Biblické príbehy zaujímajú dospelých už celé stáročia. Prečo ich nevyrozprávať aj deťom? Biblické príbehy pre deti sú krásne ilustrované, zaujímavo vyrozprávané, aby si deti mohli zobrať hrdinov za svoje vzory.
Toto sú príbehy zázrakov, odvahy, zmenených životov, pokory a pomoci chudobným.
Sedemdesiat najznámejších, najobľúbenejších svätcov vás prevedie dejinami Cirkvi od raných čias po súčasnosť.
Božia láska je nezastavitel’ná. TO JE PRÍSĽUB. Vieš, čo je jasným znakom toho, že Boh nás miluje? To, že Boh nám zostáva verný.
Keď Boh tvoril svet, na siedmy deň si naplánoval oddych. No predtým mal ešte jednu úlohu: na šiesty deň sa rozhodol stvoriť človeka - stvoriť teba.
Pozývam ťa do dobrodružstva! Vieš, akí priatelia, ale aj nepriatelia na teba čakajú na tvojej ceste do Božieho kráľovstva? Poznáš nástrahy, ktoré ti môžu túto cestu skomplikovať? Pre deti od 7 do 12 rokov.
Pútavý komiks približuje udalosti od Ježišovho slávnostného vstupu do Jeruzalema až po víťazné vzkriesenie.
Ďalšou pútavou knihou z edície YOUCAT je netradičný katolícky katechizmus pre deti a rodičov s názvom YOUCAT pre deti.
Mnohí kresťania zápasia s komercializáciou Veľkej noci.
Rodičia sa pýtajú: „Je možné, aby sa naše deti tešili zo sladkostí a hľadania veľkonočných vajíčok, a pritom si viac vážili Ježiša?“
Kresťanské mamy a otcovia možno chápu svoju zodpovednosť rozprávať deťom o veľkej Božej záchrane (Ž 78:4-7). Ja si myslím, že je vlastne požehnaním, že si naša kultúra stále nájde čas na oslavu Veľkej noci - aj keď mnohým uniká jej zmysel.
Dni pred Veľkou nocou nám poskytujú príležitosť, aby sme sa zámerne venovali svojim deťom a boli odvážnejší k našim neveriacim susedom. Je to čas pozvať susedov na hľadanie vajíčok na dvore a podeliť sa o čokoládového zajačika.
A čo je najdôležitejšie, je to čas na zdieľanie príbehu a radosti zo vzkriesenia.
S príchodom Veľkej noci mamičky a oteckovia vyťahujú slávnostné nedeľné oblečenie, plnia plastové vajíčka a uisťujú sa, že košíky sú pripravené.
Zdobenie bláznivých veľkonočných vajíčok
Tipy, ako priblížiť deťom Veľkonočný príbeh
-
Použite ilustrovanú doskovú knihu, ktorá vaše batoľatá a predškolákov zaujme, a keď vyrastú, budú poznať biblické pojmy, ktoré sa naučili.
Prispôsobte sa rozsahu pozornosti vášho dieťaťa. Pravidelné čítanie čo i len dvoch až štyroch veršov vytvára životodarný návyk čítania Biblie.
-
Keď vaše deti povyrastú, nájdite kreatívne spôsoby, ako si s nimi znovu a znovu opakovať a tešiť sa z dobrej správy o vzkriesení.
Zvážte možnosť pozvať deti mladšieho školského veku, aby počas rodinných bohoslužieb zinscenovali príbeh vzkriesenia. Je celkom zábavné zahrať Petrove a Jánove bežecké preteky k hrobu z 20.
Naše deti dúfajú v mnohé veci, ktoré sa môžu, ale nemusia stať. Keď rodičia modelujú radosť z nádeje v Boha, ukazujeme deťom to, čo je isté - pravdu Božích zasľúbení.
Ježiš zomrel na kríži, aby zaplatil trest za náš hriech a otvoril nám cestu k tomu, aby sme sa stali Božími deťmi. Vstal z mŕtvych, čím pre nás navždy získal víťazstvo nad hriechom a smrťou (1Kor 15:20-23).
-
Deti nemôžu vidieť Ježiša na vlastné oči, ale my im môžeme pomôcť vidieť Ježiša v Božom slove.
Jednou z osvedčených metód, ktorá môže pomôcť, je písanie denníka. Písanie denníčka denníka pomáha deťom sústrediť sa.
Boh stvoril náš mozog tak, že akt písania alebo kreslenia našich myšlienok nám pomáha premýšľať a pamätať si.
