Z čoho je platená cirkev na Slovensku?

Financovanie cirkví na Slovensku je komplexná téma, ktorá zahŕňa štátne príspevky, vlastné príjmy cirkví a daňové aspekty. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na to, ako sú cirkvi na Slovensku financované, aké zmeny sa v tejto oblasti dejú a aké sú názory verejnosti na túto tému.

Náboženské zloženie obyvateľstva Slovenska v roku 2011.

Štátny príspevok cirkvám

Od nového roka budú cirkvi financované inak ako doteraz.

Nový zákon, ktorý ho nahradí, vznikal dva roky a je výsledkom diskusie expertov ministerstva kultúry a zástupcov cirkví.

Podľa ministerky kultúry Ľubice Laššákovej odborná diskusia ukázala, že „optimálnym riešením je ponechanie systému priamej podpory cirkví zo štátneho rozpočtu, avšak v aktualizovanej podobe založenej na zásadách spravodlivosti, transparentnosti, solidarity a nezávislosti cirkví pri rešpektovaní ekonomických možností štátu“.

Vzťahuje sa iba na registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, ktorých je v súčasnosti na Slovensku osemnásť.

Zákon súčasne štátu ponecháva právo vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkami.

Na druhej strane cirkvi musia každoročne predložiť správu o hospodárení s poskytnutým príspevkom štátu, ktorú ministerstvo kultúry zverejní na svojich webstránkach.

Podľa nových pravidiel sa od 1. januára zvýši doterajšia výška dotácie podľa valorizácie platov vo verejnej správe a miery inflácie v pomere 80:20.

Tento pomer zohľadňuje použitie doteraz poskytovaného príspevku na prevádzkové výdavky (cca 20 percent) a mzdové výdavky (cca 80 percent).

Zvýšenie dotácie sa jednotlivým cirkvám rozdelí podľa počtu ich veriacich zisteného pri sčítaní obyvateľov.

Príspevok sa má jednotlivým cirkvám rozdeľovať podľa toho, koľko dostali tento rok.

„Cirkvám, ktorým v roku 2019 nebol poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu, a cirkvám, ktoré budú registrované po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona, sa poskytne príspevok na základe ich žiadosti a podľa počtu ich veriacich podľa posledného sčítania obyvateľov,“ objasnilo počas prípravy zákona ministerstvo.

Dodalo, že sa ruší doterajšia pravidlo, podľa ktorého sa výška mzdy duchovného z prostriedkov štátneho rozpočtu odvíjala od mzdovej tabuľky určenej nariadením vlády.

Výšku mzdy duchovných si určia cirkvi podľa Zákonníka práce.

Cirkvi môžu použiť príspevok štátu na výdavky súvisiace s bohoslužbami, výchovnou, sociálnou a kultúrnou činnosťou, vrátane miezd a prevádzkových nákladov.

Jednou z hlavných zmien tak je, že štát už nebude prispievať na platy duchovných podľa doterajších tabuliek.

Po novom registrovaným cirkvám poskytne celkový balík peňazí podľa počtu veriacich.

Väčší dôraz sa bude klásť na samostatné a nezávislé hospodárenie cirkví.

„Podpora štátu bude zároveň vnímaná iba ako jeden zo zdrojov podpory a financovania činností cirkví, čím sa docieli vyššia miera nezávislého postavenia a pôsobenia cirkví v Slovenskej republike,“ doplnilo k téme ministerstvo kultúry.

Príspevok štátu na cirkvi a náboženské spoločnosti v rokoch 2020 až 2023:

V štátnom rozpočte je pritom na každý z rokov 2020 až 2023 zaistených 49 536 036 eur.

Rozpočtovo nekryté prostriedky sa budú riešiť pri príprave rozpočtu na daný rok.

Vlastné príjmy cirkví

Okrem štátnych príspevkov majú cirkvi aj vlastné príjmy, ktoré získavajú z rôznych zdrojov:

• Milodary veriacich: Tieto financie sa používajú na potreby kostola, teda na jeho údržbu, čistiace prostriedky, výzdobu a opravy.
• Omšové milodary: Dobrovoľný príspevok v prípade, ak si veriaci želá odslúžiť svätú omšu na nejaký úmysel.
• Prenájom majetku: Cirkev prenajíma pozemky, lesy, polia, lúky a budovy, ktoré jej ostali po navrátení z reštitučného konania.
• Podnikanie: Niektoré cirkevné subjekty sú aktívne zapojené do podnikania, napríklad prevádzkujú gymnáziá, lýceá, cestovné kancelárie alebo lekárne.

Dane a cirkev

Sú dane, ktoré Cirkev platí, a sú tie, od ktorých môže byť oslobodená zo zákona.

