Vianoce pre Všetkých: Tradície a Význam

Tradície Vianočných sviatkov nie sú vo všetkých krajinách rovnaké. Ako to vyzerá s Vianocami v iných častiach sveta? Pozrime sa na to.

Vianoce v Európe

Vianoce, ktoré sa podobajú tým naším európskym, priniesli na africký kontinent najmä rôzni misionári a dobrovoľníci, ktorí prichádzajú do rozvojových krajín na určité obdobie.

Slovensko: Približne tak dnes vyzerajú Vianoce v našich domovoch. Mama rezko premiešava „vandel“ zemiakového šalátu, vo vzduchu zmes vône vyprážaného kapra a kapustnice. Ligotavý stromček stratený medzi darčekmi, na stole svieca žiariaca betlehemským svetlom. Z rádia počuť Michaela Bublého alebo Karla Gotta, záleží, čo máte radšej.

Či už slávime Vianoce v Európe, Ázii či na opačnej strane pologule, duch Vianoc zostáva v každom kúsku sveta rovnaký.

Francúzsko: Rodiny vo Francúzsku slávia Štedrý deň spoločne. Večer si deti položia topánky pred krb a čakajú, že im ich Pere Noel naplní darčekmi. Jeho spoločník Pere Fouettard by mal zasa zlé deti “oceniť” výpraskom.

O polnoci tradične podávajú reveillon, čo znamená budíček alebo prvé volanie dňa. Reveillon symbolizuje očakávanie narodenia Krista. Toto jedlo pozostáva z ustríc, párkov, vína, opečenej slaniny, pečenej hydiny, šalátov, ovocia a francúzskeho pečiva, najmä bagety. Svojrázne zvyky majú v rôznych častiach Francúzska.

Na juhu jedia bochník chleba rozkrájaný do kríža, z ktorého musia prvú časť venovať chudobnému človeku. V Alsasku býva na stole vyprážaná hus, v Bretónsku pšeničné koláčiky s kyslou smotanou. Burgunďania večerajú morku a gaštany. Na severe Francúzska deti dostávajú darčeky už 6.

Anglicko: Angličania nemajú vianočné sviatky naviazané na rodiny až tak, ako my. Obdobie Vianoc je pre nich najmä obdobím rôznych večierkov a stretnutí s priateľmi a známymi. Vianočné darčeky im nosí Santa Claus 24.12. a podľa tradície si ich nechávajú vystavené na čestnom mieste až do sviatku Troch Kráľov.

Holandsko: V Holandsku je zvykom, že v polovičke novembra príde Mikuláš - Sinterklaas, na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov a sprevádzajú ho postavy černoškov - Zwarte Piet. Vrchol Vianoc oslavujú 5.

Poľsko: Poľské zvyky nie sú príliš odlišné od tých našich. Rovnako ako my, na štedrovečerný stôl prestierajú o jeden príbor navyše, pre neznámeho hosťa. Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25.12.

Švédsko: Vo Švédsku je dôležitou súčasťou predvianočnej doby 13. december - kedy oslavuje meniny Lucia. Na Luciu sa v Švédsku oslavuje kráľovna svetiel. Na deň sv. Lucie sa zvykne piecť pečivo z kysnutého cesta - niečo ako naše osie hniezda. Pečivo je dochutené šafránom a podáva sa spolu s nápojom, ktorý sa volá Glöggom (podobné ako víno). Na Vianoce sa servíruje aj sladká ryžová kaša.

Vianoce v Afrike

Na africkom kontinente sa sviatky pokoja v porovnaní s Áziou a Latinskou Amerikou prezentujú pravdepodobne najmenej. K tradičnej atmosfére chýba pre nás neodmysliteľný sneh a hlavne v strednej a južnej Afrike chýba ozdobený ihličnatý stromček.

