Dnešní liberáli či sekularisti často pristupujú k vede takmer ako k novému náboženstvu. Veda sa v ich očiach stáva ultimátnym autoritatívnym zdrojom pravdy, ktorý má odpovedať na všetky otázky, dokonca aj tie, ktoré sa týkajú zmyslu života, morálky či ľudskej dôstojnosti. Scientizmus však nie je to isté ako veda. Kým veda skúma prírodu pomocou pozorovania a experimentu, scientizmus tvrdí, že iba to, čo sa dá vedecky dokázať, je pravdivé. Tým však paradoxne popiera mnohé hodnoty, na ktorých stojí aj samotná veda - ako dôvera, etika, pravdivosť, úcta k človeku.
Keď niekto uctieva vedu ako božstvo, nie je to prejav racionality, ale náhradné náboženstvo bez Boha, v ktorom sa miesto viery v Stvoriteľa človeku natíska viera v neobmedzený pokrok, technológie a človeka ako „pána prírody“.
Militantní ateisti a liberáli často používajú vedu ako nástroj na diskreditáciu viery. Tvrdia, že veda „dokazuje“, že Boha netreba, alebo že všetko je možné vysvetliť prirodzenými zákonmi bez potreby Stvoriteľa. Avšak treba si uvedomiť, že veda ako taká nie je svetový názor, ale je to metóda skúmania prírody. To, že niekto interpretuje vedecké poznatky ateisticky, je už filozofická voľba, nie vedecký záver. Veda jednoducho nemá nástroje na vyvrátenie existencie Boha, pretože ten sa vymyká kategóriám priestoru, času a merateľnosti.
Tendencia niektorých dnešných liberálov vytláčať náboženstvo z verejného priestoru alebo ho zosmiešňovať ako „prekonaný mýtus“ teda často vychádza z ideologických a nie vedeckých pohnútok. Mnohí kresťania pritom vedu nevylučujú, ale ju chápu ako dar, ktorý treba používať múdro, v službe pravde, dobru a láske. Výraz Eruditio et religio, teda Vzdelanosť a náboženstvo, alebo niektoré jeho obmeny, napríklad aj heslo Spolku svätého Vojtecha Fidei et scientiae (Viere a vede) veľmi pekne vystihujú historické prepojenie viery a rozumu.
Poďme sa pozrieť bližšie a takisto si rozobrať najčastejšie argumenty kresťanských veriacich v prospech existencie Boha. Vybral som ich schválne desať, narážam tým na kresťanské Desatoro.
Logické argumenty pre existenciu Boha
Desať argumentov a protiargumentov
1. Dokonalé nalinajkovanie vesmíru
Celý vesmír i príroda sa nám zdajú byť presne a dokonale nalinajkované. Všade vládne prísny poriadok, takže je nutný istý stvoriteľ, ktorý za týmto všetkým stojí. Tento argument najviac preslávil britský teológ William Paley v 18.storočí so svojou analógiou s hodinkami na pláži. Hodinky sú zložitý mechanizmus, ktorý musela stvoriť vyššia inteligencia - človek.
Protiargument: Logika nám káže, že táto postupnosť nemôže skončiť pri bohu a tak sa musíme spýtať, kto stvoril boha? Ak je boh večný a vždy tu jestvoval (odpoveď veriaceho), tak takisto môže byť večný vesmír.
William Paley, britský teológ
2. Príčina všetkého
Všetko má svoju vlastnú príčinu a všetko je výsledkom príčiny predchádzajúcej, čiže, niekde to začať muselo.
Protiargument: Už základná premisa logickej rovnice je chybná. Podľa veriacich musí mať všetko príčinu, boh ju však nepotrebuje, čiže ani jedno z týchto tvrdení nemôže byť pravdivé. Ak by sme však pripustili, že boh nemá príčinu, prečo by takisto nemusel mať príčinu vesmír ako taký? Navyše, vznik vesmíru bol kvantový jav a na úrovni kvantovej fyziky funguje svet úplne odlišne, ako ho vnímame dennodenne my.
3. Vznik fyzikálnych zákonov
Protiargument: Prírodné, resp. fyzikálne zákony vznikli pri samotnom vzniku vesmíru.
4. Evolúcia
Protiargument: Veriaci často napádajú evolúciu. Niektorí ju odmietajú úplne, niektorí tvrdia, že bola spustená a riadená bohom. Evolúcia je však vedecký fakt, na čom sa zhoduje absolútne drvivá väčšina vedcov. K jej vysvetleniu nepotrebujeme žiadne nadpozemské zásahy.
Grafické znázornenie evolúcie človeka
5. Osobné zážitky s Bohom
Veriaci sa často odvolávajú na osobné zážitky s bohom, ktorého stretli, resp.
