Zalm Chvála Boha Vysloboditeľa: História a význam

Sviatky blahoslavenej Panny Márie sú najstarodávnejšie v cirkvi Kr. katolíckej. Už pred tisíc štyri sto a viac rokami vzýva sv. Augustín, biskup bl. Pannu Máriu o pomoc: aby orodovala za ľud a za pobožné ženské pokolenie; aby všetci cítili jej pomoc, ktoríkoľvek svätia jej svätú pamiatku (Reč 18. o svätých.).

Zvestovanie Panne Márii

Áno sv. cirkev obraňuje a podporuje vieru tých, ktorí z obzláštnej pobožnosti to za pravdu držia: že bl. Panna Mária bola počatá bez poškvrny, to jest: bez dedičného hriechu; poneváč ona od Najvyššieho bola od počiatku sveta ustanovená za Rodičku Božiu, alebo žto za Matku Ježiša, ktorý opravdivú božskú a ľudskú prirodzenosť v jednej len, a to v božskej osobe zjednotil. Z tejto príčiny urídila sv. cirkev aj zvláštnu omšu na deň nepoškvrneného počatia bl. Panny Márie, a v Duchu Svätom v meste Tridente zhromaždená vyriekla: že všetci ľudia síce bývajú s dedičným hriechom narodení; však predsa sv. cirkev nechce hl. Pannu Máriu do dedičného hriechu zahrnúť.

Medzitým ačkoľvek sv. cirkev nepoložila vieru v nepoškvrnené počatie Márie do článkov viery, bez ktorýchto nemôžeme byť spasení; predsa ale najväčšia časť katolíckych biskupov vo svojich, na pápežskú sv. stolicu po zasielaných dopisoch aj roku 1852-ho sa vyslovila za vieru v nepoškvrnené počatie bl. Panny Márie, na znamenie: jak hlboko viera v nepoškvrnené počatie bl. Panny Márie je v pobožných srdciach veriacich zakorenená.

Tieto teda a iné na pamiatku bl. P. Márie od sv. cirkvi ustanovené sviatky ukazujú na veľkú pobožnosť, ktorú sv. cirkev katolícka chová naproti tejto blahoslavenej Matke Božej, a to nie len preto, že podľa našej sv. viery je slobodno, áno že je dobré a užitočné Kráľovnú túto všetkých Svätých ctiť, ale i preto: poneváč my pri každom Mariánskom sviatku spolu aj tajomstvo vtelenia syna Božieho v Pane tejto, jakožto v studnici nášho večného spasenia svätíme. A preto môžeme povedať: že bl. P.

Kroz prvorodený hriech, spáchaný v raji, uvalili na seba praroditeli naši onen nakazený stav prirodzenosti svojej, bolestnú časnú i večnú smrť, ktorýto stav až po dnešní deň trvá a bude trvať, pokút sa pokolenie ľudské bude plodiť; poneváč nakazenosť táto aj s jej príčinou, totižto s dedičným hriechom prechádza na všetkých Adamových potomkov, ako sv. Pavel zjavne hovorí: „kroz prvého človeka prišiel hriech na svet a kroz hriech smrť, a tak na všetkých ľudí prešla smrť, v ktorom všetci zhrešili“ (k Rím. 5, 12.). Gen. 2, 16, 17, 5. Čo všemohúci Boh povedal to on jakožto najspravodlivejší, najpravdivejší a najvernejší vyplniť a neposlušného Adama s Evou a s celým ich potomstvom časnej i večnej smrti poddať musel. Medzitým , m. Kŕ! Boh jakožto náš najdobrotivejší Otec nemohol zaujať svojho nekonečného milosrdenstva.

