Slovensko má bohatú históriu vianočných tradícií, ktoré sa po stáročia odovzdávajú z generácie na generáciu. Viaceré tradície pre moderných ľudí časom stratili význam, no mnohé prežívajú dodnes.
Vianočný stromček v Bratislave.
Aj keď sú vianočné tradície pomerne stabilné a viaceré sa zachovali dodnes, len za posledné polstoročie sa veľmi zmenili, pričom príčinu vidí etnologička Katarína Nádaská najmä v zmene životného štýlu dnešných ľudí. Kedysi žilo takmer 90 percent obyvateľov Slovenska na vidieku a len desať percent v mestách, dnes je to takmer naopak.
Vianočné tradície, ktoré sa kedysi zameriavali na prosperitu roľníckej práce, podľa nej takmer úplne vymizli. Ľudia už akosi nevidia dôvod, prečo by si mali na Vianoce obkrúcať stôl reťazou. A to je len jeden z mnohých zvykov, ktoré v minulosti dodržiavali všetky slovenské domácnosti, no dnes prežívajú už len v niektorých dedinkách. Takýchto tradícií je podľa etnologičky veľmi veľa, preto spomenieme iba niektoré.
Reťaz okolo stola a šechtár s čerstvým mliekom
V minulosti sa zvykli nohy štedrovečerného stola obkrúcať reťazou a každý z rodiny si na ňu položil nohu. Reťaz symbolizovala súdržnosť a pevnosť rodiny. Rovnako sa k stolu dávala sekera, kde išlo najmä o jej čepeľ, ktorá symbolizovala oceľové zdravie pre celú rodinu. Neoddeliteľnou súčasťou bol aj šechtár s čerstvo nadojeným mliekom, čo symbolizovalo blahobyt. Kravu naši predkovia považovali za živiteľku rodiny, dávala mlieko, z ktorého sa vyrábalo maslo, smotana a syry.
Vianočná tradícia - nohy stola opásané reťazou.
Veštby a zvyky
Vianočné zvyky boli podľa etnologičky skôr veštbami na nadchádzajúci rok. Jedným z nich bolo napríklad aj trasenie plotmi v niektorých regiónoch. Dievčatá po štedrej večeri vyšli von do ticha a začali triasť dreveným plotom. Z ktorej strany zabrechal pes, odtiaľ mal prísť jej budúci ženích.
Takouto veštbou, ktorá však pretrvala dodnes, je prekrajovanie jablka. Každý si mal prekrojiť jablko a pozrieť sa, aký malo jadrovník. Ak bol zdravý, znamenalo to, že nadchádzajúci rok bude zdravotne pozitívny aj pre toho človeka, kto jablko prekrojil. Podobne to fungovalo aj vlašskými orechmi.
Vianoce na Honte / Sk dokument
Štedrá večera
Čo sa zachovalo dodnes a dodržiava sa takmer vo všetkých rodinách, je štedrá večera, ktorá má viac chodov. Obyčajne nechýba ryba, v každej rodine majú svoju sviatočnú polievku a ako prvé jedlo sa jedávajú oplátky s medom a cesnakom.
To, ako vyzerá štedrá večera, sa podľa etnologičky líši takmer v každej domácnosti. Najobľúbenejší je vyprážaný kapor s majonézovým šalátom. Objavujú sa však aj zdravšie varianty, ako napríklad dusený losos so zemiakmi. Okrem tradičnejších jedál zvyknú Slováci jedávať aj pečenú hus, kačicu či bravčové rezne.
K večeri nepochybne patria aj vianočné koláče. Nie vždy sú to koláče z kysnutého cesta alebo čajové pečivo. Často sú súčasťou Vianoc aj krémové zákusky. Po večeri sa rodiny tradične presúvajú k vianočným stromčekom, pod ktorým si rozbalia darčeky. V niektorých rodinách ešte pretrváva aj spoločné spievanie kolied, pričom koledovanie bolo kedysi povinnosťou, no dnes je to skôr rarita.
