Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami.
Vianoce sú sviatkami pokoja, mieru, rodiny a lásky k blížnym. Sú však aj sviatkami jedla, pitia a hodovania. Vianočné jedlo je možno viac kalorické ako zdravé a my si ho radi užívame do prasknutia. Veď čo? Tieto sviatky tu máme iba raz do roka a chceme si ich poriadne užiť.
Pozrime sa spolu bližšie na vianočné tradície. Zvyklostí, ktoré sa rozmohli v rôznych kútoch našej krajiny, je neúrekom. Vianočné zvyklosti u ľudí z rozličných kútov našej krajiny sa počas sviatočných večerí začínajú i končia pri oblátkach, no dokonca i tie sa konzumujú rôznymi spôsobmi.
Na Slovensku Pýtali sme sa troch žien z rôznych krajín sveta žijúcich na Slovensku.
Advent a predvianočné obdobie
Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec, častokrát z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza. U detí je veľmi obľúbený adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1. decembra, kedy si otvoria prvé okienko a nájdu v ňom nejakú tú dobrôtku.
Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie. U nás je Mikuláš známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom kabáte a zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom, ktorí mu pomáhajú rozdávať darčeky či „čertovské“ odmeny.
13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Trvali od Kataríny (25. novembra) do Tomáša (21. decembra). Viazali sa tiež na Ondreja(30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra) a Luciu (13. decembra). Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť. Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela. Ak zostal posledný lístok prázdny, budúci rok sa dievčina ešte vydať nemala.
Synonymom Vianoc je aj ozdobený stromček a adventný veniec, na ktorom sa zapaľuje každú adventnú nedeľu jedna sviečka. Určite súhlasíte, že ponožky sú jedným z najuniverzálnejších novodobých vianočných symbolov, ktoré nás spájajú. Ponožky sa ako významná drobnosť často nachádzajú pod vianočným stromčekom. Dôvod je jednoznačný. Nový význam ponožkám v poslednej dobe dodávajú mikulášske balíčky, ktoré nie sú plné sladkostí ale praktických drobností.
Predvianočné obdobie a sviatok sv. Mikuláša oslavujú deti na celom svete, rovnako tak u nás. Sprevádza ho odpočítavanie prvých dní adventu až do 6. Zimnú detskú obuv, do ktorej Mikuláš svoje dary ratolestiam odovzdá, však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa. Vyčistené čižmy vyložia do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané maškrty alebo iné malé prekvapenie. Iný zvyk sa zas udomácnil počas „stridžích dní“, konkrétne 13.
Všetko staré nahrádza nové, a tak sa vianočným zvykom stalo aj pozeranie rozprávok a vianočných filmov v televízii či na DVD. Ruku na srdce a priznajte sa, viete si bez nich predstaviť pravé čaro Vianoc? Ktorá rozprávka je vaša obľúbená? Princezná so zlatou hviezdou na čele, Pyšná princezná či Tri oriešky pre Popolušku s legendárnou Libušou Šafránkovou, ktorá sa stala asi najznámejšou tvárou slovenských a českých televíznych Vianoc? Ak nie ste na rozprávky, sú tu pre vás známe vianočné filmy. Určite vás pobaví Kevin zo Sám doma a príjemnú nostalgiu navodí český film Pelíšky. „Maršal Malinowski!“, tak znie známy prípitok z tohto famózneho filmu.
24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil. Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu.
Čo však platí bez rozdielu, je bohato zdobený štedrovečerný stôl, od ktorého sa nemá za žiadnu cenu odchádzať. Cesnak na stole je synonymom pevného zdravia, orechy rozhádzané v kútoch miestnosti prinášajú vraj hojnosť a prosperitu, šupina z kapra patrí jednoznačne pod obrus - má vraj čarovnú moc „rozmnožiť“ peniaze v rodine.
Vianočný stromček a darčeky
K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Tento zvyk sa traduje ešte od spomenutých pohanských čias. Počas Vianoc by mal bohato zdobený vianočný stromček svietiť v každej jednej slovenskej domácnosti. V minulosti sa ozdoboval jabĺčkami, orechmi, hruškami či slamenými ozdobami a figúrkami. V kresťanskom ponímaní Vianoc pribudol pod stromčekom aj vianočný betlehem ako miesto narodenia malého Ježiška. Ďalší element Vianoc, na ktorý sa tešia najmä detičky, sú darčeky, ktoré po štedrej večeri nájdeme pod vianočným stromčekom. Mnohí z nás si bez darčekov nevedia vianočný čas ani predstaviť.