A preto, pokutujúc celé ľudské pokolenie, chcel toto aspoň od hriechov a večných pokút vyslobodiť. I tešil hneď prvých rodičov našich, reknúc ku pokušiteľovi: „nepriateľstvá položím medzi tebou a ženou, medzi tvojim semenom a jej semenom, ona potrie hlavu tvoju a ty jej päte budeš úklady činiť“ (Gen. Potomci Adama a Evy rozmnožili sa na zemi, a Boh vyvolil z nich spravodlivého Abraháma, a na odplatu jeho neslýchanej poslušnosti, s ktorou bol hotový svojho jediného syna Izáka na rozkaz boží obetovať, učinil ho Boh dedičom svojho zasľúbenia: že z jeho potomkov bude pochádzať Vykupiteľ sveta, reknúc: „a v semene tvojom požehnané budú všetky pokolenia zeme, že si posluchnul hlas môj“ (Gen. 22, 18.). Toto zasľúbenie obnovil Boh Jakubovi, vnukovi Abrahámovmu, a pokoleniu Judovmu, ktoré pochádzalo od Jakuba (Gen. 49.). obnovil Boh naposledy Dávidovi, ktorý pochádzal z Judového pokolenia, reknúc k nemu: „a plodu života tvojho položím na stolicu tvoju“ (Žalm. 131, 11.).

A hľa, podlá dnešného sv. evanjeliu ma z pokolenia Judového a z domu Dávidovho pochádzal aj sv. Jozef, zaľúbenec Panny Márie, a poneváč podľa zákona Mojžišovho príbuzní jedného pokolenia mohli si brať manželky len zo svojho pokolenia, preto: aby statky jedného pokolenia neprepadli na cudzie pokolenie, nasleduje z toho: že aj bl. domu Dávidovho. A táto Panna počala vo svojom živote z Ducha svätého Ježiša, Boha človeka a Vykupiteľa sveta.

M. Kŕ! z celého potomstva matky Evy nenašla sa Panna, ktorá by bola bývala hodná Spasiteľa sveta vo svojom živote počať a porodiť, podobne, ako Boh povedal kroz Ezechiela proroka: „hľadal som muža medzi nimi, ktorý by plot pretiahnul a stál by postavený proti mne za zem, aby som ju nerozsýpal: a nenašiel som“ (22, 30.). I poslal Boh svojho jednorodeného Syna. Lež medzi všetkými pannami našla sa len Mária, ktorá toho hodná bola, že Syn Boží v jej svätom živote sa stal človekom, keď anjel boží prišiel a pozdravil ju: „Zdravas milosti plná: Pán s tebou: požehnaná ty medzi ženami.“ Neobyčajné toto pozdravenie pomútilo myšlienky najčistotnejšej Panny, a nevedela, čoby malo takové pozdravenie znamenať? by to možné bolo, keď žiadneho muža nepoznala, ale anjel boží ukázal jej možnosť, reknúc: „Duch svätý vstúpi do teba, a moc Najvyššieho zatieni teba.“ I odvolal si anjel na príklad Alžbety, matky Jána Krstiteľa, ktorá ho vo svojom starom veku počala. nech sa mi stane podlá slova tvojho“ (Luk. 1.). „A slovo telom učinené je", to jest: Syn Boží človekom zostal (Ján.

M. Kŕ! čo Eva pokazila, to Maria napravila, Eva kroz neposlušnosť svoju pohrúžila i seba i celé svoje potomstvo do večného zatratenia; Mária ale bola pre svoj čnostlivý a panenský život od Spasiteľa sveta za Matku požiadaná a kroz privolenie a poslušnosť Márie stalo sa: že Vykupiteľ náš prišiel na svet a dokonal naše vykúpenie. Preto povedá sv. Epifan: „Eva zostala príčinou smrti človeka; lebo kroz ňu prišla smrť na svet: Mária ale príčinou života, kroz ktorú je nám život splodený a kroz tento prišiel Syn Boží na svet“ (kn. 3. kac. 78). „Lebo podlá slov sv. Augustína neposlušnosť (Evy) je poslušnosťou (Márie) zamenená, nevernosť je nahradená vernosťou“ (Ref. 18. o svätých).Kto tu teda nevidí, že Mária je príčinou nášho vykúpenia? Áno Mária podporovala naše vykúpenie; lebo nikde nečítame, žeby svojho milého Syna, ktorého židia všade na smrť hľadali, od bolestnej smrti vykúpenia bola odťahovala.

