Zvolenská veža Kostola sv. Alžbety otvára svoje brány: Informácie o otváracích hodinách a histórii

Po rozsiahlej a dlhodobej rekonštrukcii, ktorá trvala vyše dva roky, sa veža rímskokatolíckeho Kostola sv. Alžbety vo Zvolene opäť sprístupňuje verejnosti. Sprístupnia ju po 100 rokoch. Stane sa kľúčovou atrakciou pre turistov.

Veža farského kostola Svätej Alžbety vo Zvolene konečne otvára svoje brány verejnosti. Veža rímskokatolíckeho kostola bola viac ako sto rokov uzatvorená. V roku 2017 sa však z iniciatívy Jána Čierneho, pod dohľadom architekta Pavla Pavelku a s podporou mesta začalo s rekonštrukciou.

„Opravou veže sme chceli urobiť ďalší krok k zatraktívneniu mesta a zaujatiu turistov. Ide o národnú pamiatku mimoriadneho významu, ktorej chceme venovať náležitú pozornosť,“ uviedla primátorka Lenka Balkovičková.

Obnovu zafinancovalo mesto sumou 57 700 €, prispievali však aj veriaci zo zvolenskej farnosti. „Interiér bol v dezolátnom stave. V rámci rekonštrukčných prác sa opravilo 75 zdevastovaných kamenných schodov vedúcich do veže. Na vyhliadkovom balkóne majstri vymenili zábradlie, ktoré muselo byť z bezpečnostných dôvodov zvýšené a prekované umeleckými kováčmi tak, aby sa zachoval pôvodný vzhľad,“ priblížil vedúci projektu Ján Čierny.

Veža dostala okrem toho aj novú podlahu, omietky a nový kríž, ktorý zdobí jej vrchol. Kostol z rokov 1244 - 1250 je pýchou najväčšieho námestia na Slovensku a dominuje mu majestátna baroková veža s výškou 49 metrov.

„Veža má 4 balkóny orientované na všetky svetové strany. Z ochodze balkónov je vo výške 21,5 metra nádherný výhľad na Zvolen, Pustý hrad, ale aj hrebene Kremnických vrchov, Veľkej Fatry či Nízkych Tatier,“ uviedla riaditeľka kultúrneho centra Juliana Kochlicová Ištóková.

Hneď po otvorení dverí pocítite závan histórie. Točité schodisko vás pozýva vystúpiť až na samý vrchol veže. A potom sa pred vami otvorí mesto z celkom novej perspektívy.

Cieľom tohto projektu bolo jej sprístupnenie pre obyvateľov, ale i návštevníkov mesta. „Rekonštrukciou veže sme chceli urobiť ďalší krok k zatraktívneniu Zvolena a zaujatiu jeho potenciálnych návštevníkov.

Vnútro veže bolo v dezolátnom stave. V rámci rekonštrukčných prác bolo opravených všetkých kamenných 75 schodov vedúcich na vyhliadku. Popukané a zodraté stupne museli byť doslova „zdrôtované“ nerezovou oceľou. Opravených bolo aj ďalších 23 drevených schodov.

Na balkóne majstri vymenili zábradlie. Muselo byť umeleckými kováčmi vyrobené tak, aby sa zachoval jeho pôvodný vzhľad. Samozrejmosťou bolo jeho zvýšenie a to dokonca nad rámec bezpečnostných usmernení.

Veža bola turistom prvýkrát sprístupnená počas Dní európskeho kultúrneho dedičstva v roku 2016. V máji roku 2017 bolo na rekonštrukciu veže Rímskokatolíckeho kostola sv. Alžbety zastupiteľstvom mesta Zvolen schválených prvých 20 tisíc eur z rozpočtu.

Po začatí rekonštrukčných prác sa objavili veľké komplikácie s opravou kamenných schodov vedúcich do veže. „Išlo o mimoriadne nákladnú záležitosť. Najväčší šok sme zažili po odstránení drevených obkladov, pod ktorými sa objavili popraskané a značne zdevastované kamenné schody.

Keďže priestoru tu nie je nazvyš, schody bolo možné prerábať len po troch kusoch. Z financií schválených mestom sa okrem schodov financovala aj výmena zábradlia na balkóne, ktoré muselo byť podľa predpisu navýšené.

Kostol sv. Alžbety však potrápili aj iné nevyhnutné investície. „Museli sme vymeniť kríž na veži, ktorý bol veľmi skorodovaný a poškodený,“ dodáva Čierny.

