Zachej: Príbeh z Biblie o stretnutí s Ježišom

Biblické príbehy vťahujú čitateľa do samotného deja a prostredia, v ktorom sa starozákonný alebo novozákonný príbeh odohráva. Ilustráciami pomáhajú čitateľovi priblížiť a lepšie pochopiť udalosti z dejín našej spásy. Knihy s biblickými príbehmi sú obľúbené nielen medzi deťmi, vďaka čomu sa od útleho veku oboznamujú so Svätým písmom, ale pre zaujímavé interpretovanie Písma sú obľúbené aj medzi dospelými.

Ponúkame vám jeden takýto známy biblický príbeh.

Zachej vyliezol na strom, aby videl Ježiša.

Zachejov príbeh

19. kapitola z Lukášovho evanjelia nám hovorí o Zachejovi:

1 Ježiš prechádzal cez mesto Jericho. 2 Istý muž zvaný Zachej, hlavný výberca daní a veľký boháč, 3 zatúžil vidieť Ježiša. Bol však nízkej postavy a pre veľký zástup, ktorý sa tlačil okolo Ježiša, ho nevidel. 4 Predbehol sprievod, vyškriabal sa na morušu a odtiaľ ho pozoroval. 5 Keď Ježiš došiel až na to miesto, pozrel sa hore a povedal: 6 „Zachej, zostúp rýchlo dolu, lebo dnes chcem byť tvojím hosťom.“ Zachej čo najrýchlejšie zliezol a s radosťou ho viedol do svojho domu. 7 Ale ľudia zo zástupu sa pohoršovali: „Ide na návštevu k jednému z najväčších zdieračov.“ 8 Tu Zachej zastal a povedal Ježišovi: „Pane, polovicu svojho majetku rozdám chudobným, a ak som niekoho okradol, štvornásobne mu to vynahradím.“ 9 Ježiš mu povedal: „Dnes spása zavítala do tvojho domu. Veď ty si bol jedným zo stratených synov Abraháma 10 a ja, Syn človeka, som prišiel hľadať a zachraňovať stratených.“

Kto bol Zachej?

Lukáš nezačína rozprávanie tým, že Zachej bol mýtnik, ale slovami: „bol muž, menom Zachej...“ Je dobré, ak si aj my všímame človeka nie hneď z tej najhoršej stránky. Jedným z významov mena Zachej je „čistý“, „nevinný“. Vieme si živo predstaviť, aký posmech to mohlo vyvolávať u Židov, kde povolanie mýtnika bolo synonymom verejného hriešnika.

Zachej bol hlavný mýtnik a bol bohatý. Označenie „hlavný mýtnik“ je ojedinelé v Novom zákone. Vyjadruje významné postavenie, ktoré mal Zachej medzi ostatnými kolegami, ktorých povolanie bolo vo všeobecnosti nenávidené. Okrem toho, že vyberali dane, boli symbolom vnútenej moci Ríma. Mýtnici boli preto v očiach ľudí automaticky považovaní za hriešnikov a tým pádom vylúčených z účasti na spáse.

Keďže Zachej bol nízkej postavy, aby videl, vyliezol na planý figovník. Šlo o strom, ktorý sa volá sykomora a ktorý sa pestoval hlavne kvôli stavebnému drevu. Mal aj plody, málo sladké, podobajúce sa figám, väčšinou však bývali červivé. Zachej sediaci v korune planého figovníku je akoby plodom tohto stromu. Má v sebe červy nečestnosti a tie, keby dozreli, celé jeho vnútro by bolo pokazené a on ako plod by bol súci len na vyhodenie.

Ježiš mu hovorí: „Poď dolu!“ Akoby tým povedal: už si, Zachej, dozrel, no aby si v tejto zrelosti rástol, musím ostať v tvojom dome. Nemyslí tým v prvom rade jeho dom fyzický, viac tu ide o Zachejovo vnútro. K tomu, aby sme stretli Ježiša, treba zostúpiť na zem. To len my si myslíme, že s Bohom sa stretneme v akýchsi „výšinách“, skrze modlitby, ktoré nás uvedú do vytrženia. Pritom Boh na nás čaká „dole“, tu na zemi.

Mesto Jericho je známe aj zo Starého Zákona - keď Izraeliti pod vedením Jozueho dobýjali Zasľúbenú zem, padli múry Jericha a v meste bola vykonaná skaza. Ježiš dobýja iným spôsobom. Neničí, ale buduje. Oslovuje človeka zvnútra.

