Výklad sviatosti manželstva v Katolíckej cirkvi

Sviatosť manželstva je jednou zo siedmich sviatostí Katolíckej cirkvi a má hlboký význam pre život veriacich. Manželstvo je zmluva medzi mužom a ženou, ktorí vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo zamerané na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí.

Manželstvo ako zmluva a spoločenstvo

Manželstvo je zmluva (foedus) muža a ženy, ktorí vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo. Foedus vyjadruje vzťah medzi Bohom a človekom a znamená dobrovoľnú alianciu. Dôraz sa dáva na vedomý a dobrovoľný vstup do tejto zmluvy. Vzniká výlučne medzi mužom a ženou a vytvára celoživotný zväzok medzi nimi. Toto spoločenstvo je prirodzené a jeho cieľom je dobro manželov a plodenie a výchova detí. Tieto ciele sú rovnocenné. Medzi pokrstenými je manželstvo sviatosťou.

Manželstvo má božský pôvod a nebolo ustanovené človekom, ale Bohom. Z tohto dôvodu Cirkev normálne vyžaduje od svojich veriacich cirkevnú formu uzavretia manželstva.

Dôvody pre cirkevnú formu uzavretia manželstva

• Sviatostné manželstvo je liturgický úkon, preto je vhodné, aby sa slávilo vo verejnej liturgii Cirkvi.
• Manželstvo uvádza do cirkevného stavu (ordo), vytvára práva a povinnosti v Cirkvi medzi manželmi a voči deťom.
• Pretože manželstvo je životným stavom v Cirkvi, je potrebné, aby bola istota o uzavretí manželstva (odtiaľ povinnosť mať svedkov).
• Verejný ráz súhlasu chráni manželský súhlas, keď raz bol daný, a pomáha zostať mu verným.

Podmienky platnosti manželstva

Manželia musia byť 1) osoby spôsobilé (k súhlasu, psychologicky a nemať manželskú prekážku), 2) musia zachovať podstatné prvky súhlasu (prejaviť ho navonok aj vnútorne) a 3) pokrstení muž a žena, ktorí slobodne vyjadria svoj súhlas.

„Byť slobodným“ znamená: nepodliehať prinúteniu a nemať prekážky zo strany prirodzeného alebo cirkevného zákona (KKC 1625).

Vady manželského súhlasu

• Nedostatok užívania rozumu (vek, zdravý rozum).
• Vážny nedostatok rozlišovacieho úsudku (nechápe dôsledky svojho konania).
• Neschopnosť vziať na seba podstatné záväzky manželstva z dôvodov psychickej povahy (zodpovednosť).
• Nevedomosť (nevie, do čoho ide).
• Omyl (nepravdivý úsudok o skutočnosti: napr. pomýlil si osobu, s ktorou uzatvára manželstvo).
• Podvod (jeden z partnerov oklame druhého vo vážnej veci, aby dosiahol manželstvo).
• Simulácia (predstiera, že uzatvára manželstvo).
• Podmienka (jedná stránka dá podmienku druhej - a ak ju splní, tak sa uskutoční sobáš: napr. Ak mi tvoj otec prepíše dom, tak ťa chcem! - toto zneplatňuje manželstvo).
• Strach (pod nátlakom).

Manželské prekážky

• Vek (muž - 16 rokov, žena - 14 rokov; podľa civilného práva obaja: 18 rokov).
• Impotencia
• Platný manželský zväzok (kto už je ženatý/vydatá - nemôže ísť na sobáš s iným/inou).
• Disparitas cultus (katolík a nepokrstený)
• Votum (sľub - napr. rehoľný)
• Ordo (keď je muž kňaz).
• Únos (jedna stránka unesie druhú, aby vynútila sobáš).
• Zločin (jedna stránka je v manželskom stave a zavraždí partnera, aby mohla sobáš uzavrieť s iným).
• Pokrvenstvo (príbuzní sa nemôžu brať).
• Švagrovstvo (v priamej línii sa nemôže).
• Prekážka verejnej mravopočestnosti: (pri konkubináte, alebo neplatnom manželstve si jedna stránka nemôže vziať príbuzného druhej).
• Adopcia (adoptovaný sa berie ako člen rodiny, preto si ho nemôže vziať niekto z “príbuzných”).

Miešané manželstvá

Rozdielnosť vierovyznania medzi manželmi nie je pre manželstvo neprekonateľnou prekážkou, ak sa im podarí dať dovedna to, čo každý z nich dostal vo svojom spoločenstve, a naučiť sa jeden od druhého spôsob, ako každý z nich žije svoju vernosť Kristovi. Neslobodno však podceňovať ani ťažkosti miešaných manželstiev. Vyplývajú z toho, že odlúčenie kresťanov ešte nie je prekonané. Manželia sa vystavujú nebezpečenstvu, že budú pociťovať drámu rozdelenia kresťanov v samom lone svojej rodiny. Rozdielnosť kultu môže tieto ťažkosti ešte zväčšiť. Rozdielnosti týkajúce sa viery, samo chápanie manželstva, ale aj odlišné náboženské mentality môžu byť v manželstve zdrojom napätí najmä pri výchove detí. Vtedy sa môže vynoriť pokušenie náboženskej ľahostajnosti. (KKC 1634)

Podľa práva platného v Latinskej cirkvi miešané manželstvo, aby bolo dovolené, potrebuje výslovné povolenie cirkevnej vrchnosti. V prípade rozdielnosti kultu sa pre platnosť manželstva vyžaduje výslovný dišpenz od prekážky. Toto povolenie alebo tento dišpenz predpokladá, že: obidve stránky poznajú a nevylučujú ciele a podstatné vlastnosti manželstva, že katolícka stránka potvrdí záväzky - s ktorými treba oboznámiť aj nekatolícku stránku - zachovať svoju vieru a zabezpečiť krst a výchovu detí v Katolíckej cirkvi. (KKC 1635)