Domáci ho nahrádzajú ozdobenou palmou. Cez vianočné obdobie sa navštevujú rodina a známi, nie všetci sa obdarúvajú darčekmi, keďže veľa ľudí nemá peniaze napríklad na hračky. Tu nezohrávajú Vianoce takú komerčnú úlohu ako vo vyspelých štátoch Európy či Ameriky, je to viac o narodení Ježiša Krista, o radosti, speve, návšteve kostola.

Egypt: V Egypte sa veľa ľudí hlási k ortodoxnej koptskej cirkvi. Adventné obdobie tam trvá 40 dní pred Vianocami. Egyptskí veriaci sa počas neho postia - nejedia mäso, hydinu ani mliečne výrobky. Na Štedrý večer idú všetci do kostolov v úplne nových šatách. Bohoslužby sa končia o polnoci hlaholom zvonov. Potom idú ľudia domov na slávnostnú večeru, počas ktorej sa podáva fata - jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Na prvý vianočný sviatok ľudia v Egypte a ďalších častiach Stredného východu navštevujú priateľov a susedov.

Maroko: je krajina zmiešaných kultúr a tolerancie. Hlavným náboženstvom je islam, stretávajú sa tu moslimovia, kresťania, židia. Moslimovia Vianoce nemajú, podobným sviatkom je Sviatok obety. Tiež má korene v Biblii, v Starom zákone. Obetou je baránok, ktorého zarežú a zjedia. Maročania sú však prispôsobiví.

Pobrežie Slonoviny: leží v západnej Afrike. Býval francúzskou kolóniou, preto slávia vianočné sviatky. Malého Ježiška vítajú ozdobenou palmou. Na Štedrý deň, pred slávnostnou večerou, deti dostanú darčeky. Keďže tu je veľmi horúco, domáci oslavujú sviatky na plných plážach. Grilujú, jedia koláče, morku, christmas puding - čo je niečo ako náš biskupský chlebík.

Vianoce v Ázii

Napriek malému počtu kresťanov, poznajú oslavy Vianoc aj v Ázii. Používajú výzdobu domov, zdobia stromčeky, rozdávajú darčeky. Samozrejme poznačené lokálnymi znakmi a kultúrou danej krajiny. Jediným ázijským kresťanským národom sú Filipínci.

Filipíny: Vianočné oslavy sa začínajú už 15. decembra hojne navštevovanou svätou omšou. Na nej čítajú príbeh o narodení Krista. Na Štedrý deň sa vždy uskutočňuje takzvaná Panunuluyanská slávnosť. Ľudia vyberú spomedzi seba pár, ktorý predstavuje Jozefa a Máriu. Hrajú príbeh o tom, ako Svätá rodina hľadala prístrešie v Betleheme a keď ho nedostala, musela sa uchýliť do maštale. Súčasťou bohoslužby na prvý vianočný sviatok býva hra o narodení Božieho dieťaťa. Deti vyrábajú farebné papierové ornamenty (kvety, reťaze, lampy), ktoré sú súčasťou dekorácie a vianočnej výzdoby.

Japonsko: iba jedno percento populácie sa hlási ku kresťanstvu. Aj napriek tomu Japonci slávia vianočné sviatky, zdobia si príbytky a výklady obchodov, najmenší dostávajú darčeky. Tie rozdáva Heteiosha - kňaz, pričom deti veria, že má oči aj vzadu a po celý čas ich sleduje.

India: v tejto krajine nesúvisia Vianoce iba s kresťanstvom, všetci bez ohľadu na vierovyznanie ich uctievajú. Kresťania oslavujú sviatky klasicky, Indovia ich berú viac ako národný sviatok. Väčšina z nich chodí na miestne trhy, zdobia si domy, stromčeky. Na niektorých miestach používajú namiesto klasického vianočného stromčeka ako dekoráciu listy banánovníka či manga. Toto všetko trvá iba pár dní. S predvianočnou atmosférou sa v Indii asi nestretnete. Na Štedrý deň nie sú zvláštnosťou teploty okolo 30 stupňov Celzia.