Nič nemá na život dieťaťa väčší vplyv ako Božie slovo. Tu je rýchly návod ako môžete začať.
Po prečítaní biblického úryvku vyzvite deti, aby sa zamysleli nad tým, čo nás Ježišove činy v príbehu učia o tom, kto je. Keď si deti zapisujú svoje odpovede, upriamujete ich pozornosť na Kristov charakter.
-
S blížiacou sa Veľkou nocou si vyhraďte čas na rozhovory s deťmi o Ježišovej ceste na kríž.
Ak sa na to podujmete, pripravte sa! Vaše deti vám môžu klásť stále ťažšie otázky: „Ak Ježiš neurobil nič zlé, prečo ho ľudia obviňovali? Prečo Ježišovi nadávali a bili ho?“
Otázky detí vám poskytujú príležitosť dozvedieť sa, ako srdce vášho dieťaťa reaguje na biblickú pravdu, a podeliť sa o to, ako Ježiš znášal vinu a hanbu, ktorú si zaslúžime a ktorú cítime.
-
Rodič málokedy potrebuje pomôcť svojim deťom, aby sa tešili zo sladkostí alebo veľkonočných vajíčok.
Ale pomôcť svojim deťom objaviť dušu uspokojujúcu radosť v Ježišovi si vyžaduje úprimnú modlitbu a cieľavedomé úsilie.
Ako rodičia a starí rodičia môžeme prosiť Boha o vytrvalosť v našej učeníckej úlohe a môžeme prosiť o pomoc Ducha Svätého.
Bez ohľadu na to, či vaša rodina hovorí o zajačikovi alebo nie, nezabúdajte, že Boh hľadá generáciu, ktorá sa v ňom bude radovať (Ž 34:9; Ž 37:4). Vyhraďte si čas na zdieľanie, radosť, písanie denníka, diskusiu a modlitbu vo svetle príbehu o vzkriesení.
Veľkonočné aktivity pre deti
Inšpirujte sa týmito aktivitami, ktoré nájdete v súboroch na stiahnutie:
- Veľkonočné bingo
- Pracovné listy s omaľovánkami, hrami a úlohami
- Aktivity s vajíčkami a štipcami
- Podložky na hranie s plastelínou
Veľkonočné zvyky na Slovensku
Spoznajte s deťmi tradičné slovenské zvyky počas Veľkej noci. V súbore nájdete ilustrovaný veršovaný príbeh o zajačikoch, ktorý deťom priblíži túto tému.
Veľkonočné symboly
Oboznámte deti s veľkonočnými symbolmi ako sú vajíčka, zajačik, bahniatka a baránok.
Príbeh Tea a strateného košíka
Bol teplý jarný deň a Teo, chlapec z malej dedinky, sa už od rána tešil na veľkonočné šibačky. Behom chvíľky nazbieral plný košík farebných vajíčok, ktorý mu postupne naplnili všetky tety, kamarátky a dokonca aj susedky z ulice. V košíku sa trblietali zelené, žlté, červené a modré vajíčka s pestrými vzormi. Keď sa unavený vracal domov, rozhodol sa skrátiť si cestu cez starý háj. Tento háj mal v sebe niečo tajomné. Stromy v ňom boli vysoké, s hrubými kmeňmi a pod ich konármi žili v harmónii rôzne zvieratká.
Vtom zacítil jemný vánok, ktorý ho príjemne pohladil po tvári. Blízko chodníka si všimol starý peň. „Tu by som si mohol na chvíľu oddýchnuť,“ pomyslel si. Položil teda košík vedľa pňa, posadil sa na mäkkú lesnú trávu a zapozeral sa do oblohy. Keď sa Teo prebudil, slnko sa už začínalo schovávať za vrcholky stromov. Rýchlo vstal a rozbehol sa domov. Bežal a bežal - až zistil, že beží s prázdnymi rukami.
Okamžite sa vrátil na miesto, kde si zdriemol. Tam už ale po jeho krásnom košíku nenašiel ani stopu. Teovi sa chcelo plakať. Tak veľmi sa tešil na to, ako sa doma pochváli košom plným farebných vajíčok. Nevedel, čo robiť. Kráčal hlbšie do lesa a prehľadával každý kút, keď zrazu pri svojich nohách začul jemné zašušťanie. Bol to malý lístoček, ktorý rozvlnila veverička skákajúca z konára na konár. „Čo sa deje, chlapče? Vyzeráš smutne,“ prehovorila veverička k chlapcovi. Teo, aj keď prekvapený, jej rozpovedal celý príbeh. Rozprával, ako nazbieral vajíčka, posadil sa v lese a na svoj plný košík zabudol.
