Geodetické práce a prieskum
1. Zameranie a vytýčenie pozemku:Ponúka zameranie a vytýčenie pozemku. Vypracuje presný geometrický plán - polohopis. Ak je pozemok výškovo členitý, bude potrebný aj výškopis.2. Geologický posudok:Pred návrhom stavby si zvyčajne vyžiada geologický posudok a na jeho základe vypracuje najvhodnejší spôsob zakladania stavby. Pri bežnom type rodinného domu postačí prieskum s kopanými sondami. Ak sa ide do väčších hĺbok (suterén alebo hĺbkový vrt na tepelné čerpadlo, studňa), je nutná vŕtaná sonda, čo vplýva na cenu geologického posudku. Geologický posudok nebudete potrebovať, ak máte k dispozícii posudok susedného pozemku alebo lokality, ale to len v prípade, že v danej lokalite sa nevyskytli nijaké anomálie.Je potrebné urobiť prieskum zeminy - robí ho inžiniersky geológ, ktorý dá vykopať sondu, a vo fáze prípravy projektu na stavebné povolenie sa vyjadrí k únosnosti zeminy. Zároveň príde prekontrolovať základovú škáru po vykopaní základových rýh, k čomu sa vyjadrí písomne do stavebného denníka.
Zemné práce a výkop základov
Medzi zemné práce patrí najmä skrývka (odhrnutie) ornice v hrúbke 20 až 30 cm a výkopy základových konštrukcií.
Najprv treba na zemi vymerať nárožia stavieb v súlade s geometrickým plánom. Túto prácu urobí na objednávku odborník - geodet. Vyznačené body potom v súlade s projektom (šírka základov) pospájame a na zemi vyznačíme vápnom obrysy základových pásov.
Základy sa robia do nezámrznej hĺbky, na Slovensku je to väčšinou 80 až 130 cm. V našej krajine sa nachádza niekde medzi 78 cm (napr. Bratislava) a 127 cm (napr. Levoča). Záleží na tom, aké silné sú mrazy v oblasti a ako dlho môžu trvať. Hĺbku musíme dodržať aj napriek tomu, že pôda v ostatných rokoch nepremŕza ani do polovice stanovených hodnôt.
Je dôležité dodržať navrhnutú hĺbku založenia. Plytké a nerovnomerné založenie je častým zdrojom prasklín.
Dôležité je, aby dno základov, teda základová škára, bolo rovnaké. To je dôvod, prečo treba základy chrániť pred zosúvaním a čo najskôr ich vyplniť betónom. Ak by totiž profil základov pripomínal napríklad Kolumbovo vajce, tak by sa základ mohol vrezať ako nôž do málo únosnej zeminy. Časť domu by tak mohla sadať rýchlejšie.
Geológ musí vyhodnotiť základovú škáru (dno výkopu). Základovú škáru nevibrujte, nespevňujte.
Betónovanie základov
Na dno základových pásov uložíme podľa elektrickej časti projektu pásovinu ZnFe 30 × 4 mm a pospájame ju svorkami (ešte lepšie je pozvárať ich), pričom spoje zaasfaltujeme, aby sa k nim nemohla dostať voda. Urobíme vývody pásoviny smerom nahor na príslušných nárožiach stavby.
Niektoré pramene uvádzajú, že vodiče by mali byť vyššie, teda celkom zaliate v betóne, vo výške 5 cm od spodku betónovej vrstvy. Je to z toho dôvodu, že pri údere blesku vzniká také silné elektromagnetické pole, že dokáže vodič skrútiť, vyšklbnúť a roztrhnúť. Betón ochráni pásovinu pred koróziou.
Na základové pásy z prostého betónu sa používa trieda betónu B15. Keď máme všetko pripravené, môžeme betónovať. Na základové pásy vo väčšine prípadov stačí betón triedy C12/15. V našom prípade však majiteľ rozhodol, že celý spodok stavby bude z betónu C25/30.
Predpísanú pevnosť však betón dosiahne len pri odvzdušnení vibrovaním alebo aspoň prepichovaním. Ak tieto operácie zanedbáme, nevyužijeme možnosti kvalitného a drahého betónu, preto si to musíte ustrážiť.
