Slovensko je krajinou vína a spolky a združenia organizujú v priebehu roka niekoľko stoviek vinárskych podujatí. Tesne na konci leta sa v malej dedinke Topoľčianky, ktorá tento rok oslavuje aj svoje 720. výročie, môžete okrem veľkých dedinských osláv tešiť aj na prehliadky vínnych pivníc a archívu známeho vinárstva Château Topoľčianky.
Kaštieľ Topoľčianky
Ochutnať môžete z viac ako 30 vzoriek, vínny pas s degustačným pohárikom si môžete kúpiť priamo na mieste. Okrem špecialít slovenskej kuchyne tu budú aj ochutnávky syrov.
Prehliadky pivníc a archívu sú zdarma. K dispozícií je viac ako 60 degustačných vzoriek od nášho najväčšieho výrobcu vín. Podávajú sa slovenské špeciality a prebieha ochutnávka syrov.
Čakáte návštevu a neviete, s čím by ste ulahodili svojim hosťom? Alebo organizujete oslavu vy sami, a chcete ponúknuť svojim hosťom to najchutnejšie víno? Vinotéka Topoľčany vám ponúka široký výber kvalitného sudové a fľaškové vína pre denné i sviatočné pitie. V našom sortimente nájdete vína slovenských i zahraničných značiek.
Čo ponúka Vinotéka Topoľčany?
- Veltlínkse zelené (biele suché)
- Rizling (biele suché)
- Víno biele poslosladké
- Merlo-Rose (ružové polosuché)
- Víno červené polosuché
- Frankovka modrá (červené suché)
- Alibernet (červené suché)
- Ríbezľové víno (značkové z čiernych ríbezlí)
Chcete niekomu podarovať exkluzívne víno k sviatku? Máme pre Vás riešenie! Vyberte si víno v darčekovom balení u nás a určite oslávenca potešíte! A ak by sa vám zdalo darčekové balenie málo, môžete si u nás zakúpiť aj bonboniéry či čokoládky.
Ak radi k dobrému vínku aj niečo zamaškrtíte, tak nemusíte chodiť do ďalšieho obchodu.
História vinohradníctva
Údaj z roku 1556 nám hovorí, že v Židlochovickej obci si k vinobraniu najali 385 oberačov, ktorým platili po 6 denárov na deň, ďalej 166 putniarov, ktorý odnášali hrozno v putnách k ceste, kde stáli vozy so sudmi. Putniari dostávali po 8 denárov na deň. Ďalej boli zamestnaní 5 ľudia, ktorí obsluhovali tri lisy. Pracovalo sa vo dne aj v noci. Všetci odpracovali celkom 86 pracovných dní za dennú mzdu 2 groše. Okrem toho dostávali zdarma stravu.
Celkom sa spotrebovalo: hovädzieho mäsa 262 libier po 4 denáre, husi za 22 grošov, ryby za 21 gr. 2 denáre, chlieb za 6 zl. 6 gr., syr za 1 zl. 7 gr., maslo, smotana a mlieko za 5 gr., víno za 3 gr., pivo za 18 gr.
Obrovská plocha viníc sa nedala oplotiť, preto v záujme ustráženia úrody sa najímali tzv. hájnici. Na túto službu sa hlásili starší muži. Voľby sa konali v auguste, okolo sviatku svätého Vavrinca. Hájnici zastávali svoju funkciu najčastejšie až do smrti. Po zvolení skladali prísahu.
Spočiatku mali hájnici veľké právomoci, medzi iným i právo používať zbraň. Hájnika bolo možné spoznať už zďaleka. Cez ramená mal prevesenú koženú brašňu a v ruke dlhý kožený bič na krátkej palici.
Pri svojich obchôdzkach hájnici nosili známe vinohradnícke palice, valašky alebo motyčky. Slúžili im nielen na oporu pri vychádzkach, ale aj ako zbraň. Keďže hájnik sa musel nechať aj počuť, nosil so sebou aj hájnickú drevenú trúbu, opletenú čerešňovou kôrou.
Odmena za stráženie vinohradov bola hájnikom vyplácaná z poplatkov a pokút. V čase vinobrania, dostávali od vinárov aj hrozno. Ich množstvo záležalo od rozlohy stráženej vinice. Hájnik mal prísne zakázané vyrábať mušt, predávať hrozno a ovocie.
Víno bolo obľúbeným nápojom aj v českých zemiach. O rozvoj vinárstva sa starali kláštory a šľachta. Veľkú zásluhu na vinohradníctve v Čechách mal český kráľ Karol IV., ktorý počas svojej mladosti vo Francúzsku ochutnal vynikajúce francúzske vína a po návrate do Čiech podporoval zakladanie viníc. V druhej polovici XIV. storočia dal do Čiech priviesť révy z Burgundska a z Porýnia, ale zároveň odtiaľ povolal aj skúsených vinárov.
