Kostnica v Sedleci
Sprievodkyňa Dáša Holá sa z príchodu turistov teší, pretože kostol, v prízemí ktorého je svetoznáma kostnica, už deväť rokov rekonštruujú a celá obnova sa hradí len z turizmu. V roku 2021 sa práce museli výrazne spomaliť, pretože celý kostol trpí závažnou statickou poruchou. Základ piliera, okolo ktorého pyramída stála, bolo nutné podmurovať a vystužiť, aby nedochádzalo k ďalšiemu poklesu kostola.
História a vznik Kostnice
Kutná Hora v stredných Čechách sa preslávila ťažbou striebra, ktoré vraj objavili mnísi cisterciáni z kláštora v Sedlci, ktorý založil v roku 1142 pán Miroslav z Markvartíc. Súčasťou cisterciánskeho opátstva bol aj Kostol všetkých svätých, ktorý postavili v 14. storočí ako karner - teda skladá sa z dvoch kaplniek postavených nad sebou.
Podľa legendy opát Heidenreich cestoval do Jeruzalema s diplomatickým posolstvom, kde vzal hrsť pôdy z poľa Hakeldama, kde pochovávali zomrelých pútnikov. V tejto pôde sa telá mŕtvych údajne rozložili už za 24 hodín. Vraj sa vrátil s nádobou tzv. halkedamskej zeminy z Golgoty (hovorilo sa, že telá sa v nej rozložia do 24 hodín), miesta, kde údajne došlo k ukrižovaniu Ježiša Krista, a rozsypal ju po miestnom cintoríne. Následne podľa webu Sedlec prudko vzrástol záujem o pochovávanie na tomto mieste. Pochovávaní tu boli nielen miestni, ale aj ľudia zo šíreho okolia.
V stredoveku bola Kutná Hora bez kanalizácie, takže sa v nej šírili rôzne choroby. Dnešný, pomerne malý cintorín, mal v 14. storočí rozlohu tri a pol hektára. Len v roku 1318 v Kutnej Hore od hladu zomrelo 30 000 ľudí. Po morovej rane v roku 1318 tu našlo miesto svojho posledného odpočinku už 30 000 ľudí. Kláštor sa rozhodol časti cintorína zmenšiť. To znamenalo zrušiť hroby a vymyslieť, čo s kosťami mŕtvych.
V 15. storočí bol cintorín zrušený a v roku 1511 dostal jeden z mníchov za úlohu kosti v kostnici usporiadať. Opätovným usporiadaním kostí bol v roku 1870 poverený rezbár František Rint a výsledok bol podľa webu Sedlec Ossuary šokujúci. Vytvoril z nich prepracované sochy, lustre či svietniky.
Keď sa po veľkej obnove v baroku v druhej polovici 18. storočia kláštor ocitol v dlhoch, cisár Jozef II. kláštor zrušil a väčšinu majetku skúpila šľachtická rodina Schwarzenbergovcov. Tí v 19. storočí financovali opravu budovy aj výzdobu z kostí a pozvali do Sedleca rezbára Františka Rinta z Českej Skalice, ktorý barokovú výzdobu ešte dotvoril. Z kostí vyrobil luster a doplnil aj schwarzenberský erb, do výzdoby zakomponoval svoje meno.
Výzdoba Kostnice
V Kostnici nájdete veľký luster s rozsiahlou stropnou výzdobou, Schwarzenberský erb a pyramídy z lebiek. Každá pyramída je vysoká zhruba päť metrov, tvorí ju 15-tisíc kostí poukladaných na sebe a 1 500 lebiek. O lustri sa hovorí, že ho zhotovili využívajúc každú jednu kosť z kostry človeka. A nielen z jedného... Dovedna sa v kaplnke nachádzajú pozostatky najmenej 40-tisíc ľudí, z 30 hromadných, ale aj individuálnych hrobov.
Autorom lustru z kostí je František Rint. Luster váži 150 kíl. Kosti použité na výzdobu sú vydezinfikované a vybielené. Reštaurátor Tomáš Král používa rovnakú metódu ako František Rint - namáča kosti do kúpeľa z vápenného mlieka, čo ich vybieli.
| Prvok výzdoby | Popis | Počet kostí/lebiek |
|---|---|---|
| Pyramídy | Mohutné pyramídy z kostí a lebiek | 15 000 kostí a 1 500 lebiek na pyramídu |
| Luster | Obrovský luster zložený zo všetkých kostí ľudského tela | - |
| Erb Schwarzenbergovcov | Erb šľachtického rodu vytvorený z kostí | - |
„Vznik kostnice je zahalený tajomstvom. O ľuďoch, ktorých kosti tu uložili, nič nevieme. Azda len to, že boli hlboko veriaci, dúfali v posledný súd a vzkriesenie, preto chceli byť pochovaní práve tu,“ hovorí sprievodkyňa.
