Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza v obci Kopčany, okres Skalica. Stojí mimo obce na ľavom brehu rieky Moravy a považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Slováci môžu byť právom hrdí na tento unikátny kostol, pretože ide o jediný doposiaľ stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. V Českej republike ani inde takýto objekt neexistuje.
Zároveň si treba uvedomiť, že tento nenápadný kostolík je prakticky najstaršou zachovanou stojacou stavbou severne od Dunaja, čím má obrovský význam aj v rámci celej strednej Európy. Kostolík je zároveň živým dôkazom toho, aké nezmyselné je chápanie hraníc Moravy a Nitravy podľa dnešných hraníc SR/ČR.
Kostol sv. Margity Antiochijskej a Kačenáreň v Kopčanoch sú dve mimoriadne zaujímavé miesta, ktoré môžete objaviť na Záhorí.
Kostolík je jedným z najstarších zachovaných kostolov na Slovensku a radí sa medzi významné pamiatky (po)veľkomoravskej architektúry.
Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)
Kostol svätej Margity Antiochijskej leží pri obci Kopčany v Trnavskom kraji v okrese Skalica, a prvá zmienka o ňom je z roku 1392. Ako farský kostol slúžil až do 18. storočia. Kostol leží pri slovensko-českej hranici blízko veľkomoravského sídla Mikulčice-Valy.
Vedie k nemu asfaltová cesta a mlatový cyklochodník z východného konca obce Kopčany (1,9 km). Asfaltový cyklochodník je možné využiť aj zo smeru od Holíčskeho zámku (3,8 km). Okolo kostola vedú 2 turistické trasy: Cyrilometodejská cesta a modrá turistická trasa č. 2452 (Rieka Morava, lávka - Kostol sv. Margity Antiochijskej, Kopčany).
Patrocínium: sv. Margity Antiochijskej. Vznik: 9. - 10. storočie.
Na tento unikátny kostol môžu byť Slováci právom hrdí. Jedná sa totiž o jediný doposiaľ stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. V Českej republike ani inde takýto objekt neexistuje.
Kostol sv. Margity Antiochijskej je z hľadiska historického kontextu XIII. kostolom mikulčickej sídliskovej aglomerácie. Je unikátnym dokladom a dôkazom kresťanských kultúrnych tradícií formujúcich stredoeurópsky región. Ide o sakrálnu architektúru sídliskového komplexu, ktorý vznikol v blízkosti mikulčického hradiska Valy pozdĺž komunikácie vedúcej od hradiska na východ v 9. storočí. Jedinečnosť kostola spočíva v tom, že dokumentuje v kontexte premien jeho najbližšieho okolia transformáciu a existenciu historických sídliskových štruktúr po páde Veľkej Moravy v 10. - 13. storočí v tejto časti Pomoravia.
Kostol svätej Margity Antiochijskej pri Kopčanoch v predrománskom štýle je najstaršou stavbou na našom území. Odhaduje sa, že vznikol v 9. alebo 10. storočí.
Kostolík bol postavený zrejme niekedy v priebehu 9. alebo 10. storočia neďaleko areálu mikulčického hradiska, ktoré leží len 2 km západne pri ceste vedúcej na východ do Nitrianska. Južne od kostola sa nachádza opevnený areál zrejme veľmožského dvorca z veľkomoravského obdobia.
Stavebne išlo o neveľký objekt jednoduchej dispozície s pozdĺžnou loďou a nepravidelnou kvadratickou apsidou, aké boli v Európe rozšírené už od 8. storočia. Apsida a možno i loď boli zaklenuté jednoduchou valenou klenbou. Kostolík patrí medzi najhodnotnejšie a najmalebnejšie sakrálne pamiatky na Slovensku.
Kostol sv. Margity Antiochijskej stojí v extraviláne Kopčian, na poliach neďaleko rieky Moravy. Poloha kostola v blízkosti významného veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach vždy evokovala myšlienku o pôvode tohto objektu už v 9. storočí, zvlášť potom, keď Štefan Janšák publikoval kopčianske „Hrúdy“.
Kostolík bol postavený zrejme niekedy v priebehu 9. alebo 10. storočia neďaleko areálu mikulčického hradiska, ktoré leží len 2 km západne pri ceste vedúcej na východ do Nitrianska. Stavebne išlo o neveľký objekt jednoduchej dispozície s pozdĺžnou loďou a nepravidelnou kvadratickou svätyňou, aké boli v Európe rozšírené už od 8. storočia. Svätyňa a možno i loď boli zaklenuté jednoduchou valenou klenbou.