Účinky sviatosti manželstva

Medzi manželmi vzniká zväzok, ktorý je svojou prirodzenosťou trvalý a výlučný; sviatostný - teda ním sú manželia posilnení a akoby posvätení na povinnosti a dôstojnosť svojho stavu“ (KKC 1638). Manželia sa navzájom odovzdávajú a prijímajú. Sám Boh spečaťuje ich súhlas, preto z ich zmluvy „vzniká z Božieho rozhodnutia trvalá ustanovizeň, a to aj pred spoločnosťou“. Pravá manželská láska je zapojená do Božej lásky a posúva manželov bližšie k Bohu. (KKC 1639)

Platne uzavreté a manželským úkonom zavŕšené manželstvo (matrimonium ratum et consummatum) medzi pokrstenými nemôže byť nikdy rozviazané. (KKC 1640)

Sviatostnosť manželstva je určená na zdokonaľovanie lásky manželov a na posilňovanie ich nerozlučiteľnej jednoty. Touto milosťou „si v manželskom živote, ako aj v prijatí a výchove detí navzájom pomáhajú k svätosti. (KKC 1641)

Manželská láska samou svojou povahou vyžaduje od manželov neporušiteľnú vernosť. Vyplýva to z daru seba samých, ktorým sa manželia odovzdávajú jeden druhému. Láska chce byť definitívna. (KKC 1646)

Manželská láska má v sebe úplnosť, v ktorej majú miesto všetky zložky [ľudskej] osoby: požiadavky tela a pudu, sily zmyslov a citov, túžby ducha a vôle. Táto láska smeruje k čo najhlbšej osobnej jednote, ktorá ponad spojenie v jednom tele vedie k tomu, aby vytvorila jedno srdce a jednu dušu; vyžaduje nerozlučiteľnosť a vernosť v definitívnom vzájomnom sebadarovaní a otvára sa pre plodnosť. (KKC 1643)

Rozmnožuje posväcujúcu milosť a dáva pomáhajúcu na plnenie si stavovských povinností.

Priebeh liturgie sviatosti manželstva

Pred oltárom treba pripraviť miesto pre tých, čo prijímajú sviatosť manželstva, a pre svedkov tak, aby mohli kľačať i sedieť. Muž nech zaujme miesto po pravom boku ženy.

V určenom čase kňaz v omšovom rúchu ide s miništrantmi ku vchodu do kostola a postaví sa tak, aby ho mohli počuť aj tí, čo sú v kostole. Tam privíta tých, čo hodlajú prijať sviatosť manželstva, i svadobníkov a vyjadrí im radosť nad ich sobášom.

Podľa okolnosti možno privítanie pri vchode do kostola vynechať. V tom prípade kňaz ide zo sakristie hneď k oltáru. Svadobníkov privíta po zvyčajnom pozdrave veriacich v omši.

Ak sa koná sprievod k oltáru, najprv idú miništranti, za nimi kňaz, potom tí, čo prijímajú sviatosť manželstva, ktorých sprevádzajú podľa miestnych zvykov svedkovia a príbuzní.

Omša pokračuje riadne podľa rubrík omšového poriadku. Bohoslužba slova sa koná podľa predpisov rubrík. Môžu byť aj tri čítania. V tom prípade prvé má byť zo Starého zákona.

Po prečítaní evanjelia kňaz v homílii na posvätné texty má vysvetliť tajomstvo kresťanského manželstva, dôstojnosť manželskej lásky, sviatostnú milosť a povinnosti manželov.

Hlavným úkonom sobáša je manželský súhlas, ktorý je vlastne manželskou zmluvou. Teda vstupom do manželstva je ústna manželská zmluva založená na slove.

Kňaz potom potvrdí platnosť manželskej zmluvy a udelí manželom požehnanie.

Kňaz, ktorý prijal súhlas novomanželov, potvrdí ich manželský zväzok a požehnáva ho v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého. Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.

Prísaha a požehnanie prsteňov

Nasleduje prísaha, ktorou novomanželia potvrdzujú slávnostne svoj sľub. Kňaz vyzve novomanželov, aby mu predložili prstene na posvätenie. Po požehnaní prsteňov si novomanželia navzájom vymenia prstene ako znak lásky a vernosti.

Nasleduje modlitba veriacich.

Záver obradu

Po modlitbe nasleduje obetovanie a prijímanie. Po pozdrave Pokoj Pánov nech je vždy s vami novomanželia si môžu podaním rúk prejaviť vzájomnú lásku a prianie pokoja.

Každé manželstvo je povolané byť ikonou, obrazom odrážajúcim vzťah medzi Kristom a Cirkvou (Ef 5, 25-31). Milosť obsiahnutá vo sviatosti manželstva má byť pomocou pre muža a ženu, aby sa dokázali milovať, nesebecky darovať svoj život druhému a spoločne vrastať do vzájomnej jednoty. Táto milosť im prichádza na pomoc, aby sa odvrátili od sebectva, pýchy a rozdelenia. Pomáha im zaodiať sa láskou a láskou prikrývať množstvo hriechov (1 Pt 4, 8).

Manželská láska je najvyššou formou ľudskej lásky, lebo je najslobodnejšou, spočíva v slobodnom výbere. Rodičov a deti a súrodencov si nevyberáme, ale ich prijímame, lebo sú nám daní a učíme sa ich milovať. Avšak manželia si jeden druhého vyberajú slobodne.

tags: #vyklad #sviatost #manzelstva