Ale ľudia zo zástupu sa pohoršovali: „Ide na návštevu k jednému z najväčších zdieračov.“

Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným, a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“

Ježiš mu povedal: „Dnes spása zavítala do tvojho domu. Veď ty si bol jedným zo stratených synov Abraháma a ja, Syn človeka, som prišiel hľadať a zachraňovať stratených.“

Celé Písmo hovorí o Bohu, ktorý hľadá človeka. Boh nachádza toho, kto ho hľadá. Hľadá ho však len ten, kto už bol istým spôsobom Ním nájdený a komu uzdravil zrak ako slepcovi, aby mohol po ňom túžiť. Hľadajúci spoznáva, že je už nájdený a zachránený.

Analýza príbehu

Túžba vidieť Ježiša

Zachej túžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Je pravda, že aj Herodes chcel vidieť Ježiša - ako o tom hovorí Lukáš na inom mieste - lenže to bolo zo zvedavosti a dychtivosti po senzáciách. Zachej hľadal niečo viac. Hľadal, „kto to je“, teda kým Ježiš je skutočne. Hľadal jeho identitu. Spozná ju, keď sa jeho pohľad stretne s Ježišovým.

Konanie Zacheja

Zachej sa nenecháva odradiť ťažkosťami; dáva sa viesť túžbou. Je tak naliehavá, že beží a podniká prvý nečakaný krok: napriek svoju veku a postaveniu sa nehanbí vyliezť na strom. Nemal veľmi na výber. Na terasu domu vyjsť nemohol. Nik by vo svojom dome neprijal nečistého hriešnika.

Drevo stromu, na ktorý vystupuje Zachej, sa stáva hlbokým predobrazom dreva kríža, stromu života, ktorý prijíma všetkých a nesie hriechy všetkých. Je drevom krajnej pokory a vydanosti. Prvý človek, Adam, ktorého povolaním bolo byť podobným Bohu, si zmýlil strom - zvolil si moc, ktorá ho oslepila. Keď si uvedomil svoje zlyhanie, schoval sa medzi stromami záhrady, aby ho Boh nevidel. I Zachej sa ukryl v korune stromu - ale preto, aby videl. Zvolil si strom života, strom skutočného poznania, ktorý mu umožní „vidieť“ to jediné dobro, v ktorom niet nijakého zla: Ježiša, ktorý prechádza a napĺňa Boží plán spásy.

Ježišova reakcia

Evanjelista začína 5. verš slovami: „Keď Ježiš prišiel na to miesto...“ Je to takmer navlas rovnaký výraz ako použije neskôr pri Ježišovom príchode na Kalváriu (23,33: „Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka...“). Udalosť spásy, ktorá sa zavŕši na Golgote, sa začína uskutočňovať už teraz, na začiatku výstupu do Jeruzalema, a to záchranou Zacheja, ktorému navracia dôstojnosť človeka.

Nakoniec, Ježišovo „dnes“ adresované Zachejovi - „...dnes musím zostať v tvojom dome“ - má svoje echo v tom „dnes“, ktoré dáva ako prísľub kajúcemu zločincovi na kríži: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (23,43). Záchrana neznesie odklad. Uskutočňuje sa dnes, tu a teraz, pre každého, kto prijíma Ježiša ako Zachej - s okamžitou poslušnosťou jeho slovu a s radosťou, ktorá je sprievodným javom spásy.

Reakcia zástupu

Úplne ináč ale vníma Ježišovo gesto okolostojaci zástup. „Všetci šomrali“ (v.7). Ich obvinenie „Vošiel k hriešnemu človekovi!“ nie je namierené natoľko voči Zachejovi - hoci mu dáva nálepku „hriešnik“, teda ten, kým sa opovrhuje. Oveľa viac reptanie povstáva proti Ježišovi, ktorý už skôr dostal od farizejov prezývku „priateľ mýtnikov a hriešnikov“ (7,34). Symbolicky sa tak na strom hanby, z ktorého práve zostúpil Zachej, dostáva samotný Ježiš. On sa však obťažil hriechmi všetkých, aby ich navždy zanechal na dreve pohoršenia, na kríži.