Výzdoba a oddych
Zmenou prešla aj výzdoba slovenských domácností. Od roku 1989 sme prešli na taký americký štýl zdobenia, ktorý sme začiatkom 90. rokov videli len v televízii. Zatiaľ čo v minulosti sa zvykol zdobiť len vianočný stromček v interiéri, dnes si ľudia ozdobujú aj domy a stromy v záhradách. Vianoce už teda nie sú v komornom duchu, ale sú vysvietené a rozžiarené.
Naši predkovia tiež zvykli počas sviatkov viac oddychovať. Nepracovalo sa, akurát sa postarali o dobytok. Naozaj oddychovali a vychutnávali si atmosféru, ktorú zažili raz do roka. Dnes je pomerne bežné, že ľudia trávia sviatky mimo domova.
Adventné obdobie
Adventné obdobie ľudstvo oslavuje už od 7. storočia nášho letopočtu. Začína sa 4 nedele pred Štedrým dňom a práve na Štedrý deň končí. Samotné slovíčko „advent" znamená v preklade príchod. Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia, tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu ju nahrádza veselšia ružová, akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiška. Adventné obdobie vrcholí vigíliou.
Adventný veniec.
Adventný veniec patrí k najstarším symbolom Vianoc v kresťanských rodinách. Poslednú zo štyroch sviec na adventnom venci zažali v nedeľu milióny kresťanov, ktorí tak naplnili svoju intenzívnu duchovnú prípravu na vianočné sviatky. Adventný veniec patrí popri vyzdobenom stromčeku, betleheme, tradičných ozdobách a svetle sviečok k najstarším symbolom Vianoc. Prvý takýto veniec vyrezal z dreva v roku 1838 teológ Johann Henrich Wichter. Zavesil ho na dvere sirotinca, ktorého bol správcom a každý deň naň zavesil zapálenú sviečku. Pod vencom stála pokladnička,do ktorej zbožný veriaci vhadzovali vianočné milodary pre opustené deti.
Štedrý deň a jeho pomenovania
Štedrý deň, Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň či Kračun sú pomenovania 24. decembra odvodené od charakteru obyčají, ktoré mali zabezpečiť zdar v budúcom roku, spokojný a blahodarný život. Štedrý deň bol začiatkom sviatkov zimného slnovratu. Podľa starých svetonázorových predstáv bol 24. december prvým dňom, počas ktorého sa uskutočňovali rôzne magické úkony, ľudia nimi chceli ovplyvniť priebeh budúcich javov a činností. Napríklad sa verilo, že akú náladu má človek, alebo ako sa správa v tento deň, taký bude po celý rok. Ak deti boli neposlušné, budú sa tak správať aj v budúcom období.
Štedrý deň sa niesol v znamení príprav na štedrovečernú večeru. Muži museli od východu slnka pripraviť nové náradie na pečenie, obriadiť dobytok. Gazda ráno obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Štedrého dňa a na jeseň priniesli bohatú úrodu. Potom zamieril do maštale, kde vložil dobytku do tlám kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby. Neskôr prišla do maštale gazdiná, ktorá nad teľnou kravou prelomila prvý upečený koláč so želaním, aby sa kravička šťastne otelila.
Rodina sa zoradila do sprievodu, na ktorého čele kráčal gazda s kadidlom v ruke. Za ním gazdiná robila cesnakom kríže na dverách a oknách domu, bránke do dvora a na vrátach maštale. Cesnaku sa údajne veľmi báli bosorky, strašidlá a zlí duchovia. Rodičov nasledovali so sviečkami deti a všetci odriekali otčenáš. Kadidlom, plamienkami sviečok a modlitbou prosili ľudia o pomoc nebeského otca.