Srdcom veže je však nepochybne zvonica, kde boli pôvodne štyri zvony. V roku 1916 tri z nich demontovali a použili na vojnové účely. Dodnes sa zachoval jediný, vyrobený v roku 1822.

Starobylý zvon vo veži pochádza z roku 1822. Neskôrpukol a bol opravený zvonolejármi v roku 1859.

Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety vo Zvolene je národná kultúrna pamiatka. Pôvodná románska stavba kostola pochádza z rokov 1244-1250. Kostol je pýchou najväčšieho námestia na Slovensku a dominuje mu majestátna baroková veža s výškou 49 metrov.

V roku 1709 veža katolíckeho kostola horela. Podpálili ju ustupujúce kurucké vojská.

Čo vás čaká pri návšteve veže?

• 75 kamenných schodov vás dovedie na vrchol.
• Výška 49 metrov ponúka úchvatný výhľad.
• 4 balkóny orientované na všetky svetové strany.
• Hmotnosť zvona 2,5 tony.

Otváracie hodiny

V sezóne (1. jún - 30. september):

• Pondelok - Piatok: 10:00 - 17:00
• Sobota - Nedeľa: 10:00 - 18:00

Mimo sezóny (október - november, marec - apríl): Vstup po dohode v Informačnom centre Zvolenského kultúrneho centra (iba pri priaznivom počasí).

Zaujímavosti o veži

• V roku 1709 veža katolíckeho kostola horela.
• Drôt, ktorým sú schody spevnené, váži zvinutý až 4 tony a je vyrobený z ušľachtilej ocele triedy 17.
• Zvolen mal v minulosti 3 kostolné veže.

Vnútri každého schodu je približne 25 hákov, ktoré spájajú originálny schod a nový plastbetón. Zaschnutie centimetrovej vrstvy plastbetónu trvalo približne 4 až 5 hodín. A do niektorých schodov sme potrebovali doplniť aj 20 centimetrov hmoty.

kým pôvodná kalkulácia ceny na ich opravu rátala s investíciou zhruba 100 eur na opravu jedného schodu, po zistení skutočného stavu sa náklad zvýšil na 400 eur.

„Norma je 120 cm, my sme sa poistili a zábradlie zvýšili z pôvodných 95 cm na 130 cm,“ vysvetľuje Čierny.

Najvyššia kostolná veža na svete meria 173 m.

Ďalšie slovenské mestské veže s výhľadom

Ohurujúci výhľad nemusíte zažiť len z vrcholcov kopcov. Mnohé slovenské mestá sa pýšia vežami, ktoré sa týčia nad nimi a poskytujú výhľad na panorámu mesta aj okolia. Počas návštevy mestských veží si navyše môžete „privoňať“ k histórii, ktorou sú opradené.

Mestská veža v Trenčíne: Trenčianska Dolná brána, dnes nazývaná Mestská veža, mala od začiatku obranný charakter. Bola postavená ako súčasť mestského opevnenia pravdepodobne začiatkom 15. storočia, no pôvodne vyzerala úplne inak. Mala iba dve podlažia a štvorcový základ. Neskôr bola nadstavená a upevnená vybudovaním polkruhového barbakánu s predsunutou baštou, do ktorého sa vstupovalo padacím mostom. V súčasnosti má veža osemboký pôdorys, šesť podlaží a je vysoká 32 m. Plusom je, že výťahom zo Sládkovičovej ulice je Mestská veža po prvú vyhliadku (balkón) prístupná aj pre imobilných návštevníkov.

Burianova veža v Žiline: Burianova veža v Žiline dostala meno po majiteľovi hradu Strečno Burianovi Svetlovskom z Vlčnova, ktorý bol v 16. storočí richtárom mesta. Slúžila ako zvonica a pozorovateľňa v rámci ochrany proti požiarom a nepriateľom. Hneď pri veži na nachádza kostol, ktorý mal na ňu v minulosti niekoľkokrát priamy dosah, najmä v prípade požiarov. V rámci prestavieb sa menila najmä strecha veže. Pri poslednej prestavbe v roku 1941 vežu obohatili o vyhliadkovú terasu, kam sa môžete vybrať aj vy.

Mestská veža v Trnave: Mestskú vežu v Trnave nájdete priamo v centre mesta. Bola postavená v 16. storočí ako strážna rozhľadňa, odkiaľ sa hlásili poplašné signalizácie. Neodmysliteľnou súčasťou veže sú mechanické hodiny, ktoré slúžia dodnes. Veža siaha do výšky 60 m - stúpajúc nahor treba prekonať 143 schodov, no určite to stojí za to. Okrem nezabudnuteľného pohľadu na Trnavu môžete pozorovať prírodu Trnavskej pahorkatiny aj Malé Karpaty. Vo veži si navyše môžete pozrieť expozíciu, ktorá ponúka prehľad dejín Trnavy aj významných osobností mesta.

