Keď sa povie „koleda“, zvyčajne si predstavíme tradičný vinš, ktorý sa spieva, hovorí či recituje v predvianočnom a vianočnom období. Týmto slovom však označujeme aj typickú obchôdzku po domoch, počas ktorej divadelníci spievajú a vinšujú. Navyše koleda znamená aj odmenu, ktorú si koledníci odnášajú z navštívených domácností. Sú hlbokou súčasťou našej kultúry, ktorá v nás odkrýva prajnosť voči druhým a túžbu po dobrote. Nech nazývate tento prastarý zvyk akokoľvek, dôležité je, že vianočné sviatky si bez kolied mnohí z nás nedokážu predstaviť.
Betlehemci z Terchovej sú súčasťou slovenskej vianočnej tradície. Zdroj: Wikimedia Commons
Pôvod a Vývoj Koledovania
Pôvod koledovania siaha dlhé storočia pred narodenie našich prastarých rodičov. Pre starých Slovanov bolo typické, že merali dĺžku dní, pričom ten najkratší z celého roka - 21. december, deň zimného slnovratu - pre nich znamenal nový začiatok v živote a aj v hospodárstve. Príchodom kresťanstva bol tento staroslovanský sviatok, nazývaný Kračún, nahradený Vianocami.
Kračún, Dohviezdny večer, Svjaty večur či Vilija bol sprevádzaný niekoľkými obradmi, počas ktorých sa pálili kmene či dokonca sa celú noc nespalo. Veľkým slnovratovým obradom bol Oseň, sprevádzaný veršovanými prianiami (koledami) bohatého hospodárskeho roka, napríklad na poli úrod, pri dome príplod či v neskoršom období Vinšujem vám na Vianoce, aby ste mali štyri ovce, štyri barany, to je kŕdeľ neslýchaný. Ďalším obradom bola slnovratová hra - obradná obchôdzka ducha predkov so štyrmi strážcami slnečných strán a so slnečným dieťaťom. Mladí koledníci chodievali od domu k domu a hospodárstvam vinšovali bohatý rok. Do domov roznášali halúzky z liesky.
Po príchode kresťanstva na územie Slovenska boli viaceré staroslovanské pohanské zvyky zakázané. Nové zákony neobišli ani novoročné koledovanie na prvý deň zimného slnovratu. Najstaršie záznamy o vianočných hrách (koledách), aké poznáme dnes, pochádzajú z 15. storočia z Bratislavy, Banskej Štiavnice a Bardejova. Skupiny mladých ľudí v maskách svätých či pastierov chodili po obci z domu do domu, vstupovali do nich, hrali krátke divadelné scénky, spievali, tancovali a vinšovali.
Príchodom kresťanstva sa koledovanie zmenilo. Jeho neodmysliteľnou súčasťou sa stalo radostné ohlasovanie narodenia Krista a samotné témy kolied vychádzali z biblických predlôh. Hrané scénky, ktoré sa podieľali na zrode ľudového divadla, ale aj piesne siahali po historických predlohách, ako bol napríklad trópus Koho hľadáte v jasliach, pastieri z 11. storočia. Konkrétne témy sa však v závislosti od obce líšili. V niektorých sa zameriavali na pastiersku tematiku ohlasovania Božieho narodenia pred Vianocami, inde bolo zvykom trojkráľové koledovanie po Novom roku. Nájdete dokonca aj obce, kde sa v scénkach objavujú Adam a Eva, príbeh sv. Aj vinše boli plné prianí Božieho požehnania a milosti.
Úloha Koledníkov a Pravidlá Koledovania
Skupiny koledníkov vznikali v minulosti prirodzene - združili sa kamaráti, spolužiaci, obecní pracovníci či rodinní známi. Táto úloha však náležala mužom, väčšinou mladým chlapcom. Dievčatá v úlohe koledníkov neboli vítané - s výnimkou koledovania na Luciu. Ľudia verili čaru nielen slov, ale aj vlastností koledníkov, ich zdraviu a mladosti. Prvý ranný koledník bol nazývaný polazník. Hovorilo sa, že tento zdravý a čisto oblečený mládenec má prísť zdola, proti prúdu rieky, aby šťastie neutieklo ako voda. Podobné pravidlá sa líšili v závislosti od kraja aj dediny a každé z nich bolo spájané s inými poverami. Vo väčšine obcí však platilo, že na Božie narodenie sa nekoledovalo.
Obchôdzky koledníkov sa odjakživa spájali s pocitom nádeje v lepšie časy. Preto keď koledníci zaklopali s prianím dobrej úrody, šťastia, zdravia a požehnania rodiny, dočkali sa vrelého uvítania s miskou koláčov, prípitkom, dokonca aj peniazmi.