O starobylosti kostolíka svedčia aj tvar múrov, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra, čo malo zlepšovať statiku stavby.
K prvej stavebnej etape sa dnes hlásia okrem takmer kompletne zachovaných obvodových múrov z pomerne tenkých pieskovcových platní aj dve polkruhovo zakončené okná na severnej strane lode a jedno zreštaurované na západnom priečelí.
Tvar okien je odlišný od neskorších románskych. Typickým je absencia zošikmených ostení i smerom nahor sa zužujúci tvar zakončený polkruhom. Okrem Kopčian sa našli aj v Kostoľanoch pod Tribečom a na rotunde nad Nitrianskou Blatnicou.
História a archeologické výskumy
Prvý známy konvenčný archeologický výskum cintorína pri kostole sv. Margity v Kopčanoch uskutočnila v roku 1961 Ľ. Kraskovská . Pri kostrách odkrytých v pásovej sonde severne od kostola nenašla žiadne nálezy dovoľujúce ich datovanie, vlastný kostol považovala za ranogotický. Ku skúmaniu cintorína a kostola sa vrátila v rokoch 1994-1996 V. Drahošová . Štyrmi sondami po obvode kostola a jednou v interiéri opätovne zachytila kostrové hroby bez akejkoľvek výbavy a západne od kostola v sonde 2/94/95 fragmenty staršieho muriva neskôr identifikovaného ako základy predsiene.
Za zásadný medzník možno považovať rok 1998, kedy začal vykonávať systematický archeologický výskum celého katastra Kopčany Pamiatkový úrad SR. V roku 2004 boli objavené P. Baxom pri kostole sv. Margity hroby z 9.- zač. 10. stor. datujúce vznik kostola do veľkomoravského obdobia. O jeho veku svedčia aj múry, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra.
Prvý známy archeologický výskum kostola sv. Margity vykonala PhDr. Ľudmila Kraskovská v roku 1964, kedy skúmala plochu severne od kostola. Odkryla tu niekoľko hrobov bez nálezov. V rokoch 1994 - 1996 PhDr. Viera Drahošová zo Záhorského múzea v Skalici západne od lode kostola objavila pozostatky stavby predsiene - nartexu so zahĺbeným vymurovaným objektom. Na južnej fasáde kostola v roku 1994 študenti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Viera Anoškinová a Martin Vančo odkryli gotické okná.
V rokoch 1995 - 1999 vykonával na objekte stavebno-historický výskum kolektív pracovníkov Pamiatkového ústavu pod vedením Mgr. Eleny Sabadošovej. Na objekte vykonala v tomto období reštaurátorský prieskum Katedra reštaurovania VŠVU v Bratislave. Pamiatkový ústav dokončil v rokoch 1998 - 2000 archeologický výskum interiéru Kostola sv. Margity. Výskum identifikoval šesť historických horizontov - stavebných etáp datovateľných do obdobia 11. - 17. storočia.
Publikované názory na datovanie kostola mali pomerne búrlivý vývoj. Pred rokom 1994 bol objekt považovaný za barokovú kaplnku, neskôr bol označovaný ako predrománsky. Na základe výsledkov archeologického výskumu cintorína bol Kostol Margity v roku 2004 datovaný do 9. storočia, čím sa potvrdila hypotéza Dr.
Chronológia výskumov a objavov
| Rok | Výskum/Objav | Realizátor |
|---|---|---|
| 1961 | Archeologický výskum cintorína | Ľ. Kraskovská |
| 1964 | Výskum severne od kostola | Ľudmila Kraskovská |
| 1994-1996 | Objav pozostatkov predsiene a gotických okien | V. Drahošová, V. Anoškinová, M. Vančo |
| 1995-1999 | Stavebno-historický výskum | Pamiatkový ústav, E. Sabadošová |
| 1998-2000 | Archeologický výskum interiéru | Pamiatkový ústav |
| 2004 | Objav hrobov z 9.-10. storočia | P. Baxa, Pamiatkový úrad SR |
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch a veľkomoravský dvorec
Stavebné úpravy a rekonštrukcie
Stavba prešla prvou výraznejšou prestavbou okolo polovice 13. storočia. Vtedy boli zamurované okná na severnej strane lode, ako aj okno na západnom priečelí. Niekedy na prelome 14. a 15. storočia došlo k zväčšeniu okien na južnej strane lode a svätyne do gotickej podoby s kamennou mníškou.