Peter to učiniť chcel a riekol: „nech je to ďaleko od teba, Pane! nestane sa to tebe“ (Mat. 16, 20. A utiekol s ostatnými učeníkmi, keď Ježiš bol chytený, odsúdený a ukrižovaný; Mária ale, ku ktorej sa neskorej aj Ján učeník pripojil, s neohrozenou stálosťou ducha stála pod krížom. Ach, ktorej že dobrej matky srdce by nezaplakalo, keď vidí nevinného ukrižovaného syna svojho? „A dušu tvoju prebodne meč.“ Prorokoval jej starý Simeon (Luk. jej Synáčika prinesie vykúpenie svetu. Plným právom teda voláme: Ó, Mária! ty príčina našej radosti! Oroduj za nás! Lebo ona ozaj je príčinou naše ho vykúpenia. Kroz smrť Ježišovu sme síce vykúpení z hriechov i od večnej smrti; ale pritom všetkom sme ešte len na pol ceste k večnému blahoslavenstvu. Druhú polovicu musíme dokonať kroz naše posvätenie. A hľa, aj z tohto ohľadu môžeme Máriu, Matku Božiu nazývať príčinou naše ho posvätenia.

Kroz smrteľný hriech Evy a Adama stratilo ľudské pokolenie milosť božiu, ktorú zase môže nadobudnúť kroz posvätenie. kroz ktorúto nám, pre nekonečné zásluhy Ježišove na kríži, obzlášte vo sv. sviatostiach hriechy odpustené bývajú tak, že sa stávame ospravedlnenými a Bohu milými, i môžeme pre život večný záslužné skutky vykonávať. večné blahoslavenstvo konať nemôžeme. „Lebo bezo mňa nič nemôžete činiť.“ Povedal Ježiš svojim apoštolom. (Ján. Preto aj za potrebné držal Spasiteľ náš poslať apoštolom Ducha svätého, ačkoľvek už bolo dokonané vykúpenie svetla. „Ja pravdu po vedám vám: - mluvil on - dobre je pre vás, abych ja išiel; lebo jestli neodídem. Potešiteľ nepríde k vám: jestli ale odídem, pošlem ho k vám“ (Ján. 6, 7.). „A prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalemu, lež očakávali zasľúbenie Otca.“ A riekol im: „Dostanete moc Ducha Svätého, ktorý príde na vás“ (Skut. ap.1, 4. 8.). A hľa, po desať dní prišiel Duch Sv. na nich a naplnil ich svojou božskou milosťou. Áno Duch Sv. prichádza so svojimi zláštnimi milostmi aj na veriacich a posväcuje ich, ako si to podlá svedectva sv. ap, 8, 17.).

Z tohto už každý môže poznať: že posvätenie človeka kroz Ducha Sv. k večnému živobytiu len po našom vykúpení sa stali mohlo; nasledovne: ako blahoslavená P. M. Kŕ! čo Eva prvá naša matka pokazila, to Mária druhá naša matka zase napravila. Eva stratila seba a nám všetkým milosť božskú, s ktorou ona, jakožto nevinné stvorenie z mocnej ruky najsvätejšieho Stvoriteľa vyšla. Ach, jej bezbožní potomci išli do večného zatratenia; spravodliví ale museli na svoju odmenu za dobré skutky až do svojho vykúpenia kroz smrť Kristovu čakať. Mária ale príčina nášho vykúpenia zostala spolu príčinou nášho posvätenia; že stratená milosť božská je nám kroz ňu naspäť daná. A preto píše sv. zostala milosť. A poneváč tam Eva, keď ešte bola Panna, kroz neposlušnosť zhrešila: naproti kroz Pannu (Máriu) stala sa poslušnosť milosti“ (kn. 3. kac. Áno posvätenie človeka podporovala a podporuje až po dnešní deň bl. Panna Mária kroz svoje orodovanie.