Ponurá výzdoba je v skutočnosti oslavou viery a života, má pripomínať jeho pominuteľnosť a hodnotu večnosti. „Memento mori - pamätaj na smrť. To je aj zmysel výzdoby,“ objasňuje sprievodkyňa. „Kaplnke dominujú štyri mohutné pyramídy z kostí, predstavujúce nebeskú horu, a zlatá koruna nad nimi je bránou do nebeského kráľovstva. Luster a svietniky symbolizujú svetlo a nádej. Anjeli vznášajúci sa pod stropom zasa sprevádzajú človeka k Božiemu súdu. Kostnica je teda miestom nádeje, že mŕtvi budú vzkriesení k večnému životu.“
Nejde teda o extravagantnú atrakciu, ale ani múzeum, rímskokatolícky kostol je stále funkčný a pravidelne v ňom celebrujú omše. „Úcta k mŕtvym. To je hlavné. Aj preto sme tu museli vyhlásiť prísny zákaz fotografovania. Snímky návštevníkov pri ľudských pozostatkoch zverejňované na sociálnych sieťach totiž s úctou nemali nič spoločné. Kto chce fotografiu, musí si kúpiť knihu alebo aspoň pohľadnicu.
Turizmus a súčasnosť
Turizmus sa začal rozvíjať v 20. storočí: „Socialistické školstvo zrazu posielalo tretinu českého národa v detskom veku na exkurzie a školské výlety medzi kosti. Dodnes sa stretávam s turistami vo veku nad 75 rokov, ktorí mi rozprávajú svoje zážitky.
Sprievodkyňa Holá, pôvodom zo Slovenska, popisuje, ako sa zmenilo naše vnímanie toho, čo považujeme za normálne: „Mnohým sa nezdá cestovný ruch na cintoríne, no na druhej strane potrebujeme peniaze na opravu kultúrnej pamiatky. Covid všetko vyriešil, až sme mali obavu, že nedokončíme rekonštrukciu. Dnes sa tešíme, že popri rekonštrukcii stíhame výstavy, koncerty, nočné prehliadky a prezentáciu umelcov, ako bol barokový Santini. Niektorí ľudia vravia: ja do kostnice nejdem, len na Santiniho.
Kostnica v Sedleci sa stala nielen turistickou atrakciou, ale aj miestom reflexie a meditácie. Pre mnohých návštevníkov predstavuje príležitosť hlbšie sa zamyslieť nad významom života a smrti a nad tým, ako môže byť smrť inšpiráciou pre umenie.
Otváracia doba: Momentálne, do konca septembra, je kostol otvorený každý deň od 09:00 do 18:00. Vstupné sa pre dospelých pohybuje okolo 6,50 € (160Kč).
Vitajte v mrazivom kostole kostí
Ďalšie zaujímavosti v Kutnej Hore
Ak sa vyberiete do tejto časti Českej republiky a nechcete sa stále sťahovať, odporúčame „základňu“ v Kutnej Hore. Je v nej množstvo turistických atrakcií a navštíviť ich možno po celý deň. Bývalé najbohatšie mesto českého kráľovstva má magickú atmosféru najmä večer, keď sa rozsvietia pouličné lampy.
Chrám svätej Barbory: Hoci vo svojej dobe veľkoleposťou konkuroval pražskej Katedrále svätého Víta a je najočividnejším dôkazom rivality Prahy a Kutnej Hory, nevznikol na podnet cirkevných inštitúcií ani ich hodnostárov. Naopak, chrám dali v roku 1388 postaviť bohatí mešťania. Zaujímavé je, že tri typické stanové strechy chrám dostal až po rekonštrukcii na prelome 19. a 20. storočia.
Chrám sv. Barbory
Strieborné štôlne: Za návštevu rozhodne stojí aj podzemie Kutnej Hory. Návšteva baní je súčasťou prehliadky II. okruhu múzea na Hrádku, ktoré patrí pod České múzeum striebra.„Nemávate úzkosti? Nekrúti sa vám hlava? Nerobia vám zle stiesnené priestory? Netrpíte klaustrofóbiou? Vydržíte kráčať pol druha hodiny?“ vyzvedajú už v pokladnici múzea pri kúpe vstupeniek.
Čokoládové múzeum: Múzeum predstavuje históriu a tradície výroby čokolády a na potešenie návštevníkov sa prehliadka končí ochutnávkou.