V regióne Levíc pôsobilo mnoho kňazov, ktorí zanechali významnú stopu v živote miestnych komunít. Tento článok sa zameriava na niektoré z týchto osobností a ich prínos pre cirkevný a spoločenský život.

Panoráma Levíc
František Procházka
Medzi významné osobnosti patrí Mons. František Procházka, kňaz na odpočinku, bývalý farár levickej farnosti a honorárny dekan. V súčasnosti žije v levickej fare spolu s ďalšími kňazmi.
S jeho menom sa spája rekonštrukcia františkánskeho kláštora, obnova interiéru farského kostola, vznik cirkevnej základnej školy v Leviciach, obnova levickej kalvárie i stavba Kostola Ducha Svätého a pastoračného centra na sídlisku Rybníky. Jeho skromný život ku kňazstvu inšpiroval mnohých mladých mužov. V roku 2012 pri príležitosti 50. výročia kňazskej vysviacky oslávil zlatú svätú omšu. Do nášho mesta prišiel v roku 1986 a už tridsať rokov obetavo slúži katolíckym veriacim.
Narodil som sa v roku 1935 v Nových Zámkoch ako prvorodený syn Jozefa Procházku a Jozefíny rod. Holubcovej. Otecko bol roľník, mamička sa starala o nás aj domácnosť. Mám dvoch mladších bratov Ota a Jozefa. Ľudovú aj strednú školu som ukončil v Zámkoch. Maturoval som v roku 1954 na Vyššej hospodárskej škole.
Spomínam si, bolo to ešte v druhom ročníku strednej školy. Zapôsobilo na mňa volanie do seminára v rámci farských oznamov. Uchádzač mohol vstúpiť aj do kurzu, tam zmaturovať a začať štúdium teológie. Ale na radu, svojich rodičov a blízkych, som ostal v Nových Zámkoch. No túžba po kňazskom povolaní vo mne rástla a silnela čoraz viac. V januári pred maturitou mi náhle zomrel otec, čo ma veľmi zneistilo a prihlášku do seminára som si nepodal. A tak som po maturite začal pracovať na Okresnom výbore v Nových Zámkoch, na finančnom odbore, kam som dostal umiestnenku. Tu som sa však necítil dobre a zdôveril som sa mojej bývalej triednej profesorke Špačkovej, že by som radšej chodil do školy. V tom čase bola uverejnená v novinách výzva na prijímacie konanie na Chemickej fakulte Slovenskej vysokej technickej školy v Bratislave. Po úspešných prijímačkách som sa stal znova študentom. Tu som strávil tri roky.
Každý rok som si podával prihlášky do seminára, ale preto, že som bol vysokoškolák, neprijali ma. Dokonca som sa hlásil i do seminára v Litoměřiciach, ale neúspešne. Nakoniec som si v treťom ročníku znovu podal prihlášku a v životopise som neuviedol, že som študent. Rovnako som zámerne „stratil“ občiansky preukaz, kde bolo uvedené, že som vysokoškolák. Vďaka tomu som v roku 1957 nastúpil do seminára v Bratislave.
Z osemdesiatich uchádzačov nás napokon prijali len 15. Pravdepodobne preto, že som bol od spolužiakov starší, zverili mi úlohu zdravoťáka. Na infirmárku, čiže oddelenie chorých bohoslovcov som spolubratom nosil jedlo, lieky a všetko, čo potrebovali. Aby som im bol po ruke, býval som na izbe sám v ich susedstve. Mojimi spolužiakmi boli napr. budúci biskupi Vladimír Filo či František Tondra. Sviatosť kňazstva som prijal v roku 1962 z rúk biskupa Ambróza Lazíka. Primičnú svätú omšu som mal v rodných Nových Zámkoch.
Moje prvé kaplánske miesto bolo v Zlatých Moravciach, potom v Bratislave - Novom Meste (Blumentál) a v Dunajskej Strede. Rád si spomínam hlavne na Blumentál, kde som pobudol šesť rokov. V roku 1972 som sa dostal na moje prvé farárske miesto vo Vysokej pri Morave, kde som slúžil len jeden rok. Tu sa mi stala nepríjemná nehoda, havaroval som, vyviazol som so 14 zlomeninami na rebrách a kľúčnej kosti. Od roku 1973 som slúžil v Beši, neskôr v Šahách a napokon som zakotvil v Leviciach.
