Vianočné zvyky spojené so smrťou na Slovensku

Vianočné sviatky sú neodmysliteľne spojené s tradíciami a zvykmi, ktoré sa v slovenskej kultúre odovzdávajú z generácie na generáciu. Obdobie Vianoc je však tiež poznačené strachom z temných síl a bosoriek, ktoré podľa starých povestí ohrozovali slnečné svetlo. Tieto zvyky majú svoje korene v oslavách zimného slnovratu a náboženských sviatkoch narodenia Ježiša Krista.

Ľudové tradície v predvianočnom období mali vždy veľa podôb. Zvyky a obrady spojené so sviatkom svätej Lucie patria k tým najznámejším. A niektoré sa zachovali a dodržiavajú sa dodnes.

Všetci predsa vedia, že od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc. Skúste, možno počaruje aj vám!

Stridžie dni: Čas plný strachu a rituálov

Zima bola pre našich predkov obdobím plným obáv. Od Kataríny až po Luciu trvali tzv. stridžie dni, ktoré sa považovali za nebezpečné kvôli prítomnosti stríg, démonov a zlých síl. Tieto bytosti mali škodiť ľuďom, dobytku a celým dedinám. Strach umocňovali aj dlhé noci a krátke dni, ktoré boli vnímané ako prejav moci temných síl.

Ľudia sa proti týmto silám bránili rôznymi rituálmi, stretávaním sa a dodržiavaním prísnych zákazov a príkazov. Dievčatá sa stretávali na priadkach, obliekali sa do masiek a využívali magické bylinky a predmety. Všetci s očakávaním čakali na zimný slnovrat, ktorý symbolizoval víťazstvo svetla nad tmou.

Sviatok svätej Lucie pripadá každoročne na 13. decembra. V našich ľudových tradíciách má bosorácka noc dôležité miesto. Zvyky a obrady na svätú Luciu patria k tým najznámejším aj najobľúbenejším. Nezriedka sa stáva, že si ich nechávame a dodržiavame aj v moderných bytovkách.

Svätá Lucia od Caravaggia

Kto bola svätá Lucia?

Svätá Lucia sa pravdepodobne narodila okolo roku 284 v Syrakúzach a zomrela mučeníckou smrťou v roku 304. Je jednou z katolíckych a pravoslávnych svätých, uctievajú ju aj luteránski Švédi a Nóri. Uctieva sa od 5. storočia.

Pochádzala z dobre situovanej rodiny, ale rozdala svoj majetok i plánované svadobné veno chudobným. Udali ju úradom ako kresťanku, za čo podstúpila mučenícku smrť. Známa je legenda, podľa ktorej si vylúpila oči, aby sa nemusela vydať za pohanského ženícha, za čo ju Panna Mária obdarila ešte krajšími očami. Stala sa tak patrónkou slepých, jej znakom sú oči.

Lucia bola väznená a nútená k obetovaniu pohanským bohom, čo samozrejme odmietla. Svojej viery sa nevzdala ani pod hrozbou mučenia. Za trest, aby potupili jej česť, ju mali odvliecť na službu do nevestincov, no keď ju mali odviesť na voze ťahaným záprahom volov, nepohli sa ani o centimeter. Jej neoblomná viera ju zachránila pred potupou. Nakoniec zomrela mučeníckou smrťou - kat jej prebodol hrdlo.

Zvyky a povery na Luciu

Lucia, 13. december, bol považovaný za najvýznamnejší stridží deň. V minulosti, pred zavedením gregoriánskeho kalendára, sa tento deň považoval za najkratší v roku. V predvečer Lucie mládenci obchádzali dediny a trúbili na všetko, na čo sa dalo, aby zahnali zlé sily. Jedol sa cesnak vo veľkom, pretože mu predkovia pripisovali magické vlastnosti, ktoré mali chrániť pred polodémonmi a bosorkami.

Po domoch chodili dievčatá s namúčenými bielymi tvárami, v bielom oblečení a s husacím krídlom v ruke, ktorým vymietali kúty, pece a sporáky. Ženy nesmeli priasť, prať ani piecť. Ani chodiť po návštevách spoločne so starými a chorými ľuďmi. Ak by si niekto vypýtal mlieka z domu, mohol byť považovaný za strigu, pretože mlieko sa nesmelo vynášať mimo domu.