Podľa viacerých prieskumov darčeky za posledné desaťročia zmenili svoju „tvár“. Blízkym v minulosti vyčarovali úsmev kvalitné džínsy a oblečenie, dnes nie je problém dostať pod stromček napríklad auto. Mení sa aj vianočná móda. Kým kedysi boli ľudia za štedrovečerným stolom „nahodení“ od hlavy až po päty v tých najlepších kúskoch z ich šatníka, dnes mnohé rodiny stavia skôr na oblečenie s vianočnými motívmi. Vtipné potlače s Dedom Mrázom, sobmi, ligotavými aplikáciami, hviezdami či vianočným stromčekom, sa nesú celým adventom, ľudia nakupujú vianočné oblečenie nielen svojim deťom, ale aj sebe a ďalším členom rodiny. Ľudia Vianoce jednoducho milujú, pripravujú sa na nich prakticky hneď po skončení ponurého obdobia súvisiaceho s Pamiatkou zosnulých. Aj preto sú sviatky zimy plné farieb, lesku, jasu a ligotu. V CCC nájdete mnoho vianočných doplnkov pre tie najkrajšie Vianoce.
Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“. 25. decembra a 26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštevujú svojich príbuzných a priateľov.
PRESTAŇTE s TÝMTO ROBIŤ svojmu vianočnému stromčeku | Tipy pre dizajnérov, ktoré potrebujete vedieť
Štedrá večera a tradičné jedlá
K Vianociam neodmysliteľne patria špecifické vône a chute, na ktoré sa netrpezlivo tešíme počas celého roka. V mnohých rodinách slávnostne rozvoniava sviatočná kapustnica, ktorá sa môže pripravovať so sušenými hubami či slivkami. Ako druhý chod sa podáva pečený vianočný kapor s poriadnou porciou zemiakového šalátu s majonézou. Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo. Nasleduje kapustnica. V niektorých častiach Slovenska sa namiesto kapustnice servíruje rybia alebo hubová polievka. Vianočné jedlá teda skutočne nie sú žiadnou diétou, veď nečudo, nasledujú po štvortýždňovom pôstnom období adventu, počas ktorého vám riadne vyhladne! Samozrejme, ak ho dodržiavate.
Ak už máte v sebe všetky chody štedrej vianočnej tabule, nasleduje nekonečné prejedanie sa vianočnými zákuskami a množstvom iných dobrôt. Asi najznámejšími vianočnými sladkosťami na Slovensku sú medovníčky. Výroba a pečenie medovníkov má u nás bohatú tradíciu a slovenské gazdinky sa predbiehajú, ktorá ich ozdobí krajšie či originálnejšie.
Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie.
Vianočné zvyklosti u ľudí z rozličných kútov našej krajiny sa počas sviatočných večerí začínajú i končia pri oblátkach, no dokonca i tie sa konzumujú rôznymi spôsobmi. Spôsob ich konzumácie je však odlišný. Niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté. Čo sa týka polievok, tak to býva rôzne. Môžeme sa tu stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Môžeme sa však stretnúť aj s netradičnou hŕstkovou, ktorá sa pripravuje spoločne z fazule, hrachu a šošovice.
Ako druhý chod sa zvykne vo viacerých oblastiach Slovenska pripravovať typická ryba, a to na viacero spôsobov. Väčšinou sa jedáva s majonézovým šalátom. Niekde robia namiesto majonézového šalátu, zemiakovo-cibuľový a niekde nie je ničím výnimočným, ak sú prílohou ku hlavnému jedlu len opekané zemiaky.
Hlavne na strednom Slovensku sa jedávajú aj opekance s makom. Jedná sa o špecialitu, ktorá sa konzumuje výlučne počas štedrovečernej večere. Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievku so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát. V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi. Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.
Samozrejme, v každom regióne sa môžete stretnúť ešte s ďalšími odlišnosťami.