V praxi to znamená, že v takomto prípade Cirkev neplatí daň z nehnuteľností za kostoly, kaplnky a zvyčajne aj za časť farskej budovy, v ktorej je farský úrad.

Za ostatné stavby a pozemky však dane platí.

Mestá a obce môžu a nemusia oslobodiť ktorúkoľvek cirkev z platenia ostatných daní záväzných zo zákona, no zväčša o to jednak Katolícka cirkev nežiada a jednak mestá a obce túto úľavu neposkytujú.

Cirkev rovnako platí dane za príjem z prenájmu nehnuteľností, daň z príjmov právnických osôb a biskupstvá zo zákona platia aj DPH.

Osobitnou kapitolou sú milodary veriacich, za tie sa dane neplatia, keďže sú to peniaze veriacich, ktoré už raz zdanené boli.

Platy duchovných

Priemerný plat kňaza na Slovensku v roku 2022 bol 756 eur v hrubom.

Minimálna mzda za rok 2023 podľa stupňa práce primeranému vzdelaniu a výkonu kňaza je stanovená Ministerstvom práce a sociálnych vecí na 1164 eur, v roku 2024 dokonca stúpne na 1214 eur - tie však kňazi od štátu nedostanú.

Pravdou však je, že sú kňazi, ktorí si privyrábajú učením náboženstva na školách alebo prednášaním odborných predmetov na vysokých školách, či publikačnou prácou.

Pravdou je, že bývanie majú kňazi zabezpečené vo farských priestoroch.

No výška príspevku na bývanie, ktorý platia za ubytovanie, sa líši.

Otázkou je aj vek budovy a náklady na jej prevádzku, keďže mnohé farské budovy sú historickými pamiatkami s hrubými múrmi a je ich náročné vykúriť.

Často totiž tieto náklady, ako aj prácu na údržbe a oprave farských budov hradí kňaz zo svojho.

Rovnako si kňaz zo svojho platu hradí benzín či naftu do auta, ak potrebuje ísť v rámci svojej služby na filiálky, čo nie je len záležitosť svätých omší, ale aj pohrebov, spovedania chorých, zaopatrovania umierajúcich či vysluhovania sviatostí.

Taktiež sa potrebuje aj obuť, obliecť, najesť, zaplatiť lieky, telefón (aj služobný) a internet.

Pravdou však je, že sú farnosti na dedinách, kde ľudia vedia kňazom vypomôcť tým, čo sa im urodí alebo čoho majú navyše.

Rovnako však platí, že mnoho kňazov tieto dary posúva do rodín, ktoré sú v náročnej sociálnej alebo finančnej situácii.

Majetok cirkvi

Tí, ktorí majú výhrady voči Cirkvi, začínajú práve vetou o jej bohatstve.

Cirkev je ozaj bohatá: v prvom rade na ľudí v nej, často veľmi zanietených, aktívnych, schopných, vzdelaných, láskavých.

To je prvé bohatstvo Cirkvi.

Ak hovoríme o hmotnom bohatstve, je to otázka uhla pohľadu.

Rovnako jej patria výnimočné umelecké diela, ako sú oltáre, sochy, kazateľnice, kalichy, liturgické rúcha.

Argument však znie: Vie niekto ohodnotiť peniazmi čo len jeden z týchto pokladov Cirkvi?

Čiže na jednej strane je hnuteľný majetok Cirkvi v nevyčísliteľnej hodnote, na druhej strane ekonómovia dobre vedia, že nejde o aktívne bohatstvo.

Okrem nehnuteľného majetku vlastní Cirkev aj pozemky, lesy, polia, lúky, ktoré jej ostali po navrátení z reštitučného konania.

Boli pôvodným majetkom Cirkvi, darovaným ako forma donácie a slúžiacim na zabezpečenie bežných potrieb a sebestačnosti Cirkvi.

S týmto majetkom Cirkev hospodári aj teraz podľa vlastného uváženia.

Na predaj niektorých predmetov v Cirkvi, hoci historického významu a značnej hodnoty, sú stanovené presné liturgické aj cirkevnoprávne pravidlá.

Dobrovoľníctvo v cirkvi

Udeľovanie sviatostí je skutočne v Cirkvi zadarmo.

Treba si uvedomiť, že ak chcú mať novomanželia naozaj plnohodnotný zážitok zo svadobnej svätej omše, musí tam prísť kostolník, organista alebo aj zbor, kostol treba pripraviť, vyčistiť, vyzdobiť v trošku inom štýle (niekedy aj podľa želania novomanželov), čo stojí nejaké náklady.

Je jednoduché si uvedomiť, že ak ma výzdoba do svadobnej sály stojí nejaké financie, v kostole sa kvety a ich aranžovanie neurobia samy a zadarmo.

