Prvá písomná zmienka o Vrútkach pochádza z roku 1255. Niekedy v polovici 13. storočia stál vo Vrútkach drevený gotický kostol, ktorý bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi.
V Turci sa pomerne rýchlo dozvedeli o Lutherovom učení, hlavne vďaka Františkovi Révayovi, vtedajšiemu županovi, ktorý bol horlivým stúpencom nového učenia a sám si aj dopisoval s Martinom Lutherom. Ako prvý evanjelický farár sa uvádza Matej Rechtinius z roku 1599. Pri svojom príchode do Turca ešte nebol prívržencom nového učenia, až s väčšinou evanjelických veriacich sa neskôr pripojil ku Lutherovmu učeniu. Vrútocký kostol a fara boli s menším prestávkami od roku 1599 až po rok 1709 v držbe evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.
Na začiatku 17. storočia bola situácia katolíkov v Turci ťažká, prím hrali protestanti. V roku 1613 bolo v Turci 14 000 protestantov a naproti tomu len 2891 katolíkov. V roku 1673 sa ale situácia zvrátila v prospech katolíkov, keď získali naspäť skoro všetky kostoly. Celé obdobie počas stavovských povstaní bolo na Vrútkach veľmi turbulentné. Správu a používanie kostola si medzi sebou prehadzovali protestantský a katolícky duchovný.
Už v roku 1713 je ale vrútocká fara opäť neobsadená. Vtedy ju spravuje sučiansky farár Pavel Filovič. Po roku 1713 sa slúženie omší viac a viac obmedzovalo. Až v roku 1731 sa vo Vrútkach slúži omša len každú tretiu nedeľu.
Vrútocká farnosť v 18. a 19. storočí
V roku 1710 prevzal vrútockú faru katolícky kňaz, ktorého meno žiaľ nepoznáme. Podľa knihy cirkevných návštev z 12. augusta 1754 vieme, že vo Vrútkach sa konala omša len raz mesačne. Tento stav trval do roku 1761, kedy sa Vrútky stali filiálkou Sučianskej farnosti. Od roku 1761 sa Vrútočania snažili o ustanovenie vlastného farára, avšak bezvýsledne.
Ďalšie informácie o dejinách vrútockej farnosti čerpáme z vizitačných listín. Hovorí sa tu o zlom stave vrútockej farnosti a kostola. Vrútocká šľachta je v tomto čase nekatolícka. Budova fary je drevená, v dobrom stave. Keďže vo Vrútkach chýba mecén farnosti, kostol a priľahlé budovy čoraz viac chátrali. V roku 1817 sa na starom kostole zrútila časť strechy pod váhou snehu. Strecha vydržala len nad svätyňou. O kostol sa Vrútočania čoraz menej zaujímali. Až roku 1867, keď sa stal sučianskym farárom Jozef Palovič, sa začalo konať aj vo veci vrútockého kostola.
Odkiaľ však vzal peniaze na opravu kostola nie je známe. Od tohto času sa už veriaci starali o kostol vzornejšie.
Dejiny farnosti v 20. storočí
Vrútocká farnosť bola opätovne osamostatnená v roku 1899, keď sa odtrhla od materských Sučian. Veriaci podali žiadosť vtedajšiemu banskobystrickému biskupovi Dr. Karolovi Rimelymu v prvej polovici roku 1899. Po zvážení, že materská farnosť sa nachádza ďaleko, počet veriacich rapídne stúpa a Vrútky sa stali najväčším sídlom v Turci, Dr. Rimely poslal veriacich za Petrom Ráth Ruttkayom, generálnym riaditeľom Košicko-bohumínskej železnice. Peter Ráth Ruttkay, čo by potenciálny patrón farnosti, prisľúbil pomoc a už nič nestálo v ceste erigovaniu farnosti v máji 1899. Prvým Vrútockým farárom sa stal Zoltán Halko.
V obnovenej farnosti postavili novú budovu fary na terajšej ulici Sv. Cyrila a Metoda. V roku 1905 bol postavený nový murovaný kostol Sv. Jána Krstiteľa, keďže dovtedajší kostol už nevyhovoval požiadavkám doby. Architektom kostola bol Jozef Pfinn, stavbu zrealizoval Stanislav Zachar. Hlavným sponzorom farnosti bol Peter Ráth Ruttkay. V čase stavby kostola bol dočasne postavený malý drevený kostolík. Novopostavený kostol bol požehnaný 1. októbra 1905 biskupom Alexandrom Radnaiom.
Kostol svätého Jána Krstiteľa vo Vrútkach slávnostným spôsobom posvätil (konsekroval) a do oltára vložil relikvie blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej, panny a mučenice 4. septembra 2011 Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup.
Postupom času sa menila budova fary, keďže v roku 1973 bola asanovaná pôvodná budova na ulici Sv. Cyrila a Metoda, nová fara bola na dnešnej Kalocsayovej ulici. Od roku 1987 vďaka pánovi farárovi Jánovi Ďuricovi, je budova fary na dnešnom mieste, na (Mlynskej ulici) Námestí S.
