohli pooblievať a vyšibať dievčatá. Tie zas veria, že čím viac korbáčov ich vyšibe a čím viac vody ich obleje, tým krajšie a zdravšie budú po celý rok. Kým si chlapci pletú korbáče, dievčatá pre nich pripravujú vajíčka, maľujú kraslice, a pečú koláče. Veľkonočné (jarné) upratovanie je tiež neodmysliteľnou tradíciou v slovenských domácnostiach.
Mnohí sa práve obmedzujú v strave, a tak si vlastne doprajú akoby jarný detox. Vyhýbajú sa mäsu či alkoholu, naopak si do stravy zaradia viac strukovín, obilnín, zeleniny. U detí môžeme túto tradíciu takisto pestovať, no inak, napríklad odopieraním si obľúbenej sladkosti či hračky. Pôst je istým spôsobom aj dobrou výchovnou metódou, pretože dieťa by malo vedieť sa niečoho vzdať a uvedomiť si, že nič nie je samozrejmosť. Ako potom budú žiariť očká malého drobca, keď mu počas Veľkej noci doprajete to, čomu ste dali na 40 dní zbohom?
Aj vy ste si doma zachovali tento milý zvyk? Na vajíčku urobíte z každej strany dierku, vnútro vyfúknete a škrupinku potom ozdobujete farbami či nálepkami? Aj keď možno kvôli pracovnému tempu nemáme čas na siahodlhé prípravy, nájdite si ho, aby ste deťom ukázali aj tieto tradície patriace k sviatkom jari. Nie sú iba vajíčka čokoládové, umelé alebo kraslice kupované, aj keď istotne každé majú niečo do seba. Svoje čaro však má práve ten spôsob a čas ich prípravy, ktorý trávite spolu ako rodina. Maľovať kraslice navyše patrí snáď k najstarším zvykom, vítali nimi jar už Číňania či Egypťania. Farbenie vajíčok ako také je však najviac späté so slovanskými národmi. Ozdobujú sa nimi bahniatka, ktoré sú takisto neodmysliteľne spojené s jarou.
Niekto ho miluje, iný nenávidí. Reč je o Veľkonočnom pondelku. Samozrejme, asi vieme, do ktorej skupiny patria dievčatá, a kam chlapci. Šibačka a polievačka už stáročia patria k slovenských tradíciám a veľkonočným zvykom. Chlapci či muži si korbáčom vyšibú niečo dobré pod zub alebo za štamperlík, tí menší samozrejme sladkých zajacov, vajíčka a nejaké to euro. Okrem korbáča nemôže chýbať vo výbave správneho šibača voňavka alebo voda - pohár, vedro, niektorí dievčatá hodia do vane či potoka.
Kričíme, bránime sa, plačeme. Nie je nič príjemné byť mokré od hlavy po päty. Táto slovenská tradícia však chce dievčatám iba dobre. Má to znamenať krásu a zdravie po celý rok. Skúste to malé bláznivé dievčatko, ktorému nevadí skákať trebárs aj do bahna, v sebe oživiť i v dospelosti. Nikto nevravel, že to dotyčnému nemusíte raz vrátiť... (smiech)
Veľká noc nie je iba oslavou jari, ale má aj hlbokú duchovnú podstatu. Kresťanské rodiny slávia zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Je to najdôležitejší kresťanský sviatok v roku. Tak ako by mal byť kríž v každej domácnosti, z pochopiteľných dôvodov, kvôli ukrižovaniu Ježiša, sa stal symbolom Veľkej noci. Okrem návštevy svätých omší môžete deťom ukázať duchovné tradície aj doma spoločne v modlitbe. Najmä počas Veľkého piatka by sa mala v domácnostiach udržiavať komorná atmosféra, nemala by sa počúvať hudba. Tento deň patrí oddychu, rodine, rozjímaniu a vďake Spasiteľovi.