Do Levíc som bol preložený 15. septembra 1986. Dispozícia však prišla až koncom septembra, preto som na faru nastúpil až 4. októbra. Začiatky boli náročné, môj predchodca Ján Fratrič bol preložený do Bratislavy Dúbravky a kaplán chorý. V tom čase Levice spravovali i farnosť v Novom Tekove s filiálkou v Malých Kozmálovciach. Fara umiestnená v bývalom kláštore františkánov bola malá. Neskôr som si vzal k sebe aj svoju starnúcu mamičku. Aj v týchto problémoch sa našli dobrí ľudia, ktorí mi boli na blízku vždy, keď som ich potreboval. Na prvom mieste mi veľkou oporou boli manželia Ján a Darinka Mališovci, ktorých som spoznal ešte ako študentov v Bratislave, pán Tesák či kostolník Stehlík so svojimi organizačnými schopnosťami. Nové možnosti a ešte viac práce pre cirkev priniesol rok 1989. Veľkou oporou mi boli kapláni, medzi nimi i P. Miloš Szabo. K jeho menu sa viaže vznik Cirkevnej základnej školy sv. Vincenta a Spolku sv. Vincenta.
Prvotným impulzom bolo naliehanie viacerých veriacich. Túžili po Božom chráme. Veriaci zo sídliska Rybníky dochádzali do kostola vo vzdialenom centre mesta. Spomínam si, že sme v nedele slúžili šesť svätých omší v Leviciach a ďalšie dve v novotekovskej farnosti. Začali sme s finančnými zbierkami, zakúpili sme pozemok na Pereckej ulici, vybrali najlepší návrh a začali sme stavať. Kostol sme dokončili v roku 2002, pastoračné centrum až neskôr. Myslím, že to boli dobre investované peniaze.
Služba. Snažil som sa a snažím sa slúžiť, byť k dispozícii druhým. Tu som Pane, chcem som plniť Tvoju vôľu. Nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane.
🔴 CLASH KITCHEN 🍳👨🍳🔥 Natan, Schreiber, Samir, Angie, Mína, Playstation, Maxgreen, Marek Podnikatel
Starý Tekov a jeho kňazi
Farnosť Starý Tekov patrí od roku 2008 do Nitrianskej diecézy a tvoria ju tri obce: materská obec Starý Tekov a filiálne obce Hronské Kľačany a Veľké Kozmálovce. Na území farnosti žije približne 3614 obyvateľov, z ktorých cca 2851 sa hlási ku katolíckej Cirkvi (údaje z roku 2021). Podľa počtu katolíkov, ktorý žijú na území farnosti, je v rámci dekanátu Hronský Beňadik najväčšou farnosťou. V rámci vyššieho cirkevného členenia spadá pod patronát archidiakonátu katedrálneho.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Starom Tekove
Obec Starý Tekov leží na ľavom brehu Hrona, severozápadne od okresného mesta Levice. Už prívlastok „starý“ v názve obce poukazuje na jej starobylosť. Archeologické nálezy svedčia o osídlení tejto lokality v mladšej dobe kamennej. Najvýznamnejšie sú nálezy slovanského osídlenia, ranostredovekého hradiska, neskoršie župného hradu, zvyšky románskeho kostola s radovým pohrebiskom z 11. storočia a stredoveký gotický kláštor.
Prvýkrát sa Tekov spomína v zakladajúcej listine beňadického opátstva z roku 1075 ako krajina prerastená lesmi, ktoré končili pri hrade Tekov. Listiny z rokov 1270-1279 spomínajú Tekov ako privilegované mesto a jeho obyvateľov ako mešťanov. Tekov sa vtedy stal sídlom Tekovskej župy.
Medzi najvýznamnejšie pamätihodnosti v obci patrí rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová pôvodne predrománska stavba z 11. st. s polygonálne ukončenou svätyňou a predstavanou vežou. Pri obecnom úrade sa nachádza súsošie Kalvárie z 18. storočia. Uprostred dediny je postavený pamätník 1. a 2. svetovej vojny i pamätník s bustou Jána Palárika, katolíckeho kňaza a spisovateľ, ktorý v Starom Tekove pôsobil ako kaplán.
Obec Starý Tekov je folklórna obec, v ktorej sa zachovávajú ľudové tradície a zvyky. Preslávená je najmä nádhernými krojmi i ľubozvučným nárečím. Každý rok v auguste sa v miestnom letnom amfiteátri konajú Tekovské folklórne slávnosti - Tekov tancuje a spieva. V roku 2014 otvorili v obci stálu expozíciu tradičného ľudového domu. Od roku 2006 sa uskutočňuje pri obci rekonštrukcia bojov z obdobia druhej svetovej vojny, označovaná ako Boje na Hrone 1945. Je to najväčšie podujatie svojho druhu na Slovensku.
Medzi obcami Starý a Nový Tekov otvorili v roku 2015 cez rieku Hron nový most, ktorý nahradil pôvodný drevený, ktorý strhla povodeň ešte začiatkom 19. storočia.
Hronské Kľačany
Obec Hronské Kľačany sa nachádza v severozápadnej časti okresu Levice. Obec ako „villa Chelecen” sa spomína v pápežskej potvrdzovacej listine z roku 1209 ako súčasť majetkov beňadického opátstva. V roku 1489 sa obec stala súčasťou majetku levického hradného panstva. V roku 1634 vybudovali v bezprostrednej blízkosti obce odvodňovací kanál Perec, ľudovo zvaný Kompa. Na tomto kanáli v tom istom roku obnovili starý mlyn.
