V prvom čítaní zo Skutkov apoštolských sme počuli slová o tom, akým spôsobom Lýdia uverila. „Pán jej otvoril srdce a ona pozorne sledovala, čo Pavol učil.“ Práve tu môžeme vidieť, že sme spasení milosťou. Je to Boh sám, ktorý otvára srdce človeka.
Ovocím tohto otvorenia srdca je schopnosť pozorne sledovať učenie evanjelia. Všetci sme tak utvorení, že naša pozornosť je sústredená na naše srdce. Ak niečo osloví naše srdce, pritiahne aj našu pozornosť. Roztržitosť je znakom toho, že niečo ide mimo nášho srdca. Počúvame síce ušami, ale naša pozornosť smeruje k veciam nášho srdca. Ak chceme riešiť svoju roztržitosť pri modlitbe, musíme svoju modlitbu spojiť so svojím srdcom.
Prijatie Božieho Slova do srdca
Sv. Pavol učí v liste Rimanom: „Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci;“ totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Je veľmi dôležité, aby sme pravdy viery, ktoré počujeme prijali do svojho srdca. O Panne Márii čítame v Evanjeliu, že Božie Slovo, ktoré počula, hlboko chránila vo svojom srdci. Prijať do srdca, znamená „uveriť s istotou“.
Opakom tejto milosti je neschopnosť človeka uveriť. Emauzských učeníkov Ježiš pokarhal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ Človek z vlastnej sily nie je schopný takýmto spôsobom uveriť. Duch Svätý umiestňuje do ľudského srdca Božie Slovo a tým mení človeka v jeho základe. Znovu obnovuje človeka, aby v jeho srdci bolo Božie Slovo a aby bol vedený Duchom Svätým.
Svedectvo o Ježišovi, ktoré vydáva Duch Svätý, sa dotýka predovšetkým nášho srdca. Človek síce môže rozumom uveriť, ale jeho srdce môže byť veľmi ďaleko od toho, čomu uveril rozumom. Blížia sa Turičné sviatky a my všetci túžime po vyliati Ducha. Po vnútornej zmene nášho hriešneho srdca. Tajomstvo prijatia Ducha je vo vôli človeka, chcieť Ho. Myslím si, že tu je kdesi koreň našej kresťanskej sily i slabosti.
Lester Sumrall - 27. Ako prijať dary Ducha Svätého
Duch Svätý a zjavenie Božieho charakteru
Problém je v tom, že Duch Svätý ma ten istý charakter ako Boží Syn, ktorý je zjavením Boha Otca. Nie je možné prijatie Ducha bez prijatia Krista. Ježiš nám zjavuje Boží charakter. Akoby hovoril: „Pozrite sa, takýto som. Teda, aby niekto mohol prijať Božieho Ducha, musí najprv prijať Božie Slovo. V Božom Slove sa Boh predstavuje, zjavuje. Bez Božieho Slova nepoznáme Boha a nemôžeme ho ani milovať. Až budeme milovať Ježiša, nie pre jeho vonkajší výzor, ale pre jeho charakter, vtedy sme zrelí a schopní prijať Ducha Svätého. Duch Svätý je Duch Ježiša Krista, Duch Vteleného Božieho Slova.
Včera sme počuli v Skutkoch apoštolských: „Keď sa apoštoli v Jeruzaleme dozvedeli, že Samária prijala Božie Slovo, vyslali k ním Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého.“ A to je správny postup. Prvú fázu tvorí ohlasovanie Slova. Druhú fázu modlitba. Tretiu fázu vyliatie Ducha. Niekedy sa dokonca stáva, že Duch Svätý zostúpi na ľudí už pri hlásaní Slova, a to vtedy, keď už toto hlásanie vedie k prebudeniu túžby po Živom Bohu.
Ducha Svätého nemôžeme vziať. Ducha Svätého môžeme len prijať, tak ako sa prijíma živa osoba. Keď sa dvaja ľudia definitívne prijímajú, ako to voláme? Je to manželstvo, trvalé a plodné spoločenstvo. Ono vyžaduje od každého z nich určitú obetu. Zrieknutie sa tých vecí, o ktorých viem, že sú obtiažne pre partnera. Vyžaduje to úsilie, byť láskyhodný. Podobne je to aj vo vzťahu človek a Kristus, človek a Duch Svätý. Žiť tak, aby som neurážal Ducha Svätého, ktorý mi bol daný.
