Vianoce na Slovensku: Sviatok pokoja, lásky a rodinnej pohody

Vianoce sú sviatky pohody a kľudu, ale tiež slávnosti oplývajúcej tajuplnou históriou. Tento sviatok nám už pomaly klope na dvere a preto by sme mali vedieť, že nejde len o čas počas ktorého sú rodiny spolu a kedy si ľudia rozdávajú darčeky. Vianoce sú sviatky pokoja, šťastia, lásky a rodinnej pohody.

Stretávajú sa rodiny, súrodenci, rodičia, prarodičia. Zasadajú za jeden stôl, večerajú a prajú si len to najlepšie. Vianoce zvykneme tráviť doma s mamou. Mám rada, keď je byt pekne vyzdobený.

Na Vianoce sa veľmi tešíme. Hlavne my, deti. Tešíme sa hlavne na to, že budeme všetci budeme. Samozrejme, aj na darčeky a ďalšie iné veci.

História a pôvod Vianoc

Vianoce boli zavedené v 4. stor. po Kristovi namiesto pohanskej slávnosti zimného slnovratu. V dnešnej dobe sú to najmä kresťanské sviatky, ktoré sú založené na príbehu narodenia Ježiša Krista v meste Betleheme. Ježišovi rodičia majú do tohto mesta prísť z Nazaretu v Galileji. A pretože nikde nenájdu ubytovanie, Mária porodí chlapca v jasliach.

Aké je ale to pravé miesto Kristovho narodenia? Betlehemy totiž existujú dva! Ten, do ktorého je miesto narodenia Ježiša vložené, leží južne od Jeruzalemu. Ale lokalita s rovnakým názvom sa nachádza aj neďaleko Nazaretu. Ktorá z týchto dvoch miest sa stala rodiskom Ježiša?

Zdá sa, že druhá možnosť je pravdepodobnejšia. "Pokiaľ sa mal Ježiš narodiť v Betleheme, potom to bolo v tom severnejšom blízko Nazaretu. Archeologické nálezy tomu nasvedčujú viac ako v prípade Betlehema v Jeruzaleme. Neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by spojil južný Betlehem s obdobím, v ktorom Ježiš žil," potvrdzuje archeológ.

A čo rozdávanie darčekov? Tento zvyk má hneď niekoľko vysvetlení. Prvá možnosť je, že ide o napodobovanie Božej veľkorysosti. Ako dal Boh ľudom svojho syna, tak si ľudia dávaním darčekov prejavujú náklonnosť a štedrosť. Tento zvyk však môže odkazovať aj k darom, ktoré ľudia prinášali narodenému Ježišovi do Betlehema. Bol predsa obdarovaný kadidlom, myrhou a zlatom. Hovorí sa však aj to, že si ľudia začali dávať darčeky len preto, aby upevnili svoje vzťahy. No nie vždy si tieto pozornosti dávajú medzi sebou. Malým deťom ich nosí samotný Ježiško. Alebo je to bradatý deduško v červenom obleku?

Mohutný chlapík v červenom kostýme, ktorý nosí darčeky deťom. Santa Clausa poznáme dnes už všetci. Aj keď je jeho pôvod cudzokrajný, okupuje naše obchody so železnou pravidelnosťou. Malým milovníkom Ježiška to ale láme hlavy. Čo ale všetko vieme o Santa Clausovi?

Santa Clausa si asi všetci dávajú do súvislostí so Spojenými štátmi americkými. Prečo sa postava rovnakého charakteru objavuje na toľkých miestach? Pomenovanie Santa Claus pochádza z holandského slova Sinterklaas, ktoré je skratkou slova Sint Nicolaas. Nejde teda o nikoho iného ako o svätého Mikuláša. Spoločne s rozšírením kresťanských osláv narodenia Ježiša Krista tak vzniká pestrá rada bytostí, ktoré nosia počas Vianoc darčeky.

Jak sa ale dostal z Európy do Ameriky? Za všetkým stojí spoločnosť Coca - Cola! Na konci 20. rokov 20. storočia klesajú spoločnosti tržby. Snaží sa ich preto zvýšiť prostredníctvom vianočnej reklamy. Naozaj je autorom tejto postavy firma s nápojmi?

Nech sú už skutočnosti hocijaké, duch týchto sviatkov ostáva vždy rovnaký. Aká je skutočná predloha nášho Mikuláša?

Prípravy na Vianoce

Na Slovensku sa na Vianoce - sviatky narodenia Ježiška, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obobie sa nazýva Advent - práve v tomto období chodíme častejšie do kostola, kupujeme alebo pripravujeme darčeky pre našich najbližších či si zdobíme svoje príbytky vianočnými dekoráciami alebo ozdobami.