Betlehemci vo Veličnej v roku 1975. Zdroj: Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava
Koledovanie na Zvestovanie Pána (Traja Králi)
Azda ani niet človeka, ktorý by si pod koledovaním hneď nepredstavil troch mudrcov z východu, ako ich Biblia nazýva. Jednoznačne najtypickejšou vianočnou obchôdzkou je koledovanie na Zvestovanie Pána, resp. na Troch kráľov. Príbeh o nich, ktorý pochádza ešte z 3. storočia, hovorí o troch mudrcoch, ktorí sa prišli pokloniť novonarodenému Ježišovi a priniesli mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.
Na trojkráľových sprievodoch sa najskôr zúčastňovali len dospelí, až neskôr sa pridali aj deti. Tradícia koledovania na tento sviatok však bola omnoho špecifickejšia. Okrem vinšovania, spievania a hrania divadelných scénok nechávali po sebe koledníci aj fyzické prianie. Dvere domu zvykli označiť kriedovým nápisom G + M + B, ktorý býva chybne vykladaný ako začiatočné písmená mien kráľov: Gašpar, Melichar a Baltazár.
Súčasnosť a Zachovanie Tradícií
Koledovanie - rovnako ako mnohé iné zvyky a tradície - ustupuje. Napriek tomu si predovšetkým v posledných rokoch čoraz viac Slovákov uvedomuje dôležitosť uchovávania ľudového a historického odkazu. Zatiaľ čo vo väčších mestách pretrváva koleda len vo forme jednoduchých rýmovaných vinšov počas Štedrého večera v kruhu rodiny, mnohé obce si dodnes udržiavajú typické hrané obchôdzky počas rôznych vianočných sviatkov. Okrem biblického posolstva koledovanie prináša radosť, súdržnosť, utužuje spoločenstvo a otvára dvere domácností, ktoré sa čoraz viac odcudzujú okoliu. Či už ste veriaci, alebo nie, koledovanie hovorí o ľudskej prajnosti a láske.
Príklady Ľudových Vinšov
Vinše majú najčastejšie veršovanú formu a počas obchôdzok skupiny vinšovníkov (pri koledovaní v dedinách z domu do domu) mali magicko-prosperitnú funkciu. Dominuje v nich magický princíp priania prospechu alebo ochrany vyjadrený v piesňach, vinšoch, úkonoch, gestách, v používaných predmetoch, oblečení, maskách či tancoch a vykonávaných predovšetkým v predvianočnom, vianočnom, fašiangovom i v jarnom období. Obchôdzky postupne nadobudli i zábavnú podobu s humornými prvkami.
Z bohatého zoznamu vinšov rozšírených na Orave vyberáme niektoré príklady:
- Na Tomáša (21. december): „Na Tomáša, nech vám pán Boh nevestu dobrú prináša, a zlô odnáša, aby bola domácnosť spokojná a úroda na poli hojná.“ (Párnica)
- Štedrý deň: „Vinšujem vám tieto Vianoce, aby ste mali štyri ovce, dva barany, to je kŕdeľ neslýchaný.“ (Oravská Lesná)
- Božie narodenie (25. december): „Vinšujem vám v tento slávny deň, prv vodička, než oheň.“
- Nový rok (1. január): „Vinšujem vám nový rok, aby vám vypadol z pece bok a z kozuba rúra, aby bola Anča na takto rok hrubá“.
Tieto vinše sú len malou ukážkou bohatstva a rozmanitosti slovenskej ľudovej kultúry, ktorá sa odráža v tradícii koledovania.
| Sviatok | Typické aktivity | Význam |
|---|
| Zimný slnovrat (21. december) | Pálenie kmeňov, oslavy | Nový začiatok, nový hospodársky rok |
| Štedrý deň (24. december) | Pečenie koláčov, polazníky | Príprava na Vianoce, zabezpečenie úrody |
| Božie narodenie (25. december) | Umývanie vodou, vinše | Očista, privítanie Krista |
| Traja králi (6. január) | Obchôdzky, označovanie dverí | Pripomenutie biblického príbehu, požehnanie domu |
ĽH Kamenčan - Vianočné koledy z Oravy a okolia - Celé album (2008)
Koledy v rôznych podobách boli zvykom na Ondreja (30. novembra), Luciu (13. decembra), na Štedrý deň (24. decembra), Božie narodenie (25. decembra), Nový rok (1. januára), na Troch kráľov (6. januára) a učiteľské koledy nechýbali na Gregora (3. februára) a Blažeja (12. marca).
Dôležitým momentom koledovania bolo prijatie koledníkov vo vlastnom dome. Návšteva bola totiž vnímaná ako posvätenie priestoru. Tým, že rodina otvorila koledníkom dvere a pozvala ich do svojho príbytku, vnútro izby nadobudlo nový význam. Verilo sa i v priaznivé pôsobenie vlastností „vinšovníkov“, ktorými boli chlapci (mladí, zdraví, čisto oblečení).
Koleda má nielen mnoho významov, ale aj názvov. V niektorých regiónoch je koledovanie známe aj ako polazovanie, vinšovanie či chodenie s hviezdou alebo s betlehemom.
Autor: PhDr. Erika Kulášová, Etnografka Oravského múzea P. O. Hviezdoslava
tags:
#vinsujem #vam #vianoce