Neregistrované cirkvi na Slovensku a Kresťanské spoločenstvo Milosť

Na Slovensku pôsobí niekoľko neregistrovaných cirkví a náboženských spoločenstiev. Tieto spoločenstvá často čelia kritike a kontroverziám, pričom niektoré z nich sa dlhodobo usilujú o oficiálnu registráciu.

Viera v jedného Boha, ktorá je trojičná, je niečím, čo zásadne ovplyvňuje náš každodenný život. Najkratšie vysvetlenie Božieho života podáva svätý Ján, keď napísal: „Boh je láska“ (1 Jn 4, 8).

I keby bol človek presvedčený o správnosti vlastného názoru, mal by byť schopný tento uhol pohľadu ponúknuť bez vnucovania a pritom vnímať a rešpektovať ostatné názory. V tom prípade hovoríme o zrelom individuálnom i spoločenskom vystupovaní.

Slovensko momentálne registruje 18 cirkví. Nie všetky si o dotácie žiadajú. „Všetky registrované cirkvi majú právo požiadať o dotácie. Všetky cirkvi na Slovensku registruje Ministerstvo kultúry SR. Cirkev si u nás nemôže zaregistrovať hocikto, sú na to špeciálne podmienky.

Kresťanské spoločenstvo Milosť

V posledné dni sa na pretras dostalo kontroverzné kresťanské spoločenstvo Milosť. Kresťanské spoločenstvo Milosť je spoločenstvo zaraďované do kresťanského letnično-charizmatického hnutia. Vďačí za to aj bývalej herečke Márii Bartalos, ktorá sa už dávnejšie rozhodla "nasledovať Boha", k čomu ju mal priviesť najmä jej manžel Adrian. Do Milosti patrí aj niekdajšia výherkyňa Superstar Vierka Berkyová či influencerka Lady Zika.

Bartalos na sociálnej sieti napísala príspevok o tom, že sa bude venovať náboženským témam, na čo sa jej jej herecký kolega Marián Mitaš opýtal, čo hovorí na lásku dvoch ľudí rovnakého pohlavia. Polroka od teroristického činu na Zámockej ulici v Bratislave, kde práve pre svoju orientáciu zastrelili Matúša a Juraja, to bývalá herečka nazvala chaosom a podľa nej láska dvoch mužov alebo dvoch žien "určite nie je od Boha". Okamžite sa preto spustila lavína pobúrených reakcií.

Kresťanské spoločenstvo Milosť sa však spomínalo v médiách aj pred šiestimi rokmi v reportáži RTVS. Aj v tejto reportáži bývalí členovia opisovali, ako to vyzeralo na "bohoslužbách" a že od nich pýtali "desiatok" ich hrubej mzdy. "Aj dobrovoľné príspevky, neboli tak celkom dobrovoľné," hovorí jedna z bývalých členiek.

Milosť sa voči medializovaných informáciám ohradila v rozsiahlom stanovisku, v ktorom tvrdí, že "podobne ako každý bulvárny článok, tak aj tie, v ktorých sú teraz prezentované naše spoločenstvá, sú samozrejme, nadnesené, prehnané a dochádzajú k nesprávnym záverom. Rovnako sme presvedčení, že ani závery Ministerstva kultúry SR nie sú založené na pravde, a preto využijeme všetky právne možnosti obhájiť naše základné práva a slobody na príslušných inštitúciách. Nemáme vedomosť o tom, že by niekto niekoho podnecoval k neznášanlivosti alebo vykazoval znaky radikalizmu.

"Žijeme v slobodnej spoločnosti, kde je sloboda prejavu a slova, ako aj náboženská sloboda. Pokiaľ je výklad alebo názor jednej cirkvi v rozpore s pohľadom na život, výhradou v svedomí, filozofiou či teológiou inej cirkvi či spoločenstva, je predsa absurdné nazývať to neznášanlivosťou. Na svete existujú stovky rôznych denominácií, ktorých prezentované názory môžu byť potenciálnou „urážkou“ pre druhú stranu, ktorá vidí vec opačne. Nazvať to však radikálnym prejavom alebo neznášanlivosťou je voči tej opačnej strane mimoriadne necitlivé a nesprávne.