Pri vylievaní základov sa usilujeme dostať „do vodováhy“ aspoň približne. Pri rýchlej práci nie je veľa času na vyrovnanie, takže výsledok +/- 5 cm považujte za výborný.
Myslite na to, že vyššie bude treba pokračovať jedným - dvoma radmi tvárnic strateného debnenia. A ak budú na steny pôsobiť aj bočné sily (napríklad pri stenách suterénu, resp. ak je dom čiastočne zapustený do svahu), tvárnice bude treba vystužiť zvislými tyčami.
Po zabetónovaní sokla prichádza na rad vnútro. Svojpomocní stavebníci ho spravidla zasýpajú zeminou zo základov. Dôležité upozornenie: rozhodne sa vyhnite okrúhlemu riečnemu štrku, pretože ho nemožno dobre zhutniť! Makadam 16/32 (kamenná drvina) sa pri zhutňovaní „zahryzne hranami“ do seba, takže sa po tzv. „žabovaní“ nebude ďalej hýbať. Smerom navrch frakciu zjemníme až na 0/4. Vnútro hutníme na 3-krát. Poslednú vrstvu možno urovnať presne.
Určite budete potrebovať aj nivelačný prístroj, ktorý si môžete požičať v požičovni náradia. Na rovnú a tvrdú vrstvu jemného štrku uložíme výstuž z kari sietí s priemerom 10 - 12 mm (pozrite sa radšej do projektu). Pozor, nemá ležať na makadame, lebo by neplnila svoju úlohu z hľadiska statiky a mohla by predčasne skorodovať.
Pred betónovaním dôkladne premeriame podklad pomocou laserového nivelačného prístroja a nájdeme najvyšší bod. Tu bude vodorovná doska najtenšia, takže musí mať hrúbku stanovenú v projekte. Inde bude ešte hrubšia. Tu si položíme ukazovateľ, podľa ktorého sa budeme orientovať.
Na vybetónovanie tzv. podkladného betónu stačí betón C16/20, ale pokiaľ máte dosť peňazí, holcimáckou (CRH) 30-kou nemôžete nič pokaziť.
Ak nie ste profesionál a neživíte sa zhotovovaním základov, málokedy sa vám svojpomocne či s kamarátmi podarí vybetónovať dosku na sto percent (najmä, keď ju robíte len raz za život). Je totiž veľmi dôležité, aby povrch bol nielen rovný, ale aj hladký, aby z neho nevyčnievali kamienky.
Po vybrúsení pomocou kotúčovej brúsky nasledoval asfaltový náter v dvoch vrstvách a následne po vysušení sa robila hydroizolácia, ktorá na vybrúsený povrch dobre priľnula bez vytvorenia bublín, a tak sa nezvyšuje riziko, že pod ňu vnikne voda. Je z asfaltovaných pásov a obsahuje aj vrstvu proti prenikaniu radónu. Vždy by ste ju mali použiť, ak staviate dom čiastočne zapustený do svahu alebo suterén. Lepená je prilepená za tepla pomocou plameňa.
Ležaté rozvody zasypeme pieskom a štrkom. Na celú plochu vysypanú štrkom položíme kari siete a zalejeme vrstvou betónu B20. Naliaty betón zhutňujeme a hornú vrstvu hladíme. Pozor ale na kvalitu výslednej betonáže. Povrch by mal byť rovný a hladký kvôli bezproblémovému vyhotoveniu vodorovnej hydroizolácie.
Dôležité je presne dodržať predpísané sklony horizontálnych rozvodov a preveriť ich nivelačným prístrojom.
Hydroizolácia základov
Správne navrhnuté a správne izolované základy domu sú kľúčom pre správne fungovanie celého budúceho objektu. Pri izolácii základov treba brať do úvahy dva faktory. Prvým je izolácia proti vode a zemnej vlhkosti, druhým faktorom je tepelná izolácia.
Najčastejšie používanou hydroizoláciou je povlaková hydroizolácia - môže byť realizovaná dvoma spôsobmi, ktoré sa odlišujú technológiou realizácie. Prvým spôsobom je striekaná hydroizolačná hmota alebo náterová stierková hydroizolačná hmota. Druhým spôsobom je použitie nataviteľných hydroizolačných pásov, a to buď asfaltových pásov alebo plastových fólií.