Za vrchol, alebo zlatý vek moravského a českého vinárstva sa považuje obdobie od 14. do 16. storočia, kedy vinice lemovali mnohé mestá, kláštory, hrady a zámky feudálov. Husitské hnutie síce spôsobilo čiastočný úpadok vinárstva, ale potom nastáva jeho prudký rozmach.
Roku 1715 boli bratislavské vinice v rukách 514 majiteľov. Medzi vlastníkmi viníc bol aj bratislavský mäsiarsky cech ako kolektív.
Slamové Víno Château Topoľčianky (RTVS)
O tajomstve dobrého vína sa hovorí veľa. Avšak akýsi František Macek z Milotíc o dobrom víne rozprával takto : "Bol jeden starý vinár, ktorý mával vždy veľmi dobré víno. Nikto, ani jeho synovia nevedeli, ako to dosahuje. Starý hospodár si nevolal nikoho na pomoc ani pri lisovaní hrozna. Raz, keď bol už dosť starý a síl mu ubúdalo, že si nemohol sám ani priniesť víno z pivnice, zavolal si k postely svojho syna a povedal mu : "Tak sa mi zdá, že skoro umriem. A ako som ti sľúbil, bude tvoj vinohrad aj búda." Syn vraví : Tatíčku, čo mi bude platný vinohrad a búda, keď ste mi doposiaľ neukázali, ako to víno robíte." Tatíček pozbieral všetky sily, posadil sa, zdvihol svoju pravicu a s ňou aj dva prsty a povedal : "Pamätaj si, milý synak, že aj z hrozna sa dá urobiť dobré vínko." Posledné slová starého vinára tak prezradili "tajomstvo", na ktoré syn čakal takmer šesťdesiat rokov.
Uvádzame aspoň niektoré žartovné rýmované verše o víne:
- "Vínečko ne voda, pije ho sloboda, trebárs je kyselé ale je veselé."
- "Pijme ho, pijme ho do rána bíleho, až ho vypijeme dáme si druhého."
- "Dobrého vína nebude nikdy dosť, rovnako ako dobrých ľudí."
- "Zdravý sud, zdravé víno. Špatná bečka, víno brečka."
Vinárske desatoro z Mikulčíc:
- "Prvý pohár ako med, druhý preto chceš hneď, tretí ti chuť dodá, štvrtému nikto neodolá, piaty chváliť nestačíš, šiestym smäd neuhasíš, po siedmom si pletieš esá, po ôsmom ti hlava klesá, po deviatom si ako kameň, po desiatom je už amen."
Vinohradnícke tradície v súčasnosti
Aj keď jednotlivé vinohradnícke oblasti Slovenska sú v zachovávaní tradičných foriem špecifické, k regionálnemu rozvoju to niekedy nestačí. Rozhodujúcimi sú ľudský potenciál a infraštruktúra, pri realizácii rozvojových projektov aj sekundárna ponuka.
V Topoľčiankach býval do polovice 20. storočia viničný výbor. Mal 3-4 členov na čele s peregom. V súčasnosti žiadny vinohradnícky spolok neexistuje.
Registrovaná je spoločnosť Ravena (bývalé Vinárske závody Topoľčianky), ktorá vlastní vinice aj v Ladiciach. Druhým registrovaným vinohradníkom - podnikateľom je Michal Beňo, ktorý má dve vinice - jednu Nad hájom, druhú na Tobôlkách. Ročne vyrobí približne 20 000 litrov vína.
Vinohradníci a združenie záhradkárov organizujú každoročne v januári ochutnávku mladých vín a koncom apríla degustáciu vín v priestoroch kultúrneho domu. Ravena usporadúva degustáciu vín začiatkom mája v kaštieli.
V jesenných mesiacoch pri príležitosti závodov v Štátnom žrebčíne, vinohradníci - záhradkári pripravujú spoločne s „plemenármi“ vinobranie, kde sa predáva najmä burčiak. Obľúbený je hlavne biely z Iršai a červený z Vavrinca. Na predaji sa podieľajú niekoľkí miestni vinári - súkromníci a Ravena.
Ani do jednej vinice vo Velčiciach a Ladiciach nevedie spevnená cesta. Od dedín sú vzdialené 1-2 km, na cestách sú jamy, po daždi sú osobným autom prakticky neprejazdné.
V Ladiciach je možné spájať vinohradníctvo s cestovným ruchom, alebo s inými rozvojovými aktivitami. Nepochybne, zo všetkých skúmaných obcí tu existujú najlepšie predpoklady.
tags: #vinne #pasy #topolcianky