Drevený evanjelický kostol UNESCO, exteriér (Hronsek)
Zoznam farárov farnosti Vrútky:
- 1900 - 1903 Zoltán Halko
- 1903 - 1930 Ján Komora
- 1930 - 1941 Juraj Miko
- 1941 - 1949 Anton Veselovský
- 1949 - 1953 Anton Prokian
- 1953 - 1961 Martin Láclavík
- 1961 - 1963 Jozef Weisz
- 1963 - 1965 Milan Krajan
- 1965 - 1969 Štefan Táska
- 1969 - 1975 Matej Zaťko
- 1975 - 1980 Jozef Závodský
- 1980 - 1990 Ján Ďurica
- 1990 - 1990 Ján Hanko
- 1990 - 2003 Vít Tužinský
- 2003 - 2008 Milan Žila
- 2008 - 2019 Jozef Petráš
- 2019 - 2022 Miroslav Hložný
- 2022 - Jaroslav Dekan
Z Vrútockej farnosti vyšlo tiež niekoľko kňazov - rodákov, z nich je asi najznámejším súčasný žilinský diecézny biskup Mons.
Dňa 14. februára 2008 Svätý Otec Benedikt XVI. zriadil Žilinskú diecézu a za prvého žilinského diecézneho biskupa vymenoval Mons. doc. ThDr. Tomáša Galisa, PhD.
Farnosť Vrútky spolu s farnosťami Martin - mesto, Martin - Sever, Sučany a Turany boli odčlenené od Banskobystrickej diecézy a vytvorili Martinský dekanát, ktorý sa stal súčasťou novozriadenej Žilinskej diecézy. Do farnosti Vrútky patria 3 filiálky: Martin - Priekopa, Lipovec a Turčianske Kľačany. Na území farnosti Vrútky žije približne 19 900 obyvateľov. Z toho katolíkov je 8 700, evanjelikov augs. vyznania 3 600, ostatní obyvatelia (7 600) sú zaradení do skupiny „bez vyznania“ alebo patria do menších skupín iných náboženských spoločenstiev.
Heraldický register Slovenskej republiky vedený na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky - Odbore archívov, podľa zákona číslo 575/2001 Z. z. o organizácií činností vlády a organizácií ústrednej štátnej správy, ako aj podľa štatútu Heraldickej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, berúc do úvahy, že erbová tvorba je neoddeliteľnou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva a má aj v Cirkvi na Slovensku dávne tradície, ktoré sú hodné pestovania aj v súčasnosti, uvedomujúc si, že odkaz našej cirkevnej heraldiky je príkladom i príkazom, aby tvorba v tejto oblasti nepatrila len minulosti, ale ostala súčasťou života a identity farnosti týmto potvrdzuje všetkým, ktorí budú čítať túto erbovú listinu a oznamuje im nasledovne:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa oboznámilo so žiadosťou Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti Vrútky o zapísanie erbu tejto farnosti do Heraldického registra Slovenskej republiky. Heraldický register dňa devätnásteho februára roku dvetisícdesať preskúmal predložený návrh erbu a po konzultácií s pánom Jozefom Hanusom, generálnym štátnym radcom, riaditeľom Odboru archívov a registratúr Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zodpovedným za Heraldický register Slovenskej republiky, v jeho prítomnosti, ako aj v prítomnosti pána Zdenka Alexihi, člena Heraldického kolégia a akademika Medzinárodnej heraldickej akadémie konštatoval, že erb navrhnutý na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky rešpektuje všetky po stáročia zachovávané heraldické pravidlá erbovej tvorby a spĺňa všetky požiadavky na jeho zaregistrovanie a používanie. Heraldický register preto touto erbovou listinou potvrdzuje, že erb Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Vrútky má túto podobu: v modrom štíte v červenom hrote ležiaci strieborný baránok prekrývajúci zlatý latinský ďatelinkovitý kríž; v pravom hornom rohu strieborné písmeno X, v ľavom hornom rohu strieborný dvojitý labovitý kríž so skrátenými spodným ramenami. Nad štítom čierny kňazský klobúk s jedným strapcom na každej strane. Baránok Boží a kríž symbolizujúci patrocínium kostola svätého Jána Krstiteľa, písmeno X v pravom hornom rohu pripomína svätého Františka Xaverského, patróna Banskobystrickej diecézy, kam farnosť v minulosti patrila a dvojitý kríž v ľavom hornom rohu korení v erbe novej Žilinskej diecézy a vyjadruje súčasnú príslušnosť farnosti do tejto diecézy. Čierny kňazský klobúk so šnúrami s jedným uzlom na každej strane predstavuje heraldické odlíšenie erbu farnosti v systéme erbových znamení používaných v Rímskokatolíckej Cirkvi.