Vianoce v Latinskej Amerike

Aj na tomto kontinente sa oslavujú Vianoce. Iné sú vďaka ročnému obdobiu - letu a ozdobeným stromčekom, ktorý býva prevažne umelý. Ihličnaté stromy nie sú bežné ako povedzme na Slovensku. Ľudia v týchto krajinách ich zdobia rôznymi farebnými ozdobami. Ozdoby sú však oveľa pestrejšie a rôznorodejšie.

Na Štedrý večer v Latinskej Amerike je hodnota rodiny na prvom mieste. Všetci príbuzní spolu so susedmi konzumujú pripravené pokrmy a venujú sa tancu. Najtypickejším znakom je umiestnenie Ježiška v jasličkách. Celý Betlehem môže byť umiestnený pod stromčekom i mesiac pred Vianocami, ale samotná figúrka malého Ježiša sa tam objaví až po polnoci Štedrého večera na znak toho, že sa práve narodil Ježiš Kristus. Samozrejme vďaka rozvinutému turizmu do krajín prenikli aj mnohé zvyklosti z ostatných časti sveta.

Kolumbia: vianočná sezóna sa spúšťa 7. decembra zapaľovaním sviečok. Vianoce oslavujú veselou hudbou, ozdobeným stromčekom a bohatým stolom. Na Štedrý večer sa stretáva celá rodina, dokonca susedia a kamaráti, aby tradičnou pečenou morkou vychutnali sviatky pohody.

Peru: Peruánci sú zvyknutí skrášľovať kostoly a domovy jasličkami, vykonávať tance a hry, variť tradičné jedlá.

Mexiko: Mexičania sa na Vianoce pripravujú deväť dní pred 24. decembrom, teda od 16. decembra. Toto obdobie sa volá Posada. Domácnosti v dedine si rozdelia, kto bude mať kedy Posadu. Každý deň potom v jednotlivých domoch hrajú príbeh o tom, ako Mária s Jozefom hľadali v Betleheme miesto na prenocovanie. Domáci predstavujú krčmárov, ktorí odmietajú prijať svätú rodinu na nocľah. Deti a dospelí zo susedstva hrajú pútnikov, pričom nesú sošky Jozefa, Márie a oslíka. Sprievod žiada o ubytovanie v troch domácnostiach, ale až v poslednej ho príjmu. V tom dome sa potom spolu modlia a na záver spievajú Tichú noc. Nasleduje párty pre deti. Jedno z nich má zaviazané oči a pútnickou palicou sa snaží rozbiť papierovú Pinatu (po španielsky orech), čo je misa plná orieškov, mušlí, pomarančov, cukríkov a sladkostí. Dospelí počas hry detí popíjajú punč. . Mexičania si na Štedrý deň nedávajú darčeky. Deti ich dostávajú až 6.

Vianoce v Austrálii

Niektorí Austrálčania sa na Vianoce vyvezú k moru, iní idú na výlety do prírody. Ak ostanú doma, kúpu sa v bazénoch, hrajú kriket alebo robia jednoduché domáce práce. Tradičným jedlom je morka, šunka a bravčovina. Ako dezert sa podáva slivkový puding.

Vianočné zvyky a tradície na Slovensku

Naši predkovia prikladali obrovský význam symbolike, posvätnosti určitých vecí, ale praktizovali aj magické úkony a boli veľmi poverčiví. Obdobie Vianoc bolo od dávneho stredoveku spojené s novým začiatkom, znovuzrodením. Kedysi sa v tieto dni oslavoval slnovrat - znovuzrodenie slnka, ktorý bol vplyvom kresťanstva nahradený oslavou narodenia Božieho syna - Ježiša Krista.

Kresťanstvo malo významný vplyv na slávenie mnohých sviatkov, napriek tomu však ich stredovekú podobu radikálne nemenilo, väčšinu z nich iba prispôsobilo učeniu danej viery. Cirkev tým v podstate odobrila praktizovanie mágie, v prípade predvianočného a vianočného obdobia tzv. mágie počiatku. Išlo o magické úkony, ktoré mali v dobrom ovplyvniť budúcnosť domácností a ich obyvateľov.

