Eugen Suchoň: Život a dielo podkarpatského skladateľa

Eugen Suchoň (* 25. september 1908, Pezinok - † 5. august 1993, Bratislava) bol slovenský hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik. Položil základy modernej slovenskej hudby a je aj autorom slovenskej národnej opery. V roku 2008 si Slovenská republika pripomínala jeho 100. výročie narodenia, zaradené aj do kalendára výročí UNESCO pre roky 2008 - 2009.

Eugen Suchoň

Mladosť a štúdiá

Eugen Suchoň prežil celú svoju mladosť v Pezinku. Ako mladý študent sa zapájal do kultúrneho a športového života mesta. V roku 1921 bol založený Športový klub, pre ktorý skomponoval skladbu Pochod pezinského športového klubu. V roku 1923 založil salónny orchester, ktorý uviedol Predohru k Figarovej svadbe. Ako dirigent v ňom uviedol žánrovo pestrú hudobnú literatúru reprezentovanú dielami Bélu Kélera, Franza von Suppé, Čajkovského i Mozarta a Beethovena. Začína sa obdobie jeho skladateľskej tvorby. Počas éry nemého filmu hrával na klavíri pri predstaveniach v modranskom a pezinskom kine. Pôsobil ako korepetítor u tanečného majstra Tyrolera.

Na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave začína tvoriť profesionálne. Prvou skladbou, ktorú tu skomponoval pod vedením profesora Kafendu bolo Prelúdium As dur. Štúdium ukončil absolventskou prácou Sláčikové kvarteto. Spolupracoval zo speváckym chlapčenským zborom Trnavskí saleziánski speváčikovia, ktorý založil a viedol dirigent salezián, Jozef Strečanský.

V roku 1920 Serafína Balgová-Suchoňová zapísala svojích synov Eugena a Imricha na Hudobnú školu pre Slovensko, ktorá sa časom dostala na úroveň konzervatória a rozdelila sa na Hudobnú školu a Hudobnú a dramatickú akadémiu pre Slovensko. Suchoňova mladosť bola veľmi rušná. Okrem futbalu, maľovania, školy, hrával v čase nemého filmu pri predstaveniach v pezinskom a modranskom kine na klavíri. Zároveň pracoval ako korepetítor v pezinskej tanečnej škole majstra Tyrolera a hrával na organe pri nedeľných omšiach. Jeho malý orchester sa postupne rozrástol na skvelý salónny orchester.

Pod Suchoňovou taktovkou interpretoval nielen jeho autorské príležitostné skladby, ale aj diela Kéllera, Suppého, Mozarta, Beethovena, Čajkovského…V roku 1927 sa Eugen Suchoň stáva poslucháčom Hudobnej a dramatickej akadémie pre Slovensko v Bratislave. Vo februári 1930 sa slávnostnou akadémiou lúči s Pezinkom a o rok neskôr sa rodina Suchoňovcov sťahuje z Pezinka do Bratislavy.

Cestu do sveta otvorila Suchoňovi jeho Baladická suita, k čomu prispelo i notové vydanie skladby v nakladateľstve Universal Edition vo Viedni. Dielo v klavírnej verzii nahrala na platňu Líza Fuchsová a o týždeň uviedol Baladickú suitu Bratislavský symfonický orchester pod taktovkou Karla Nedbala. Bola uvedená v Drážďanoch, Berlíne, vo Viedni, Rotterdame, Freiburgu, v Utrechte, Bukurešti, Sofii, v Budapešti, Záhrebe, Bazileji a v ďalších európskych mestách. Napokon sa vrátila na koncertné pódium Českej filharmónie, ktorá ju uviedla v januári 1949 s dirigentom Jozefom Vincourkom. V máji toho istého roku reprezentovala Baladická suita spolu s Concertinom pre klavír a orchester od Jána Cikkera a I. symfóniou Alexandra Moyzesa slovenskú hudbu na prvej Pražskej jari.

Pezinok a Eugen Suchoň

Eugen Suchoň sa narodil 25. 9. 1908 v Pezinku. V tomto malebnom meste na úpätí Malých Karpát prežil svoju mladosť. Jeho vzťah k rodnému mestu asi najkrajšie vystihujú slová, ktoré adresoval rektorovi Michiganskej univerzity po tom, čo dostal od neho ponuku stať sa na tejto univerzite profesorom: „Vážený pán rektor, nesmierne si vážim Vašu ponuku, možno, keby bola prišla o pár rokov skôr… ale ani to nie… Veď ako by som mohol existovať bez môjho rodného Pezinka, bez mojich Malých Karpát, vinohradov, Modry či Zochovej Chaty… A čím viac pribúdajú na hlave šediny, tým viac a tým radšej sa človek vracia na miesta, kde prežil svoje detstvo a roky dospievania…“ Odohralo sa to v roku 1979, keď sa majster Suchoň zúčastnil premiéry svojej opery Krútňava v Spojených štátoch amerických, v meste Lansing.

Bol to nie len hudobný skladateľ, ale zároveň pedagóg a teoretik. Postavil základy modernej slovenskej hudby, autor prvej slovenskej národnej opery. Jeho život však nebol spätý iba s hudbou. V mladosti sa rád venoval športu, konkrétne futbalu a bol nádejným brankárom ŠK Pezinok. Hudbu dokázal spojiť aj s futbalom a vytvoril Pochod pezinského športového klubu, takže spojil futbal a pezinský amatérsky symfonický orchester. Pre niekoho dve nezlúčiteľné veci. Okrem futbalu sa venoval aj maliarstvu. Zachovali sa desiatky olejomalieb, ktoré v mladosti vytvoril. Jeho veľkou inšpiráciou bol taktiež pezinský rodák, maliar Štefán Polkoráb u ktorého trávil mladý Suchoň veľa času.

Ocenenia

• 1941 Štátna cena I.
• 1951 Štátna cena I.
• 1951 Štátna cena II.
• 1954 Štátna cena II.
• 1958 titul Národný umelec pri príležitosti 50.
• 1960 Štátna cena I.
• 1973 Štátna cena I.
• 1978 Rad víťazného februára za mimoriadne zásluhy v oblasti kultúry pri príležitosti 70.
• 1979 Talichova medaila Slovenskej filharmónie, udelená pri príležitosti 30.
• 1988 Rad republiky pri príležitosti 80.
• V roku 2008 mu prezident Ivan Gašparovič prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I.

Dielo

• Angelika (1925-1926), prvý, doteraz neinscenovaný slovenský balet hudobného skladateľa Eugena Suchoňa. Svetová premiéra 27.
• Krútňava (1941 - 49), libreto: Eugen Suchoň a Štefan Hoza, premiéra: 10.
• Svätopluk (1953 - 59), premiéra: 10.
• Slovenská pieseň na báseň J.
• Akordika v hudbe 20. stor.

tags: #zalm #zeme #podkarpatskej #skladatel