Rovnako ako Vianoce majú svoje špecifiká týkajúce sa jedálneho lístka, tak aj Veľká noc sa môže pýšiť tradičnými jedlami. Po 40-dňovom pôste prichádza obdobie hojnosti, čo v minulosti súviselo aj so zobúdzajúcou sa prírodou. Stoly v slovenských rodinách bývajú preplnené taniermi údenej šunky s chrenom, všelijakými syrovými dobrotami (napr. hrudka), nájdete tam aj veľkonočnú babu či barančeka. Pripravujte s deťmi toto slávnostné menu, dajte im ochutnávať, doprajte im poznať pravú veľkonočnú príchuť. Samozrejme, všetko s mierou a podľa uváženia rodiča.
Máme skutočne nádherné tradície a zvyky, ktoré sa dodržiavajú na Slovensku stovky rokov. Nezabúdajme na ne a ukážme ich aj vlastným deťom. Veľká noc patrí k najdôležitejším kresťanským sviatkom, no v tomto období sa kresťanské tradície miešajú so staršími zvykmi vítania jari. Náš asi najznámejší ľudový zvyk, keď chlapci chodia šibať a oblievať dievčatá, a ešte si za to pýtajú odmenu, je z dnešného pohľadu naozaj zvláštny a nemusí sa páčiť každému. Obyčají je však viacero a milé tradície sa nájdu nielen u nás, ale aj v zahraničí.
Ak vám záleží na ich pochopení a zachovaní tradícií a zvykov, buďte im príkladom. Môžete si spolu pliesť korbáče, maľovať vajíčka, alebo ich so sebou vezmite ku krížu či na posvätenie pokrmov.
Tipy na aktivity pre deti počas Veľkej Noci
Hoci nejde o typickú tradíciu u nás, čoraz častejšie sa v mnohých rodinách venujú miesto oblievania a šibania hľadaniu veľkonočných vajíčok. Deti majú túto aktivitu veľmi rady a môžete ju spestriť napríklad mapou s indíciami alebo rôznymi výzvami, súťažami a hrami.
Ďalšie tipy na aktivity:
- Zdobenie zelených či zakvitnutých halúzok
- Výroba veľkonočného venca
- Pečenie veľkonočných koláčov
- Maľovanie vajíčok
- Hľadanie jarných kvetov
- Preteky s vajíčkom na lyžičke
- Záhradná olympiáda
- Rodinný piknik
Stanovte si na záhrade dráhu, ktorú musia prehopkať a prichystajte si pre víťazov medaile alebo sladkú odmenu.
Čo budete robiť na Veľkonočný pondelok? Šibačka nie je nevyhnutná. Tento deň je ako stvorený na rôzne veľkonočné hry a pohybové aktivity s deťmi. Bez ohľadu na to, či sú to chlapci alebo dievčatá. Klasikou v zahraničí, ktorá sa pomaly udomácnila aj u nás, je hľadanie čokoládových vajíčok. V susednom Rakúsku ich v noci z nedele na Veľkonočný pondelok schováva po dome a na záhrade zajačik, a tak je pondelkové ráno vyhradené na ich hľadanie. Deti teda na Veľkonočný pondelok majú za úlohu nájsť všetky schované sladkosti. Odporúčame vyskúšať túto milú tradíciu, možno vás zaujme viac ako šibačka. Dievčatá aj chlapci spoločne hľadajú sladké poklady.
Ak si pobyt neplánujete, stále môžete dni voľna využiť aktívne aj v rámci jednodňových výletov, turistiky alebo hoci len prechádzok v prírode. Na rôznych hradoch, v mnohých mestách a obciach sa tiež zvyknú konať všelijaké akcie k Veľkej noci pre rodiny s deťmi.