V prvom rade si treba uvedomiť, že sa bavíme o tradičných zvykoch Slovenska, ktoré je na tradície extrémne rozmanité. V niektorých prípadoch skutočne platí, čo dedina, to iná obyčaj. Existujú však aj zvyky, ktoré majú všade veľmi podobný charakter. Druhý fakt, ktorý by sme mali vziať do úvahy je, že Vianoce ako si ich predstavujeme dnes, fungujú len posledných 80 - 100 rokov.

Obdobie pred Vianocami aj dnes poznáme ako advent, v rámci neho však boli vyčlenené dni, ktoré mali ešte väčší magický význam ako ostatné. Takým dňom bol (a stále je) 13. december, sviatok sv. Lucie. Určite poznáte v súčasnosti opäť obľúbené obchôdzky „Luciek“ - žien zahalených v bielych háboch, ktoré prichádzajú do domácnosti vymetať kúty husím krídlom.

So sviatkom sv. Lucie sa však spájala aj spomenutá ľúbostná mágia. Rozšírený bol zvyk mladých dievčat, ktoré si na 13 lístočkov napísali mená 13 chlapcov. Lístky poskladali a až do dňa Božieho narodenia (25. december) po jednom lístku hádzali každý večer do ohňa. Vydať sa mali za toho chlapca, ktorého meno ostalo na poslednom lístku. Veštenie bolo obľúbené aj v Chalmovej, malo však odlišnú podobu. Dievčatá si z papiera vyrobili 13-cípu hviezdu, pričom na každý cíp napísali meno jedného mládenca. Potom až do Vianoc každý deň jeden cíp bez pozretia odstrihli.

Predvianočné obdobie bolo z pohľadu povier veľmi háklivé. Každý deň od Lucie až do Štedrého dňa symbolizoval jeden z mesiacov roka. Aké bolo v konkrétny deň počasie, také malo byť v danom mesiaci nasledujúci rok. Ľudia museli dávať pozor, aby nikomu nič nepožičiavali, v niektoré dni do príbytkov nesmela prvá vstúpiť cudzia žena.

Prípravy na Vianoce, ako upratovanie, pranie, rúbanie dreva či varenie museli gazdovia a gazdiné stihnúť do brieždenia Štedrého dňa, resp. do jeho poludnia. Následne až do Troch kráľov platil na tieto činnosti zákaz, keďže sa verilo, že ich vykonávanie mohlo priniesť biedu, nezdar a zlý rok celej domácnosti.

S prípravami na slávenie sviatkov súvisela aj príprava domácnosti samotnej. Nešlo však o zdobenie stromčeka či balenie darčekov. Zdobený stromček ako súčasť Vianoc sa na slovenský vidiek dostal až začiatkom 20. storočia, pričom najskôr si ho ľudia vešali nad stôl do rohu izby, v neskoršej dobe už stál na podlahe. Ihličie, resp. vetvičky však boli súčasťou vianočne upravených príbytkov aj predtým.

Najväčšia pozornosť sa v minulosti venovala štedrovečernému stolu. Ten bol vnímaný ako posvätný, tak ako všetko, čo sa na ňom nachádzalo. Práve na Štedrý večer sa na stôl prestrel biely obrus, posypal sa makom, obilím či iným symbolom hojnosti (až neskôr sa naň dávali peniaze či šupiny z rýb). Bežné bolo zväzovanie nôh stola reťazou so zámkom, čo malo zabezpečiť súdržnosť rodiny. Na stole sa mala nachádzať sviečka a miska s troškou zo všetkých plodín, ktoré sa na statku v tom roku urodili. Nechýba aj na vašom štedrovečernom stole vianočka?

Pri slávení sa myslelo na celú domácnosť. Všetko, čo k nej patrilo, malo účasť na Štedrej večeri. Ešte pred ňou gazda aj svojim zvieratám zaniesol zo slávnostných jedál, ba po kúsku hodil aj do studne „nech je aj ona účastná Vianoc“.