Určite všetci máme v tomto čase na stole adventný veniec - so 4 sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ. Položený býva väčšinou na jedálenskom stole a znamená nádej a slávu tomu, ktorý prichádza. U tých našich drobcov je zas veľmi obľúbený adventný kalendár. Každý deň od 1.12 si otvoria jedno okienko a v ňom nájdu nejaký malý darček - či už mlsnotku, alebo malú hračku...

Radostné, čarovné, bohaté, pokojné, láskyplné.....Iba jediné sviatky v roku majú toľko prívlastkov - VIANOCE. Niet vari krajších sviatkov. Na Vianociach sú krásne už samotné prípravy na ne. V rodinách, v ktorých je láska a porozumenie, sú aj deti šťastné a spokojné. V týchto rodinách má celé vianočné obdobie, čiže aj čas na prípravu Vianoc, svojské čaro.

Snažíme sa svojim blízkym pripraviť čo najviac radostí a prekvapení. Tajomstvá pri chystaní darčekov vyvolávajú sladké napätie a netrpezlivé očakávanie. A pretože nielen v duši, ale i všade okolo seba chceme mať „sviatočno“, zdobíme a krášlime svoje byty. Sviatočná výzdoba v oknách oznamujeme blížiaci sa príchod sviatkov.

Výzdoba nášho stromčeka je väčšinou červeno-zlatá. Je mi trošku ľúto, že náš stromček je umelý a nevonia, ale na druhej strane ma teší, že sme zachránili jeden strom a nevyhodili sme ho po sviatkoch len tak ku kontajneru. Kvôli atmosfére však máme vo váze malú živú vetvičku.

V predstihu pečieme linecké kolieska, vanilkové rožteky, medovníčky a ja z nich vždy potajomky ujedám.

Každý rok sa to začína rovnako. Predvianočnou náladou, atmosférou a celkovo tou radosťou z nastávajúcich sviatkov. Asi mesiac pred nimi sa začínajú moje myšlienkové pochody, čo komu kúpiť. Zhruba dva týždne pred Vianocami ozdobujeme u nás doma stromček. Pri tomto krásnom okamihu si veľmi radi púšťame vianočné pesničky i koledy, aby sme sa už celkom naladili na vianočnú atmosféru. Ako vždy, mama vytiahne nejaké trapasy z nášho detstva.

Pečieme koláče, medovníky a veľa ďalších dobrôt. Pri pečení si veľmi rád zaspomíname na našich zosnulých, akí boli, aké zvyky dodržiavali, ktoré sme si zachovali dodnes a naopak, ktoré vymizli. Mama nás naučí vždy nový recept, niektoré medovníky pečieme už sami. Ešte pred Vianocami sa stretneme aj so zvyšnou rodinou a dohodneme sa, kde budeme sláviť Nový rok.

Štedrý deň a vianočné tradície

Štedrý deň - 24. V tento deň na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom Vianoc je však 1. sviatok vianočný - 25. decembra - deň Kristovho narodenia. Na Štedrý deň sa zvykne dodržiavať pôst, ktorý končí presne o polnoci. Určite si aj vy pamätáte, a používate to aj pri svojich detičkách, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlaté prasiatko.

Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance, koláče, ovocie.

Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.

25. decembra a 26. V tento deň nesmela zavesiť opraná bielizeň, pretože sa verilo, že ten, komu patrí, čoskoro umrie. Magická moc sa pripisovala práve vianočnému pečivu. Okrem chlebov, posúchov a opekancov sa na Vianoce piekli aj koláče z kysnutého cesta. Dostatok napečeného pečiva mal byť predzvesťou hojnej úrody v nasledujúcom roku. Čo sa týka vianočných koláčikov, tak okrem klasických lineckých koláčikov, medovníkov, medvedích labiek, vanilkových rožkov atď. sú tu veľmi obľúbené záviny plnené makom, mletými orechmi alebo tvarohom.

Na Štedrý večer zvykneme jedávať oplátku s medom, kapustnicu s hríbmi a klobáskou, rybacie filé so zemiakovým šalátom a opekance s makom. Potom rozbaľujeme darčeky a počúvame vianočné koledy.

Minulý rok sme boli u sestry, tento rok sa to pravdepodobne zmení. Je tu posledný týždeň spojený so Štedrým dňom, pripravuje sa finále všetkého. Začína sa pomaly variť. Otec väčšinou jedlá, ako kapustnica, mama skôr jednoduchšie jedlá a koláče. Mama dáva pokyny, čo máme urobiť my. Nemôže chýbať medový rez. Prichádza ten deň "dé". Ráno sa zobudíme a ideme na raňajky, ktoré pripravila mama s otcom. Už aj tie sú výnimočné. Keď je všetko hotové, ideme sa pomaly kúpať. Každý prevetrá svoje najkrajšie oblečenie. Schyľuje sa k štedrej večeri, no ešte predtým si ako každý rok spravíme fotku. Keď si všetci sadneme za stôl, otec vstane a začne vinšovať . Po večeri si dávame darčeky a ideme k blízkym. Takto vyzerajú Vianoce u nás doma.