Celý deň sa držal pôst, až do východu prvých hviezd. Ženy zase upiecť koláče a uvariť vianočné jedlá. Od vydarenej prípravy závisela nielen štedrovečerná slávnosť, ale aj blahobyt v budúcom roku. Mnohé práce sa spájali s príkazmi či zákazmi a mágiou slova. Ľudia od nepamäti verili v čarovnú moc a magickú silu Štedrého dňa, ktorý bol najmä na vidieku bohatý na tajuplné úkony, obrady a zvyky. Celá rodina preto vstávala v tento deň zavčasu, aby si každý stihol splniť povinnosti neobyčajného sviatku.
Úprava príbytku mala svoj magický charakter, čo súviselo s jeho čistotou vo sviatočné dni. Domy, domčeky, kuchyne a izby sa ozdobovali zelenou chvojinou, nad stôl sa vešal slamený stromček, ktorý postupne v priebehu druhej tretiny 20. storočia nahradil vianočný stromček. Zvláštna pozornosť sa venovala úprave štedrovečerného stola a tradičných vianočných jedál.
Štedrý večer
Vyvrcholením Štedrého dňa bol Štedrý večer, na Slovensku považovaný za najväčší sviatok roka. Má veľa pomenovaní - Badňak, Dohviezdny večer, Kračun, Posiat hvizdny, Pôstny večer či Svätý večer. Podľa ľudových zvykov sa začínal väčšinou pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka. Tradovalo sa, že na koho plameň ukáže, ten bude o rok pri stole chýbať. Keď všetci zadržali dych a plamienok sa ani nepohol, rodine odľahlo. Okolo stola sa omotala reťaz, aby bola rodina počas roka súdržná.
Súčasťou slávnostnej večere, ktorá sa začínala modlitbou, boli okrem jedál určených na tento večer aj úkony na zabezpečenie zdravia, prosperity, veštenie stavu zdravia i priebehu života na nasledujúci rok. Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním mužovi i deťom krížik na čelo. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a všetkým dal z neho kúsok. Znamenalo to, že rodinu tvorí každý jej člen, tak ako kúsky tvoria jabĺčko.
Samotnú večeru otvoril gazda prípitkom, po ktorom sa jedli oplátky s medom a cesnakom, orechy, jabĺčka, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami. Na vyzdobenom stole bývali placky z chlebového cesta, osúchy, pupáčiky, lekvárové cestenice, makové lokše, krupicová kaša (tiež nazývaná Ježiškova kašička),uvarený hrach, uvarená zmes sušeného ovocia tzv. vilia, peceň chleba, tvaroh, mak, pohár s medom i hrnček s mliekom. Takto prestretý stôl symbolizoval aj vďaku roľníka za dary zeme. Dnes sme večeru obohatili najmä zemiakovým šalátom a chutnou rybou pripravenou na mnoho spôsobov.
Oheň
Naopak, najmladším zvykom, ktorý sprevádza Vianoce a oslavy príchodu Nového roka, patria ohňostroje, odpaľovanie svetlíc, petárd, delobuchov a iných pyrotechnických výrobkov. Do Európy priviezli ohňostroje cestovatelia a námorníci v 18. storočí z Ázie. Najmä v Japonsku, Číne, Thajsku, Laose či Vietname patria pestrofarebné ohňostroje po stáročia k neodmysliteľnej súčasti aj tej najmenšej dedinskej slávnosti.
Kresťanský svet prevzal hru s ohňom, zapaľovanie svetlíc a žiarivých ohňostrojov na prelome 18. a 19. storočia v znamení hlbšieho obsahu Vianoc. Svetlo a žiara oznamujú svetu radostnú zvesť o narodení Ježiša Krista, príchod jasnej hviezdy, lúčov poznania, pravdy, viery, lásky a nádeje.
Imelo
Imelo na štedrovečernom stole symbolizuje túžbu po šťastí pre celú rodinu. Na slávnostne prestretých štedrovečerných stoloch nebude chýbať v mnohých rodinách vetvička imela, ktorej sa od nepamäti pripisovala v ľudovom zvykosloví čarovná moc. Tradícia uctievania imela siaha do antiky.