Keď sa zvečerilo, dedinou sa rozľahla ozvena výstrelu. Tým sa dalo všetkým najavo, že na nebo vyšla prvá hviezda. Štedrý večer mohol začať. Gazdiná zapálila sviečku na stole a gazda predniesol modlitbu, v našom regióne bolo bežné pripiť si trochou hriateho (osladená varená pálenka). Nasledovali oblátky s medom a veštby, ktoré mnohí z nás poznajú aj dnes. Aj naši predkovia si predpovedali budúcnosť rozkrojením jablka či rozbitím orecha.

Tradičnými pokrmami boli opekance s makom, kapustnica, kysnuté koláče a vianočný chlieb. Obľúbeným koláčom v oblasti Partizánskeho bol štedrák, kysnutý, bohato plnený lekvárom, orechmi, makom a tvarohom. Večera mala často až sedem chodov a všetko, čo sa malo konzumovať, muselo byť na stole vyložené. Gazdiná totiž nesmela vstať od stola, inak by jej kvočky na vajciach nesedeli.

Po večeri zvončekom nehlásil príchod Ježiško s darčekmi, ale miestni koledníci, ktorí chodili buď na Štedrý večer alebo na druhý deň. Obdarúvanie členov rodiny do našich končín dorazilo až koncom 19. storočia, predtým sa ako dary vnímali práve vinše koledníkov a výslužky pre nich.

Mladé dievča v Chalmovej išlo vyniesť smeti. Položilo ich na zem a postavilo sa na ne. Ak začulo brechať psa, v tú stranu sa mala za niekoho vydať. Inak na tom boli dievčatá v Oslanoch.

Štedrý večer sa v minulosti končil účasťou na polnočnej svätej omši, nazývanej aj „utiereň“. Aj táto omša, cesta na ňu i späť bola spojená s množstvom magických úkonov. Väčšinou sa týkali ľúbostnej mágie, ktorá mala dievkam pomôcť zistiť za koho sa vydajú. Vo Veľkých Uherciach dom nemal ostať po odchode na polnočnú omšu prázdny. Verilo sa, že vtedy prichádzajú do domov duchovia.

Ďalšie dni vianočných sviatkov už nie sú až také bohaté na tradície. Niesli sa najmä v znamení oddychu, pokoja a očakávania nového roka. Praktizovali sa rozličné úkony na Božie narodenie zabezpečujúce zdravie a prosperitu rodiny - umývanie sa v čerstvo prinesenej vode, do ktorej sa namočili jablká alebo orechy použité pri štedrovečernej večeri, ale aj obchádzanie posvätného štedrovečerného stola so zvieratami.

Slávenie vianočných sviatkov a očakávanie konca roka si teda naši predkovia vychutnávali po svojom. Je pravda, že v Baťovanoch žilo a pracovalo množstvo mladých rodín z okolitých obcí. Do Baťovej školy práce, ktorá tu fungovala, sa však hlásili žiaci z celého Slovenska. Išlo predsa o modernú prestížnu školu, s perfektnou reputáciou a zárukami pre mladých, ktorí ju absolvovali. Tak sa mohlo poľahky stať, že otec rodiny pochádzal povedzme zo Seliec pri Banskej Bystrici, mama z Turčianskej Štiavničky neďaleko Martina. Pred večerou rozkrojili jablko a zjedli oblátky plnené medom. Na ich vianočnom stole sa stretli opekance s makom, kapustnica podľa bystrickej tradície a hubová krémová polievka z Turca. Na Ponitrí objavili čaro štedráku, miestnej vychytávky, ktorú si veľmi obľúbili.

Tabuľka: Najčastejšie štedrovečerné jedlá na Slovensku

Ako sa menili Vianoce v priebehu času

Vianoce sú sviatkom, ktorý už po stáročia spája rodiny a komunity po celom svete. Moderné oslavy Vianoc, ktoré dnes poznáme, však prešli výraznými zmenami a mnohé vianočné tradície našich predkov sa postupne vytratili alebo sa pozmenili.