Cirkvi nášho typu sú registrované a sú veľkým prínosom pre spoločnosť po celom svete, vrátane našich susediacich štátov (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko), a hlásajú evanjelium a nádej v Ježišovi Kristovi. Skutočnosť, že na Slovensku sú porušované naše ľudské práva a slobody, je pre nás zarážajúce a nepochopiteľné. Na to, aby sme sa mohli v otázkach náboženskej slobody zaradiť medzi vyspelé a uvedomelé štáty EÚ, potrebovali by naše úrady a ich predstavitelia viac zrelosti a erudovanosti.

Náboženská mapa Slovenska

Skúsenosti bývalých členov

Prehovorila aj Denisa Tomíková, ktorá do spoločenstva vstúpila ako trinásťročná spolu so svojimi rodičmi. Na prvé stretnutie ju zobrala jej mama, ktorá bola vtedy vážne chorá. Do Milosti ju priviedla kolegyňa. Neskôr sa pridal aj jej otec. "Mali sme finančné problémy a ona už vedela, že má zdravotné ťažkosti, možno preto ju to oslovilo. Na ďalšie zhromaždenie už išiel aj otec. Viem, že sa predtým pohádali, lebo mama minula posledné peniaze pred výplatou. Ale aj jemu sa v spoločenstve páčilo. Trvalo niekoľko týždňov, asi tri nedele, kým išiel dopredu aj on.

V spoločenstve veria, že choroby pochádzajú z hriechu a viera dokáže uzdravovať. Denisa hovorí o tom, ako sa členovia modlili za ruky lekára, ktorý operoval jej mamu. "Keby ste sa ale opýtali mojej mamy, povie, že ju vyliečil Boh, nie lekári alebo lieky," povedala Denisa, ktorá pred svojimi osemnástimi narodeninami z Milosti odišla a utiekla aj od rodičov.

"Keď sa zatvorili dvere, môj otec bol úplne iný. Je super manžel. Vždy som hovorila, že keď budem mať partnera, chcem, aby sa ku mne správal tak ako môj otec k mojej mame. Zostal pri nej v najhoršom, v chorobe. Bol však hrozný rodič. Stupňoval voči mne psychické a fyzické násilie. Práve to u mňa prispelo k odchodu," hovorí o jednom z dôvodov, prečo sa rozhodla tak, ako sa rozhodla.

K rozhodnutiu opustiť Milosť však prispel aj ďalší dôvod. Člen Milosti ju znásilnil. Neskôr jej aj vyšiel pozitívny test. Nikomu však o tom nepovedala, pretože sa bála, že ju prinútia si muža vziať. "Som o tom tak na deväťdesiat percent presvedčená. Ale určite by ho neriešili a určite by som od nich počúvala, že je to moja vina, že som si nemala zobrať sukňu a podobné hlúposti," povedala s tým, že rozmýšľala aj nad interrupciou. Nakoniec samovoľne potratila.

"Už dávno som sa z toho vyplakala, ale môj úplný odpor vznikol práve tam. Chcela som veriť v Boha a povedať si, že to muselo mať nejaký zmysel, že Boh ma skúša a podobne.

Snahy o registráciu a zamietavé stanoviská

Spoločenstvo sa snaží o registráciu už 16 rokov. Dôvod, prečo rezort kultúry zamietol zaregistrovať novú cirkev, bol podľa vtedajšieho riaditeľa cirkevného odboru ministerstva kultúry Jána Juráňa ten, že Ústav pre vzťahy štátu a cirkvi dostal množstvo sťažností o psychologickej manipulácii spoločenstva, čo považuje MK SR za porušovanie ochrany zdravia a práv občanov. Ako Juráň ďalej dodal, rozhodli sa aj na základe negatívneho odborného posudku, ktorý vypracovalo občianske združenie Integra, keďže sa tejto problematike venuje. Spoločenstvo sa odmietlo vzdať a usilovalo sa o registráciu aj naďalej, až to dospelo na Najvyšší správny súd SR.

BRATISLAVA - Najvyšší správny súd v polovici apríla zamietol kasačnú sťažnosť, ktorou sa žalobca domáhal zmeny rozhodnutia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v súvislosti s registráciou cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska. V správe uviedol neznášanlivé správanie sa voči iným cirkvám, ako aj fanatizmus či náboženský extrémizmus.

"V tejto súvislosti kasačný súd poukázal na skutočnosť, že správne orgány na základe vykonaného dokazovania konštatovali, že neznášanlivé správanie Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska vyúsťuje do mimoriadnych postojov a prah tolerancie či rešpektu voči ľuďom inej viery a náboženstva je nižší, než je spoločensky žiaduce a prípustné.