Asfaltové pásy sú najčastejšie používanou hydroizoláciou spodnej stavby. Oxidované asfaltové pásy majú životnosť 10 až 15 rokov a ich kvalitatívne parametre klesajú z hľadiska životnosti. Modifikované asfaltové pásy majú životnosť 30 až 35 rokov.
Z plastových fólií sa môžeme najčastejšie stretnúť s polyetylénovou HDPE fóliou. Fóliové izolácie sú však náchylnejšie na mechanické poškodenie počas stavby.
Hydroizolácia proti tlakovej vode - tlaková voda vytvára v okolí objektu spojitú hladinu, ktorá pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom vo všetkých smeroch. K namáhaniu tlakovou vodou môže dôjsť, ak je objekt založený v málo priepustnej zemine, prípadne je založený vo svahu, kde voda, ktorá steká zo svahu, vytvorí súvislú hladinu. Vo všeobecnosti možno povedať, že je to izolácia pod úrovňou maximálnej hladiny spodnej vody.
V súčasnosti je možné navrhnúť samotnú betónovú konštrukciu tak, že kontrolujeme šírku trhliny. V tomto prípade ide o vodonepriepustný betón. Limitná šírky trhliny v betónovej konštrukcii je 0,2 mm, čím je zabezpečená vodonepriepustnosť betónu. Limitnú šírku trhliny zaistíme pomocou betonárskej výstuže a príslušným statickým návrhom. Tento spôsob hydroizolácie sa nazýva aj biela vaňa. Správne navrhnutá biela vaňa má vyššiu životnosť ako bežné hydroizolácie. Používa sa skôr pri väčších konštrukciách. Životnosť bielej vane ovplyvňuje návrhová životnosť konštrukcie, pričom môže byť navrhnutá až na 100 rokov.
Odhliadnuc od skutočnosti, že máme rôzne spôsoby hydroizolácie, pri každej hydroizolácii platí, že samotná hydroizolácia musí byť vyhotovená kvalitne. Následkami zle zrealizovanej hydroizolácie je presakovanie vody do interiéru objektu, vlhnutie múrov a následne ostatných konštrukcií, presakovanie vlhkosti na stenách a následné možné praskanie vlhkých konštrukcií. Takáto vlhkosť v interiéri môže zapríčiniť vznik plesní, výskyt alergií a ďalších zdravotných rizík.
V ďalšom kroku je vhodné nalepiť na vonkajšiu stranu debniacich tvárnic tepelnú izoláciu z extrudovaného polystyrénu. Ak to urobíme v tomto kroku, umožní nám to využiť samotný polystyrén ako debnenie budúcej základovej dosky.
Vo všeobecnosti platí, že hrúbka tepelnej izolácie 100 mm nalepená na vonkajšiu stranu debniacich tvárnic bezpečne slúži ako stratené debnenie pre základovú dosku hrúbky 150 mm.
Po zaliatí základovej dosky môžeme začať s hydroizoláciou domu. Najčastejšie používanou hydroizoláciou pre rodinné domy sú natavovacie pásy. Samotné pásy je vhodné v prvom kroku naniesť iba pod budúce nosné murivo. V prípade, že by sme ich naniesli na celú základovú dosku, riskujeme poškodenie samotnej hydroizolácie následnými stavebnými postupmi.
Ešte pred samotným nanesením je potrebné aplikovať asfaltový penetračný náter, čím zabezpečíme lepšiu priľnavosť samotného pásu k základovej doske.
V druhom kroku nesmieme zabudnúť aspoň na minimálnu styčnú šírku samotných hydroizolačných pásov. Prakticky ide o časť hydroizolácie, ktorá by mala vyčnievať spod muriva, aby sa dala prelepiť smerom dovnútra aj von.
Samotnú tepelnú hydroizoláciu je potrebné chrániť pred viacerými faktormi. Najhorším nepriateľom extrudovaného polystyrénu je UV žiarenie, ktoré ho postupne degraduje. Preto je potrebné naniesť krycie vrstvy hneď, ako je to možné.