Veľká noc v minulosti
Pred príchodom samotných veľkonočných sviatkov dodržiavali katolícke domácnosti, rodiny či dedinky dlhý, až 40-dňový pôst. Nejedlo sa žiadne mäso, nekonali sa zábavy a dokonca ani svadby. Tradičným zvykom bolo dve nedele pred Veľkou nocou, počas tzv. smrtnej nedele pálenie Moreny. Dievčatá zostrojili panáka zo slamy - Morenu, obliekli ju do ženských šiat a sprievod ju išiel odprevadiť k dolnému koncu dediny. Tu Morenu vyzliekli, zapálili a hodili do potoka.
Ako už naznačuje názov, zelená farba počas tohto dňa hrala naozaj dôležitú úlohu - najmä v jedálničku. Ľudia verili, že keď na Zelený štvrtok budú jesť zelené potraviny (púpava, kapusta, špenát, žihľava, medvedí cesnak) vydrží im dobré zdravie celý rok. So zelenou, konkrétne s trávou, bol spojený i ďalší zvyk: umývanie nôh rannou rosou. Rovnako, ešte predtým, ako vyšlo slnko, museli mať gazdinky vyupratovaný celý dom. Pozametané smeti potom vyniesli na križovatku. Prečo? Verili, že rodinu počas roka nebude domácnosť trápiť hmyz, najmä vši a blchy. Dievčatá chodili skoro ráno k vŕbe, ktorá v tom čase už pučala, a obradne sa tu česali. Sľubovali si od toho krásne dlhé vlasy.
Jednou z najdôležitejších tradícii Zeleného štvrtka bolo zaväzovanie zvonov. Tie sa zviazali ešte pred začiatkom omše a stíchli až do Bielej soboty. Nahrádzali ich však miništranti, ktorí ráno, na poludnie a večer chodili po dedine s rapkáčmi či klepáčmi a aspoň takto „zvonili“.
Na Veľký piatok sa však už nepracovalo, rodiny trávili čas spolu a postili sa. Pôst v tento deň bol oveľa prísnejší ako len „nejesť mäso“: stačil kúsok chleba a pohár vody.
Prichádza Kvetná nedeľa, koniec pôstu a začiatok hodovania. Udalosťou dňa bola omša. Tu sa posväcovalo jedlo, ktoré rodina spoločne zjedla. Ak niečo zostalo, gazdiné jedlo nechali vysušiť a používali pri liečení, zakopalo sa do zeme na poli alebo zvyšky obradne spálili. Dievčatá nazbierali bahniatka a tie roznášali po dedine ako symbol života a jari. Aj bahniatka sa zvykli posväcovať v kostole, mali zabezpečiť, aby sa domácnosti darilo. Posvätené bahniatka gazdovia dávali napríklad koňom do postroja alebo do prvej vyoranej brázdy.
Už zavčas rána navštevovali mládenci dievčatá - v minulosti iba slobodné a slobodní. V niektorých končinách sa oblievalo, inde šibalo. Poliatie studenou vodou malo priniesť dievčaťu zdravie, krásu a plodnosť. Šibanie vyzeralo v minulosti tiež inak: často to bol iba jeden prútik, ktorým sa slobodný mládenec dotkol najprv nôh dievčiny, aby bola vrtká, potom bokov, aby bola plodná a nakoniec rúk, aby bola pracovitá. Chlapci dostávali vyfúknuté a maľované vajíčko, ak na ňom bol aj zamilovaný odkaz a mládenec pre dievča postavil následne aj 1.
Veľká noc bola sviatkom, kde sa doma stretla celá rodina a trávila veľa času za spoločným stolom. Počas týchto dní dokonca aj putovné povolania, ako drotári, murári či iní remeselníci, ktorí za prácou cestovali, ostali spolu.
Super jednoduché pletené detské topánočky alebo topánočky rôznych veľkostí JEDNODUCHÝ PLETENÝ NÁVOD
Sviatky oslavy Veľkej noci sa v cirkvi objavili veľmi skoro. Prvú zmienku nachádzame v homíliu O Pasche Melitona Sardského, v 2. storočí nášho letopočtu.
tags: #velkonocne #vystupenie #deti #v #kostole