Protiargument: Takéto mystické zážitky sú psychologicky vysvetliteľné. Ak by sme chceli uveriť veriacim ich osobné zážitky, tak takisto by sme museli uveriť autistovi, že jeho imaginárna osoba, s ktorou komunikuje, existuje. Faktom zostáva aj to, že veľmi veľa ľudí si radi vymýšľajú - niekedy aj nevedome. Takisto veriaci zvyknú veci prikrášľovať a ľahko vysvetliteľné javy hneď označujú za nadprirodzené. Túto problematiku dokonale vystihol Robert M. Pirsig: „Ak jeden človek trpí falošnými predstavami, hovoríme o duševnej chorobe.
6. Morálne zákony
Morálne zákony pochádzajú od boha.
Protiargument: Koreňom morálneho podvedomia je ľudský rozum a ohľad na ďalších členov ľudskej spoločnosti. Treba napísať aj to, že nič také ako univerzálna morálka neexistuje. V každej kultúre a v každej dobe bolo morálne či nemorálne niečo iné. Ľudstvo sa síce môže dohadovať na základných aspektoch morálky, ale úplný konsenzus sa nikdy nenájde. V dobe Aztékov bolo morálne obetovať pre bohov ľudí. Dnes by sme sa s takýmto niečím ťažko stotožnili. Naviac, nie je dokázané, že by nábožensky orientovaní ľudia boli morálnejší ako ateisti. Ku príkladu nemusíme ísť ďaleko, stačí si porovnať Českú a Slovenskú republiku, ktoré sa v otázke konfesie značne odlišujú. Vidieť snáď nejaký rozdiel v počte vrážd, znásilnení, prepadov či krádeží?
7. Pascalova stávka
Tento argument vyslovil známy francúzsky filozof Blaise Pascal: „Vsádzam všetko na jednu kartu a to na takú, že boh existuje - tak totiž nemám čo stratiť. Nemám čo stratiť (bez ohľadu na to, či boh existuje alebo nie), tým pádom mám šancu (aspoň) sa dostať do neba.
Protiargument: Toto nie je vôbec žiadny dôkaz, ale iba čistá vypočítavosť, strach zo smrti a túžba po odmene. Je však pravdou, že veľa veriacich takto rozmýšľa a táto presvedčovacia taktika s nedokázaným tvrdením aj funguje (prečo by inak bolo toľko veľa veriacich?). Faktom zostáva, že posmrtný život či existencia „neba“ dokázané nebolo, naopak, racionálne poznatky a každodenná skúsenosť nás vedú k tomu, že nič takéto nejestvuje.
8. Autorita vedcov
Protiargument: Je tu použitý logicky chybný argument o odvolávaní sa na autoritu. Avšak, viaceré štatistické výskumy dokázali, že drvivá väčšina vedcov sú ateisti, takisto ako existuje aj potvrdená korelácia, že počet ateistov narastá s rastúcim vzdelaním a najviac ich je medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi. Aj tá jasná vedecká minorita však verí väčšinou na abstraktného boha, na nejakú vyššiu inteligenciu či prvohýbateľa (stvoriteľa), takže nie sú ateisti, ale sotva možno hovoriť o aktívnych praktikantoch nejakého náboženstva.
9. Zjavenie Boha v Biblii
Už v Biblii sa píše, že sa Boh zjavoval, nie je teda dôvod o tom pochybovať.
Protiargument: Biblia sama o sebe určite dôkazom nemôže byť. Je to obyčajná kniha, ktorá je výsledkom kultúry danej doby i obrazom úrovne poznania a myslenia ľudí žijúcich v tejto dobe. Je to logická chyba circulus vitiosus (ako vieme, že Boh existuje ? - Je to napísané v Biblii. Ako vieme, že je Biblia pravdivá ? - Je zjavená Bohom). Dostávame sa aj k pochybnostiam o živote a pôsobení Ježiša Krista tak, ako to je opísané v Biblii. O Ježišovi písali ľudia, ktorí ho nikdy nevideli, v časovom rozpätí 30-80 rokov po jeho smrti (a to je ešte priaznivý odhad). Spomeňme aj to, že celkový počet evanjelií činí circa 200 týchto starých textov.
10. Obmedzenosť rozumu
Náš rozum a poznanie sú obmedzené.
Protiargument: Náš rozum je ohraničený v oblasti faktov, čo je oblasť, ktorá sa stále vyvíja smerom dopredu. Ak však odbočíme do oblasti fantázie, nedokázaných predpokladov či prianí, tak je pravdou, že tu naozaj rozum končí. Veriaci nám stále dookola opakujú, že Boh je všemohúci, že Boh je dobrotivý, že Boh je vševedúci.