Zvyky a tradície počas Štedrej večere:

• Vo veľa rodinách sa stále dodržiava zvyk jedného taniera navyše pre náhodného hosťa alebo tuláka.
• Niektorí si zas dávajú pod obrus peniaze na zabezpečenie bohatstva a cesnak na stôl ako symbol zdravia pre všetkých členov rodiny.
• Štedrá večera začína ako skoro v každej časti Slovenska krátkym príhovorom hlavy rodiny.
• Potom nasleduje modlitba najstaršieho člena za celú rodinu. Ďalej nasledujú oblátky s medom a cesnakom.

Štedrá večera na východnom Slovensku:

• Vianočný stromček zvyknú ozdobovať až v tento deň. Zvyčajne sa zdobí tradičnými dekoráciami, ktoré sa v rodinách dedia z generácie na generáciu.
• V niektorých rodinách sa však stromčeky zdobia aj moderným spôsobom podľa súčasných trendov.
• Pred štedrou večerou sa tiež spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných, ktorí tu už bohužiaľ nie sú medzi nimi.
• Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel.
• Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom. Nesmú na stole chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti.
• Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyjú vo vode, do ktorej bola hodená minca - aby boli zdraví a bohatí.

Vianočné jedlá na Slovensku

Jedlo: na úvod samozrejme nesmú chýbať oblátky, ktoré sa jedia s medom a cesnakom (tradičný zvyk aby bola rodina zdravá a silná po celý rok). V niektorých domácnostiach sa oblátky jedia iba čisté, alebo iba s medom. Ryba - najčastejšie kapor alebo filé, sa vypráža alebo pripravuje na masle. Neodmysliteľnou a dá sa povedať najdôležitejšou prílohou, bez ktorej si Vianoce nevieme predstaviť je majonézový zemiakový šalát.

U nás doma to vyzerá tak podobne, len máme trošku odlišné zvyky. Ja sa na Vianoce veľmi teším, na darčeky a hlavne na rodinu, že sa stretneme všetci spolu. Mamka pripravuje od skorého rána všetky dobroty na vianočný stôl, a to kapustnicu, "bobaľky" s makom, zemiakový šalát, rybu, mäso, rezne, koláče.

Pod sviatočný obrus otec s mamkou vždy dávajú peniaze, aby sme mali všetkého hojne po celý rok. Pod sviatočný obrus otec s mamkou vždy dávajú peniaze, aby sme mali všetkého hojne po celý rok.

Na Štedrý večer sa zvykneme jedávať oplátku s medom, kapustnicu s hríbmi a klobáskou, rybacie filé so zemiakovým šalátom a opekance s makom.

Počas štedrej večere si vychutnáme lososa, rezne, opekance a všelijaké iné jedlá. Zemiakový šalát, chlebíčky, zákusky...

Na Štedrý deň varíme tradičné jedlá, ako sú rezne, šalát, kapustnica a aj zákusky.

Táto časť Slovenska je tiež veľmi bohatá na vianočné zvyky a tradície.

Polievka: už tradičnou polievkou je na strednom Slovensku kapustnica - tak ako inde na mnoho spôsobov, napr. s hubami (v okolí Liptova), rybacia kapustnica (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty). Ryba: tak ako skoro všade podáva sa vyprážaná (najčastejšie kapor alebo pstruh) a klasický zemiakový majonézový šalát. V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek.

Na východnom Slovensku zas pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého by sa mali vzdať akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa aj ťažkým jedlám a venovať sa hlavne modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na štedrý deň je až do večere prísny pôst.

Na Štedrý deň: Svjatyj večur sa všetci tešia. Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode. Všetky jedlá majú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemuseli odbiehať od stola. Ak niekto z rodiny nie je prítomný, odložia mu na stôl tanier. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou v staroslovienčine. Po nej zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Následne sa prítomní začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého jedla aspoň trošku okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oblátkami, chlebom a soľou. Potom sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky. Po absolvovaní večere sa členovia rodiny pomodlia, idú sa pozrieť pod vianočný stromček a vyberú sa na bohoslužbu.

Na druhý deň už nie je pôst, a tak je nálada a oslava sviatkov radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!

Prehľad tradičných vianočných jedál na Slovensku:

Záver

Vianoce sú jedinečný čas, ktorý spája rodiny a priateľov. Nech sú už vaše tradície akékoľvek, dôležité je prežiť tieto sviatky v pokoji, láske a radosti. Kiežby to vianočné svetlo porozumenia a pokoja v nás zotrvalo čo najdlhšie. Bol by to najkrajší vianočný dar.

tags: #vianoce #su #za #dverami #sloh