V skutkoch apoštolských čítame: že apoštolovia podlá príkazu Pána zostali v Jeruzaleme po jeho na nebo vstúpení, a očakávali príchod zasľúbeného Ducha Sv. a že „títo všetci zotrvali jednomyseľne v modlitbe so ženami a s Máriou, Matkou Ježiša“ (1, 44.). „A keď sa doplnili dni svätodušné, boli všetci zase na jednom mieste. A naplnení sú všetci Duchom Sv.“ (2, 1.4) Kto teda nevidí, m. Kŕ! že, ako Ježiš pred svojim umučením sa modlil za Apoštolov: „Otče svätý! posväť ich v pravde“ (Ján. 17, 17.), tak aj jeho svätá Matka spojila modlitby svoje s modlitbami Apoštolov; aby byli posvätení Duchom Sv.? A hla, podľa proroctva Kristovho: „žiaden z nich nezahynul, len syn zatratenia (Judáš iškariotský), aby sa vyplnilo písmo“ (Ján.

Obzlášte ale podporuje bl. P. Maria naše posvätenie: keď oroduje u Boha za odpustenie hriechov našich a za milosť, aby sme mohli zlého sa varovať a dobré vykonávať. Matka Ježišova podľa svedectva sv. písma prosila pri svadbe v Kane galilejskej svojho milého Syna, aby chudobným svadobníkom pomohol; lebo nemali vína. Kristus vyslyšal jej prosbu a obrátil vodu na víno. Ó, kresťania! keď Ježiš vyslyšal prosbu Matky svojej tu na zemi: zdáliž nevyslyší jej orodovanie za nás v nebi? Ona ho niekedy prosila za časné dobrodenie pre svadobníkov: zdáliž nebude prosiť za večné dobrodenie, za posvätenie naše? A keď Ježiš jej prosbe za časné dobrodenie neodoprel: zdáliž odoprie jej orodovaniu za večné dobrodenie, za posvätenie naše, ktorý, podlá sv. písma, tu na zemi bol poddaný svojim rodičom? (Luk. 2.). Ó, blahoslavená Panna! sa zlého a k čineniu dobrého pre večnú slávu; kroz tvoje orodovanie mnohí sú posvätení a spasení. Nedarmo teda volal sv. Efrem: „Padám k nohám tvojim a uznávam tvoju vládu.“ Ani sa nenachádza svätého, ktorý by jej vysokú hodnosť a moc nebol uznal. Pravdivo teda vyplnilo si proroctvo Márie, ktoré ona Duchom sv. naplnená u Alžbety vyslovila: „od včulka mňa budú blahoslaviť všetky pokolenia.

Lebo veliké veci učinil mi, ktorý mocný je a sväté meno jeho. Zaujal sa a Izraela, služobníka svojho, rozpomenúc sa na milosrdenstvo stroje. mluvil otcom našim, Abrahámovi a semenu jeho na veky“ (Luk.1, 48-55.). Plným právom blahoslavíme aj my, m. Kŕ! Matku Božiu až po dnešní deň, a voláme: ,Ó, Mária! brána nebeská! oroduj za nás! Videli sme už, m. Kŕ! že blahoslavená P. Mária, Matka Kristova je príčinou nášho vykúpenia a nášho posvätenia: poneváč ale vykúpenie a posvätenie účinkuje večné naše spasenie; z toho nasleduje: že Mária je príčinou nášho spasenia. Videli sme: že príčinu túto k naše mu spaseniu zadala svojim čnostným, nepoškvrneným panenským životom, svojou poslušnosťou a orodovaním.