"Na základe rozsiahleho znaleckého dokazovania dospeli správne orgány k záveru, že Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska jednoznačne vykazuje znaky a praktiky deštrukčných náboženských skupín a spoločenstvo je charakteristické náboženským radikalizmom, obsahujúcim prvky podnecovania náboženskej neznášanlivosti. Senát č. 6 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v tejto súvislosti uviedol, že nemá dôvod pochybovať o správnosti záverov, ku ktorým dospeli správne orgány na základe výsledkov zrealizovaného znaleckého dokazovania.

Proces registrácie cirkvi

Odluka cirkvi od štátu

BRATISLAVA - Odluka cirkvi od štátu je na Slovensku veľká téma. Ako krajina s výraznou kresťanskou tradíciou sme zvyknutí na to, že z našich daní časť financií putuje do cirkví. Niektoré strany aj dnes hovoria o ambícii odluku uskutočniť. Aj táto téma preto môže byť dôležitou súčasťou predvolebného boja.

Všetky cirkvi na Slovensku registruje Ministerstvo kultúry SR. Cirkev si u nás nemôže zaregistrovať hocikto, sú na to špeciálne podmienky. Keďže duchovní sú vyplácaní zo štátneho rozpočtu, štát určuje aj ich platy. Tie sú v porovnaní s priemerným mesačným platom naozaj malé. Práve toto by chcela Laššáková napraviť. „Ak si uvedomíme, že súčasný priemerný plat duchovných je na úrovni 480 eur, úprava je v tomto prípade naozaj potrebná, rovnako tak prostriedky na zveľadenie centier cirkví, keďže biskupské sídla i domy duchovných sú často v zlom stave.

Nová právna úprava sa pozdáva aj KBS. Podľa nich je najvyšší čas zákon novelizovať a s návrhom sú spokojní. Na cirkev sa skladáme všetci. Odluka cirkvi od štátu môže byť aj témou predvolebného boja. Najväčšie rozdiely medzi stranami, ktoré sa do parlamentu chcú dostať, sú totiž práve v téme konzervativizmu a liberalizmu. Napríklad strana SaS má vo svojom programe dlhodobo tému odluky cirkvi od štátu. Po tom, čo ministerka Laššáková oznámila spomínanú novelu zákona, Richard Sulík opäť verejne povedal, že stanovisko liberálov k tejto téme je nemenné. „Cirkvi na území Slovenska treba konečne oslobodiť spod područia východísk zákona z roku 1949, ktorý podpísal ešte Klement Gottwald. Na to však nestačia kozmetické úpravy pod vedením ministerky Ľubice Laššákovej, ale je potrebné uskutočniť zásadnú odluku cirkví od štátu. V tomto koncepte sa úloha štátu zredukuje na spolufinancovanie cirkevných sakrálnych pamiatok a významne narastie samofinancovanie cirkví cez jej vlastné aktivity vrátane zbierkovej činnosti,“ doplnila poslankyňa NR SR za SaS a tímlíderka strany pre kultúru Renáta Kaščáková.

Samotná cirkev však má na vec úplne iný názor. „Tiež treba vziať do úvahy, že dnešná situácia vychádza z historického kontextu. Vzťah cirkví a štátu sa neutvára „na zelenej lúke“. Majetky cirkví boli v 50-tych rokoch 20. storočia násilne vyvlastnené. Štát vtedy zobral všetko: cieľom bolo ovládnutie a následná likvidácia náboženského života. Reštitúcie túto krivdu čiastočne napravili, ale jej dôsledky cirkvi pociťujú dodnes. Predovšetkým tie menšie zápasia s ekonomickými ťažkosťami. Ich činnosť nie je zisková, a ak by sa mali finančne celkom osamostatniť, bolo by to pre ne pravdepodobne likvidačné.

Cirkev na Slovensku skutočne neprevádzkuje len kostoly a neplatí len duchovných. Množstvo farárov sa venuje charitatívnej činnosti, cirkev tiež pomáha ľuďom bez domova, vydáva náučnú literatúru sociálneho charakteru, pomáha týraným ženám či deťom. Organizujú tiež množstvo akcií, na ktorých sa nezúčastňujú len veriaci ľudia, ale aj ateisti či ľudia inej viery. „Konkrétny spôsob, ktorým štát rozdeľuje materiálne prostriedky, sa nedá priamo stanoviť podľa preferencií jednej časti obyvateľstva. Nie všetci chodia do divadla, nie všetkých zaujíma šport. Štát ale tieto oblasti pokladaná za prínosné, preto ich podporuje. Podobne je tomu aj v prípade cirkví.