Legendy o čarovnej moci imela tiež prebrali Slovania. Jeho magickú moc posudzovali aj podľa toho, z akého stromu pochádza. Imelo z hlohu a jablone namočené do vína zaháňalo zlých duchov a strašidlá. Keď sa dalo dieťaťu pod vankúš, snívali sa mu krásne sny. Imelo z liesky znamenalo, že je nablízku poklad a prútikár, ktorý mal z neho konárik v tvare vidlice, mal zaručené šťastie pri hľadaní vody.
Na Vianoce sa odporúčalo dievčatám pobozkať milého pod vetvičkou imela, aby láska vydržala po celý budúci rok. Na niektoré legendy sa zabudlo, no viera v čarovnú moc imela na vianočnom stole pretrvala stáročia. Takto prizdobený stôl symbolizuje totiž túžbu po šťastí, hojnosti, súdržnej rodine a zdraví pre všetkých jej členov.
Vianočná guľa
Ak by sa v prípade vianočných dekorácií dalo hovoriť o výročiach a sviatkoch, potom by sme tento rok museli vzdať hold a poblahoželať najobľúbenejšej vianočnej ozdobe. Fúkaná guľa z jemného skla je už tak povediac babičkou. Veď sa tohto roku "dožíva" už svojich 117. narodenín. Výrobu gule si dal patentovať v roku 1889 Francúz Pierre Dupont. Najskôr vyrábal jednofarebné sklenené gule. Ale pretože si táto ligotavá drobnosť získala na trhu veľkú obľubu, začal krátko po jej uvedení experimentovať s farbami aj vzormi. A tak sa na vianočnej guli začali postupne objavovať kvety, hviezdičky, kresby vtákov, symboly kresťanstva a ďalšie oranmenty.
Guľa bola prvá vianočná ozdoba, ktorá sa touto technikou vyrábala. Až jej modifikáciou sa začali objavovať aj ďalšie tvary. Začiatkom dvadsiateho storočia sa na trhu objavili prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky, dažďové kvapky a slzy. Najnovším trendom zdobenia vianočných stromčekov je ich výzdoba v jednej farbe a jej blízkych odtieňoch.
Vianočné pohľadnice
Prvé blahoprajné lístky k Vianociam, predchodcovia dnešných obľúbených pohľadníc, sa objavili v roku 1841 v Škótsku. Zdobil ich nápis Príjemné sviatky a vytlačila ich tlačiareň Charlesa Drummonda v Edinburgu. Tieto pozdravy sa posielali ešte v zalepených obálkach. Myšlienku rozvinul obchodník Henry Cole z Londýna, ktorému sa nechcelo vypisovať zákazníkom a partnerom dlhé vianočné blahoprajné listy. Poprosil preto priateľa maliara Johna Hersleya, aby mu namaľoval obrázok k Vianociam. Ten dal vytlačiť na papier a vo vyzdobených obálkach ho posielal priateľom. Táto pošta sa stala hitom Vianoc 1843.
Zvyk posielať k Vianociam pohľadnice čoskoro prenikol do Ruska, Francúzska, Nemecka a ďalších krajín. V druhej polovici 19. storočia sa pohľadnice posielali často vyzdobené gorálkami, kúskami pestrofarebných tkanín, perím, sklenenými črepinkami a podobne. K zasneženým krajinkám, chalúpkam a vyzdobeným vianočným stromčekom pribudli neskôr duchovné a kresťanské motívy, betlehemy, jasličky, vyobrazenia anjelov, malého Ježiša v náručí Panny Márie a podobne. Na území Slovenska sa ešte okolo roku 1900 predávali pohľadnice s textom v nemčine.
