Obec Veľký Grob leží v okrese Galanta na Slovensku. Obec sa nachádza na hranici severného výbežku Podunajskej roviny najjužnejšej časti Trnavskej pahorkatiny, východne sa nachádza časť Podunajskej roviny zvaná pre množstvo vodných tokov Uľanská mokraď. Na juh od obce sa pokračuje v jednotvárnu krajinu Podunajskej roviny. Na severozápad od obce sa tiahnu Malé Karpaty, ktoré sú za jasných dní dobre viditeľné.
Oblasť Veľkého Grobu bola osídlená ľuďmi už v neolite - sídlisko volútovej, želiezovskej a lengyelskej kultúry. Taktiež sa našli pozostatky keltskej osady z 2. - 3. storočia a osady z Veľkomoravského obdobia 8. - 10. Koncom 16. storočia sa tu postupne začali usadzovať chorvátski a nemeckí osadníci následkom čoho sa obec začala rozrastať. Bola poddanskou dedinou Svätojurského panstva, od konca 17. storočia panstva Kráľová pri Senci.
V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Anny. Prvá písomná zmienka o Veľkom Grobe je datovaná do roku 1275, o osade Tarnok do roku 1301.
Pôvodné obyvateľstvo sa venovalo poľnohospodárstvu, vinohradníctvu, z remesiel prosperovalo tkáčstvo a výšivkárstvo. V nádherných výšivkách, svojráznom grobskom kroji, maľovaných izbách, pitvoroch i v architektúre starých domov nachádzame prvky slovenského, habánskeho, chorvátskeho i maďarského kultúrneho odkazu svojrázne pretavené do miestneho koloritu.
V obci sa tiež nachádza neskororenesančný kaštieľ z druhej polovice 17. storočia. Ide o prízemnú budovu s pôdorysom tvaru písmena "L" a dvojtraktovým dispozičným riešením. Vo sa nachádza prebiehajúca pilierová arkáda zaklenutá krížovými klenbami, čo dodáva budove historický nádych.
Rímskokatolícky kostol sv. Anny bol v obci postavený v roku 1771 zväčšením pôvodnej barokovej kaplnky. V roku 1775 bol vymaľovaný. Klasicistický obnovený v 1. tretine 19. storočia. Dispozičná schéma jednoloďového priestoru s presbytériom a vstavanou vežou. Fasáda je klasicistická s náznakom portika v priečelí. V kostole sa nachádza orgán, ktorý pochádza jednoznačne z dielne trnavského organára Valentína Arnolda približne z prelomu 18. a 19. Storočia. V kostole sa tiež nachádzajú dva bočné oltáre s podobizňami sv. Jozefa (vľavo) a sv. Jána Nepomuckého (vpravo). Pri kostole Sv. Anny sa nachádza socha Sv. Jána Nepomuckého z obdobia rokoka (pol. 18. storočia)
Kostol evanjelickej cirkvi a. v. bol postavený v roku 1788 ako artikulárny. V roku 1936 bol zbúraný a zároveň nanovo postavený podľa projektu arch. M. M. Harminca s ponechaním barokovo-klasicistickej veže z konca 18. storočia.
Pred prvou svetovou vojnou bol Veľký Grob známym výšivkárskym strediskom. Ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia bolo rozšírené maľovanie stien pitvorov a okolo ohnísk pod komínmi.
Posledná z ľudových umelkýň, Katarína Brinzová zomrela v roku 1976, jej maľovky sa nachádzajú v múzeách v Martine, Trnave, Bratislave, Galante i v budove obecného úradu vo Veľkom Grobe. Dom, v ktorom žila a tvorila je vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
V nedávnej minulosti obec vybudovala materskú školu, dom smútku, obecný úrad a zdravotné stredisko. Výstavba kultúrneho domu bola ukončená v roku 1995.
V katastrálnom území obce sa nachádzajú štyri rašeliniská s možnosťou rybárskeho vyžitia.
Kostol sv. Anny vo Veľkom Grobe
Svätá Anna
Rímskokatolícky Kostol sv. Anny je zasvätený svätej Anne. Svätá Anna (hebr. Hannah, חַנָּה, t. j. milostiplná, milá) bola podľa raných apokryfných evanjelií matkou Panny Márie a manželkou svätého Joachima. Žiadne z novozákonných kanonických evanjelií svätú Annu vôbec nespomína.
Podľa tradície Anna pochádzala z rodovej línie starozákonného proroka a prvého veľkňaza Árona a jej manželom bol svätý Joachim. Manželia žili v Nazarete a obaja boli už vo veľmi pokročilom veku. Boli bezdetní čo ich veľmi trápilo. Joachim preto odišiel hlboko do púšte kde v modlitbách k Bohu a držaním pôstu strávil štyridsať dní. Vtedy sa mu zjavil anjel a oznámil mu, že jeho modlitby boli vypočuté a jeho manželka čoskoro porodí vytúžené dieťa.