Heraldický register Slovenskej republiky posúdil žiadosť o vystavení erbovej listiny a nezistil žiadne prekážky, ktoré by vydaniu listiny bránili. Erb Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Vrútky opísaný v tejto listine a farebne vyobrazený v jej strede je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou W - 174/2010. Tento erb, či už vo farebnej, čiernobielej, či inej podobe Farnosť Vrútky môže podľa heraldických zvyklostí používať na svojom majetku hnuteľnom aj nehnuteľnom, najmä na osobných listoch, pečiatkach, ex librisoch a pri všetkých iných vhodných príležitostiach. Ak by si však ktokoľvek iný privlastnil rovnaký erb ako ten, ktorý je tu opísaný a vyobrazený, má byť podľa starého erbového práva vystavený posmechu a opovrhnutiu.
Evanjelický kostol Dr. Martina Luthera vo Vrútkach
Spevokol Vrútockej farnosti
Spevokol vznikol veľmi rýchlo po obnovení farnosti Vrútky už koncom 19-teho storočia. Prvá písomná zmienka o vystúpení spevokolu je v Histórii vrútockej farnosti od Szende Uhliarika. Tento spevokol so svojimi sólistami a hudobným doprovodom zo železničnej výhrevne liturgicky sprevádzal biskupskú omšu v októbri v r. 1905 pri vysviacke nového vrútockého kostola.
Vznik a rýchly rozvoj spevokolu nie je vôbec prekvapujúci. Vrútky v tom čase boli významným hospodárskym centrom horného Uhorska. Ich význam vyplýval najmä z funkcie východzej stanice trate Vrútky - Budapešť a z veľkej železničnej dielne vo Vrútkach, ktorá určovala nielen ekonomický ale aj kultúrny rozvoj Vrútok.
Po vzniku Česko-slovenskej republiky veľmi dobrá úroveň spevokolu naďalej pretrvávala, v jeho radoch s veľkou pravdepodobnosťou spievali aj niektorí známi umelci a hudobní pedagógovia Slovenska, pochádzajúci z Vrútok (Zvarík a iní) - samozrejme ešte ako mládež.
Medzi dirigentmi sa spomínajú mená ako Jozef Chládek, Alexander Brix, Frico Kafenda, Ján Leporis, František Kováčik Podmagurský, Ján Kučera, Rudolf Zentko, František Kemény, Karol Makárius (výpomoc z plzenskej Škodovky), Rudolf Bóna, Mária Mazúrová.
Prínosom k úrovni spevokolu boli aj skladatelia z Vrútok ako pán Podmagurský, či Frico Kafenda.
O ďalšie pokračovanie spevokolu sa starali v časoch totality najmä organisti. Vzhľadom k ťažkým skúškam, ktorými museli prechádzať všetci, čo svoju vieru nezapreli, aj spevokol prechádzal istými krízami.
V r. 1977, kedy do spevokolu vstupuje ako spevák tenoru a zároveň ako organista Viliam Majda, spevokol diriguje pani Mária Mazúrová, ktorá nebola organistkou. V r. 1988 sa Viliam Majda ujíma dirigentskej taktovky a v tom období dochádza aj ku generačnej výmene spevákov. Začína sa cvičiť jedenkrát týždenne hodinu a pol od septembra do júna a skúšky bývajú delené podľa hlasov. Podarí sa oprášiť staršie, už pomaly zabudnuté latinské omše najmä Führera. Miesto organistu v spevokole preberá Oľga Cipciarová, čím sa stáva organový doprovod veľmi silným doplnkom spevokolu. Po páde totality prichádzajú do spevokolu veľmi dobrí speváci basu, čím sa aj tento hlas stal znovu oporou.
Veľkým podporovateľom spevokolu sa v tom čase stal farár Vít Tužinský, ktorý dodal aj notový materiál najmä na liturgické spevy Veľkého trojdnia. Veľkým hudobným skvostom repertoáru spevokolu sa stala v r. 1992 Česká mše vánoční od J. J. Rybu, ktorú rozpísal a do slovenčiny preložil Viliam Majda. Jednu sezónu túto omšu doprevádzal na husliach aj Dalibor Karvay - vrútocké zázračné dieťa.
Repertoár spevokolu sa stále rozširuje, pribudli základné diela chrámovej liturgickej hudby od M. Sch. Trnavského. Pekným výkonom v r. 1999 spevokol v Námestove na Námestovských hudobných slávnostiach v súťaži spevokolov z celého Slovenska získal prvé miesto v striebornej kategórii, čo samozrejme zdvihlo sebavedomie spevákov. Ďalším skvostom v repertoári spevokolu je Händlovo Aleluja a Hoden je Baránok z oratória Mesiáš.
Spevokol má v súčasnosti takmer 30 členov (11 mužov) a každoročne vystupuje vo svojom domovskom chráme, najmä počas slávnostných sv.omší, ale pravidelne organizuje koncertné omše aj v kostoloch v susedstve Vrútok.
tags: #vrutky #evanjelicky #kostol #mapa