CirkevDotácie zo štátneho rozpočtu (minulý rok)
Rímskokatolícka cirkev26 miliónov eur

Dotácie cirkvám zo štátneho rozpočtu

Zmluva o výhradách svedomia

Bratislava - Zmluvu o výhradách svedomia so štátom chcú okrem katolíckej aj ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti. Ministerstvo spravodlivosti už predložilo ekumenickej rade cirkví návrh, ku ktorému sa majú jej členovia vyjadriť. "Všetci mali záujem o uzavretie zmluvy, ale pokiaľ ide o text, asi vznikne nový. Budeme musieť zohľadniť jednotlivé pripomienky cirkví, otázka výhrady svedomia sa totiž úzko dotýka vieroučných učení jednotlivých cirkví," povedal tajomník rady Ondrej Prostredník.

O konečnej podobe textu očakáva "zaujímavú" diskusiu, najmä k téme lekárskej etiky. Zmluva má umožniť veriacim, aby mohli odmietnuť vykonávať činnosti, ktoré sú v rozpore s ich vierou - ide napríklad o prácu počas cirkevných sviatkov, sudcovia a právnici by mohli odmietnuť účasť v rozvodovom konaní, lekári zase odmietnuť predpísať antikoncepciu a vykonať niektoré zákroky, ako interrupcie, sterilizácie či umelé oplodnenie.

Už roky je u nás možné odmietnuť vojenskú službu, pre výhrady svedomia ju však môžu odmietnuť všetci ľudia, nielen tí, čo sa hlásia k niektorej cirkvi. Pravoslávne učenie rovnako ako katolícke hovorí, že človek bude vzkriesený s celým svojím telom, diskusia o tom, ktoré lekárske zákroky bude možné odmietnuť, by sa tak mohla týkať aj transplantácie. "Z hľadiska cirkví, ktoré sa na zmluve podieľajú, nemyslím, že by niektoré mali niečo proti darcovstvu orgánov, no môže to byť jedna z vecí, ktorá môže vyskočiť," povedal Prostredník.

Evanjelici majú zase mierne liberálnejší pohľad na antikoncepciu a umelé oplodnenie. Jednotlivé cirkvi tiež svätia odlišné dni a sviatky. Pravoslávni oslavujú Vianoce podľa juliánskeho kalendára až šiesteho a siedmeho januára, cez pracovné dni. "Naši veriaci si musia brať dovolenky, snažili sme sa presadiť do novely Zákonníka práce, aby mal zamestnanec v tieto dni, ak o to požiada, voľno, nemuselo by byť platené. Nepodarilo sa to," povedal Michal Švajko z Prešovskej pravoslávnej eparchie.

Generálny biskup evanjelickej crkvi na Slovensku Július Filo si myslí, že zmluva je dôležitá. "Môže posilniť ľudí, ktorí sa budú chcieť z dôvodov svedomia zachovať inak. Budú si môcť vyhradiť právo na takýto samostatný postoj." "Vnucovať isté veci nikomu nemožno a právo nepracovať počas veľkých cirkevných sviatkov je základné ľudské právo," tvrdí biskup Géza Erdélyi z Reformovanej kresťanskej cirkvi.

Ústredný zväz židovských náboženských obcí zaujal k zmluve neutrálne stanovisko, nemyslí si, že by bola zvlášť potrebná. "Nie sme proti, ale nie sme ani bojovníci za," povedal František Alexander zo zväzu. Zmluvu o výhradách svedomia má Slovensko podpísať aj s Vatikánom. Už prešla pripomienkovým konaním, podľa ministra spravodlivosti Daniela Lipšica sa teraz čaká na pripomienky z Vatikánu. Potom ju minister predloží vláde.

