Vianoce sú najkrajším a najväčším sviatkom v roku. Svoj pôvod majú v pohanskej kultúre, kde sa vnímali ako oslavy zimného slnovratu. Neskôr tieto sviatky prebrali kresťania po celom svete a Vianoce sa stali symbolom narodenia Ježiša Krista. Zvyky a tradície osláv sa líšia od krajiny ku krajine. Viete, aké sú najkrajšie a najznámejšie slovenské tradície Vianoc?
Na sviatky narodenia Ježiša, teda Vianoce, sa v kresťanských rodinách pripravujú členovia domácnosti už 4 týždne vopred. Toto obdobie sa nazýva Advent a je to čas, kedy sa chodí častejšie do kostola, nakupujú sa darčeky, upratuje sa, či vyzdobujeme svoje príbytky. Symbolizuje ho adventný veniec so 4 sviečkami, ktoré predstavujú 4 nedele do Štedrého dňa. S Adventom sa spája aj pôstne obdobie a príprava na sviatky hojnosti.
Adventné obdobie - rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista. Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.
Adventný veniec so štyrmi sviečkami.
Na Slovensku sú Vianoce úzko spojené so Štedrým dňom, ktorý pripadá na 24. decembra, a jeho oslavami. Tento deň bol považovaný za záver adventu a začiatok radostného obdobia narodenia Krista. V rímskokatolíckej tradícii trvajú Vianoce až do nedele po 6. januári.
Čo si ako prvé predstavíte, keď sa povie slovo Vianoce? Určite je to stromček, vôňa dobrého jedla nápojov či koláčikov. Čoraz častejšie sa pritom zabúda na typický symbol kresťanských sviatkov. Kedysi vo svete aj u nás nebol znakom vianočný stromček, ako to vnímame dnes, ale bol to Betlehem.
K Vianociam neodmysliteľne patrí vianočný stromček. Tento zvyk sa traduje ešte od spomenutých pohanských čias. Počas Vianoc by mal bohato zdobený vianočný stromček svietiť v každej jednej slovenskej domácnosti. V minulosti sa ozdoboval jabĺčkami, orechmi, hruškami či slamenými ozdobami a figúrkami. V kresťanskom ponímaní Vianoc pribudol pod stromčekom aj vianočný betlehem ako miesto narodenia malého Ježiška.
Vianočný stromček pochádza zhruba zo 17. storočia. Objavil sa najskôr v nemeckých krajinách u aristokracie, potom u mešťanov a postupne sa rozširoval ďalej a až začiatkom 20. storočia sa objavil už aj na slovenskom vidieku. Na vidieku bol spočiatku stromček maličký, bol to iba vrcholček stromu, ktorý visel vždy z povaly a bol skromne ozdobené sušeným ovocím, neskôr medovníčkami, či ozdobami, ktoré si domáci vyrábali sami zo slamy. Vianočné gule a ozdoby, ako ich poznáme dnes sa o slovo prihlásili až neskôr.
Okrem medovníčkov či sušeného ovocia sa v minulosti na stromček vešali aj sladkosti, čo obľubovali hlavne najmenší členovia rodiny. V 30. rokoch 20. storočia si gazdinky vyrábali prvé salónky. Bol to pálený cukor, ktorý sa balil do pestrofarebného trblietavého papiera.
Ďalší element Vianoc, na ktorý sa tešia najmä detičky, sú darčeky, ktoré po štedrej večeri nájdeme pod vianočným stromčekom. Mnohí z nás si bez darčekov nevedia vianočný čas ani predstaviť.
Na Štedrý deň začíname oficiálne sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom je však až 1. sviatok vianočný - deň Kristovho narodenia.
Na Štedrý deň sa dodržiava pôst, ktorý končí o polnoci. Názov Štedrá večera nám sám o sebe hovorí, že jedla bolo viac. Kedysi na Slovensku boli v rôznych regiónoch rôzne počty jedál, najmenej boli 3 jedlá, na východnom Slovensku až 12 chodov, čo symbolizovalo 12 mesiacov v roku. Išlo o jedlá, ktoré sa bežne varili počas roka. Na žiadnom stole nesmel chýbať med a cesnak.
Spomínali sme štedrú večeru? Správne! K Vianociam neodmysliteľne patria špecifické vône a chute, na ktoré sa netrpezlivo tešíme počas celého roka. V mnohých rodinách slávnostne rozvoniava sviatočná kapustnica, ktorá sa môže pripravovať so sušenými hubami či slivkami. Ako druhý chod sa podáva pečený vianočný kapor s poriadnou porciou zemiakového šalátu s majonézou. Večera sa začína vianočnými oblátkami s medom a cesnakom, ktoré symbolizujú kresťanskú hostiu, čiže Božie telo. Nasleduje kapustnica. V niektorých častiach Slovenska sa namiesto kapustnice servíruje rybia alebo hubová polievka.
V každej rodine musela byť na stole aj vianočná polievka, ktorá bola pre každý región iná. Mohla to byť rybacia polievka, strukovinová, fazuľová so širokými rezancami, dubáková, biela mliečna polievka. Samozrejmosťou už po stáročia, najmä v katolíckych rodinách, bola ryba, pretože bol ešte pôst a dodržiavali sa cirkevné nariadenia.