Prehľad tradičných vianočných jedál podľa regiónov:
| Región | Polievka | Hlavné jedlo | Špeciality |
|---|---|---|---|
| Kysuce | Hrachová polievka so slivkami | Ryba a majonézový šalát | Žiadne mäsové jedlá |
| Južné Slovensko (Levice) | Halászlé (hustá rybacia polievka) | Pečený pstruh s opekanými zemiakmi | - |
| Orava | Kapustnica s hubami, údenou rybou, smotanou a zemiakmi; Hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou | - | Zemiaková kaša |
| Stredné Slovensko | Kapustnica, šošovicová, hríbová, hrachová či rybacia polievka | Ryba a majonézový šalát | Opekance s makom |
Vianočné povery a zvyklosti
K najkrajším sviatkom roka zaiste patria aj rôzne zvyklosti a povery siahajúce do ďalekej minulosti až k našim dávnym predkom. V mnohých rodinách sa napríklad dodnes traduje krásny vianočný zvyk rozpolenia jabĺčka. Ten spočíval v tom, že sa náhodne vybralo jedno jablko a prerezalo sa na dve polovice. Ak bol jeho stred v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu hojnosť, zdravie a šťastie počas celého nasledujúceho roka, no ak sa nedajbože v strede jablka objavil kríž, rodinu čakalo nešťastie v podobe choroby alebo smrti.
Ďalším zo zvykov je aj tanier za štedrovečerným stolom navyše. Ten charakterizoval akt milosrdenstva a spolupatričnosti. Prestieral sa pre náhodných hostí alebo pre zosnulých v rodine. Na Vianoce zvykli slobodné dievčatá hádzať za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k nim, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné.
Vedeli ste, že počas Štedrého dňa sa vraj nesmie vešať opratá bielizeň, aby nenastala v rodine tragédia? Najviac zvykov týkajúcich sa Vianoc, sa však stále spája najmä s jedlom a štedrou večerou.
Pohľad cudzincov na slovenské Vianoce
Slovensko Pýtali sme sa troch žien z rôznych krajín sveta žijúcich na Slovensku.
Nataliia, Ukrajina - na Slovensku je sedem rokov
Nataliia pochádza z južnej Ukrajiny. Väčšina ľudí z tohto regiónu sa hlási k ortodoxnej kresťanskej cirkvi, preto vianočné sviatky oslavujú v inom čase.
„Sviatok sv. Mikuláša slávime 19. decembra. V tento deň dobré deti dostávajú pod vankúš sladkosti, kým tie zlé nachádzajú vo svojich topánkach halúzky,“ vysvetlila Nataliia, ktorá na Slovensku žije sedem rokov.
Nový rok sa stal vďaka protikresťanským vplyvom vtedajšieho Sovietskeho zväzu hlavným sviatkom v regióne južnej Ukrajiny, priblížila Nataliia. Oslavy sú preto veľkolepé.
„Ide o veľkú slávnosť zahŕňajúcu rodinu a hostí, kedy pripravujeme veľa jedál vrátane ikonického šalátu olivie, podobného slovenskému zemiakovému šalátu, ktorý má hlboké korene v sovietskych tradíciách,“ vysvetlila Nataliia.
Nataliia tvrdí, že Vianoce neboli vplyvom ortodoxnej cirkvi v regióne, z ktorého pochádza, široko oslavované. Veriaci ich bežne oslavujú 7. januára.
„Po revolúcii dôstojnosti (Euromajdane), keď sa oslabil proruský politický vplyv, Ukrajina začala oživovať svoje tradície vrátane Vianoc. Tento zvyk si osvojila aj moja rodina,“ spomínala Nataliia.
Doplnila, že Vianoce sprevádzal ešte jeden zvyk, ktorý sa však, vplyvom vojny, postupne vytratil.
„Pred Vianocami existovala ďalšia dôležitá tradícia, koledovanie. To sa, žiaľ, v poslednom čase pre ťažkosti na Ukrajine, vytratilo. Deti tradične chodili od domu k domu a spievali piesne a recitovali verše s prianiami pre domácich. Na oplátku dostali pohostenie, napríklad sladkosti alebo peniaze,“ opísala.
Nataliia ešte ako študentka na Slovensku bežne trávila sviatky na Ukrajine. To sa po vypuknutí ruskej agresie, ktorá trvá už takmer tri roky, stalo nemožným. Trávi ich odvtedy s ukrajinskými priateľmi, so svojím slovenským partnerom a jeho rodinou. Zmeny preto zasiahli aj zvyky.