Právo na uplatnenie výhrady svedomia

Návrh zmluvy, ktorý dostali registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, je takmer totožný s návrhom zmluvy, ktorú má Slovensko podpísať s Vatikánom. Právo na uplatnenie výhrady svedomia sa podľa nej týka:

  • činností v ozbrojených zložkách a ozbrojených zboroch vrátane výkonu vojenskej služby,
  • zdravotníckych činností, najmä konanie vo vzťahu k umelým ukončeniam tehotenstva, umelým alebo asistovaným oplodneniam, pokusom a nakladaniu s ľudskými orgánmi, ľudskými zárodkami a ľudskými pohlavnými bunkami, eutanázii, klonovaniu, sterilizácii aantikoncepcii,
  • výchovno-vzdelávacej činnosti,
  • súdnej rozhodovacej činnosti a poskytovania právnych služieb,
  • pracovnoprávnych a obdobných pracovných vzťahov, ako aj iných právnych vzťahov.

Konanie na základe výhrady svedomia podľa tejto zmluvy vylučuje právnu zodpovednosť osoby, ktorá uplatnila toto právo. Právo na uplatnenie výhrady svedomia podľa tejto zmluvy neoprávňuje na konanie vedúce k zneužitiu výhrady svedomia. Na vykonávanie zmluvy má dohliadať komisia, ktorá bude posudzovať oblasti a činnosti, ktoré sú predmetom výhrady svedomia.

Zmluvu o svedomí má Slovensko podpísať s týmito cirkvami: Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev, Pravoslávna cirkev, Evanjelická cirkev metodistická, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Apoštolská cirkev, Ústredný zväz židovských náboženských obcí, Starokatolícka cirkev, Cirkev československá husitská.

Slovensko nie je úplne procirkevné. Na otázky odpovedá MICHAELA MORAVČÍKOVÁ, riaditeľka Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví.

Majú zmluvu o výhrade svedomia aj iné štáty, alebo je Slovensko výnimkou? "Zmluva medzi Slovenskom a Svätou stolicou o výhradách svedomia bude unikátna. Niektoré prvky však už v našej legislatíve sú a existujú aj v legislatíve európskych štátov. Slovenská ústava umožňuje uplatniť výhradu svedomia pri odmietnutí vojenskej služby. V Trestnom zákone a Trestnom poriadku je zakotvené právo pre cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou určeného duchovného odmietnuť vypovedať, ak by porušil spovedné tajomstvo. To sú najštandardnejšie výhrady, ktoré sa v legislatívach uplatňujú. Potom sa objavujú tie, ktoré sa dotýkajú pracovného práva. Ďalej môže ísť o súdne rozhodnutia - spomeniem rozhodnutie súdu na právo na pracovné voľno v sobotu u veriacich židovského náboženstva, alebo rozhodnutie nemeckého súdu, keď uznal právo zamestnávateľa, cirkevnej nemocnice, rozviazať pracovný pomer s lekárom, ktorý mal pozitívny postoj k vykonávaniu potratov, keďže jeho názory sa nezlučovali s názormi zamestnávateľa."

Nie je takéto zmluvné previazanie štátu s cirkvami, akého sme svedkami na Slovensku, vývojom opačným smerom, akým sa uberá Európa? Vo Francúzsku štát zakázal výrazné náboženské symboly v štátnych inštitúciách. "Istá oblasť štátno-cirkevných vzťahov je u nás upravená povojnovou legislatívou. Ide o hospodárske záležitosti a ukazuje sa, že nová legislatíva upravujúca pôsobenie cirkví bola na niektoré prípady šitá horúcou ihlou. Neznamená to, že je nevyhovujúca, ale je pravda, že Slovensko má za sebou totalitný vývoj, a chýba mu skúsenosť s demokratickou tradíciou a skúsenosti s imigráciou, je tu takmer homogénne kresťanské prostredie, preto neriešime otázky náboženskej diverzity, ako sa riešia vo Francúzsku."

Čo sa stane, ak ako homogénna spoločnosť vstúpime do Európskej únie a budeme musieť tieto otázky riešiť? "Závisieť to bude od toho, či si členské krajiny ponechajú právo rozhodovať o kultúrnych a náboženských otázkach vo vlastnej réžii, alebo bude vývoj smerovať k unifikácii noriem, ktoré upravujú vzťahy štátu a cirkví. Myslím, že väčšina štátov sa bude prikláňať k tomu, aby tieto veci boli v rukách národných legislatív, lebo veľa štátov má svoje štátne cirkvi - luteránske cirkvi v severských krajinách, pravoslávna grécka cirkev, anglikánska cirkev vo Veľkej Británii, tie majú oveľa väčšie právomoci. Slovensko nie je výnimočné ani extra procirkevné, vo vzťahu k cirkvám je na polceste.

tags: #velky #krtis #neregistrovana #cirkev