A preto sv. Augustín otec píše: „Matka pokolenia nášho Eva priniesla svetu pokutu, rodičia Pána nášho priniesli svetu spasenie.“ K doby teda nevolal so sv. Augustínom: „Ó, blahoslavená Mária! ktože ti môže hodne ďakovať a tvoju chválu spierať, ktorá si kroz svoje jednotlivé privolenie stratenému svetu pomoc priniesla? Prijmi teda jak koľ vek malé, jak koľ vek tvojim zásluhám nerovné poďakovanie, a jestli si naše žiadostí prijala, vyhováraj viny naše kros tvoje orodovanie. Kros teba úfame odpustenie hriechov, a v tebe, o najblahoslavenejšia je očakávanie našej odplaty“ (reč. 18. o svätých). Amen.

Maksimilián Jalovecký a jeho dielo

Maksimilián Jalovecký bol významnou osobnosťou, ktorá sa venovala náboženskej tvorbe. Medzi jeho diela patria:

• Na počatie blah. Panny Márie
• Na slávnosť narodenia Krista Pána
• Na sviatok sv. Štefana prvomučeníka a všetkých sv. mučeníkov
• Na nový rok
• Na tri Krále
• Na deň najsv. mena, Ježiša
• Na očisťovanie bl. P. Márie
• Na zvestovanie bl. P. Márie
• Na pondelok velikonočný
• Na nebo vstúpenie Krista Pána
• Na pondelok svätodušný
• Na slávnosť najsv. Trojice Božej
• Na deň sv. Petra a Pavla ap.
• Na nebo vzatie bl. P. Márie
• Na sv. Maksimilián Jalovecký
• Na narodenie bl. P. Márie
• Na meno bl. P. Márie
• Na všech Svätých

Jeho diela svedčia o hlbokej úcte k Bohu a Panne Márii, ako aj o snahe priblížiť veriacim významné udalosti a sviatky cirkevného roka.

Okrem Maksimiliána Jaloveckého sa na náboženskej tvorbe podieľali aj ďalšie osobnosti, ako napríklad:

• Ján Ondrisík
• Gabriel Fejérpataky
• Vavrinc Derer

Ich príspevky obohacujú duchovný život veriacich a pomáhajú im prehĺbiť svoju vieru.

„A slovo telom učinené je a prebývalo medzi nami“ (Ján. Dnes, m. Kŕ! slávime ročitú pamiatku narodenia Krista Pána. Zasľúbený totižto Vykupiteľ sveta prišiel na tento svet, aby nás oslobodil od večného zatratenia a večne spasil. Za vykupiteľa tohto vydal seba sám Syn Boží, ktorý, aby za nekonečné urazenie Boha kroz ľudské hriechy telesne trpieť a tak kroz nekonečné svoje zásluhy nás od večných pokút oslobodiť mohol, človekom zostal. Nekonečné títo zásluhy, ktoré by všetky hriechy celého pokolenia ľudského zotrieť mohli, žiaden puhý človek získať nemohol, leda by spolu aj Bohom bol. Však ale hodnosť Boha človeka žiaden smrteľný, len všemohúci na seba vziať môže.

Puhý človek zaiste, jakožto obmedzená bytnosť neobmedzenú bytnosť božskú žiadnym spôsobom na seba vziať nemôže, naproti tomu ale Boh, jakožto neobmedzená bytnosť obmedzenú bytnosť ľudskú kroz všemohúcnosť svoju môže vziať na seba. všemohúci Syn Boží, keď v živote blahoslavenej Panny Márie z Ducha sv. počatý opravdivú náturu ľudskú na seba vzal, a z tej istej Panny narodený Ježiš nazvaný bol. „Hľa, počneš a porodíš syna - zvestoval Archanjel Gabriel Márii - a nazveš meno jeho Ježiš. Duch Sv. vstúpi do teba a moc Najvyššieho obstíni teba; preto aj späté, ktoré sa z teba narodí, Synom Božím nastané bude“ (Luk. 1, 31-35). A hľa, Ježiš Boh i človek, Syn Otca nebeského,...

tags: #zalm #chvala #boha #vysloboditela