„Vianoce sa pre mňa stali dôležitejším sviatkom ako Silvester. Keďže teraz slávim Vianoce s rodinou môjho partnera, slávim ich 25. decembra. Siedmy január sa zmenil na deň, ktorý je skôr „podporou tradície“ než sviatkom. Je to jednoducho deň, keď pripravujem tradičné jedlo, kutiu, a vychutnávam si ho - nič viac,“ uviedla Nataliia.
Tradičná kutia patrí na južnej Ukrajine k najtradičnejším vianočným pokrmom. Ide o sladkosť vyrobenú z ryže alebo iných obilnín, zmiešanú s medom, orechmi a hrozienkami. „Je to jedno z dvanástich jedál, ktoré sa tradične podávajú a symbolizujú dvanásť apoštolov Ježiša Krista,“ doplnila Nataliia.
Ukrajinka, ktorá žije na Slovensku sedem rokov na tradície, ktoré z domova pozná, nezanevrela. Aj keď ich slávi v inom čase a v kruhu iných ľudí, na kutiu a šalát olivie nedá dopustiť a každoročne ich pripravuje aj na Slovensku.
Bianca, Brazília - na Slovensku je dva roky
Leto a teplo - presný opak toho, s čím si spája Vianoce bežný Slovák. Pre Biancu, ktorá tu žije už dva roky, boli sviatky presne také. Ako priblížila, v Brazílii napriek tomu Vianoce slávia, a to 24. decembra. Nechýba ani výmena darčekov a bohatá večera.
„Jeme moriaka, šunku, kurací šalát a iné brazílske jedlá a čakáme až do polnoci, aby sme našej rodine zaželali veselé Vianoce. Na Silvestra majú Brazílčania veľa povier,“ uviedla Bianca.
S poverami sa na Nový rok spája aj štýl obliekania. Väčšina ľudí nosí biele oblečenie na symbol očakávania pokojného roka. Iné farby nosia pod šatami. Ako vysvetlila Bianca, napríklad červená spodná bielizeň má prilákať v ďalšom roku lásku.
„Pre ľudí na pláži je tradíciou sedemkrát skočiť cez morské vlny, aby sa očistili a „otvorili cestu svojho života“ na ďalší rok. Jedávali sme bravčové mäso a šošovicu a mali sme ohňostroj,“ spomínala Brazílčanka žijúca na Slovensku.
December na Slovensku vyzerá diametrálne odlišne ako v Južnej Amerike a Biance pripadá pochmúrny a depresívny. Pripisuje to skorému stmievaniu. Nachádza však aj pozitíva.
„Tráviť Vianoce v zime mi pripadá ako vo filme, hlavne so snehom. Veľmi rada chodím na vianočné trhy a doma mám prírodnú borovicu a vianočné kvety,“ opísala Bianca sviatočnú atmosféru, odkedy žije v srdci Európy.
Niektoré zo zvykov si dokonca osvojila, nie však všetky. „Na Vianoce mám radšej moriaka ako rybu. Páči sa mi deň svätého Mikuláša a adventný kalendár,“ priblížila.
İlay, Turecko - na Slovensku je osem mesiacov
İlay pochádza z Turecka a keďže ide o prevažne moslimskú krajinu, medzi zimnými sviatkami u mnohých chýbajú Vianoce. Slávia však Nový rok a stále viac ľudí si osvojuje azda najrozšírenejší zvyk, ktorý sa nám ale tradične spájajú práve s Vianocami.
„Je to čoraz väčší trend mať doma vianočný stromček, najmä u mladších generácií, ale ľudia ho nazývajú novoročným stromčekom,“ priblížila İlay, ktorá na Slovensku žije osem mesiacov.
Školáci o prázdniny, ktoré na Slovensku ku koncu roka a na začiatku toho nového trvajú tri týždne, neprídu. „Školy majú v polovici alebo na konci januára dva týždne zimné prázdniny. Niektoré rodiny idú k príbuzným a niektoré na dovolenku na lyžovačku,“ vysvetlila İlay.
Posledné štyri roky trávila Vianoce s rodinou svojho manžela, ktorý pochádza zo Slovenska.
tags: #vesele #vianoce #zelaju #chobotnice