Katedrálna veža v Nitre: Katedrálna veža je súčasťou Katedrály sv. Emeráma, ktorá sa nachádza na Nitrianskom hrade. Bola nadstavená v rámci monumentálnej neskorobarokovej prestavby katedrály v 18. storočí, keď do nej biskup Erdödy umiestnil katedrálnu knižnicu. O storočie neskôr bola síce premiestnená do tzv. veľkého seminára v Hornom meste, no ostalo tu pôvodné zariadenie ako skrinky na knihy a stoly. Veža bola verejnosti sprístupnená v roku 2015 a z balustrády ponúka naozaj jedinečný výhľad. Zaujímavosťou je, že počas letných prázdnin sa tu každý piatok konajú nočné výstupy.

Radničná veža v Bratislave: Stará radnica na Hlavnom námestí v Bratislave pozostáva z komplexu budov v rôznych umeleckých slohoch, v minulosti totiž patrila viacerým vlastníkom. Počas stredoveku sa tu nachádzala mincovňa, mestská váha, radničná kaplnka, zbrojnica či dokonca žaláre a mučiareň, v súčasnosti tu sídli Múzeum dejín mesta. Radničná veža mala pôvodne obrannú úlohu, neskôr po prestavbe budovy na radnicu najmä reprezentatívnu. Stala sa symbolom mestskej samosprávy a dozeralo sa z nej na poriadok v meste. Prichádzali z nej dôležité oznamy, správy o vojnových víťazstvách alebo pokyny v prípade požiaru. Počas návštevy si určite všimnite zamurovanú delovú guľu, ktorá pripomína útoky napoleonských vojsk.

Šikmá veža v Banskej Bystrici: Hodinová veža v Banskej Bystrici, ktorú začali stavať v roku 1552, má viacero prívlastkov, okrem iných aj šikmá veža - jej odklon je v súčasnosti 68 cm a môžete si ho všimnúť už z diaľky. Kedysi vo veži sídlili trubači, ktorí v prípade nebezpečenstva komunikovali s ďalšími strážnymi vežami. V minulosti bola známa aj pod názvom vážnicová veža, stála totiž pri budove mestskej váhy. Pod vežou bolo umiestnené mestské väzenie a mučiareň. Veža niekoľkokrát vyhorela, preto prešla viacerými stavebnými úpravami. Na vrchol veže vysokej 34 m vás privedie drevené schodisko so 101 schodmi, odkiaľ sa vám naskytne pohľad nielen na panorámu námestia, ale aj na Kremnické vrchy a Nízke Tatry.

Žigmundova veža v Košiciach: Severná Žigmundova veža pribudla k Dómu sv. Alžbety počas druhej etapy výstavby v rokoch 1420 - 1440 za vlády Žigmunda Luxemburského. V 15. storočí však počas obliehania Košíc došlo k jej značnému poškodeniu a bolo nutné vežu prestavať. Ďalšia prestavba veže sa uskutočnila v roku 1775. Zaujímavosťou je, že pôvodné zvony tejto 60-metrovej veže boli počas prvej svetovej vojny roztavené a použité na vojenské účely. Tie dnešné sú z roku 1926 a boli odliate majstrom Alexandrom Buchnerom. Veža si vás získa nielen výhľadom, na prvom poschodí môžete obdivovať mechanizmus hodín, na druhom upevnenie zvonov a na treťom a štvrtom časť hodinového stroja z 19. storočia. Nachádza sa tu aj miestnosť hasičskej strážnej služby, ktorá bola k dispozícii od 70. rokov 20. storočia.

Strážna veža v Rožňave: Výstavba strážnej veže v Rožňave vysokej 36,5 m siaha do 17. storočia, keď bolo potrebné mesto strážiť počas tureckých vpádov. Neskororenesančná veža je neodmysliteľnou súčasťou historického jadra Rožňavy. Na jej južnej fasáde sa nachádza delová guľa, ktorá slúži ako spomienka na turecké obliehanie. V jej blízkosti sa nachádza renesančná kamenná tabuľa z čias postavenia veže, ktorá má dobovú podobu erbu mesta. V roku 1997 prešla veža rekonštrukciou a bola sprístupnená turistom. Prehliadku zabezpečuje Turistické informačné centrum v Rožňave.

tags: #veza #kostol #zvolen #otvaracie #hodiny