Sviatok svätej Lucie je opradený mnohými zvykmi a poverami. Niektoré z nich sa zachovali dodnes:

• Ochrana pred zlom: Večer pred Luciou treba zjesť veľa cesnaku, bývalo zvykom si ním aj spraviť krížik na čelo či na zápästia. Doma sa pripravovala cesnaková omáčka alebo hrianka. Mnohí nechávali cesnak s kúskom chleba a pohárom vody za oknom. Cesnak má totiž moc odohnať zlých duchov.
• Bez žien: Na Luciu sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu.
• Nech ostane všetko doma: Po západe slnka sa nesmelo nič dávať ani požičiavať.
• Žiadna práca: V tento deň je zakázané prať aj priasť, nesmie sa pracovať na poli ani doma.
• Odstrašiť strašidlá: Na sviatok Lucie ľudia s úmyslom nepustiť do svojich domovov zlé sily robili hluk a zahatávali prístupové cesty. Robili sprievod, kde buchotali hrncami a vareškami, aby vyplašili zlo.
• Lucia prináša aj bohatstvo: Od Lucie do Vianoc vraj treba v topánkach pod pätami nosiť mince, čo by nám malo priniesť peniaze v budúcom roku.
• Ženícha prezradí pes: Dievčatá triasli plotom a odriekali: „Klopem dnes, kde je môj najmilší, nech mi tam vyštekne pes.“
• Vymetanie duchov: V predvečer Lucie po domoch chodievali ženy (niekde sa spomínajú aj mladí muži) zahalené do bielych plachiet a s pomúčenou tvárou a bielymi pierkami vymetali z domov a dvorov temné sily, zlých duchov, choroby a trápenia.
• Najdlhšia noc: Trinásty december bol vedený ako najkratší deň roka a hovorí sa: Svätá Lucia ukazuje svoju moc, prináša najdlhšiu noc.
• Možní manželia: Dievčatá pomýšľajúce na vydaj si na svätú Luciu napísali na 12 papierikov mužské mená, poskladali ich a zalepili. Potom každý deň až do štedrej večere jeden papierik spálili. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik s menom toho, ktorý sa mal stať ich vyvoleným.
• Predpoveď na ďalší rok: Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace. Každý deň predstavoval jeden mesiac.
• Jablko pritiahlo toho pravého: Dievča ponorilo jabĺčko do vody a každý deň odpilo z vody. Chlapec, ktorý sa k nej prvý ozval po zjedení jabĺčka na Štedrý deň, sa mal stať jej manželom.
• Mladíci hľadali bosorky: Mladí muži vyrezávali postupne každý deň až do Vianoc stolček, na ktorom nesmel byť ani jeden klinec. Vtedy mal čarovnú moc. Na Štedrý deň si rezbár mal počas omše na tento stolček sadnúť a okolo oltára potom videl tancovať všetky strigy z dediny.

Ako sa taví olovo

Koledovanie a návrat mŕtvych

Obdobie dvanástich dní medzi Vianocami a Tromi kráľmi bolo zasvätené návratu mŕtvych. Verilo sa, že duše mŕtvych sa potulovali po svete živých a dokonca živých navštevovali. Jednou z tradícií, ktorá vychádza z tejto pôvodnej podoby vianočného obdobia, sú koledy. Lepšie povedané, pochôdzky mladých maskovaných koledníkov, ktorí chodia od domu k domu a snažia sa získať maškrty alebo peniaze.

Koledovanie si na Slovensku spájame predovšetkým so sviatkom Troch kráľov, ktorý ukončuje vianočné obdobie. V skutočnosti bol tento zvyk v ľudových tradíciách oveľa frekventovanejší: koledovalo sa aj na Štedrý deň, na Boží hod (25. decembra), na Štefana (26. decembra), na Nový rok, no taktiež na konci zimy: na svätého Blažeja (3. februára) a na svätého Gregora (12. marca). A dodnes sa koleduje na Veľkú noc. Koledovanie sa spája aj s Halloweenom, pričom v slovanskej ľudovej kultúre sa kedysi koledovalo aj na Dušičky. Najtypickejším časom pre koledníkov je však práve dvanásť vianočných dní.

Slnko a mŕtvi

Archeológovia odhalili prekvapivú skutočnosť: nálezy pochádzajúce z neskorej doby medenej, doby bronzovej a zo začiatku doby železnej (3 000 až 500 pred n. l.) naznačujú, že slnko sa u dávnych Európanov spájalo s predstavami o posmrtnom živote. Slnečný symbolizmus sa v tomto období priam systematicky spája so smrťou, a to najsilnejšie v oblasti strednej a severnej Európy. V dobe bronzovej sa napríklad stalo pravidlom mŕtvym prikladať do hrobu špeciálnu pohrebnú keramiku, zdobenú vyobrazeniami slnka alebo slnečnou symbolikou. Podľa slnka sa orientovali hroby, slnečné symboly niesla výzdoba hrobiek. A mohyly - monumentálne hrobové násypy nezriedka dopĺňala kamenná konštrukcia s pôdorysom v tvare slnečného symbolu.

Tento záver sa opiera okrem iného o grécke, védske a baltské mýty. Takisto o množstvo starých írskych príbehov, v ktorých sa hrdina doplaví na „elyzejský“ či „záhrobný ostrov“, kde stretáva a zblíži sa alebo si vezme za ženu „božskú kráľovnú“, typicky vykazujúcu slnečné vlastnosti. No aj o slovanský folklór, v ktorom sa spomína domov mŕtvych Bujan, často vnímaný ako rajský ostrov a zároveň „domov slnka“, ktoré tam prichádza každý večer po tom, ako vo svete živých zapadlo.

Prehľad najvýznamnejších zvykov a pover na Luciu:

tags: #vianoce #povera #smrt