Zachejovo pokánie

Vtedy - zdá sa, že sa to udialo pred očami všetkých - koná Zachej druhý nečakaný krok. Nevracia späť obvinenie zástupu (dokonca akoby si ho vôbec nevšímal), ale odpovedá na Ježišovo gesto ako ten, ktorý v Ježišovom pohľade spoznal správnu cestu. Svoj záväzok rozdať polovicu majetku chudobným a vrátiť, ak sa dopustil nespravodlivosti (porov. v.8), formuluje v prítomnom čase: „dávam“ a „navraciam/splácam“ - akoby hovoril o svojej zvyčajnej praxi a nie o jednorazovom skutku.

Nedáva úplne všetko, lebo polovica mu ešte zostáva; no zároveň ide omnoho ďalej ako predpisuje Zákon a zvyky. Rabíni považovali rozdanie pätiny majetku za maximum spontánnej almužny chudobným. A čo sa týka sprenevery, Kniha Levitikus predpisuje vrátiť plnú hodnotu a pridať navyše pätinu.

Ježišovo zhrnutie

„Dnes prišla spása do tohto domu...“, potvrdzuje vzápätí Ježiš (Lk 19,9). Doslova jeho výrok znie: „dnes sa stala [gr. egéneto] v tomto dome spása“, pretože spása sa deje vždy tam, kde Božia prítomnosť premieňa človeka. Slová, že i Zachej je „Abrahámovým synom“, znamenajú, že patrí do zástupu požehnaných (spomeňme si na Boží prísľub z Knihy Genezis 12,2 pri Abrahámovom povolaní: „Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa [...] a ty budeš požehnaním“). Hoci vlastní súkmeňovci ním pre jeho zamestnanie opovrhujú, on sám svojím vnútorným postojom a vonkajším činom ukazuje otvorenosť pre Božie kráľovstvo.

Záverečná Ježišova veta: „Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“ (v.10) je kľúčom nielen k nášmu úryvku, ale k celému poslaniu Božieho Syna na zemi. Celé Písmo hovorí o Bohu, ktorý hľadá človeka (a evanjelista to krásne zobrazil na podobenstvách v 15. kapitole - o hľadaní stratenej ovce, stratenej drachmy i strateného syna). Vo výraze „Syn človeka prišiel hľadať...“ používa Lukáš to isté sloveso „hľadať“ [gr. zéteō] ako na začiatku v prípade Zacheja, ktorý „túžil“ - doslova „hľadal“ Ježiša. Boh nachádza toho, kto ho hľadá. Hľadá ho však len ten, kto už bol istým spôsobom Ním nájdený a komu uzdravil zrak ako slepcovi, aby mohol po ňom túžiť. Hľadajúci spoznáva, že je už nájdený a zachránený.

Posolstvo pre náš život

Po vnímavom čítaní úryvku sa teraz zamyslime nad niektorými témami, ktoré nám Božie slovo predkladá ako posolstvo pre náš život.

Bohatstvo

Ako prvej sa dotknime témy bohatstva. Šírku témy zaiste nemožno obsiahnuť v krátkosti. Predovšetkým nie je správne klásť rovnicu: majetok = zlo, ani: bohatý človek = zlý človek. Zlo totiž nespočíva v majetku ako takom. Je to postoj k bohatstvu, ktorý sa môže stať nezriadeným a môže pokriviť charakter človeka.

Lukáš v 18. kapitole svojho evanjelia hovorí o stretnutí Ježiša s iným bohatým človekom (porov. 18,18-23), ktorý túži po spáse. Je však príliš sebavedomý a na Ježišovo pozvanie: „Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma“ (18,22) zosmutnieva a odchádza. Mal totiž veľa bohatstva a nevedel sa oň podeliť. O takomto sebeckom postoji Ježiš hovorí: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!...“ (18,24). Dôraz leží na vzťahu, opísanom slovom „mať“ = úzkostlivo držať, lipnúť. Majetok, na ktorom človek úzkostlivo lipne, je prekážkou nasledovania Ježiša, je bariérou, ktorá bráni človeku otvoriť sa pre dar spásy.

