Biblický príbeh o vyhnaní Adama a Evy z raja je jedným z najznámejších a najdiskutovanejších príbehov v Starom zákone. Tento príbeh, ktorý sa nachádza v knihe Genesis, rozpráva o prvých ľuďoch, ich živote v raji, pokušení hadom, neposlušnosti voči Bohu a následnom vyhnaní z raja.
Pád človeka, Hugo van der Goes
Aký plod zjedli Adam a Eva?
95% opýtaných veriacich typuje jablko. Nie je to tak. O tom aké plody mal rajský strom poznania niet v Biblii zmienka. A to ako v Starom tak i v Novom zákone. Ja som v Písme nič o jablku v súvislosti s vyhnaním prvých ľudí z raja nič nenašiel.
Dobre informovaný kresťan netvrdí, že to bolo jablko. Spomína sa tam ovocie a to mohlo byť aj jablko. Podľa židovskej a arabskej tradície to boli figy. A židia a arabi sú tiež veriaci. Podľa latinskej - kresťanskej tradície sa ovocie zobrazuje ako jablko.
Prečo boli Adam a Eva vyhnaní z raja?
Nesmeli z toho stromu jesť preto, lebo to Pán Adamovi zakázal po trestom smrti. Genesis 2/17: ...ale zo stromu vedenia dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo TOHO dňa, ktorého by si jedol z neho ISTOTNE zomrieš. Čo je na tom zaujímavé. Adam jedol a nezomrel. Prečo? Je Pán sklerotik alebo klamár?
No zato že Adam a Eva jedli zo zakázaného stromu ich Pán potrestal. No vyhnal ich z raja hlavne preto, že sa tam nachádzal ešte jeden pomerne zaujímavý strom. Bol to strom života.
Adam a Eva hriech
Symbolika zákazu jesť zo stromu poznania
Znova pripomínam, že ide o strom poznania dobra a zla, nie o strom poznania. To dobro a zlo je tam veľmi dôležité. Ten had povedal vpodstate pravdu - ak z neho budú jesť, tak budú ako Boh. Tá symbolika je v tom, že hriech, ktorý do seba prijimame spôsobuje to, že sme ako Boh - to znamená, že si sami určujeme - sami egoisticky hodnotíme - čo je dobré a čo je zlé.
Strom poznania
Preto jeden človek považuje za dobré vraždiť, niekto kradnúť, niekto homosexualitu.. každý sa hráme na boha a tvrdíme o sebe, že len my poznáme, čo je dobré a čo zlé - často to konáme len tak pre sebe, keď si obhajujeme svoje skutky. Je to teda symbolika pýchy a egoizmu.
Pýchou sa človek stáva sám sebe Bohom. To je vpodstate všetko 🙂 Ten príbeh, ajkeď je jeho myšlienka povedaná formou mýtu, je nádherný a neskutočne pravdivý, o čom sa presviedčame každý deň. Ten príbeh nie je historický, to poukazuje na našu samotnú podstatu. Všetko môžeme robiť - len to nerobiť z egoizmu a pýchy - ale robiť to z lásky - a to je aj naplnenie starého zákona. Podobne sv. Augustín hovorí - Miluj a rob čo chceš. A to je presne o tom.
Boh dal Adamovi a Eve neskutočnú slobodu, môže si robiť čo chcú - len nech nechcú byť ako Boh, niečo viac, než sú - chcú byť pánmi nad všetkým a myslia si, že len oni majú pravdu. Ale Boh nám hovorí, skrz tento "mýtus", že treba byť pokorný, treba sa odovzdať Bohu a veriť mu, že on vie, čo je pre nás dobré a čo zlé 🙂 Takže úplne jednoducho: nebyť pyšný, egoistický a hlavne dôverovať Bohu a poslúchať ho.
Mýtus nie je automaticky klamstvo, je to príbeh, ktorý má v sebe nejaké posolstvo, nesie v sebe nejakú múdrosť.
Augustín Doležal a jeho interpretácia
Augustín Doležal presne podľa Biblie necháva človeka zápasiť s pokúšaním samého. Prvý pohľad videlo, ani zlý hadov úmysel, lebo nič zákerné nepoznal.
Takže podľa Doležala bol dôvtipný had stvorený pre väčšiu Božiu slávu?! Had mení na mysliaceho tvora: lotr, zbojník, čert, lstivý praktikant a zlodej. Ľuďom závidel lásku a dobrotu Božiu. Bohu závidel, že má na zemi „svatých ctitelů“.
Doležalov diabol sľubuje aj múdrosť, aj vládu. Ale ví Bůh! Ba! oči, až keď prehrala svoj boj so zlom; až potom prehliadla „subtilné kunštovné chytrosti“: I já je včil vidím! Neodstane se víc!
Doležalove argumenty o potrebnosti jedu na svete sú i zaujímavé, i naivné.
Hodnoty, ktoré sa uznávajú v 2. hlave knihy Genezis, nanovo sa nájdu prenesené na osobu Kristovu. Syn Boží sa z lásky stáva človekom a láskyplne sa vydáva za tých, ktorí sú jeho, a poučuje tak ľud v láske, uvádza ich do tajomstiev lásky, ktorá premieňa a zbožšťuje aj ich život: „Slovo sa stalo človekom, aby ste sa naučili od človeka, ako sa môže človek sať Bohom.“