Koľko krát sa práve s týmto stretáme u tých, ktorí pristupujú ku sviatosti birmovania. Mnohí z nich vôbec Krista osobne neprijímajú. Možno počas celého roku nezoberú Božie Slovo do rúk, aby sa ním vážne zaoberali. Takisto nevyznávajú svoje hriechy v spovedi a neprijímajú Kristovo telo. Idú na birmovku len preto, lebo tak to chcú rodičia, alebo stará mama, alebo to od nich očakáva prostredie mesta či dediny, v ktorej žijú. Boha sa môže zmocniť jedine ľudská túžba. Ak je naozaj predmetom našej túžby, vtedy zostupuje. Ale túžiť po Bohu, to znamená túžiť po Dobrote, ktorú zjavuje Kristus. Súhlasiť s Dobrotou Božieho Slova. To, čo Kristus zjavuje nášmu rozumu a vôli, to Duch Svätý vkladá do nášho srdca. A srdce rozhoduje o smerovaní človeka. Človek sa riadi srdcom. Srdce dokonca rozhoduje o našom posmrtnom osude.
Myslíte si, že Duch Svätý už dnes nechce tak mohutne účinkovať, ako to bolo v dobách apoštolských? Určite chce, ale všetko závisí od našej viery, nádeje a lásky. Boh nemá problémy ako my, že by niečo nemohol urobiť. Problémy poznáme len my ľudia. Duch Svätý vstúpil na Samaritánov po tom, čo prijali Božie Slovo, potom čo sa apoštoli za nich modlili a vkladali na nich ruky. Aj pre nás je dôležité, aby sme sa snažili vo vôli zjednotiť so Slovom Božím a potrebujeme sa modliť, po prípade prosiť i druhých, aby sa modlili za nás.
«Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. [...] Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet» Gal 5,16-18.
Nové srdce a túžby podľa Ducha
Začali sme od vďačnosti ako základu vzťahu dôvery a poslušnosti. Boh, ako sme videli, nežiada nič prv než by nám nebol daroval omnoho viac. Pozýva nás k poslušnosti, aby nás vykúpil z klamu modlárstiev, ktoré nás držia vo svojej moci. Veď hľadanie vlastnej realizácie v idoloch tohto sveta nás vnútorne vyprázdňuje a zotročuje, zatiaľ čo vzrast a pevnosť získavame zo vzťahu s Ním, ktorý nás svojím otcovstvom robí v Kristovi synmi a dcérami (porov. Ef 3,14-16).
Toto v sebe zahŕňa proces požehnania a oslobodenia, ktoré sú tým pravým odpočinkom. Tento oslobodený život sa stáva prijatím našej osobnej histórie a zmieruje nás s tým, čo sme od detstva doteraz prežili, robiac nás dospelými a schopnými dať správnu váhu skutočnostiam a osobám v našom živote.
Avšak na to, aby sme takto žili - čiže v kráse vernosti, veľkodušnosti a autentickosti - potrebujeme nové srdce, v ktorom prebýva Duch Svätý (porov. Ez 11,19;36,26). Ako nastane táto „transplantácia“ srdca - od starého k novému? Prostredníctvom daru nových túžob (porov. Rim 8,6), ktoré do nás zasieva Božia milosť, osobitne prostredníctvom Desiatich prikázaní, ktoré Ježiš priviedol k naplneniu, ako to učí v „reči na vrchu“ (porov. Mt 5,17-48). Veď pri kontemplácii života opísaného v Desatore, čiže života vďačného, slobodného, autentického, žehnajúceho, dospelého, ochraňujúceho a milujúceho život, verného, veľkodušného a úprimného, sa takmer bez toho, že by sme si to povšimli, nachádzame pred Kristom. Desatoro je jeho „röntgenovou snímkou“, opisuje ho ako fotografický negatív, ktorý dáva vystúpiť jeho tvári - tak, ako na Turínskom plátne.