Na záver pár rád pre tých, ktorí majú dom podpivničený, prípadne majú časť domu osadenú v teréne. Tu je potrebné nataviť izolačné pásy na vonkajší obvod obvodovej nosnej steny. Častou chybou pracovného postupu býva izolácia natavená na obmurovke, pričom následne sa vymuruje nosné murivo.
| Typ hydroizolácie | Životnosť | Použitie |
|---|---|---|
| Oxidované asfaltové pásy | 10-15 rokov | Spodná stavba (menej náročné aplikácie) |
| Modifikované asfaltové pásy | 30-35 rokov | Spodná stavba (náročnejšie aplikácie) |
| HDPE fólie | Dlhá životnosť | Spodná stavba (riziko mechanického poškodenia) |
| Vodonepriepustný betón (biela vaňa) | Až 100 rokov | Veľké konštrukcie |
Ďalšie dôležité aspekty
Šírka základu (v našom prípade 70 cm) je väčšia ako šírka múrov. Základy nesú veľkú váhu. Aby sa nezabárali do podkladu, sú spravidla širšie ako múry, ktoré sa základoch stavajú.
Niekedy však vody môže byť priveľa. Kam potom s ňou? Najmenej problémové riešenie, ak je k dispozícii. Podceneným problémom je odkanalizovanie dažďovej vody z pozemku. Dažďová voda môže podmáčať základy. Z dažďového zvodu je najlepšie vodu odviesť ďaleko odkvapovou rúrou. Jednoduché a lacné riešenie. Voda do nižšie položenej šachty stečie a vsiakne do zeme. Predpokladom je nasiakavá zemina. Namiesto vsakovania v nej vodu zachytíme a môžeme ju ešte využiť na polievanie záhrady.
Čo najrýchlejšie po vyhĺbení základov treba začať so spodnou stavbou. Pozor na odvádzanie dažďovej vody!
Dôležité tiež je, že základovú škáru nezhutňujeme („nežabujeme“).
Vodovodné potrubie, elektrinu, plyn ukladáme do plastových ohybných chráničiek (tzv. harmoník). Pozor, podobajú sa na drenážne rúrky, ktoré majú tenké steny, v žiadnom prípade ich nemožno zameniť. Ak bude chránička dlhé obdobie na slnku (neverili by ste, ako sa môže stavba natiahnuť), pod vplyvom UV žiarenia degraduje, ale v predaji sú aj o niečo drahšie chráničky s ochranou proti UV lúčom.
Pasívny dom má zateplené aj základy - z vonkajšej strany vytvárajú bariéru proti premŕzaniu zvnútra. Zároveň tvoria stratené debnenie základových pásov, a tým ušetria trochu betónu. Na tento účel je vhodné použiť extrudovaný polystyrén s hrúbkou 2 × 50 mm, teda v dvoch vrstvách tak, aby boli škáry navzájom prekryté.
Už pri kopaní základov nesmieme zabudnúť na komín, ktorý bude vidno až nad strechou! Musí mať svoj samostatný základ a netreba ľutovať tú trochu železa na jeho vystuženie.
Na vybetónované základové pásy sa uložia nasucho debaniace tvárnice tak, aby priečne spojnice neboli nad sebou. Uložia sa 2 až 3 rady nad seba podľa projektovej dokumentácie. Do osadených tvárnic sa vloží betonárska výstuž (2 prúty s priemerom 10/12 mm na 1 m dĺžky steny). Do tvárnic sa pomaly po vrstvách uloží betón a opatrne sa prepichovaním zhutní.
Podľa projektovej dokumentácie sa uložia do vrstvy zhutnenej hliny kanalizačné potrubia a chráničky, ktoré sa zasypú vrstvou zeminy. Na zhutnenú vrstvu zeminy sa uloží vrstva drveného kameniva frakcie 16/32 mm.
Vytýčia sa rohy vodorovnej podkladovej dosky a vyhotoví sa debnenie (z dosiek alebo styroduru). Celá plocha sa zaleje betónom triedy min. C 16/20. Na dno výkopu sa umiestni uzemňovvacia pásovina. Na rohoch stavby sa vyvedie zemniaca gulatina, spojená s pásovinou spojkami.
Povrch vodorovnej podkladovej dosky by mal byť rovný a hladký, aby sa zabezpečilo bezproblémové vyhotovenie vodorovnej hydroizolácie.