Biblia ako základný zdroj informácií o Bohu
Viera a rozum
Vedomie reality, ktorú priniesol Pán Ježiš, keď ako človek trpel a Božskou mocou vstal zmŕtvych, je pre nás zdrojom viery, ktorú vyznávali o večnom živote apoštoli a nesú ako fakľu poznania a radosti všetci veriaci v Krista. Cirkev a biskupi sú garanciou tohto pokladu viery. V tejto viere vidíme potrebu modlitby za našich nebohých blízkych i vzdialených s pohľadom upreným na svoj život, naplneným napriek dobrým predsavzatiam aj chybami a zlobou.
Evolučný naturalizmus a kreacionizmus
Evolučný naturalizmus hovorí o akejsi samozrejmosti, že z prírody možno poznať neexistenciu Boha. Že prírodné zákony a zákony evolúcie poukazujú na úplnú samostatnosť pri vývoji bez potrebu zásahu bytosti ako Boh. Kreacionizmus hovorí, že Biblia je aj príručkou biológie. Tieto dve vetvy zmýšľania sa pre svoju existenciu potrebujú, aby mohli mať dôvod na jestvovanie a opodstatnenosť pre živenie diskusií.
Argumenty pre existenciu Boha podľa Tomáša Akvinského
Tomáš Akvinský zostavil päť „dôkazov" existencie Boha, ktoré sa delia na argumenty à priori a à posteriori. Argumenty à posteriori sa zakladajú na pohľade na svet, zatiaľ čo argumenty à priori sa zakladajú na čistom uvažovaní.
| Argument | Popis |
|---|---|
| Nehybný Hýbateľ | Nič sa nepohne bez prvotného hýbateľa, ktorým je Boh. |
| Nezapríčinená Príčina | Každý účinok má prvotnú príčinu, ktorou je Boh. |
| Kozmologický Argument | Muselo existovať niečo nefyzické, čo dalo existenciu fyzickým veciam, a to je Boh. |
| Argument zo Stupňa | Stupne dobroty a dokonalosti sa porovnávajú s maximom, ktorým je Boh. |
| Teleologický Argument | Veci na svete vyzerajú, ako keby boli dizajnované, preto musí existovať dizajnér, ktorým je Boh. |
| Ontologický Argument | Sv. Anzelm z Canterbury tvrdí, že si vieme predstaviť bytosť, od ktorej nič nemôže byť väčšie, a táto bytosť musí existovať, inak by nebola dokonalá. |
Viera ako pevný základ
Ak človek viery stavia na Bohu Amen, na vernom Bohu (porov. Iz 65, 16), a tak aj on sám sa stáva pevný, potom môžeme dodať, že pevnosť viery sa týka aj mesta, ktoré Boh pripravuje pre človeka. Viera ukazuje, aké pevné môžu byť vzťahy medzi ľuďmi, keď je medzi nimi prítomný Boh. Nevzťahuje sa len na vnútornú stálosť, na pevné presvedčenie jednotlivca. Viera osvecuje aj vzťahy medzi ľuďmi, pretože sa rodí z lásky a sleduje dynamiku Božej lásky. Spoľahlivý Boh dáva ľuďom spoľahlivé mesto.
Práve vďaka svojej spojitosti s láskou (porov. Gal 5, 6) sa svetlo viery dáva do konkrétnych služieb spravodlivosti, práva a pokoja. Viera sa rodí zo stretnutia s prvotnou Božou láskou, v ktorej sa odhaľuje zmysel a dobro nášho života. Ten je osvecovaný natoľko, nakoľko vstupuje do dynamizmu, ktorý táto láska otvára; teda nakoľko sa stáva cestou a praxou smerujúcou k plnosti lásky.
Svetlo viery je schopné využiť bohatstvo ľudských vzťahov, ich schopnosť postarať sa o seba, byť vierohodnými a obohacovať spoločný život. Viera človeka nevzďaľuje od sveta a nie je cudzou konkrétnej angažovanosti našich súčasníkov. Bez vierohodnej lásky nič nemôže ľudí udržať skutočne zjednotených. Inak by si jednotu medzi nimi bolo možné predstaviť, iba ak by sa zakladala na užitočnosti, na zhode záujmov, na strachu, nie však na tom, že je dobre žiť pospolu, ani na radosti, ktorú môže vyvolať jednoduchá prítomnosť druhého.
Viera nám pomáha budovať našu spoločnosť, aby kráčala k nádejnej budúcnosti. List Hebrejom v tejto súvislosti - ako príklad medzi ľuďmi viery - spomína Samuela a Dávida, ktorým viera umožnila „vykonávať spravodlivosť“ (Hebr 11, 33). Tento výraz sa tu vzťahuje na ich spravodlivú vládu, na tú múdrosť, ktorá prináša ľudu pokoj (porov. 1 Sam 12, 3 - 5; 2 Sam 8, 15). Ruky viery sa dvíhajú k nebu, pritom však v láske budujú mesto vystavené na vzťahoch, ktorých základom je Božia láska.