Viera je základným pilierom kresťanského života, a modlitba je jedným z hlavných spôsobov, ako vyjadriť našu vieru a nadviazať vzťah s Bohom. V katolíckej cirkvi má modlitba a vyznanie viery dôležité miesto v liturgii a živote veriacich. Tento článok sa zameriava na význam viery, modlitby a vyznania viery, s dôrazom na latinské texty a historický vývoj.
Význam Viery
Viera je odpoveď človeka Bohu, ktorý sa mu zjavuje a dáva, a súčasne mu prináša prehojné svetlo pri hľadaní posledného zmyslu jeho života. Katechizmus Katolíckej cirkvi charakterizuje vieru nasledovne: „Viera je odpoveď človeka Bohu, ktorý sa mu zjavuje a dáva a súčasne mu prináša prehojné svetlo pri hľadaní posledného zmyslu jeho života“ (KKC 26). Základná doktrína o viere v katechizme vychádza z faktu, že každý človek je schopný veriť a že viera je odpoveďou človeka na Božie zjavenie, pod ktorým treba rozumieť prvú iniciatívu Boha v ústrety človeku.
Prvotný typ vyznania viery je doložené v 2. storočí. V 6. storočí v Ríme oficiálne prevzatá pre krst. Bolo to na pamiatku 1900. výročia mučeníckej smrti sv. apoštolov Petra a Pavla, ktorí vydali najdokonalejšie svedectvo svojej viery a sú tak prvými učiteľmi viery: Jeden nás učí vyznávať vieru a druhý nám objasňuje jej tajomstvá...
Tri aspekty viery
Existujú tri aspekty viery, ktoré sa vzájomne dopĺňajú:
- Statický aspekt: Zjavené pravdy, ktoré dávajú viere jas a vznešenosť.
- Dynamický aspekt: Osoba veriaceho človeka a jeho existenciálne odhodlanie na súhlas viery.
- Osobný vzťah: Primknutie sa človeka k Bohu, ktoré v dejinách spásy nadobúda aj historický rozmer.
Modlitba - dialóg s Bohom
Modlitba je dôležitou súčasťou viery, je to dialóg s Bohom. Počas bohoslužby, počúvame čítania z Písma a kázeň, čo slúži k posilneniu viery. Modlitba môže mať rôzne formy, vrátane adorácie, vďaky, chvály a prosieb.
Ide o prosby, ktoré prednášame Bohu. Bohoslužba neobsahuje len adoráciu, vďaku alebo chválu niektorého svätca. Modlíme sa nielen za to, čo je dobrá, ale aj za seba samých. Modlitba veriacich je spoločnú modlitbu. Modlitbu veriacich možno aj spievať. Počas nej sa však nespieva, iba prosby a záverečná modlitba. Modlitbu na zakončenie prednáša kňaz. Modlí sa za všetkých ľudí a za spásu celého sveta. Veriaci sa modlia za seba, za Cirkev, za odpustenie hriechov, za spravodlivosť a pokojný život.
Kantor, alebo niekto z veriacich prednesie prosby a veriaci odpovedajú zvolaním „Pane, vyslyš nás“. Táto modlitba je zárukou pokojného života. K tomu slúži počúvanie čítania a kázne.
Modlitba veriacich
Modlitba veriacich je dôležitou súčasťou svätej omše, ale aj pri iných liturgických zhromaždeniach. Je to modlitba za všetkých prítomných na bohoslužbe. Kňaz vykonáva svojho kňazstva tým, že prosí za všetkých ľudí. Modlitba veriacich je osobitnú príležitosť.
Formy modlitieb
Modlitby môžu mať rôzne formy, vrátane:
- Adorácie
- Vďaky
- Chvály
- Prosieb
3 spôsoby ako sa správne modliť za uzdravenie | Alfa&Omega #10
Vyznanie Viery - Credo
Vyznanie viery, známe aj ako Krédo, je osvedčenie sa vo viere v Trojjediného Boha. Počas svätej omše, vyznanie viery zvolí. Vyznanie viery je verejným vyznaním. Obsah vyznania viery z JKS. Vyznávame vieru skôr, ako začne sláviť Eucharistiu.
Nicejsko-carihradské vyznanie viery je od 6. storočia formulára rímskej cirkvi. V krajinách sa zjavuje v Španielsku už v 6. Francúzsku a v Nemecku v 7. a 8. Spievali ho tam v omši so súhlasom rímskej Stolice. Prijal ho do rímskej liturgie roku 1014 pápež Benedikt VIII. na prosbu cisára Henricha II. V liturgii je umiestnené po bozku pokoja pri obetovaní. Kým na západe ho spievali, na východe Krédo iba odriekali.
Latinský text Kréda
Latinský text Kréda hovorí: credo in Deum... a: credo Ecclesiam... (porov. KKC 750). Latinská predložka in sa pri vyjadrovaní „objektu“ viery v texte Nicejsko-carihradského vyznania viery spomína iba vo vzťahu k božským osobám: Credo in unum Deum, Patrem...; et in unum Dominum Iesum Christum; et in Spiritum Sanctum, Dominum et Vivificantem...
Latinský text Vyznania viery teda výlučne používa predložku in iba v prípade viery v jednotlivé božské osoby Najsvätejšej Trojice. V iných prípadoch, naopak, používa bezpredložkovú väzbu s akuzatívom.
Význam "Amen"
Hebrejský výraz "amen" má špeciálny dynamický a existenciálny charakter, z čoho sa odvodzuje definícia, že amen je angažovaný súhlas s nejakým posolstvom, výrokom a pod. Tento angažovaný, dynamický a existenciálny charakter je potrebné v dnešných časoch zásadne osvetľovať, aby aj v praktickom prejave platilo, že amen znamená „radostnú a rozhodnú spoluúčasť na tom, čo bolo prednesené“.
Rok Viery
Rok viery, ktorý vyhlásil Svätý Otec Benedikt XVI., je výbornou príležitosťou premyslieť celú problematiku viery. Rok viery sa začal 11. októbra 2012 a trval do 24. novembra 2013. Dôvody tejto iniciatívy sú viaceré: Na 11. október 2012 pripadlo päťdesiat rokov od začiatku Druhého vatikánskeho koncilu a na ten istý deň pripadá aj zverejnenie nového Katechizmu Katolíckej cirkvi.
Tretí mimoriadny rok počas doterajších siedmich rokov pontifikátu pápeža Benedikta XVI. ukazuje, že Svätý Otec vidí v tejto forme účinný nástroj oživovania a prehlbovania najdôležitejších tém kresťanského posolstva viery a duchovného života veriacich.
Po mimoriadnom Roku apoštola Pavla (2008-2009) a Roku kňazov (2009 -2010) prichádza Svätý Otec s novou iniciatívou, keď s ročným predstihom (11. októbra 2011) ohlásil Rok viery, ktorý sa začína dňa 11. októbra 2012 a potrvá do 24. novembra 2013 - Slávnosti Krista Kráľa.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 2008-2009 | Rok apoštola Pavla |
| 2009-2010 | Rok kňazov |
| 2012-2013 | Rok viery |