Taktiež je nutné ich kúpiť, pripraviť, naaranžovať, čo chce financie a čas.

Ani jeden z menovaných nemá vo farnosti pracovnú zmluvu ani dohodu na vykonanie práce či dohodu o brigádnickej činnosti.

Je to čisto dobrovoľnícke nasadenie času a schopností pre službu farnosti a Cirkvi a tiež jedno z jej nezaplatiteľných bohatstiev.

Pritom organista prichádza (rovnako ako miništranti) do kostola denne a hra na organe vyžaduje od neho precíznu hudobnú, liturgickú aj teologickú prípravu, čas, cvičenie a vzdelávanie sa, keďže aj liturgický spev sa vyvíja a mení a stále sa je čo nové učiť.

Rovnako to platí o kvetinárkach: výzdoba kostola sa musí kvôli životnosti kvetov robiť každý týždeň, priebežne treba však na výzdobu dohliadať, doplniť vodu, vytriediť zvädnuté kvety či upraviť aranžmány.

Podľa veľkosti kostola, druhu liturgickej slávnosti a množstva financií určených na zakúpenie kvetov trvá takéto aranžovanie minimálne dve až štyri hodiny.

Rovnako je na tom kostolník - na svoju prácu musí ovládať mnoho teologických a liturgických poznatkov, byť tam denne, no mzdu nedostáva, opäť je to len vo výške odmeny.

Bežný kostol má ešte viac takýchto dobrovoľníkov, i keď skrytých: tých, čo ho upratujú; tých, čo sa starajú o technickú údržbu a opravy v kostole a jeho okolí; tých, čo sa starajú o liturgické rúcha a oltárne obrusy či iný textil.

Nik z týchto ľudí nemá z toho žiadny pracovný príjem, odmena je skôr symbolická a nepravidelná, určite sa nedá z nej vyžiť.

Rehoľné sestry neživí štát.

Väčšina z tých, čo sú v produktívnom veku, má bežné zamestnanie, zväčša sú to učiteľky či zdravotníčky, ktoré štandardne dostávajú plat za svoju prácu.

V kláštoroch, samozrejme, žijú aj rehoľné sestry - dôchodkyne, ktoré dostávajú už dôchodok.

Financovanie cirkevných škôl

Cirkevné a súkromné školy dlhé roky žiadali finančné zrovnoprávnenie so štátnymi školami. Vyhovela im až vláda Igora Matoviča.

Rovnaké dotácie však neznamenajú rovnaké povinnosti.

Kým štátne školy musia zverejňovať aj to, na koľko ich vyšlo opranie kuchynských utierok či káva do riaditeľne, neštátne školy zmluvy, faktúry a objednávky obvykle nezverejňujú.

Verejnosť sa bežne nedostane ani k ich správam o hospodárení.

Popri sieti verejných škôl dnes na Slovensku pôsobí aj 165 cirkevných a 235 súkromných škôl, ktoré poberajú štátne príspevky.

Zástupcovia cirkevných a súkromných škôl dlhé roky kritizovali, že systém je nastavený nespravodlivo.

Tvrdili, že poskytujú rovnakú službu ako štátne školy, no podľa zákona o financovaní škôl mali nárok na preplatenie iba 88% priemerných nákladov obecných škôl.

Podľa ministerstva však malo 12 percent naviac pre verejné školy slúžiť na kapitálové výdavky, čiže napríklad na investície do budov, ktoré sú zväčša majetkom štátu alebo obce.

Opravy teda zrejme financovali aj z iných zdrojov, vrátane poplatkov za školné, ktoré v niektorých prípadoch tvoria len malú časť príjmov, inokedy môže ísť aj o nadpolovičnú časť ich zdrojov.

Štát im tak rovnako ako verejným školám financuje mzdy zamestnancov, prevádzku, asistentov učiteľa, nákup učebníc, dopravu, lyžiarske výcviky, školu v prírode, krúžky a podobne.

A po novom teda aj kapitálové výdavky.

Zrovnoprávnenie štátnej podpory pre neverejné aj štátne školy však zároveň zvýraznilo iný rozdiel medzi oboma typmi zariadení.

Transparentnosť. Ako neštátne školy verejné zdroje používajú, si verejnosť skontroluje ťažko.

Odluka cirkvi od štátu

Verejné financie sú horúcim zemiakom končiacej, a najmä novej vlády, ktorá vzíde po voľbách.

Na rozpočet totiž treba výrazne našetriť, no škrty u voličov nie sú populárne.

A popri tom všetkom sa má nový parlament medzi prvými témami zaoberať zvyšovaním financovania pre registrované cirkvi, napriek tomu, že už dnes ročne dostávajú od štátu desiatky miliónov eur.