Od 16. storočia sa v Čechách rozvíjalo rybnikárstvo, ktoré postupne prišlo aj na Slovensko a cielene sa chovali kapry, ktoré sa vykrmovali s úmyslom, aby sa kupovali na vianočný stôl a mali potrebnú váhu. Kapor sa stal tradičnou rybou, ktorú Slováci mali dlhé roky na stole vo varenej alebo pečenej forme. Vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa u nás ustálil až oveľa neskôr. Zemiakový šalát s majonézou je novodobá záležitosť, začína sa objavovať až po Druhej svetovej vojne v 50.rokoch, ale od vtedy sa stal tradičnou súčasťou večere. No a záver Štedrej večere vždy tvorili koláče z kysnutého cesta plnené slivkovým lekvárom, tvarohom alebo orechmi.
Vianočné jedlá teda skutočne nie sú žiadnou diétou, veď nečudo, nasledujú po štvortýždňovom pôstnom období adventu, počas ktorého vám riadne vyhladne! Samozrejme, ak ho dodržiavate.
Ak už máte v sebe všetky chody štedrej vianočnej tabule, nasleduje nekonečné prejedanie sa vianočnými zákuskami a množstvom iných dobrôt. Asi najznámejšími vianočnými sladkosťami na Slovensku sú medovníčky. Výroba a pečenie medovníkov má u nás bohatú tradíciu a slovenské gazdinky sa predbiehajú, ktorá ich ozdobí krajšie či originálnejšie.
| Jedlo | Popis |
|---|---|
| Oblátky s medom a cesnakom | Symbolizujú kresťanskú hostiu a zdravie. |
| Kapustnica | Polievka z kyslej kapusty s hubami, mäsom alebo klobásou. |
| Kapor so zemiakovým šalátom | Tradičný hlavný chod Štedrej večere. |
| Medovníčky | Sladké pečivo s medom a korením, často zdobené. |
| Opekance (bobaľky) | Pečené kysnuté cesto s makom alebo orechmi. |
K najkrajším sviatkom roka zaiste patria aj rôzne zvyklosti a povery siahajúce do ďalekej minulosti až k našim dávnym predkom.
V mnohých rodinách sa napríklad dodnes traduje krásny vianočný zvyk rozpolenia jabĺčka. Ten spočíval v tom, že sa náhodne vybralo jedno jablko a prerezalo sa na dve polovice. Ak bol jeho stred v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu hojnosť, zdravie a šťastie počas celého nasledujúceho roka, no ak sa nedajbože v strede jablka objavil kríž, rodinu čakalo nešťastie v podobe choroby alebo smrti.
Rozkrojenie jablka patrí k tradičným vianočným zvykom.
Ďalším zo zvykov je aj tanier za štedrovečerným stolom navyše. Ten charakterizoval akt milosrdenstva a spolupatričnosti. Prestieral sa pre náhodných hostí alebo pre zosnulých v rodine.
Na Vianoce zvykli slobodné dievčatá hádzať za hlavu topánku smerom k dverám. Ak sa topánka otočila špičkou k nim, znamenalo to, že sa do roka vydajú. Ak sa obrátila špičkou dnu a pätou k dverám, veštilo to, že dievča zostane rok slobodné.
Všetko staré nahrádza nové, a tak sa vianočným zvykom stalo aj pozeranie rozprávok a vianočných filmov v televízii či na DVD. Ruku na srdce a priznajte sa, viete si bez nich predstaviť pravé čaro Vianoc?
Ktorá rozprávka je vaša obľúbená? Princezná so zlatou hviezdou na čele, Pyšná princezná či Tri oriešky pre Popolušku s legendárnou Libušou Šafránkovou, ktorá sa stala asi najznámejšou tvárou slovenských a českých televíznych Vianoc? Ak nie ste na rozprávky, sú tu pre vás známe vianočné filmy. Určite vás pobaví Kevin zo Sám doma a príjemnú nostalgiu navodí český film Pelíšky. „Maršal Malinowski!“, tak znie známy prípitok z tohto famózneho filmu. A my pripomíname, aby ste to s prípitkami na Vianoce nepreháňali, aj keď alkoholické nápoje sú tiež jednou z vianočných tradícií.
Vianoce sú sviatkami pokoja, mieru, rodiny a lásky k blížnym. Sú však aj sviatkami jedla, pitia a hodovania. Vianočné jedlo je možno viac kalorické ako zdravé a my si ho radi užívame do prasknutia. Veď čo? Tieto sviatky tu máme iba raz do roka a chceme si ich poriadne užiť.
Slovensko je krásna a rozmanitá krajina a rozdiely nájdete nie len v prírode, ale aj v kultúre, zvykoch a tradíciách. To sa týka aj najkrajších sviatkov v roku. Vianoce sa v každom kúte našej krajiny jemne líšia a každý má rad tie svoje zvyky. Čo je ale všade rovnaké, že Vianoce sú o rodine, že sa stretnú všetci pokope a užijú si vzájomnú prítomnosť.