V druhej polovici 15. storočia bol kostolík opevnený a obohnaný priekopou. Do tohto obdobia kladú odborníci aj zbúranie západnej predsiene a osadenie veľkého gotického portálu do západného priečelia. Súviselo to s presunutím oltára z priestoru svätyne do lode a zvýšením úrovne podlahy. Dôvodom týchto úprav bola nedostatočná kapacita kostolíka pre rozrastajúcu sa obec veriacich, ktorých časť musela stáť počas bohoslužieb vonku. Veľký portál tak plnil funkciu víťazného oblúka.
Spolu s týmito úpravami bola vybudovaná v západnej časti lode empora a kvôli nej bolo zmenšené západné okno na južnej stene lode. Niekedy v nasledujúcom období (okolo pol. 16. storočia) bolo zamurované východné okno svätyne, pričom novovzniknutá celistvá plocha bola vyzdobená nástennou maľbou zachytávajúcou zrejme sv.
V 17. alebo 18. storočí prešlo úpravami osvetlenie lode z juhu. Už skôr zmenšené západné okno bolo zamurované úplne a východné okno bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu.
V roku 1994 začali pamiatkari s výskumnými prácam s cieľom zmapovať stavebný vývoj kostolíka a súčasne sa rozbehol aj archeologický prieskum okolia stavby. V rámci neho boli v roku 2004 odkryté hroby obsahujúce veľkomoravské šperky, potvrdzujúce datovanie kostolíka.
Ešte počas výskumu, v roku 2000, sa začalo s pamiatkovou obnovou kostolíka, ktorá však z dnešného pohľadu nebola realizovaná najvhodnejším spôsobom. Kostolík dostal novú strechu, zreštaurovali sa okná, zamurovaný bol gotický portál, na mieste ktorého bol vytvorený nový vstup, ktorý však svojím tvarom nezodpovedal predrománskemu obdobiu. Taktiež bola znížená podlaha v interiéri na pôvodnú úroveň.
V roku 2014 sa uskutočnila úprava exteriéru kostola, keď bol zmenený nevyhovujúci tvar západného vstupu, lepšie prezentovaný zamurovaný gotický portál a pristúpilo sa aj k vyznačeniu pôdorysu západnej predsiene.
Kostolík ako významná pamiatka je sprístupnený verejnosti spolu s odborným výkladom. V roku 2021 bola ukončená rozsiahla obnova objektu spojená s omietnutím exteriéru. V posledných rokoch sa tu organizuje slávnosť na sviatok sv.
Datovanie kostola
Datovanie jeho vzniku nie je stále ustálené, na základe nálezu hrobov s VM inventárom v roku 2004 bol objekt datovaný do obdobia poslednej štvrtiny 9. storočia. Analýzy dreva nájdeného v murive (dendrochronologické datovanie stanovilo vek najmladšieho letokruhu na 951 p. Kr.) dokladajú čas vzniku stavby niekedy začiatkom druhej polovice 10. storočia. Ďalšie analýzy už majú ale opäť potvrdzovať 9.
V blízkom okolí sa našli nálezy osídlenie (strážnej osady) z obdobia Veľkej Moravy a západné priečelie kostolíka smeruje priamo smerom k mikulčickému hradisku, ktorého hlavná brána bola zasa orientovaná smerom ku Kopčanom. Pár desiatok metrov južne od kostola sa navyše nachádza areál opevneného zrejme veľmožského dvorca datovaného do veľkomoravského obdobia s rozmermi 261 x 194 m.
Ochrana a prezentácia
Slovenská pošta vydala 2. - Výnimočnosť kostolíka by mal širokej verejnosti predstaviť projekt archeologického parku, ktorý vznikol v spolupráci s českou stranou, keďže by zahŕňal aj lokalitu jedného z centier Veľkomoravskej ríše - hradisko pri Mikulčiciach.
ČR a SR sa snažia o zapísanie pamiatok Veľkej Moravy - hradiska v Mikulčiciach a kostolíka v Kopčanoch do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 2006.