Medzi najvýznamnejšie pamätihodnosti v obci patrí rímskokatolícky kostol Božského Srdca, jednoloďová modernistická stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1930 - 1932.
Nárečie Hronských Kľačian je typickým južnostredoslovenským nárečím, okrajovým nárečím dolného pohronského Tekova, s niektorými znakmi nárečia zvolenského a hontianskeho. Hronské Kľačany majú bohaté folklórne tradície.
Veľké Kozmálovce
Obec Veľké Kozmálovce leží na ľavom brehu rieky Hron, cca 2 km od Slovenskej brány smerom na juh. Prvýkrát je obec písomne doložená v listine z roku 1322, nepriamo v zmienke o Andrejovi z Kozmáloviec. Priamo sa spomína v roku 1337 a potom v roku 1372. Pôvodne patrila Forgáchovcom, panstvu Zlaté Moravce a od 18. st. Migazziovcom. V katastri obce ležali dve, dnes už zaniknuté stredoveké osady Braian a Scevlen. Od roku 1986 boli Kozmálovce súčasťou Tlmáč až do 1. júla 1995, kedy sa obec osamostatnila.
Dominantou obce je Kostol Všetkých svätých, ktorý bol postavený v barokovom štýle v roku 1792. Interiér chrámu zdobia nástenné maľby, ktorých autorom je Ján Šimo-Svrček, slovenský výtvarník, dizajnér a architekt (1922-2006), držiteľ ceny Pro urbe. K významným pamätihodnostiam patrí Súsošie Najsvätejšej Trojice, ktorú dali v centre obce v roku 1937 postaviť americkí Slováci.
V katastri sa nachádza vodná nádrž, ktorá zabezpečuje úžitkovú vodu pre jadrovú elektráreň Mochovce. Po ľavej strane nádrže sa nachádza vodná elektráreň, ktorá je prvou vodnou elektrárňou vybudovanou na rieke Hron.
K významným rodákom patrí Andrej Trnkus (1836 - 1886), rímskokatolícky kňaz, národný buditeľ, zakladajúci člen Matice slovenskej a jej konateľ pre tekovskú župu, spoluzakladateľ slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom. Vo V. Kozmálovciach sa v roku 1906 narodil aj Ján Sikela (John J.

Levická kalvária
Ďalší významní kňazi pôsobiaci v regióne
Okrem už spomínaných osobností pôsobilo v okolí Levíc množstvo ďalších kňazov, ktorí sa venovali duchovnej službe a rozvoju miestnych komunít. Medzi nich patria:
- Balga Zoltán, ICLic.
- Baran Karol, OFM Cap.
- Benčat Jozef, S.L.L.
- Beňo Peter, OCD
- Beregi Vladimír, PhD., ThLic.
- Bernaciak Jerzy,SCJ, ThDr.
- Bublinec Marián, PhD., ThDr.
- Černák Oliver
- Dobos Peter, Mons.
- Ďurnek Juraj, PaedDr. SchP.
- Farkaš Vladimír, Mons., ThLic.
- Frindt Ľudovít, ICLic., Ing.
- Garaj Martin
- Geljen Pavel, Ing.
- Gregor Marián, st.
- Gregor Marián, ml., Mgr. art.
- Gulai Filip
- Habara Gašpar, SVD
- Hasík Radovan, Bc.
- Chovanec Marián, Mons., ThDr.
- Izrael Matej
- Jackanin Jozef, CSsR
- Jančiar Bohuslav Tomáš, OP, Ing.
- Juhaniak Marián
- Jurčaga Pavol
- Kasan Vladimír, OSB, ThLic.
- Koppal Branislav, M.A.,Mons., PhLic., Ing.
- Kovaľ Marcel, CSsR, ThLic.
- Krajčík Ján, Mons.
- Kraus Ján, ThLic
- Kučák Stanislav, OFMCap. o.
- Kuneš Ján, ThDr.
- Lojan Pavol, ICLic.
- Lovás Samuel Peter, OP, JuDr., Ing.
- Lupták Peter, ThLic.
- Mačura Damián Juraj, S.T.L.
- Mališ Michal, PhD.
- Markovič Branislav, S.D.
- Mičko Martin
Tabuľka: Významní kňazi Levice a okolie
| Meno | Pôsobisko | Významné aktivity |
|---|---|---|
| František Procházka | Levice | Rekonštrukcia kláštora, obnova kostola, založenie školy |
| Andrej Trnkus | Veľké Kozmálovce | Národný buditeľ, zakladajúci člen Matice slovenskej |
| Ján Palárik | Starý Tekov | Katolícky kňaz a spisovateľ, kaplán |