Veverička pohotovo ponúkla pomoc. „Ja som veverička Sivka,“ predstavila sa, „a rada ti pomôžem nájsť tvoj košík!“ Tak sa Teo a veverička Sivka vydali hlbšie medzi stromy. Po chvíli sa k nim pripojila aj líška, ktorú upútal neobvyklý ruch. Líška Lola bola zvedavá, čo sa v lese deje tak neskoro podvečer. Zistila, že hľadajú stratený košík s pestrofarebnými vajíčkami a čokoládovými dobrotami. „Zbožňujem záhady,“ vyhlásila a nastražila uši. „Pomôžem vám ho nájsť! Mám vynikajúci čuch a práve cítim niečo sladké.
Líška Lola sa rozbehla k veľkej skale, okolo ktorej rástli ružové kvietky. Veverička Sivka zatiaľ pobehovala po konároch vysokých borovíc a skúšala hľadať zhora. Teo prehľadával husté kríky pod stromami. Zrazu z konárov zaškriekala sova: „Hu-hú! Koho to tu máme? Nechcete pomôcť?“ Bola to múdra sova Hermína, ktorá bývala na najvyššom dube v lese. Keď si vypočula Teov príbeh, trochu sa zamyslela: „Nuž, v tomto lese je každý tvor zvyknutý na svoj vlastný poriadok a nie je bežné, aby tu len tak mizli veci.
Teo hneď spozornel. „Vtáčika? A ako vyzeral?“ „Mal bledosivý chrbát, belasé perie na krídlach a také živé oči. Bola to sojka. Zdalo sa mi, akoby opatrne prenášala nejaký poklad… taký pestrofarebný. Veverička Sivka nečakala ani chvíľu, zbehla z konára a ukázala im smerom k vysokej jedli. Tam medzi konármi bolo zvláštne hniezdo. „Tadiaľto!“ ukázala. Spolu s líškou Lolou a Teom sa vybrali k tomu stromu. Pomaly kráčali, aby náhodou sojku nevyplašili.
Čoskoro dorazili k jednej z tých najvysokánskejších jedlí v celom lese. „To sú moje vajíčka!“ zašepkal vzrušene Teo. Líška Lola zakývala chvostom a zvolala: „Haló, sojka! Tieto vajíčka patria Teovi. Nevidela si tu náhodou jeho košík?“ Sojka, vyrušená, rozprestrela krídla a so strachom sa obzerala okolo seba. „Prepáčte, nechcela som nikomu ublížiť,“ povedala neisto. „Myslela som si, že sú to stratené vtáčie vajíčka, chcela som ich zachrániť. Tieto krásne vzory a farebné škvrnky vyzerali tak vzácne.
Teo s úsmevom pokrútil hlavou. „Verím, že si to myslela dobre,“ povedal. „No tieto vajíčka sú ozdobené len pre veľkonočnú radosť, nie sú živé. Prosím, vráť mi ich. Sojka v miernych rozpakoch prikývla. Zletela z hniezda na zem a v zobáku odniesla vajíčka do košíka, ktorý ležal schovaný medzi mäkkými ihličkami v dutine jedného zo stromov.
„Tu je tvoj košík. Prepáč mi, že som ti ho vzala. Keď Teo opäť držal v rukách svoj poklad, šťastím sa mu rozochvel hlas. Veverička Sivka rozradostene poskakovala a líška Lola bola tiež veľmi rada, že sa všetko dobre skončilo. Sova Hermína sa múdro usmiala a šepla: „Vidíte, láskavosť a vysvetlenie vyriešili problém.
Teo poďakoval všetkým lesným kamarátom za ich pomoc. Pred odchodom sa naklonil k sojke a so širokým úsmevom jej daroval jedno ozdobené vajíčko. „Nech ti pripomína, že v našom lese žijeme všetci v priateľstve a pomáhame si. A tak sa Teo vrátil domov s veselým príbehom a s vďakou v srdci. Vedel, že o takejto veľkonočnej príhode bude rozprávať všetkým deťom aj dospelým v dedine.
A tiež si sľúbil, že nabudúce dá na svoje veľkonočné vajíčka lepší pozor. Bol však pripravený aj na akékoľvek dobrodružstvo, ak by ho znova čakala podobná veselá zápletka s lesnými zvieratkami.
tags: #velkonocny #pribeh #detska #biblia