Slovensko sa tak môže posunúť ešte ďalej od splnenia jednej zo základných požiadaviek nežnej revolúcie, teda odluky cirkvi od štátu.

Jeden z posledných návrhov, ktorý Národná rada stihla prerokovať v rámci riadnych schôdzí, bol materiál o zvýšení finančných príspevkov štátu pre cirkvi.

Podľa januárového prieskumu NMS market research túto myšlienku podporili 61 percent respondentov, v augustovom prieskume agentúry AKO 55 percent opýtaných.

Rezort kultúry v roku 2012 pri tejto téme pre Pravdu vysvetľoval, že cirkvi bez ohľadu na ich veľkosť nemajú toľko majetku, ktorý by ich uživil, a mohli by fungovať bez štátnych dotácií.

Ak by si však niekto myslel, že založiť cirkev a zarobiť, je jednoduchý nápad, mýli sa.

Tým získali aj nárok na štátne financovanie.

Pre ostatných teraz platia prísne pravidlá a pre registráciu novej cirkvi treba nazbierať 50-tisíc overených podpisov ľudí, ktorí sa k jej vierovyznaniu hlásia.

Vzniká tým paradoxná situácia, keď štátnu dotáciu napríklad dostáva československá husitská cirkev, ku ktorej sa podľa dát zo sčítania obyvateľov z roku 2021 hlási 581 ľudí, či Evanjelická metodistická cirkev s troma tisícmi veriacich.

Počas sčítania obyvateľstva sa pritom k islamskému vierovyznaniu sa prihlásilo 3,8 tisíca ľudí, k budhizmu necelých sedemtisíc veriacich.

Rezort kultúry v tom problém nevidí, v reakcii pre Pravdu zdôraznil, že základné ľudské slobody majú rovnakým spôsobom zabezpečené členovia registrovaných aj neregistrovaných cirkví.

Predstavitelia neregistrovaných náboženstiev sú však opačného názoru.

Pravdou oslovené náboženské združenia tvrdia, že zmena prístupu štátu k menšinovým vierovyznaniam je viac ako žiadaná.

„Nemáme podporu ani od štátu, ani zo zahraničných organizácií a už vôbec nie z mimovládok,” skonštatovalo združenie.

Doplnilo tiež, že moslimovia by boli radi, ak by zákon bol pre registráciu nových náboženských organizácii jednoduchší.

Ján Kysucký z najväčšieho slovenského centra budhizmu Diamantovej cesty by privítal zmenu legislatívy podľa českého modelu.

„Vhodnejšia by bola forma dvojstupňovej registrácie náboženských spoločností.

Snahy o zmeny pri registráciách cirkví zatiaľ nemali u politikov dostatočnú podporu.

„Dve poslanecké legislatívne iniciatívy v rokoch 2022 a 2023, ktoré navrhovali zmenu súčasných podmienok, boli neúspešné,” pripomenulo v stanovisku pre Pravdu ministerstvo kultúry.

V Česku to napríklad vyriešili tak, že väčšina cirkevných majetkov zostala vo vlastníctve štátu a česká vláda za ne má cirkvi vyplatiť dovedna 59 miliárd českých korún (2,4 miliardy eur).

Platiť sa bude do roku 2043 a aby cirkev z týchto peňazí dokázala dlhodobo vyžiť, presunula ich do investičného fondu, ktorý spravuje a zhodnocuje súkromná banka.

Financovanie cirkvi v Rakúsku a Poľsku

Rakúska cirkev sa financuje zo špeciálnej dane, ktorú platia zamestnaní veriaci.

Jej výška je jedno percento z mesačného príjmu a ak občan ju nechce platiť, musí z cirkvi vystúpiť.

V Rakúsku zároveň sú prehľadne informácie o tom, ako cirkev s príjmami hospodári.

Podobný model od roku 2014 funguje aj v Poľsku, cirkev sa u severných susedov financuje z asignačnej dane so sadzbou 0,5 percenta.

Daňovník teda môže pripísať túto časť z daní z príjmu niektorej cirkvi, inak štát danú sumu použije na sociálne alebo humanitárne účely, prípadne na podporu kultúry.

Zhrnutie

Financovanie cirkví na Slovensku je komplexná téma, ktorá zahŕňa štátne príspevky, vlastné príjmy cirkví a daňové aspekty.

Štátny príspevok je významným zdrojom financovania, ale cirkvi majú aj vlastné príjmy z milodarov, prenájmu majetku a podnikania.

Verejnosť má rôzne názory na financovanie cirkví, pričom niektorí podporujú odluku cirkvi od štátu a iní sú za zachovanie súčasného systému.

tags: #z #coho #je #platena #cirkev