Narodenie dcéry vyvolalo v ich okolí veľký údiv. Joachim umrel krátko po Máriinom narodení. Podľa Zlatej legendy, zbierky životopisov svätých z rokov 1255 - 1266, sa Anna po Joachimovej smrti vydala ešte dvakrát. Druhým manželom bol Kleofáš (jeden zo sedemdesiatich apoštolov) a tretím muž menom Šalamún. Legenda uvádza, že s každým z mužov mala jednu dcéru (obe sa volali Márie). Umrela vraj ako sedemdesiatdeväťročná a spolu s Joachimom sú pochovaní v hrobke v Getsemanskej záhrade.
Ich sviatok sa v liturgickom kalendári katolíckej cirkvi slávi 26. júla. Napriek nevierohodným svedectvám sa kult svätej Anny rozšíril pomerne rýchlo po celom kresťanskom svete; vo východných cirkvách ho možno doložiť od šiesteho, v kresťanských cirkvách na Západe od ôsmeho storočia. Najintenzívnejší bol v 15. a 16. storočí zásluhou pápeža Sixta, ktorý v roku 1481 prijal Annu do rímskeho kalendára. O storočie neskôr, v roku 1584, nariadil pápež Gregor XIII. slávenie sviatku svätej Anny. Šíreniu kultu svätej Anny pomohlo uctievanie matky Panny Márie viacerými rehoľnými spoločenstvami.
Podľa kresťanskej ikonografie býva svätá Anna zobrazovaná v dlhých šatách, s hlavou zahalenou závojom. K jej atribútom patria kniha ako symbol učenosti a múdrosti (pomerne časté zobrazenie ako svätá Anna vyučuje mladú Máriu) alebo ľalia ako odkaz na nepoškvrnenosť Panny Márie.
Svätá Anna vyučuje Pannu Máriu
Ďalšie pamiatky vo Veľkom Grobe
Okrem kostola sv. Anny a kaštieľa, sa vo Veľkom Grobe nachádzajú aj ďalšie zaujímavé pamiatky:
- Pálfiovský kaštieľ - postavený pravdepodobne v druhej polovici 17. storočia ako sídlo hospodárskeho obvodu feudálneho panstva a obydlie pre panského úradníka.
- Evanjelický kostol - evanjelici, ktorí spočiatku chodili na bohoslužby do susedných Pustých Úľan, si chrám v obci postavili v roku 1788, v roku 1821 bola k nemu pristavaná veža. Súčasný kostol bol postavený podľa návrhu architekta Harminca v roku 1936, pričom veža bola ponechaná zo starého kostola.
- Rodný dom a pamätník Kataríny Brinzovej
- Pamätník padlým prvej svetovej vojny - postavený v novembri 2018
Evanjelický kostol vo Veľkom Grobe
Vo Veľkom Grobe sa nachádzajú aj kaplnky. Najatraktívnejšou stavbou je kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1790. V kaplnke sv. Anny je iba jeden zvon s letopočtom 1921 a priemerom asi 40 cm.
Kultúrne dedičstvo
Obec si počas celej doby svojej existencie zachovávala poľnohospodársky charakter, počet remeselníkov nebol veľký. Muži z Veľkého Grobu po vypuknutí prvej svetovej vojny narukovali do rakúsko-uhorskej armády.
Významnou osobnosťou obce bola Katarína Brinzová (29.11.1877 - 4.3.1976) - ľudová maliarka, výšivkárka. Vytvárala maľby a výšivky predovšetkým pre tradičné prostredie, ale jej tvorbu viackrát použil architekt Dušan Jurkovič v ním navrhnutých interiéroch. Po vzniku organizácie ÚĽUV sa stala jednou z prvých majsteriek umeleckej výroby. Okrem nástennej maľby sa venovala aj zložitej výšivke zlatom a plochej výšivke na hrubom plátne.
Veľký Grob bol pred prvou svetovou vojnou známy ako výšivkárske stredisko. Ešte koncom 19. a začiatkom 20. storočia bolo rozšírené maľovanie stien pitvorov a okolo ohnísk pod komínmi.
Katarína Brinzová
Obec Veľký Grob je bohatá nielen na históriu a pamiatky, ale aj na kultúrne dedičstvo, ktoré sa odráža v miestnych zvykoch, remeslách a folklóre.
Toto miesto vás prenesie do stredoveku! | Gotický kostolík sv. Anny
Demografia
Podľa údajov z 31.12.2023 má Veľký Grob 1450 obyvateľov. Národnostné zloženie obce je nasledovné:
- Slovenská národnosť: 99,05%
- Česká národnosť: 0,14%
- Maďarská národnosť: 0,50%
- Nemecká národnosť: 0,07%
- Iná národnosť: 0,21%
| Národnosť | Podiel |
|---|---|
| Slovenská | 99,05% |
| Česká | 0,14% |
| Maďarská | 0,50% |
| Nemecká | 0,07% |
| Iná | 0,21% |