Svätý Mikuláš
Počas adventného obdobia nás čaká jeden sviatok, na ktorý sa tešia hlavne deti, a ktorý je dnes už bohužiaľ veľmi skomercializovaný - je to sviatok svätého Mikuláša, oslavovaný šiesteho decembra. Svätý Mikuláš pochádzal z Malej Ázie, dnešného Turecka. Nejestvujú žiadne historické dokumenty, ktoré by dokazovali existenciu svätého Mikuláša, a taktiež sa nevie nič určité o jeho živote, pravdepodobne bol však biskupom v meste Myra v 4. storočí n. l. Bol uväznený počas prenasledovania kresťanov za vlády cisára Diokleciána, avšak nakoniec bol prepustený, keď sa vlády ujal Konštantín Veľký a zúčastnil sa cirkevného koncilu v Nikaji v roku 325 n. l.
Mikuláš mal povesť štedrého a láskavého muža, a to napomohlo vzniku legendy o zázrakoch, ktoré vykonal pre chudobných a nešťastných. Hovorilo sa, že dal veno v zlate trom dievčatám, ktoré boli také chudobné, že by sa inak nemohli vydať a museli by si zarábať na živobytie prostitúciou. Taktiež vraj oživil tri deti, ktoré nejaký mäsiar zabil a naložil do suda.
V stredoveku sa uctievanie svätého Mikuláša rozšírilo po celej Európe. Stal sa svätým patrónom Ruska a Grécka, bol tiež patrónom dobročinných bratstiev a spolkov, rovnako aj patrónom detí, námorníkov, nevydatých dievčat, obchodníkov i majiteľov záložní. Mikulášove zázraky radi zobrazovali stredovekí umelci, inšpirovali sa nimi aj liturgické hry.
Po príchode reformácie prestal byť Mikuláš uctievaný v západnej Európe, výnimkou sa stalo Holandsko, kde jeho legenda prežila v podobe tzv. Sinterkaasa, čo je holandský variant svätého Mikuláša. V Európe sa počas storočí vytvoril obraz svätého Mikuláša ako milej figúry, ktorá deti obdarúva. Nemali by sme ale zabudnúť, že sviatok svätého Mikuláša nie je len dôvodom, aby sme naším deťom kupovali tony sladkostí, ale mali by sme si pripomenúť Mikuláša, ktorý sa darmi snažil pomáhať a spríjemňovať život ľuďom okolo seba.
Prípravy a očakávania
Obdobie adventu, alebo predvianočné obdobie je plné rôznych aktivít a neodmysliteľných drobností, ktoré dotvárajú slávnostnú atmosféru. Všetci premýšľame nad darčekmi pre rodinu a priateľov, plánujeme si upratovanie, nákupy a pečenie. Nostalgicky myslíme na tradičné rodinné pečenie, na lahodné vône, ktoré zaplnia celý dom. Listujeme v receptoch našich mám, alebo babičiek, trávime hodiny plánovaním všetkých dobrôt, ktoré je treba pripraviť a snažíme sa potlačiť myšlienku na diéty po novom roku.
Vianoce sú časom radostí a veselostí. Deti ich milujú. A či to chceme alebo nechceme priznať, tak my dospelí vlastne tiež. Vôňa pečiva, ryba, kapustnica, vianočný stromček. To sú klasické Vianoce, ako ich pozná väčšina z nás.
Vianočné tradície vo svete
Nie všade sa Vianoce oslavujú rovnako. Každá krajina si zachováva vlastné tradície a zvyky. Nie všade rozdáva darčeky Ježiško, nie všade sa na Štedrý večer pripravuje kapustnica a kapor. Prianie „Veselé Vianoce!" je v každej z nich inak.