A takto Duch Svätý zúrodňuje naše srdce vkladajúc doň túžby, ktoré sú jeho darom, túžby Ducha. Dáva nám túžiť podľa Ducha, túžiť v rytme Ducha, túžiť s hudbou Ducha. Hľadiac na Krista vidíme krásu, dobro, pravdu. A Duch vyvoláva život, ktorý sleduje tieto jeho túžby a podnecuje v nás nádej, vieru a lásku. Takto plnšie objavujeme, čo to znamená, že Pán Ježiš neprišiel zákon zrušiť, ale ho naplniť, dať mu rásť. A zatiaľ čo zákon podľa tela bol určitým radom predpisov a zákazov, podľa Ducha sa ten istý zákon stáva životom (porov. Jn 6,63; Ef 2,15), pretože nie je viac akousi normou, ale samotným telom Krista, ktorý nás miluje, hľadá nás, odpúšťa nám, utešuje nás a vo svojom Tele znovu dáva dohromady spoločenstvo s Otcom, stratené neposlušnosťou hriechu.
A takto sa negatívne znenie litery, záporná formulácia prikázaní: „nepokradneš“, „nepreriekneš“, „nezabiješ“, to záporné „ne“ sa premieňa na pozitívny postoj: milovať, mať v srdci miesto pre druhých - všetko sú to túžby rozsievajúce pozitívnosť. A toto je tá plnosť zákona, ktorú nám prišiel Ježiš priniesť. V Kristovi, a jedine v ňom, Desatoro prestáva byť odsúdením (porov. Rim 8,1) a stáva sa autentickou pravdou ľudského života, čiže túžbou lásky - tu sa rodí túžba po dobre, po konaní dobra - túžbou radosti, pokoja, zhovievavosti, láskavosti, dobroty, vernosti, miernosti a sebaovládania. Z tých „nie“ sa prechádza k tomuto „áno“ - k pozitívnemu postoju srdca, ktoré sa otvára mocou Ducha Svätého.
Keď človek nasleduje túžbu žiť podľa Krista, vtedy otvára dvere spáse, ktorá nemôže neprísť, pretože Boh Otec je veľkodušný, a ako hovorí Katechizmus, «má smäd po tom, aby sme mali smäd po ňom» (č. 2560). Ak tým, čo ničí ľudské srdce, sú nedobré túžby (porov. Mt 15,18-20), Duch vkladá do nášho srdca svoje sväté túžby, ktoré sú zárodkom nového života (porov. 1 Jn 3,9). Nový život totiž nepredstavuje titanské úsilie dostať sa do súladu s nejakou normou, ale nový život je samotný Boží Duch, ktorý nás začína viesť až kým sa dostaví jeho ovocie, v jednej šťastnej súčinnosti medzi našou radosťou z toho, že sme milovaní a jeho radosťou z toho, že nás miluje.
Hľa, čo znamená Desatoro pre nás kresťanov: kontemplovať Krista, aby sme sa otvorili na prijatie jeho srdca, na prijatie jeho túžob, na prijatie jeho Svätého Ducha.
Svätosť a láska k Bohu a blížnym
Podstatou svätosti kresťanského života, ku ktorej nás volá Ježiš v evanjeliu, je láska k Bohu z celého srdca (Mk 12, 31) a láska k blížnym podľa Ježišovho príkladu (Jn 13, 34). Svätá Terézia z Lisieux nám spôsobom svojho života zanechala príklad ako dokonale splniť toto prikázanie. Jej cesta duchovného detstva, na ktorú pozýva a o ktorej v rámci svojho povolania učí, nám približuje ideál kresťanskej svätosti, pričom neznižuje jeho úroveň. Svätosť je prístupná pre každého, lebo Boh od nás nežiada nemožné veci. Ak do nás vkladá túžby, dáva nám aj možnosť ako ich realizovať.
Svätosť je možná, lebo Boh nás miloval tak, že nám dal svojho Syna, aby sa stal naším Spasiteľom a zhromaždil nás v spoločenstve veriacich, v Cirkvi, v ktorej si môžeme navzájom pomáhať. Svätosť je možná, pretože aj napriek našim obmedzeniam a dokonca hriechom, môžeme odpovedať na jej výzvu.
V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté hlavné body, ktoré vedú k prijatiu Ducha Svätého a k životu v súlade s Božími túžbami:
| Krok | Popis |
|---|---|
| Otvorenie srdca | Boh sám otvára srdce človeka, aby mohol prijať evanjelium. |
| Prijatie Božieho Slova | Prijatie právd viery do srdca s istotou. |
| Túžba po Bohu | Túžiť po Dobrote, ktorú zjavuje Kristus. |
| Život podľa Krista | Nasledovať túžbu žiť podľa Krista a otvoriť sa spáse. |
| Láska k Bohu a blížnym | Milovať Boha z celého srdca a blížnych podľa Ježišovho príkladu. |