Mnohé z našich tradičných vianočných zvykov majú svoj pôvod v pohanských obradoch spojených so zimným slnovratom. Zimný slnovrat, ktorý nastáva okolo 21. decembra, bol v minulosti dôležitým dňom, pretože symbolizoval návrat slnka a začiatok novej etapy roka. Naši predkovia verili, že počas tohto obdobia sú hranice medzi svetom živých a mŕtvych oslabené, a preto bolo potrebné vykonávať rôzne ochranné obrady.

Veľkú rolu v predvianočných obradoch hrali aj živly. Ľudia často vykonávali rituály spojené s ohňom, vodou a zemou, ktoré mali zabezpečiť ochranu a úrodnosť na ďalší rok. Napríklad, v predvečer Vianoc sa do každého kúta domu nosil oheň alebo sviečka, ktorá mala za úlohu ochrániť domov pred zlými duchmi a nešťastím.

Jednou z najdôležitejších udalostí vianočných sviatkov bola Štedrá večera, ktorá mala silný duchovný a magický význam. Príprava a priebeh Štedrej večere boli spojené s množstvom rituálov, ktoré mali zabezpečiť zdravie, šťastie a hojnosť pre celú rodinu na nasledujúci rok. Na stôl sa kládli jedlá s magickým významom, napríklad cesnak na ochranu pred zlými duchmi, med ako symbol sladkého života, a oblátky, ktoré sa lámali a delili medzi členmi rodiny, čím sa posilňovalo rodinné puto. Tradičná Štedrá večera bola vegetariánska alebo rybacia, čo súviselo s pôstom, ktorý sa dodržiaval pred Vianocami.

Dôležitou súčasťou vianočných tradícií bolo aj koledovanie. Skupiny koledníkov, často mladí chlapci, chodili od domu k domu, spievali vianočné piesne a priali šťastie a hojnosť do nového roka. Koledovanie malo aj praktickú stránku, keďže koledníci boli obdarovaní jedlom, nápojmi alebo peniazmi. Tento zvyk bol znakom solidarity a pohostinnosti, kde sa všetci členovia komunity navzájom podporovali.

Vianoce boli v minulosti považované za čas, keď sa dalo nazrieť do budúcnosti. Naši predkovia vykonávali rôzne veštecké rituály, ktoré mali predpovedať udalosti v nasledujúcom roku, najmä čo sa týka zdravia, úrody, a rodinného šťastia. Jeden z tradičných zvykov bolo hádzanie topánky cez plece. Ak topánka dopadla špičkou smerom k dverám, znamenalo to, že dotyčná osoba sa v nasledujúcom roku vydá alebo ožení. Ďalšou tradíciou bolo lúskanie orechov, kde zdravý orech symbolizoval šťastie a chorý alebo zhnitý orech predstavoval chorobu alebo smolu.

Jedným z najznámejších povier, ktorá bola rozšírená medzi našimi predkami, bolo presvedčenie, že v noci na Štedrý deň zvieratá hovoria ľudskou rečou. Tento zvyk mal hlboké korene v ľudovom myslení a bol spojený s myšlienkou, že práve v tento magický čas sa stiera hranica medzi svetom ľudí a zvierat.

Naši predkovia verili, že počas vianočných sviatkov je dôležité zabezpečiť ochranu domácnosti pred zlými duchmi a nešťastím. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, bolo posypať dom múkou alebo soľou, čo malo symbolizovať čistotu a ochranu. Ďalším ochranným rituálom bolo nosenie cesnaku alebo medu. Cesnak sa považoval za mocný nástroj proti zlým duchom a chorobám, zatiaľ čo med symbolizoval sladkosť a hojnosť.

Vianočné sviatky boli tiež časom, keď sa vykonávali rôzne zvyky a rituály na privítanie nového roka. Napríklad sa verilo, že prvý človek, ktorý príde do domu na Nový rok, ovplyvní osud domácnosti v nasledujúcom roku.

tags: #vianoce #su #pre #vsetkych