| Krajina | Vianočná tradícia | Štedrovečerné menu | Vianočné prianie |
|---|---|---|---|
| Belgicko | Svätý Mikuláš, Santa Klaus, korčuľovanie | Špeciálny chlieb cougnou | Vrolijk Kerstfeest! (po flámsky), Joyeux Noel! (po francúzsky) |
| Bulharsko | Dedo Koleda, vianočný stromček | Šošovica, fazuľa, ryža, kapusta, banica | Čestita koleda! |
| Cyprus | Zlí duchovia „kalikantzari", Ai - Vasilis, Vasilopita | Bravčové pečené mäso | Kala Chrostouyenna! (po grécky), Noeliniz Ve Yeni Yiliniz Kutlu Olsun! (po turecky) |
| Česká republika | Ježíšek, zlaté prasiatko | Rybacia polievka, vyprážaný kapor, zemiakový šalát | Veselé Vánoce! |
| Dánsko | „Oslava sviečok", „vianočný posol", Julemand | Husacina, kačacina, bravčové pečené s červenou kapustou, teplá šunka, okorenená treska s reďkovkou a horúca ryža poliata studeným mliekom | Glaedelig Jul! |
| Estónsko | Vianočná koruna, vyhlásenie Vianočného mieru | Pečená hus alebo morka s jablkami, Pipparkogid | Roomsaid Joulu Puhi! |
| Fínsko | Veľký Ukko, vianočný stromček | Pečené husi a moriaky | Hauskaa Joulua! |
| Francúzsko | Pére Noel, Pére Fouettard, živé jasličky | Ustrice, biele klobásy, slimáky, rybia polievka, pečený moriak s gaštanovou plnkou a lanýžovou pastou, kurčatá so zeleninovým šalátom | Joyeux Noel! |
| Grécko | Svätý Mikuláš, vianočné koledy - kalandá, Svätý Vassilios | Polievka s mäsom z moriaka alebo sliepky a ryža | Kala Christouyenna! |
| Holandsko | Sinter Klaas, Čierny Peter | Pečený králik s brusnicami | Vrolijk Kerstfeest! |
| Írsko | Sviečky v oknách | Chlieb a mlieko pre Jozefa, Máriu a malého Ježiška | Nollaig Shona Dhuit! |
| Litva | Sprievod s maskami | Prasačia hlava varená spolu s jačmennou kašou, varený hrach s fazuľami a klobásami | Linkami Kaledu! |
| Lotyšsko | Prezliekanie do masiek | Varená bravčová hlava s jačmeňom, hrach, fazuľa a jačmenné klobásy | Prieci´gus Ziemsve"tkus un Laimi´gu Jauno Gadu! |
| Luxembursko | Kleeschen, Housekera | - | - |
Pranostiky
Magický, čarovný vianočný čas a celé sviatočné obdobie až do konca roka je priam opradené rôznymi prísloviami, porekadlami a pranostikami našich starých materí. Niektoré platia až do dnešných dní, iné pomaličky upadajú do zabudnutia...
Pranostiky na mesiac december
- Mierny december, mierna celá zima.
- Keď je december studený, je vždy s úrodným rokom spojený.
- Aká zima v decembri, také teplo v júni.
- Čo v decembri nespravíš, v januári nedohoníš.
- Aké veľké sú cencúle v decembri, také dlhé budú rúrky z kukurice.
- Keď v decembri mrzne a sneží, úrodný rok nato beží.
- Keď zima dobre drží v decembri a v januári, bude pekný rok.
- Na suchý december nasleduje suchá jar.
- Zelené Vianoce - biela Veľká noc.
Pranostiky na mesiac január
- Keď rastie v januári tráva, bude v júni hladovať krava.
- Ak je v januári jasno, bude veľa ovocia.
- Ak v januári sneží, alebo prší, bude zlá úroda.
- Beda tomu roku, v ktorom v januári tráva rastie.
- Čo január zazelená, to máj spáli.
- Čo január zmeškal, február doháňa.
- Dážď, keď nesie január, neteší sa hospodár.
- Keď vlci a líšky v januári vyjú, to znamená tuhú zimu.
- Keď duje v januári severák, žito bude dobre sypať.
- Keď január nie je pod snehom, beda poliam, lúkam a vrchom.
- Keď január vodu pustí, v ľad ju zas marec zhustí.
- Keď je v januári pekne, je pekné leto.
- Keď je v januári teplo, siaha bieda až na dno.
- Keď včely v januári vyletujú, to nedobrý rok ohlasujú.
- Lepšie vidieť hladného vlka v poli ako gazdu v januári v košeli.