V kontraste so spomenutým bohatým mužom sa ukazuje Zachej, ktorý si je vedomý svojej prázdnoty napriek svojmu bohatstvu. Túži po skutočnom bohatstve, a preto otvára svoje srdce Ježišovmu slovu, a ono v ňom prebúdza radosť. Potom už vie, čo má robiť - a z vlastnej iniciatívy sa delí o svoj majetok. Odovzdanosť srdca sa pretavuje do rozdávania majetku. Obdarovaný Kristom sám dáva. Sv. Môžeme preto položiť inú rovnicu: majetok = príležitosť; príležitosť, ktorá môže byť využitá, alebo zneužitá. Každý dostáva v živote inú príležitosť. Majetok nie je jedinou a nie je nevyhnutnou príležitosťou - preto nemusím byť smutný, ak som ju nedostal. Musím byť však obozretný, ak mi ju Pán poskytol. Je spojená s veľkou zodpovednosťou.

Hľadanie naplnenia

Postava Zacheja nás ďalej pozýva hľadať v živote to, čo nás naozaj naplní. V srdci každého z nás je mnoho túžob. Niektoré sú povrchné, iné siahajú hlbšie; niektoré majú krátke trvanie, iné napĺňajú podstatnú časť nášho života. Mnohí venujú veľkú časť úsilia veciam, o ktorých nakoniec zistia, že ich nenapĺňajú. Z toho bezprostredného hľadiska zvlášť teraz, pred Vianocami, sme priam zahltení množstvom ponúk, v ktorých sa dá ľahko stratiť, ak človek nevie, čo naozaj chce. Hoci mnohé veci môžu byť osebe dobré, „nie všetko osoží“ pripomína apoštol Pavol (1Kor 6,12).

A evanjelista Lukáš v 12. kapitole prináša Ježišove slová: „...nezháňajte sa [gr. zéteō = hľadať], čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení! Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše“ (12,29-31). Ježiš radí nespraviť z nepodstatných vecí cieľ svojho života, lebo to vedie k sklamaniu. Hľadať na prvom mieste Božie kráľovstvo značí hľadať Ježiša. V stretnutí s ním tkvie skutočná radosť zo života. Poznáme výrok sv. Zachejovej túžbe vidieť Ježiša sa postavilo do cesty niekoľko prekážok. On sa im však nepoddal. Nehľadal dôvody „prečo nemôže vidieť Ježiša“, ale hľadal spôsob, „ako by ho mohol uzrieť“. Vyliezol na strom - a uvidel ho. Dnes tých prekážok, ktoré bránia „vidieť Ježiša“ nie je vôbec menej: neodkladné povinnosti, pravidelné hobby, obľúbené TV relácie, nedostatok času, nechuť, zlá nálada, únava atď.

Stretnutie s Ježišom

Nevieme, čo sa odohrávalo v Zachejovi, keď liezol na strom. Môžeme si však domyslieť, aké pocity ho napĺňali. Nie je vylúčené, že prežíval určitý strach, keď videl, že sa Ježiš približuje. Vieme ale, že v okamihu, keď sa jeho pohľad stretáva s Ježišovým, spoznáva v Ježišovi priateľa, ktorý ho prijíma bez jediného slova výčitky, a to mu pomáha vrátiť sa späť medzi ľudí, zmeniť sa. Jeho srdce napĺňa radosť, ktorá sa dovršuje po slovách: „...dnes musím zostať v tvojom dome“ (Lk 19,5). Ježiš chce byť jeho hosťom. O niekoľko dní neskôr prežívajú podobnú skúsenosť učeníci na ceste do Emauz, keď sa Ježiš stáva ich hosťom - v 24. kapitole evanjelia čítame: „...ale oni naň naliehali: ,Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!‘ Vošiel teda a zostal s nimi“ (24,29). Sloveso „zostať“ [gr. meneō], ktoré Lukáš v oboch prípadoch používa, nás vovádza do Ježišovho zostávania s nami v Eucharistii. Ide vždy znova o jedinečný okamih stretnutia ľudskej túžby po Božej blízkosti a Ježišovej túžby prísť k človeku.

„Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás pr... Kto boli ľudia nasledujúci Krista? srdce a čo im vzťah s ním priniesol? životy ich blízkych? V našom kníhkupectve objavíte veľký výber príbehov a románov, ktoré vám nielen spríjemnia voľné chvíle, ale zároveň obohatia váš duchovný život. Biblické romány a kresťanské príbehy rozpovedia príbehy inšpirujúcich ľudí, v ktorých životoch hral vzťah s Bohom a duchovný rast veľmi dôležitú rolu.

Foto: pexels.com

Knihy s biblickými príbehmi

tags: #zachej #vianoce #podla #svateho #pisma